Hodnotenie životného cyklu (Life Cycle Assessment – LCA) je medzinárodne štandardizovaná metodika na posudzovanie environmentálnych dopadov produktov, služieb a procesov. Uplatňuje sa na základe viacerých noriem a legislatívnych rámcov, ktoré zabezpečujú konzistentnosť a transparentnosť v tomto procese. Nižšie uvádzam prehľad najdôležitejších noriem a legislatívy.

Medzinárodné normy

1. ISO 14040 a ISO 14044
   • ISO 14040: Stanovuje princípy a rámce pre vykonávanie LCA, vrátane definovania cieľov, inventarizácie, hodnotenia dopadov a interpretácie výsledkov.
   • ISO 14044: Špecifikuje podrobné požiadavky a usmernenia pre implementáciu LCA, vrátane reportovania a kritických revízií. Tieto normy tvoria základ pre všetky ďalšie metodiky.
2. ISO 14067
   Táto norma sa zameriava na kvantifikáciu a reportovanie uhlíkovej stopy produktov na základe LCA.
3. ISO 14064
   Rámec pre kvantifikáciu a reportovanie emisií skleníkových plynov na úrovni organizácií. Zahŕňa priame (Scope 1) aj nepriame (Scope 2 a 3) emisie.

Európske rámce

1. ILCD Handbook (International Reference Life Cycle Data System)
   Príručka poskytuje detailné usmernenia na vykonávanie LCA v európskom kontexte. Slúži ako základ pre ekologické označovanie, zelené verejné obstarávanie a ďalšie politiky na podporu udržateľnej produkcie a spotreby.
2. Environmental Footprint Methods
   Európska komisia vyvinula metódy na hodnotenie environmentálnych dopadov:
   • PEF (Product Environmental Footprint): Zameraná na produkty.
   • OEF (Organizational Environmental Footprint): Zameraná na organizácie.
     Tieto metódy harmonizujú hodnotenie dopadov v EÚ a zabezpečujú konzistentnosť.

Špecifické metodiky a rámce

1. GHG Protocol
   Najpoužívanejší štandard pre reportovanie emisií skleníkových plynov na organizačnej a produktovej úrovni. Zahŕňa špecifické rámce pre Scope 1, 2 a 3.
2. Product Category Rules (PCRs)
   Pravidlá špecifické pre jednotlivé produktové kategórie, ktoré definujú podrobnosti hodnotenia LCA pre špecifické produkty alebo sektory【64】.
3. Circular Economy a Cradle-to-Cradle
   Tieto prístupy dopĺňajú metodológiu LCA tým, že zdôrazňujú opätovné využívanie zdrojov a uzavretie materiálových tokov.

Legislatívne použitie

LCA sa využíva v mnohých oblastiach vrátane ekologického dizajnu (Ecodesign), uhlíkového označovania, a zeleného verejného obstarávania. Napríklad EÚ podporuje používanie LCA v rámci akčného plánu pre obehové hospodárstvo a politiky udržateľnej spotreby a produkcie.

Podrobnejšie informácie a prístup k príslušným normám nájdete na stránkach ISO (www.iso.org) a Európskej platforme pre LCA  JaroR

Organizácia Spojených národov (OSN) navrhuje zavedenie dane na ťažbu kryptomien vo výške 0,045 USD za každú kilowatthodinu (kWh) elektrickej energie spotrebovanej na ťažbu. Tento návrh sa zameriava na zmiernenie environmentálneho dopadu kryptopriemyslu a na financovanie klimatických projektov.

Energetická náročnosť kryptomien

Ťažba kryptomien, predovšetkým Bitcoinu, patrí medzi najväčších spotrebiteľov energie v digitálnom svete. V roku 2023 dosiahla ročná spotreba energie na ťažbu Bitcoinu približne 120 terawatthodín (TWh), čo je porovnateľné s ročnou spotrebou krajín ako Nórsko alebo Argentína.

• Porovnanie: Jediná transakcia Bitcoinu spotrebuje približne 1 400 kWh energie, čo je množstvo, ktoré by priemerná domácnosť spotrebovala za 47 dní.
• Zdroje energie: Veľká časť energie používaná na ťažbu pochádza z neobnoviteľných zdrojov, najmä v regiónoch s lacnou elektrinou, ako je Čína, Rusko alebo Kazachstan.

Ciele navrhovanej dane

Návrh OSN sleduje dva hlavné ciele:

1. Zníženie environmentálneho dopadu: Motivovať ťažiarov kryptomien, aby prešli na obnoviteľné zdroje energie alebo energeticky menej náročné technológie, ako je „Proof of Stake“.
2. Financovanie klimatických iniciatív: Výnosy z dane by mohli financovať projekty na podporu obnoviteľnej energie, ochranu biodiverzity a zmierňovanie klimatických zmien.

Výzvy a obavy

1. Globálna implementácia: Ťažba kryptomien je decentralizovaná, čo sťažuje koordináciu zdaňovania medzi jednotlivými krajinami.
2. Reakcia ťažiarov: Mnohí by mohli presunúť svoje operácie do krajín s nízkymi alebo žiadnymi environmentálnymi reguláciami, čím by sa zvýšila ich uhlíková stopa.
3. Inovácie v sektore: Odvetvie už pracuje na znížení spotreby energie. Ethereum prechodom na „Proof of Stake“ znížilo svoju spotrebu energie o viac ako 99 %.

Dopad na priemysel a životné prostredie

Ak by bola daň úspešne zavedená:

• Motivácia k udržateľnosti: Ťažiari by mohli začať viac využívať obnoviteľné zdroje energie.
• Klimatický prínos: Podľa OSN by výnosy mohli financovať projekty, ktoré znížia globálne emisie skleníkových plynov až o niekoľko miliónov ton CO2 ročne.
• Technologický posun: Daň by mohla urýchliť vývoj energeticky efektívnejších blockchainových riešení.

Návrh OSN zdôrazňuje nevyhnutnosť riešiť environmentálne problémy spojené s rastúcim kryptopriemyslom. Hoci implementácia globálnej dane na ťažbu kryptomien bude náročná, jej potenciálny prínos pre klímu a technologický pokrok môže byť významný. JaroR

Po dvoch týždňoch intenzívnych rokovaní sa delegáti na COP29 , formálne 29. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC), dohodli na každoročnom poskytovaní týchto finančných prostriedkov s celkovým cieľom financovania v oblasti klímy dosiahnuť „najmenej 1,3 bilióna dolárov“ do roku 2035“.

Krajiny sa tiež dohodli na pravidlách globálneho trhu s uhlíkom podporovaného OSN. Tento trh uľahčí obchodovanie s uhlíkovými kreditmi a podnieti krajiny, aby znižovali emisie a investovali do projektov šetrných voči klíme. (Viac na news.un.org)

Spoločnosť Microsoft predstavila  Microsoft Sustainability Academy , bezplatnú sériu webinárov navrhnutých na podporu profesionálov pri začleňovaní udržateľnosti do obchodných stratégií, zlepšovaní správy údajov ESG a dosahovaní cieľov s nulovou sieťou.

Program sa zameriava na lídrov v oblasti udržateľnosti, IT a obchodných manažérov, odborníkov z oblasti ESG a nadšencov údajov a AI, ktorí hľadajú praktické nástroje a príklady z reálneho sveta, aby mohli efektívne zvládať výzvy v oblasti udržateľnosti. (Viac na esgnews.com)

Štúdia z Ecologic Institute analyzuje možnosti zavedenia systému cien za emisie metánu z energetického sektora v EÚ od roku 2030. Zvažujú sa dva hlavné prístupy: rozšírenie systému obchodovania s emisiami (ETS) a zavedenie obchodovateľného emisného štandardu (EPS) s bonus-malus systémom. Analýza zohľadňuje prepojenie s novou reguláciou metánu v EÚ a hodnotí politickú, technickú a právnu uskutočniteľnosť oboch prístupov, pričom sa venuje aj otázkam monitorovania, presnosti meraní a kompatibility s pravidlami WTO. Štúdia odporúča rozšíriť ETS ako najsľubnejšiu možnosť.

Stanovenie cien emisií metánu v energetickom sektore EÚ predstavuje viaceré výzvy, ktoré je potrebné dôkladne zvážiť.

• Zabezpečenie spoľahlivého a presného monitorovania, nahlasovania a overovania (MRV): Úniky metánu, ako aj nedokonalé spaľovanie a odvetrávanie metánu, nie je možné kvantifikovať s rovnakou úrovňou spoľahlivosti a presnosti ako emisie CO2 zo spaľovania fosílnych palív. Emisie CO2 sa dajú ľahko vypočítať ako funkcia spotrebovaných fosílnych palív a ich obsahu uhlíka. Naopak, úniky metánu je často potrebné odhadovať na základe nekontinuálnych meraní alebo výpočtových metód s rôznou mierou presnosti. Zatiaľ čo implementácia Nariadenia EÚ o metáne a technologický rozvoj podstatne zvýšia presnosť a množstvo dostupných údajov o emisiách metánu z energetického sektora, MRV emisií metánu bude pravdepodobne naďalej menej presné ako štandardy platné pre emisie skleníkových plynov, ktoré v súčasnosti pokrýva systém EÚ ETS. Keďže presné MRV je kľúčové pre integritu systému EÚ ETS ako celku, môže byť náročné zachovať dôveryhodnosť ceny ETS a fungovanie trhu s emisnými kvótami pri integrácii emisií metánu na rovnakej úrovni s existujúcimi zdrojmi emisií. To sa môže vnímať ako ohrozenie integrity a fungovania nástroja.
• Stanovenie limitu pre neistý celkový objem emisií: V súčasnosti existuje značná neistota, pokiaľ ide o celkový objem emisií metánu z energetického sektora. Prinajmenšom v prípade niektorých hlavných zdrojov emisií metánu a krajín nie sú údaje z inventúr skleníkových plynov členských štátov vierohodné.
• Riešenie stochastických udalostí s mimoriadne vysokými emisiami: Jednotlivé udalosti s mimoriadne vysokými emisiami môžu spôsobiť značné emisie metánu. Tieto udalosti sú zvyčajne spojené s nehodami, náhlymi následkami nedostatočnej údržby a abnormálnymi procesnými podmienkami. Môžu ich spôsobiť aj vojnové akty alebo terorizmus. Preto udalosti s mimoriadne vysokými emisiami nie je možné predvídať a je ťažké ich merať. Ako sa už uvádzalo v predchádzajúcich výskumoch, takéto stochastické výkyvy môžu viesť ku komplikáciám v rámci klesajúceho celkového limitu.
• Medzinárodné pokrytie a kompatibilita s pravidlami WTO: Keďže EÚ dováža väčšinu fosílnych palív, ktoré spotrebuje, zmierňovanie emisií metánu, ktoré sú súčasťou dovážaných palív, je dôležitejšie ako domáce účinky stanovenia cien metánu. Existujú riešenia na pokrytie dovozu cenou emisií, a to buď rozšírením mechanizmu CBAM, alebo zahrnutím obchodovaných objemov do rozsahu pôsobnosti systému bonusov a malusov v rámci EPS. V oboch prípadoch je však potrebné preukázať politickú uskutočniteľnosť a akceptovateľnosť zo strany hlavných obchodných partnerov. Hoci existujú dôvody na optimizmus, pokiaľ ide o kompatibilitu CBAM s pravidlami WTO, istotu môže poskytnúť len rozhodnutie WTO.
• Politická prijateľnosť a rozdelenie nákladov: Zavedenie cien emisií metánu môže viesť k nárastu cien energie pre spotrebiteľov, čo by mohlo vyvolať odpor verejnosti. Zároveň je potrebné zvážiť spravodlivé rozdelenie nákladov medzi producentov a spotrebiteľov.

Okrem týchto výziev je potrebné zvážiť aj administratívne a technické aspekty implementácie systému cien emisií metánu, ako aj jeho vplyv na konkurencieschopnosť európskych podnikov. JaroR

„Životné prostredie a boj proti klimatickým zmenám je horizontálnou prioritou pri výbere projektov. Uprednostnené budú projekty zamerané na rozvoj kompetencií v rôznych zelených sektoroch, vrátane tých v rámci príspevku vzdelávania a kultúry k cieľom trvalo udržateľného rozvoja, rozvoj zelených sektorové stratégie a metodológie zručností a učebné osnovy orientované na budúcnosť, ako aj iniciatívy, ktoré podporujú plánované prístupy zúčastnených organizácií týkajúce sa environmentálnej udržateľnosti. (Viac na education-for-climate.ec.europa.eu)

Existuje viacero spôsobov, ako môžeme v každodennom živote znížiť našu digitálnu uhlíkovú stopu. Zdroje nám ponúkajú nasledujúce tipy:

Zmena návykov pri streamovaní a sťahovaní:

• Vyhýbajte sa streamovaniu, automatickému prehrávaniu a prehrávaniu videí, keď nie ste v miestnosti. Toto je jednoduchý spôsob, ako ušetriť energiu, podobne ako zhasínanie svetla pri odchode z miestnosti.
• Stiahnite si obsah namiesto streamovania. Ak si stiahnete obľúbený seriál z MAXu alebo Netflixu, budete na jeho sledovanie využívať iba energiu vášho zariadenia, a nie energiu potrebnú na prevádzku streamovacej služby. Rýchlejšie internetové pripojenie pri sťahovaní epizód alebo seriálov zvyšuje pohodlie, šetrí čas a poskytuje lepší celkový zážitok zo sledovania tým, že znižuje ukladanie do vyrovnávacej pamäte a zabezpečuje vysokokvalitný obsah.

Úprava online nakupovania:

• Zatvárajte karty prehliadača a nenechávajte položky v online košíkoch, o ktoré nemáte záujem. Každá otvorená karta a položka v košíku spotrebúva energiu na serveroch.

Efektívne vyhľadávanie:

• Pravidelne vymazávajte súbory cookie a históriu vyhľadávania. To zabráni sledovaniu vášho online správania a zníži spotrebu energie.
• Opätovne používajte vyhľadávania. Prehliadač tak načíta výsledky z vyrovnávacej pamäte a nepoužije energiu na nové vyhľadávanie.

Nastavenia zariadení:

• Upravte nastavenia spotreby energie. Znížte jas, nastavte kratší čas spánku a ďalšie nastavenia, ktoré ovplyvňujú spotrebu energie.
• Znížte jas obrazovky. To nielen zníži spotrebu energie, ale aj predĺži životnosť batérie vášho zariadenia.
• Vypínajte zariadenia, keď ich nepoužívate. Režim spánku stále spotrebúva energiu, preto je lepšie zariadenia úplne vypnúť.

Elektronický odpad:

• Recyklujte, upcyklujte a zodpovedne likvidujte staré zariadenia. Nevyhadzujte staré telefóny a počítače do koša, ale odovzdajte ich na recykláciu.
• Neupgradujte zariadenia, kým to nie je skutočne potrebné. Čakanie s upgradom znižuje dopyt po spotrebnej elektronike a má pozitívny vplyv na vašu digitálnu uhlíkovú stopu.

E-mail:

• Zmeňte nastavenia e-mailu. Odstráňte obrázky z podpisu a vypnite automatické sťahovanie príloh a obrázkov.
• Premyslene píšte e-maily. Vymažte staré e-maily, odhláste sa z nepotrebných zoznamov a minimalizujte používanie obrázkov a animácií.

Ďalšie tipy:

• Obmedzte čas strávený pred obrazovkou a trávte viac času vonku.
• Používajte ekologické žiarovky.
• Vyčistite si cloudové úložisko. Odstráňte nepotrebné súbory a zvážte presunutie archivovaných súborov na externý hard disk.
• Nájdite si inteligentnú aplikáciu, ktorá vám pomôže monitorovať vašu uhlíkovú stopu.

Zdroje tiež zdôrazňujú dôležitosť prechodu na udržateľné a obnoviteľné zdroje energie, ako sú solárne panely, tepelné čerpadlá a hybridné systémy solárnej a veternej energie.

Okrem individuálnych krokov je dôležité vyžadovať od spoločností uhlíkovo neutrálne dodávateľské reťazce. Spoločnosti ako Apple už pracujú na dosiahnutí tohto cieľa do roku 2030.

Pamätajte, že aj malé zmeny v každodennom živote môžu mať veľký vplyv na zníženie našej digitálnej uhlíkovej stopy a ochranu životného prostredia. JaroR

Národne stanovené príspevky (NDC) sú jadrom Parížskej dohody a dosahovania jej dlhodobých cieľov. NDC stelesňujú úsilie každej krajiny o zníženie národných emisií a prispôsobenie sa vplyvom zmeny klímy. Parížska dohoda (Článok 4, odsek 2) vyžaduje, aby každá zmluvná strana pripravila, oznámila a udržiavala postupné národne stanovené príspevky (NDC), ktoré má v úmysle dosiahnuť. Strany budú presadzovať domáce zmierňujúce opatrenia s cieľom dosiahnuť ciele takýchto príspevkov.

čo to znamená?

Parížska dohoda vyžaduje, aby každá krajina načrtla a oznámila svoje klimatické opatrenia po roku 2020, známe ako ich NDC.

Spoločne tieto klimatické opatrenia určujú, či svet dosiahne dlhodobé ciele Parížskej dohody a čo najskôr dosiahnuť globálne maximum emisií skleníkových plynov (GHG) a následne vykonať rýchle znižovanie v súlade s najlepšími dostupnými vedeckými poznatkami, aby dosiahnuť rovnováhu medzi antropogénnymi emisiami zo zdrojov a záchytmi skleníkových plynov v druhej polovici tohto storočia. Rozumie sa, že vrcholenie emisií bude pre zmluvné strany rozvojových krajín trvať dlhšie a že znižovanie emisií sa uskutočňuje na základe spravodlivosti a v kontexte trvalo udržateľného rozvoja a úsilia o odstránenie chudoby, ktoré sú kritickými prioritami rozvoja pre mnohé rozvojové krajiny.

Parížska dohoda uznáva, že dlhodobé ciele špecifikované v jej článkoch 2 a 4.1 sa dosiahnu časom, a preto stavia na postupnom narastaní súhrnných a individuálnych ambícií.

NDC sa predkladajú každých päť rokov sekretariátu UNFCCC. S cieľom posilniť ambície v priebehu času sa v Parížskej dohode stanovuje, že nasledujúce NDC budú predstavovať pokrok v porovnaní s predchádzajúcou NDC a budú odrážať jej najvyššie možné ambície.

Šport a klimatické zmeny sú úzko prepojené. Na jednej strane je šport významnou súčasťou kultúry a spoločenského života, na druhej strane má jeho činnosť významný dopad na životné prostredie. Športový priemysel, ktorého hodnota sa odhaduje na 600 miliárd dolárov, produkuje ročne približne 350 miliónov ton ekvivalentu oxidu uhličitého (CO2e). Pre porovnanie, priemerné auto vyprodukuje za rok 4,6 tony CO2 a celé Francúzsko 315 miliónov ton. Tieto čísla poukazujú na obrovskú uhlíkovú stopu športu a zdôrazňujú potrebu nájsť udržateľné riešenia.

Dopady športu na klímu

Hlavné zdroje emisií spojených so športom zahŕňajú:

1. Športové podujatia a infraštruktúra: Výstavba a prevádzka štadiónov a hál, osvetlenie, kúrenie či chladenie patria medzi najväčších prispievateľov. Napríklad zimné olympijské hry často vyžadujú umelé zasnežovanie, čo spotrebúva enormné množstvo vody a energie.

2. Cestovanie a logistika: Doprava hráčov, fanúšikov a materiálov vytvára obrovské množstvo emisií. Letecká doprava je pritom jedným z najškodlivejších zdrojov emisií CO2.

3. Spotreba a odpady: Počas športových podujatí vzniká veľké množstvo plastového odpadu a jednorazových materiálov. Okrem toho, oblečenie a vybavenie vyrábané z neudržateľných materiálov zanecháva ekologickú stopu.

Šport ako obeť klimatických zmien

Klimatické zmeny ohrozujú samotnú budúcnosť športu. Stúpajúce teploty a extrémne poveternostné podmienky ovplyvňujú vonkajšie športy, ako je futbal či atletika, a znižujú snehové podmienky potrebné pre zimné športy. Tieto výzvy nútia športový priemysel hľadať riešenia nielen na zníženie dopadu, ale aj na prispôsobenie sa novým podmienkam.

Možnosti zmiernenia vplyvu športu na klímu

Existuje viacero stratégií, ktoré môžu pomôcť športovému priemyslu stať sa udržateľnejším:

1. Zelené štadióny a infraštruktúra: Inovácie v oblasti výstavby umožňujú budovanie energeticky efektívnych štadiónov. Napríklad štadióny so solárnymi panelmi, zberom dažďovej vody alebo využívaním recyklovaných materiálov výrazne znižujú svoju uhlíkovú stopu.

2. Cestovanie a mobilita: Organizátori môžu motivovať fanúšikov a tímy k využívaniu hromadnej dopravy alebo zdieľanej mobility. Hybridné a elektrické vozidlá môžu nahradiť tradičné dopravné prostriedky. Niektoré športové kluby už implementovali politiky na obmedzenie leteckého cestovania na krátke vzdialenosti.

3. Udržateľné produkty a odpady: Športové značky môžu vyrábať oblečenie a vybavenie z recyklovaných alebo biologicky odbúrateľných materiálov. Organizátori podujatí by mali zavádzať systémy na triedenie odpadu a minimalizovať používanie plastov na jedno použitie.

4. Výchova a angažovanosť: Šport má obrovskú moc ovplyvňovať ľudí. Kluby a športovci môžu využívať svoj dosah na zvyšovanie povedomia o klimatických zmenách a inšpirovať fanúšikov k ekologickým krokom.

5. Certifikácia a meranie dopadu: Implementácia certifikácií, ako je uhlíková neutralita, a transparentné reportovanie dopadu na životné prostredie motivujú k ďalším krokom. Mnohé podujatia, ako napríklad tenisový turnaj Roland Garros, už začali merať a kompenzovať svoje emisie.

Budúcnosť športu a klímy

Prechod na udržateľný športový priemysel je nevyhnutný. Spojenie inovácií, spolupráce medzi organizátormi, klubmi a fanúšikmi, ako aj dôsledná politika udržateľnosti môže priniesť významnú zmenu. Šport sa môže stať nielen menej škodlivým pre klímu, ale aj silným nástrojom na boj proti klimatickým zmenám. Zníženie emisií o desiatky miliónov ton ročne je dosiahnuteľné, ak športový priemysel prijme výzvu a stane sa lídrom v oblasti udržateľnosti. Ochrana klímy tak môže byť spoločným cieľom, ktorý zjednotí športovcov, fanúšikov aj podniky. JaroR

Kľúčové miesta vstupu sladkej vody, ktoré spôsobujú spomalenie cirkulácie Atlantického poludníka (AMOC), a ich klimatické reakcie zostávajú nepresvedčivé. Pomocou najmodernejšieho globálneho klimatického modelu vykonávame experimenty so sladkou vodou, aby sme znovu preskúmali citlivosť AMOC a jej klimatické vplyvy. Povodie Irminger sa javí ako najefektívnejšia oblasť pre ďalšie prítoky sladkej vody, čo spôsobuje najväčšie oslabenie AMOC. Zatiaľ čo reakcie globálnej teploty a zrážok sú relatívne homogénne, subkontinentálne reakcie – najmä v severných stredných šírkach – sú heterogénne. Vo vysokých zemepisných šírkach určujú teplotné zmeny reakcie morského ľadu na toky sladkej vody a súvisiace spätné väzby ľad-albedo. V tropických a extratropických oblastiach je dynamika teploty formovaná atmosférickou cirkuláciou a oceánskym prenosom tepla. Zrážky vykazujú sezónnu a regionálnu variabilitu v dôsledku zmeneného povrchového turbulentného tepelného toku a južného pohybu intertropickej zóny konvergencie (ITCZ). Rozsiahla heterogenita v extrémnych klimatických podmienkach podčiarkuje potrebu monitorovať oblasti uvoľnenia sladkej vody spojené so spomalením AMOC. Tieto zistenia majú zásadné dôsledky pre pochopenie paleoklímy a budúcich vplyvov AMOC. (Qiyun Ma,  Xiaoxu Shi , Monica Ionita, viac na science.org)

Spojené kráľovstvo, Brazília a Spojené arabské emiráty oznámili ciele NDC do roku 2035, ktoré nastavujú vysokú latku pre ambície. Krajiny GZERO Bhután, Madagaskar, Panama a Surinam už dosiahli čisté nulové emisie skleníkových plynov.  Kanada, Čile, Európska únia, Gruzínsko, Mexiko, Nórsko a Švajčiarsko majú za cieľ predložiť ďalšie NDC, ktoré sú:

• V súlade s emisnými trajektóriami IPCC a globálnym hodnotením si vyžadujú hlboké, rýchle a trvalé zníženie emisií skleníkových plynov v súlade s 1,5 °C;
• Absolútne ciele znižovania emisií pre celú ekonomiku pokrývajúce všetky skleníkové plyny, sektory a kategórie; a
• Zosúladené s prudkým a dôveryhodným znížením emisií smerom k ich čistým nulovým cieľom v polovici storočia, čo je v súlade s lineárnou alebo strmšou trajektóriou.

Spoločne uznávame naliehavú potrebu konať na riešenie klimatickej krízy a rozhodujúcu úlohu hlavných producentov emisií pri privádzaní sveta na cestu 1,5 °C. Zaviazali sme sa plniť ciele Parížskej dohody a udržiavať 1,5 °C na dosah a uznávame významné ekonomické imperatívy a príležitosti silných opatrení v oblasti klímy. (Viac na climate.ec.europa.eu)

Rekordne vysoké emisie skleníkových plynov z elektrární, áut a kotlov spaľujúcich fosílne palivá znamenajú, že naša planéta sa ohrieva rýchlejšie než kedykoľvek za posledných pol miliardy rokov . Zdá sa, že tento prudký nárast teploty sa v rokoch 2023 a 2024 ďalej zrýchľuje, čo ohrozuje náhle zmeny v zemskom systéme – ako napríklad kolaps amazonského dažďového pralesa – ktoré by mohli zmeniť náš svet. (Od Jacka Marleyho, The Conversation, viac na phys.org)

Ťažobné činnosti významne prispievajú k strate lesnej pokrývky (FCL), následne k zmene globálnej dynamiky uhlíka a k zhoršeniu klimatických zmien. Cieľom tejto štúdie je odhadnúť príspevok FCL vyvolaného ťažbou k strate sekvestrácie uhlíka (CSL) a emisiám oxidu uhličitého (CO₂) od roku 2000 do roku 2019 pomocou súborov proxy údajov. Pre analýzu FCL boli globálne údaje FCL s priestorovým rozlíšením 30 m vyvinuté Hansenom a kol. (2013), bol zamestnaný v cloudovej platforme Google Earth Engine (GEE). Okrem toho sa na hodnotenie emisií CSL a CO₂ použili údaje o čistej primárnej produktivite (NPP) založené na zobrazovacom spektroradiometri so stredným rozlíšením (MODIS) a súbory údajov o biomase vyvinuté Zhangom a Liangom (2020). Výsledky štúdie vykazovali celosvetovo približne 16 785,90 km ² FCL v dôsledku ťažobných činností, čo viedlo k odhadovanej CSL ∼36 363,17 Gg CO₂/rok a emisiám CO₂ ∼490 525,30 Gg CO₂. Indonézia sa ukázala ako najväčší prispievateľ k FCL vyvolanému ťažbou, čo predstavuje 3 622,78 km ² odlesňovania alebo 21,58 % z celosvetového celkového počtu. Nasledovali Brazília a Kanada s výrazným odlesňovaním a emisiami CO₂. Zistenia odhalili, že ťažobné činnosti sú hlavnou hnacou silou odlesňovania, najmä v regiónoch bohatých na zdroje, čo vedie k podstatnému zhoršovaniu životného prostredia. (Avinash Kumar Ranjan, Amit Kumar Gorai, viac na sciencedirect.com)

Vitajte na informačnej webovej stránke skupiny NOAA Carbon Cycle Greenhouse Gases!  Centrálne miesto na celosvetové monitorovanie skleníkových plynov a má na starosti prevádzkovanie globálnej siete na odber vzoriek vzduchu, ktorá naďalej monitoruje vzduch, ktorý dýchame.

20. november      424,12 ppm

Bezpečná koncentrácia: 350 ppm

ppm – počet částic oxidu uhličitého na milion částic vzduchu.

Viac na gml.noaa.gov

Dokument s názvom „Oznámenie Komisie o výklade niektorých ustanovení smernice 2013/34/EÚ (smernica o účtovníctve), smernice 2006/43/ES (smernica o audite), nariadenia (EÚ) č. 537/2014 (nariadenie o audite), smernice 2004/109/ES (smernica o transparentnosti), delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/2772 (prvý súbor európskych štandardov pre podávanie správ o udržateľnosti, „prvý delegovaný akt ESRS“) a nariadenia (EÚ) 2019/2088 (nariadenie o zverejňovaní informácií o udržateľnom financovaní, „SFDR“) pokiaľ ide o podávanie správ o udržateľnosti“ poskytuje objasnenie niektorých právnych ustanovení týkajúcich sa podávania správ o udržateľnosti.

Hlavným cieľom dokumentu je uľahčiť implementáciu nových požiadaviek na podávanie správ o udržateľnosti, ktoré zaviedla smernica o podávaní správ o udržateľnosti podnikov (CSRD), do existujúcich právnych predpisov. Dokument obsahuje:

• Slovník relevantných pojmov: Definuje kľúčové pojmy súvisiace s podávaním správ o udržateľnosti, ako sú „smernica o účtovníctve“, „ESRS“, „správa o udržateľnosti“ a „výkaz o udržateľnosti“.
• Prehľad požiadaviek CSRD: Stručne popisuje nové požiadavky na podávanie správ o udržateľnosti zavedené smernicou CSRD.
• Podrobné pokyny k špecifickým aspektom podávania správ o udržateľnosti: Dokument je štruktúrovaný do sekcií s často kladenými otázkami (FAQ), ktoré sa venujú rôznym témam:
  • Rozsah pôsobnosti a dátumy uplatňovania: Kto je povinný podávať správy o udržateľnosti a odkedy.
  • Pravidlá oslobodenia od povinnosti: Kedy je podnik oslobodený od podávania správ o udržateľnosti.
  • ESRS: Ktoré štandardy ESRS by mali podniky používať a ako by mali podávať správy o svojom hodnotovom reťazci.
  • Zverejňovanie informácií podľa článku 8 nariadenia o taxonómii: Ako zahrnúť zverejňovanie informácií podľa článku 8 nariadenia o taxonómii do výkazu o udržateľnosti.
  • Požiadavky na jazyk a formát: V akom jazyku a formáte by sa mala správa o udržateľnosti vypracovať a zverejniť.
  • Dohľad: Ktoré orgány sú zodpovedné za dohľad nad dodržiavaním požiadaviek na výkaz o udržateľnosti.
• Požiadavky na overovanie správ o udržateľnosti: Kto môže overovať správy o udržateľnosti a aké sú podmienky overovania.
• Požiadavky na podniky z tretích krajín: Ako sa vzťahujú požiadavky na podávanie správ o udržateľnosti na podniky z tretích krajín.
• SFDR: Ako súvisia informácie o nehmotnom majetku a ukazovatele SFDR s podávaním správ o udržateľnosti.

Je dôležité poznamenať, že tento dokument slúži len ako pomôcka pri implementácii relevantných právnych predpisov. Nezavádza žiadne nové práva ani povinnosti a nie je záväzným výkladom práva EÚ. JaroR 

Rada dnes dala konečnú zelenú nariadeniu, ktorým sa zriaďuje prvý certifikačný rámec na úrovni EÚ pre trvalé odstraňovanie uhlíka, poľnohospodárstvo a ukladanie uhlíka vo výrobkoch. Tento dobrovoľný rámec uľahčí a podporí vysokokvalitné činnosti odstraňovania uhlíka a znižovania emisií pôdy v EÚ ako doplnok k trvalému znižovaniu emisií.

Odstraňovanie uhlíka a znižovanie emisií v pôde

Nariadenie bude prvým krokom k zavedeniu komplexného certifikačného rámca na odstraňovanie uhlíka a znižovanie emisií v pôde do právnych predpisov EÚ. Pomôže EÚ dosiahnuť svoj cieľ klimatickej neutrality do roku 2050.

Nariadenie sa vzťahuje na tieto činnosti v rámci EÚ:

• trvalé odstraňovanie uhlíka , ktoré zachytáva a ukladá atmosférický alebo biogénny uhlík na niekoľko storočí (napr. bioenergia so zachytávaním a ukladaním uhlíka, priame zachytávanie vzduchu s ukladaním)
• činnosti v oblasti ukladania uhlíka, ktoré zachytávajú a ukladajú uhlík vo výrobkoch s dlhou životnosťou najmenej 35 rokov (ako sú stavebné výrobky na báze dreva)
• činnosti v oblasti pestovania uhlíka , ktoré zvyšujú sekvestráciu a ukladanie uhlíka v lesoch a pôde alebo ktoré znižujú emisie skleníkových plynov z pôdy, vykonávané počas obdobia najmenej piatich rokov (napr. opätovné zalesňovanie, obnova rašelinísk alebo mokradí, lepšie používanie hnojív)

(Viac na consilium.europa.eu)

Certifikačné štandardy zohrávajú kľúčovú úlohu v zabezpečení dôveryhodnosti a kvality uhlíkových kompenzačných projektov. Medzi najvýznamnejšie z týchto štandardov patria Verra’s Verified Carbon Standard (VCS), Gold Standard a The Climate Action Reserve. Tieto certifikačné nástroje zabezpečujú, že projekty, ktoré produkujú uhlíkové kredity, sú skutočne prínosné pre životné prostredie a prispievajú k znižovaniu emisií skleníkových plynov.

Verra’s Verified Carbon Standard (VCS)

Verra’s Verified Carbon Standard (VCS), založený organizáciou Verra, je jedným z najrozšírenejších celosvetových štandardov pre certifikáciu dobrovoľných uhlíkových projektov. Tento štandard bol zriadený v roku 2005 a odvtedy významne prispel k rozvoju dobrovoľného trhu s uhlíkovými kreditmi.

Hlavné charakteristiky:

– Štandardizované metodológie: VCS poskytuje súbor metodológií, ktoré umožňujú presné meranie a monitorovanie redukcie emisií. Rôzne typy projektov, ako sú obnoviteľné zdroje energie, lesníctvo a poľnohospodárstvo, môžu byť certifikované podľa týchto metodológií.

– Overenie tretími stranami: Projekty musia byť overené nezávislými certifikačnými inštitúciami, čo zabezpečuje transparentnosť a dôveryhodnosť.

– Flexibilita: VCS podporuje širokú škálu projektov, a to aj v rozvojových oblastiach, čím pomáha stimulovať udržateľný rozvoj.

– Dôraz na inovácie a vývoj: VCS neustále aktualizuje a zdokonaľuje svoje metodológie na základe najnovších vedeckých poznatkov a technologických inovácií.

Gold Standard

Gold Standard, zavedený v roku 2003, bol pôvodne vyvinutý pre projekty v rámci Kjótskeho protokolu, ale postupne sa rozšíril aj na dobrovoľné projekty. Tento štandard je známy svojím dôrazom na najvyššie environmentálne ambície a širokú sociálnu pridanú hodnotu.

Hlavné charakteristiky:

– Zameranie na ľudské a environmentálne prínosy: Gold Standard vyžaduje, aby projekty nielen znižovali emisie, ale tiež prispievali k socio-ekonomickým výhodám pre miestne komunity. Tieto projekty musia preukázať pozitívne účinky na zdravie, chudobu, energiu a ochranu biodiverzity.

– Prísne hodnotenie a participácia: Projekty sa musia podrobiť dôkladnému hodnoteniu a často zahŕňajú participáciu miestnych komunít pri plánovaní a implementácii. To zaisťuje, že projekty sú nielen technicky efektívne, ale aj sociálne spravodlivé.

– Prístup založený na udržateľnom rozvoji: Gold Standard je úzko previazaný s cieľmi udržateľného rozvoja OSN (SDGs), pričom projekty musia demonštrovať príspevok k týmto cieľom.

The Climate Action Reserve

The Climate Action Reserve je severoamerickým štandardom, ktorý sa zameriava predovšetkým na regionálne špecifiká uhlíkových projektov na kontinente. Pôvodne vznikol v Kalifornii a je úzko spojený s kalifornským systémom obchodovania s emisiami.

Hlavné charakteristiky:

– Presné a konzistentné protokoly: Tento štandard ponúka detailné protokoly pre rôzne typy projektov, vrátane energetických, priemyselných a poľnohospodárskych iniciatív, ktoré sú prispôsobené pre severoamerické podmienky.

– Orientácia na transparentnosť: Climate Action Reserve zdôrazňuje vysokú úroveň transparentnosti vo všetkých fázach projektu, od plánovania až po monitorovanie a reportovanie.

– Dôraz na účinnosť: Projekty pod týmto štandardom musia preukázať nielen environmentálne prínosy, ale aj efektívnosť v implementácii a manažmente rizík.

Všetky tri štandardy – Verra’s Verified Carbon Standard, Gold Standard a The Climate Action Reserve – hrajú zásadnú úlohu pri posilňovaní dôvery v systémy uhlíkových kompenzácií. Sú nevyhnutné pre zaručenie toho, že uhlíkové kredity skutočne prispievajú k znižovaniu emisií a podporujú udržateľný rozvoj. JaroR

Uhlíkový kompenzačný kredit predstavuje certifikovanú jednotku, ktorá zodpovedá jednej metrickej tone CO2 alebo jej ekvivalentu iného skleníkového plynu. Tieto kredity vznikajú prostredníctvom projektov, ktoré buď znižujú emisie, alebo ich zachytávajú. Príklady zahŕňajú obnoviteľné energetické projekty, ako je solárna a veterná energia, zalesňovanie a záchrana existujúcich lesov, zlepšenie efektívnosti energie a projekty zachytávajúce metán na skládkach.

Organizácie, ktoré nedokážu priamo znížiť svoje emisie na požadovanú úroveň, môžu zakúpiť tieto kredity ako kompenzáciu svojich emisií. Týmto spôsobom podporujú projekty, ktoré prispievajú k celkovému zníženiu globálnych emisií.

„Žiadna inštitúcia, žiadna spoločnosť nebude uhlíkovo neutrálna bez použitia uhlíkových kompenzácií. Doslova neexistuje spôsob, ako znížiť emisie na nulu.“ 

Mechanizmus trhu s uhlíkovými kreditmi

Trh s uhlíkovými kompenzačnými kreditmi je rozdelený na dva hlavné segmenty: regulovaný a dobrovoľný trh.

1. Regulovaný trh: Tento trh je definovaný medzinárodnými a národnými reguláciami, ako napríklad systém obchodovania s emisiami v rámci Kjótskeho protokolu alebo Európsky systém obchodovania s emisiami (EU ETS). Organizácie v týchto jurisdikciách sú povinné dodržiavať limity emisií, a ak ich presiahnu, musia zakúpiť uhlíkové kredity.

2. Dobrovoľný trh: Tento trh umožňuje jednotlivcom a organizáciám kompenzovať svoje emisie dobrovoľne, mimo legislatívnych alebo regulačných rámcov. Mnoho firiem využíva tento trh ako súčasť svojej stratégie spoločenskej zodpovednosti, aby preukázali svoj záväzok k udržateľnosti.

Certifikácia a dôveryhodnosť

Dôveryhodnosť uhlíkových kompenzačných kreditov je zásadná. Preto existuje niekoľko certifikačných programov a štandardov, ktoré zabezpečujú, že redukcie emisií sú skutočné, merateľné a dodatočné (tzn. redukcie emisií by sa bez projektu neuskutočnili). Niektoré z najznámejších certifikačných štandardov zahŕňajú Verra’s Verified Carbon Standard (VCS), Gold Standard a The Climate Action Reserve.

Kritika a výzvy

Hoci sú uhlíkové kompenzačné kredity cenným nástrojom na zmiernenie zmeny klímy, čelia aj určitej kritike a výzvam. Kritici tvrdia, že umožňujú znečisťovateľom „vykúpiť“ si svoju uhlíkovú stopu bez skutočného zníženia emisií. Ďalšou obavou je, že nie všetky projekty na zníženie emisií majú rovnaký dopad a niektoré by možno prebiehali aj bez podpory z kompenzačných kreditov.

Existuje aj otázka, ako efektívne a transparentne sú tieto projekty hodnotené a monitorované. Avšak, bez kompenzačných kreditov by mnoho sektorov čelilo obrovskej výzve v snahe dosiahnuť nulové čisté emisie. To je zvlášť pravdivé pre odvetvia, kde technológie potrebné na úplnú dekarbonizáciu ešte nie sú dostupné alebo ekonomicky životaschopné.

Napriek týmto výzvam uhlíkové kompenzačné kredity zostávajú dôležitým nástrojom na ceste k uhlíkovo neutrálnej budúcnosti. Na dosiahnutie optimálnej účinnosti vyžadujú dôkladné hodnotenie a kontinuálne zlepšovanie štandardov a certifikačných procesov, ako aj inovácie v technológiách znižovania emisií. JaroR

Vitajte na informačnej webovej stránke skupiny NOAA Carbon Cycle Greenhouse Gases!  Centrálne miesto na celosvetové monitorovanie skleníkových plynov a má na starosti prevádzkovanie globálnej siete na odber vzoriek vzduchu, ktorá naďalej monitoruje vzduch, ktorý dýchame.

19. november      424,11 ppm

Bezpečná koncentrácia: 350 ppm

ppm – počet částic oxidu uhličitého na milion částic vzduchu.

Viac na gml.noaa.gov