Čo nám hovorí metán a oxid uhličitý z antarktického ľadu o klimatických zmenách?
Vzorky ľadu z Antarktídy sú unikátnym záznamom o minulosti našej planéty. Tieto ľadové archívy uchovávajú vzduchové bubliny, ktoré nám umožňujú analyzovať zloženie atmosféry počas stoviek tisíc rokov. Výskumy z posledných rokov poukazujú na významné zmeny v skleníkových plynoch, najmä v koncentráciách skleníkov (CO₂) a metánu (CH₄), ktoré súvisia s výkyvmi v závislosti od zeme.
Čo hovoria nové zistenia?
Podľa nedávnej analýzy koncentrácie CO₂ a CH₄ zachytené v antarktickom ľade musíme hodnotiť, že hladina týchto plynov stúpa vždy počas oteplenia medzi ľadovými dobami. Tento vzostup však bol postupný a prirodzene podmienený zmenami slnečného žiarenia a ďalšími geofyzikálnymi zmenami. Naproti tomu súčasnému tempu rastu CO₂ je bezprecedentné a primárna ľudská činnosť, ako je spaľovanie fosílnych palív a odlesňovanie.
Štúdie zatiaľ, že:
- Koncentrácie CO₂ dosahovali pred priemyselnou revolúciou približne 280 ppm (častíc na milión), zatiaľ čo dnes presahujú 420 ppm.
- Metán , skleníkový plyn, sa počas posledných státisícročí pohyboval v rozsahu 35–700 pp (častíc na úrovni), no súčasné hodnoty presahujú 1800 ppb.
Historické a súčasné trendy
Dôkazy z ľadových jadier vyplýva, že keď CO₂ stúpal v minulosti, teplota Zeme sa zvyšovala, čo vyvolávalo pozitívne spätné väzby, napríklad topenie permafrostu a poskytovanie informácií metánu. Súčasný nárast CO₂ a metánu však prebieha v oveľa kratšom období, čo zvyšuje riziko narušenia klimatického systému.
Vedci sa obávajú, že rýchle zvýšenie skleníkových plynov môže aktivovať tzv. zlom klimatického telesa, ako je destabilizácia antarktického ľadového štítu alebo masívne uvoľnenie metánu z morského dna a permafrostu.
Aké sú dôsledky pre budúcnosť?
Výskum antarktického ľadu zdôrazňuje, že atmosféra je veľmi citlivá na zmeny skleníkových plynov. Súčasné emisie môžu spôsobiť otepľovanie o viac ako 2 °C oproti predindustriálnej ére, čo je hranica stanovená Parížskou klimatickou dohodou.
- Zvýšenie hladiny morí : Topiaci ľad môže zvýšiť zvýšenie hladiny oceánov o niekoľko metrov.
- Zhoršujúce sa extrémne počasie : Nárast teploty spôsobujú najčastejšie vlny horúčav, silné búrky a obdobia sucha.
Čo môžeme urobiť?
Aby som povedal najhorším scenárom, vedci apelujú na:
- Zníženie emisií CO₂ : Obnoviteľné zdroje energie, ako aj solárna a veterná energia, musia odstrániť fosílne palivá.
- Monitorovanie metánu : Lepšie sledovanie únikov metánu zo skládok, ropného priemyslu a roztápajúceho sa permafrostu je potrebné.
Záver
Dáta z ľadovcov nám poskytujú varovanie: prirodzené výkyvy v skleníkových plynoch vždy ovplyvňovali klímu Zeme, žiadna rýchlosť a rozsah súčasných zmien je úplne bezprecedentný. Ak nezačneme konať teraz, budeme čeliť dramatickým výzvam na globálnu úroveň. JaroR
Viac podrobností o týchto výskumoch nájdete na stránkach publikovaných v časopise Nature Geoscience.