LCA . ESG . GHG . CSDDD . CSRD . ISO

Dokumentácia LCA slúži na systematické posúdenie environmentálneho dopadu produktu alebo služby počas celého jeho životného cyklu, od ťažby surovín až po konečnú likvidáciu. Táto štruktúra môže slúžiť ako zjednodušený vzor, ​​ktorý pomôže pri zostavovaní dokumentácie LCA podľa štandardných krokov a požiadaviek medzinárodných noriem, ako je ISO 14040 a ISO 14044 a aby zodpovedala metodike ILCD:

Názov projektu: Hodnotenie životného cyklu stavebného materiálu XYZ

Spoločnosť: Príkladná stavebná spoločnosť, a.s.

Dátum: Január 2024

Vypracoval: Ing. Anna Príkladová, environmentálny manažér

1. Definícia cieľa a rozsahu

Cieľ LCA: Toto hodnotenie životného cyklu (LCA) má za cieľ zmerať environmentálny dopad stavebného materiálu XYZ počas celého jeho životného cyklu. Hlavným cieľom LCA štúdie je identifikácia horúcich miest v životnom cykle materiálu XYZ z pohľadu emisií skleníkových plynov, spotreby energie a surovín. Táto štúdia patrí do Situácie B definovanej v dokumente „ILCD Handbook – General guide for Life Cycle Assessment – Detailed guidance“, keďže jej cieľom je poskytnúť informácie pre interný proces rozhodovania v spoločnosti o optimalizácii environmentálneho profilu materiálu XYZ. Cieľovou skupinou LCA štúdie sú manažéri spoločnosti zodpovední za vývoj a výrobu stavebných materiálov.

Rozsah LCA: LCA sa vzťahuje na celý životný cyklus stavebného materiálu XYZ, od získavania surovín, cez výrobu, prepravu, použitie v stavebných projektoch, až po koncovú likvidáciu. Funkčná jednotka pre toto hodnotenie je 1 tona stavebného materiálu XYZ. Zber údajov pre LCA štúdiu prebiehal od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023.

Systémové hranice: Analýza zahŕňa celý životný cyklus produktu vrátane:

• ťažby surovín,
• výroby a spracovania materiálov,
• prepravy,
• fázy používania,
• likvidácie alebo recyklácie na konci životnosti.

Grafické znázornenie systémových hraníc:

• [Vložte sem grafické znázornenie systémových hraníc]

2. Inventarizačná analýza (LCI)

Zber údajov: Zozbierané údaje zahŕňajú všetky vstupy (materiály, energia, voda) a výstupy (emisie do ovzdušia, vody a pôdy, produkcia odpadu) pre každú fázu životného cyklu.

Zdroje údajov a ich kvalita:

• Fáza ťažby surovín: Údaje o spotrebe energie a emisiách boli získané priamo od dodávateľa surovín – spoločnosti „Ťažobný podnik, s.r.o.“. Údaje sú technologicky reprezentatívne pre rok 2022 a geograficky špecifické pre región ťažby v Slovenskej republike.
• Fáza výroby: Údaje o spotrebe energie, materiálov, emisiách a odpadoch pochádzajú z interného monitorovacieho systému spoločnosti „Príkladná stavebná spoločnosť, a.s.“ za rok 2023. Údaje sú technologicky reprezentatívne pre výrobný proces materiálu XYZ v danom roku.
• Fáza prepravy: Údaje o spotrebe energie a emisiách z prepravy boli vypočítané na základe vzdialenosti prepravy a typu dopravných prostriedkov s použitím údajov z databázy Ecoinvent v3.8 [odkaz na databázu]. Údaje sú priemernými hodnotami pre daný typ prepravy v Európe.
• Fáza používania: Vzhľadom na komplexnosť a variabilitu fázy používania boli pre túto fázu použité priemerné údaje z databázy Ecoinvent v3.8 [odkaz na databázu] pre stavebné materiály s podobnými vlastnosťami ako materiál XYZ.
• Fáza likvidácie: Pre fázu likvidácie boli použité priemerné údaje z databázy Ecoinvent v3.8 [odkaz na databázu] pre zmesový stavebný odpad.

Kategória údajov:

• Energetické zdroje: Spotreba elektriny a zemného plynu počas výroby a prepravy.
• Materiály: Množstvá vstupných surovín, ako sú vápenec, cement, voda a prísady, ako aj pomocné materiály použité vo fáze výroby a prepravy.
• Emisie a odpady: Emisie CO₂, NOx, SO₂, PM10, ako aj odpadový materiál vznikajúci pri výrobe, preprave a likvidácii.

Tabuľka:

Fáza	Materiály	Spotreba energie (MJ/tona)	Emisie a odpadky (kg/tona)
Ťažba surovín	Vápenec: 0,8 t; Cement: 0,1 t	10	CO₂: 150; SO₂: 0,5; NOx: 0,1; PM10: 0,05; Odpadový materiál: 0,02 t
Výroba	Voda: 0,2 t; Prísady: 0,05 t	50	CO₂: 300; SO₂: 1; NOx: 0,2; PM10: 0,1; Odpadový materiál: 0,05 t
Preprava	Palivo: 0,01 t	15	CO₂: 50; NOx: 0,05; PM10: 0,02
Použitie	–	5	–
Likvidácia	–	2	–

3. Posúdenie dopadu životného cyklu (LCIA)

Dopadové kategórie: V LCA štúdii boli zvolené nasledujúce dopadové kategórie, ktoré sú relevantné z pohľadu environmentálneho profilu stavebného materiálu XYZ:

• Zmena klímy: Táto kategória bola zvolená, pretože emisie skleníkových plynov z výroby stavebných materiálov predstavujú významný príspevok ku globálnemu otepľovaniu.
• Acidifikácia: Táto kategória bola zvolená kvôli potenciálnemu vplyvu emisií SO₂ a NOx z výroby a prepravy materiálu na acidifikáciu pôdy a vody.
• Eutrofizácia: Táto kategória bola zvolená, pretože emisie dusíka z výroby materiálu môžu prispievať k eutrofizácii vodných ekosystémov.
• Spotreba neobnoviteľných zdrojov: Táto kategória bola zvolená, pretože výroba stavebných materiálov je náročná na spotrebu energie a surovín, ktoré sú často neobnoviteľné.

Charakterizačné faktory: Pre každú dopadovú kategóriu boli použité charakterizačné faktory z metodiky ReCiPe 2008 (H, Europe ReCiPe H) [odkaz na dokument ILCD] odporúčanej v „ILCD Handbook – Recommendations for Life Cycle Impact Assessment in the European context“, aby sa zabezpečila porovnateľnosť s inými LCA štúdiami.

Výsledky LCIA:

• [Vložte sem tabuľku alebo graf s kvantifikovanými výsledkami LCIA pre každú dopadovú kategóriu a fázu životného cyklu]
• [Vložte sem porovnanie výsledkov s referenčnými hodnotami pre stavebné materiály, ak sú k dispozícii]

Výpočty: Kompletná metodika výpočtov dopadov je zdokumentovaná v prílohe „Výpočty environmentálnych dopadov“.

4. Interpretácia výsledkov

Kľúčové zistenia: Hodnotenie životného cyklu materiálu XYZ ukázalo, že fáza výroby má najväčší vplyv na životné prostredie, čo sa týka emisií CO₂, spotreby energie a produkcie odpadu.

• Fáza výroby predstavuje 60% celkových emisií CO₂.
• Ťažba surovín je zodpovedná za 20% celkovej spotreby energie.
• Fáza prepravy má najmenší vplyv na celkové emisie, avšak prispieva k lokálnemu znečisteniu ovzdušia.

Odporúčania na zlepšenie: Na základe zistení LCA štúdie navrhujeme nasledujúce opatrenia na zníženie environmentálnej záťaže materiálu XYZ:

• Optimalizácia spotreby energie:
  • Implementácia systému riadenia energie (ISO 50001) vo výrobnom závode. Očakávané zníženie spotreby energie o 10%.
  • Modernizácia výrobnej technológie s cieľom zvýšiť energetickú účinnosť. Očakávané zníženie spotreby energie o 5%.
• Alternatívne materiály:
  • Preskúmanie možnosti využitia recyklovaných materiálov (napr. recyklovaného cementu) pri výrobe materiálu XYZ. Potenciálne zníženie emisií CO₂ a spotreby energie o 5-10%.
• Efektívnejšia preprava:
  • Optimalizácia logistiky prepravy s cieľom minimalizovať prepravné vzdialenosti. Očakávané zníženie emisií CO₂ z prepravy o 5%.
  • Využitie ekologickejších dopravných prostriedkov (napr. železničná preprava).

Implementáciou navrhnutých opatrení by sa mohla celková environmentálna záťaž materiálu XYZ znížiť o 20-25%.

5. Záver

Hodnotenie životného cyklu odhalilo oblasti, kde je možné výrazne znížiť environmentálnu záťaž materiálu XYZ. Implementácia navrhnutých opatrení môže znížiť emisie CO₂ a spotrebu energie, čím by sa materiál stal udržateľnejším.

6. Prílohy

• Podrobné inventarizačné údaje: podrobnosti o každom materiáli a energetickom zdroji.
• Výpočty environmentálnych dopadov: Kompletné výpočty a metodológia použitá pri posúdení dopadu.
• Overenie nezávislou stranou: Certifikát overenia vydaný nezávislou inštitúciou „Slovenská akadémia vied“ overovateľom „Prof. Ing. Ján Novák, PhD.“, ktorý spĺňa kvalifikačné kritériá uvedené v dokumente „ILCD Handbook – Reviewer qualification for Life Cycle Inventory (LCI) data sets“.

7. Zoznam použitej literatúry a webových stránok

• [Odkaz na dokument „ILCD Handbook – General guide for Life Cycle Assessment – Detailed guidance“]
• [Odkaz na dokument „ILCD Handbook – Recommendations for Life Cycle Impact Assessment in the European context“]
• [Odkaz na dokument „ILCD Handbook – Specific guide for Life Cycle Inventory (LCI) data sets“]
• [Odkaz na dokument „ILCD Handbook – Reviewer qualification for Life Cycle Inventory (LCI) data sets“]
• [Odkaz na databázu Ecoinvent v3.8]

Poznámka: Grafické znázornenie systémových hraníc a tabuľky/grafy s výsledkami LCIA je potrebné doplniť podľa špecifík LCA štúdie.

JaroR

Hodnotenie životného cyklu (Life Cycle Assessment – LCA) je medzinárodne štandardizovaná metodika na posudzovanie environmentálnych dopadov produktov, služieb a procesov. Uplatňuje sa na základe viacerých noriem a legislatívnych rámcov, ktoré zabezpečujú konzistentnosť a transparentnosť v tomto procese. Nižšie uvádzam prehľad najdôležitejších noriem a legislatívy.

Medzinárodné normy

1. ISO 14040 a ISO 14044
   • ISO 14040: Stanovuje princípy a rámce pre vykonávanie LCA, vrátane definovania cieľov, inventarizácie, hodnotenia dopadov a interpretácie výsledkov.
   • ISO 14044: Špecifikuje podrobné požiadavky a usmernenia pre implementáciu LCA, vrátane reportovania a kritických revízií. Tieto normy tvoria základ pre všetky ďalšie metodiky.
2. ISO 14067
   Táto norma sa zameriava na kvantifikáciu a reportovanie uhlíkovej stopy produktov na základe LCA.
3. ISO 14064
   Rámec pre kvantifikáciu a reportovanie emisií skleníkových plynov na úrovni organizácií. Zahŕňa priame (Scope 1) aj nepriame (Scope 2 a 3) emisie.

Európske rámce

1. ILCD Handbook (International Reference Life Cycle Data System)
   Príručka poskytuje detailné usmernenia na vykonávanie LCA v európskom kontexte. Slúži ako základ pre ekologické označovanie, zelené verejné obstarávanie a ďalšie politiky na podporu udržateľnej produkcie a spotreby.
2. Environmental Footprint Methods
   Európska komisia vyvinula metódy na hodnotenie environmentálnych dopadov:
   • PEF (Product Environmental Footprint): Zameraná na produkty.
   • OEF (Organizational Environmental Footprint): Zameraná na organizácie.
     Tieto metódy harmonizujú hodnotenie dopadov v EÚ a zabezpečujú konzistentnosť.

Špecifické metodiky a rámce

1. GHG Protocol
   Najpoužívanejší štandard pre reportovanie emisií skleníkových plynov na organizačnej a produktovej úrovni. Zahŕňa špecifické rámce pre Scope 1, 2 a 3.
2. Product Category Rules (PCRs)
   Pravidlá špecifické pre jednotlivé produktové kategórie, ktoré definujú podrobnosti hodnotenia LCA pre špecifické produkty alebo sektory【64】.
3. Circular Economy a Cradle-to-Cradle
   Tieto prístupy dopĺňajú metodológiu LCA tým, že zdôrazňujú opätovné využívanie zdrojov a uzavretie materiálových tokov.

Legislatívne použitie

LCA sa využíva v mnohých oblastiach vrátane ekologického dizajnu (Ecodesign), uhlíkového označovania, a zeleného verejného obstarávania. Napríklad EÚ podporuje používanie LCA v rámci akčného plánu pre obehové hospodárstvo a politiky udržateľnej spotreby a produkcie.

---

Podrobnejšie informácie a prístup k príslušným normám nájdete na stránkach ISO (www.iso.org) a Európskej platforme pre LCA  JaroR

Spoločnosť Microsoft predstavila  Microsoft Sustainability Academy , bezplatnú sériu webinárov navrhnutých na podporu profesionálov pri začleňovaní udržateľnosti do obchodných stratégií, zlepšovaní správy údajov ESG a dosahovaní cieľov s nulovou sieťou.

Program sa zameriava na lídrov v oblasti udržateľnosti, IT a obchodných manažérov, odborníkov z oblasti ESG a nadšencov údajov a AI, ktorí hľadajú praktické nástroje a príklady z reálneho sveta, aby mohli efektívne zvládať výzvy v oblasti udržateľnosti. (Viac na esgnews.com)

Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO) oznámila spustenie Princípov implementácie ISO ESG, nového súboru usmernení, ktorých cieľom je umožniť spoločnostiam na celom svete zlepšiť integráciu, výkonnosť, meranie a výkazníctvo ESG.

Nové princípy sa podľa ISO zverejňujú, keďže spoločnosti čelia rastúcej kontrole ESG a podstatnému nárastu predpisov ESG vrátane CSRD EÚ, zákona o modernom otroctve Spojeného kráľovstva a požiadaviek na zverejňovanie IFRS S1 a S2 ISSB, zatiaľ čo podávanie správ o udržateľnosti pokračuje. trpieť nezrovnalosťami a odchýlkami v rôznych jurisdikciách, veľkostiach spoločností a sektoroch, pričom usmernenia sú zamerané na umožnenie konzistentnejšieho vykazovania. ISO uviedla, že princípy sú použiteľné pre organizácie od malých podnikov po nadnárodné korporácie, ako aj pre konzultantov ESG, akademickú obec, výskumné inštitúcie a mimovládne organizácie. (Mark Segal, viac na esgtoday.com)

Environmental Product Declaration  je transparentný, objektívny a štandardizovaný dokument, ktorý poskytuje informácie o environmentálnom dopade produktu počas celého jeho životného cyklu. EPD sa zakladá na metodike LCA (Life Cycle Assessment) a umožňuje kvantifikáciu environmentálnych dopadov spojených s výrobou, používaním a likvidáciou produktu. Tento dokument je certifikovaný nezávislou treťou stranou, čo zvyšuje jeho rýchlosť pre spotrebiteľov a investorov.

Obsah dokumentu EPD

EPD obsahuje podrobné informácie o rôznych environmentálnych základných a vplyvoch. Patria sem:

1. Informácie o výrobných vstupoch – Spotreba surovín, energie a vody potrebné pri výrobe.
2. Výstupy a emisie – Emisie CO₂ a iných skleníkových plynov, odpadové materiály a ďalšie zneškodňujúce látky uvoľnené počas výroby.
3. Údaje o životnom cykle – Rozdelenie životného cyklu na obdobie, ako sú ťažba surovín, výroba, doprava, používanie produktu a jeho likvidácia.
4. Dopadové kategórie – Kategória ako globálne otepľovanie, acidifikácia, eutrofizácia, spotreba primárnych zdrojov a ďalšie faktory ovplyvňujúce životné prostredie.

EPD musí byť v súlade s príslušnými normami stanovenými právnymi predpismi a normami ISO. Tento štandardizovaný prístup musí spĺňať požiadavky spotrebiteľa, že výsledky z EP sú porovnateľné medzi produktmi rovnakého typu, čo umožňuje robiť informované rozhodnutia na základe environmentálnych kritérií.

Proces vytvárania EPD

Tvorba EPD prebieha nasledujúcich krokov:

1. Definícia cieľa a rozsahu – Stanoví sa účel EPD a vymedzia sa hranice systému, ktorý bude hodnotený.
2. Zber údajov a inventarizácia životného cyklu (LCI) – Zodpovedú sa údaje o všetkých vstupoch (materiály, energie) a výstupoch (emisie, odpady) produktu.
3. Posúdenie dopadu životného cyklu (LCIA) – Vyhodnocujú sa environmentálne dopady produktu.
4. Interpretácia a validácia výsledkov – Výsledky sú interpretované, aby boli zrozumiteľné závery. Následne je EPD overená nezávislou treťou stranou.

Normy a legislatíva upravujúca EPD

EPD sa riadi medzinárodnými normami a európskou legislatívou, ktoré zabezpečujú transparentnosť a jednotnosť dokumentov:

• Normy ISO 14025 a ISO 21930 – ISO 14025 stanovuje pravidlá pre tzv. environmentálne vyhlásenie typu III, čo sú EPD overené nezávislou stranou. Norma ISO 21930 špecifikuje pravidlá pre stavebné produkty, čím zabezpečuje kompatibilitu medzi výsledkami EPD v stavebníctve.
• Európska norma EN 15804 – Táto norma je základným štandardom pre stavebné výrobky v rámci Európskej únie. Definuje pravidlá a metódy na vykonanie EPD pre stavebné materiály a zaisťuje ich jednotnosť v celej EÚ.
• Smernica o ekodizajne (2009/125/ES) – Táto smernica podporuje environmentálne dopady produktov počas ich životného cyklu. EPD je v tomto kontexte odporúčaným nástrojom na kvantifikáciu environmentálnych dopadov a podporu udržateľných produktov.
• Nariadenie tvrdenia (Gre Claims Initiative) Pripravované nariadenie stanovuje podmienky pre environmentálnu záťaž – EPD poskytuje tieto tvrdenia v súlade s údajmi o vplyve produktu na životné prostredie.

Význam EPD v praxi

EPD je dôležitý nástroj, ktorý firme umožňuje demonštrovať svoju environmentálnu zodpovednosť. Dokument poskytuje hodnotné informácie pre:

1. Zákazníkov a spotrebiteľov – Pomáha im rozhodnúť sa na základe environmentálnych kritérií, čo zvyšuje dôveru k produktu s nižším ekologickým dopadom.
2. Podniky a investorov – Firmám umožňuje získať certifikáty ako LEED , BREEAM a iné udržateľné ocenenia. EPD je aktuálna požiadavka na trhy s vysokými štandardmi v oblasti udržateľnosti.
3. Orgány verejnej správy – Pomáhajú pri zavádzaní opatrení a fiškálnych stimulov na podporu ekologických produktov a služieb.

EPD prispieva k udržateľnosti v rôznych priemyselných odvetviach tým, že podporuje transparentnosť a umožňuje porovnanie environmentálnych vplyvov produktov. V stavebníctve, kde sa ekologické certifikáty ako LEED a BREEAM bežným štandardom, je EPD kľúčovým nástrojom na základe zodpovedného prístupu k životnému prostrediu.

Záver

Environmental Product Declaration (EPD) je dôležitý dokument, ktorý podporuje udržateľnosť tým, že poskytuje transparentné informácie o ekologickom dopade produktov. Vďaka EPD môžu spoločnosti prispieť nielen svoju environmentálnu zodpovednosť, ale aj splniť požiadavky zákazníkov, investorov a legislatívnych noriem, čím zvyšujete konkurencieschopnosť na trhu. Co2AI

„International Standard on Sustainability Assurance“ (ISSA) 5000 sa zaoberá audítorskými službami týkajúcimi sa informácií o udržateľnosti. Štandard stanovuje požiadavky pre audítorov, aby zabezpečili dôveryhodnosť a presnosť informácií o udržateľnosti poskytovaných spoločnosťami. V texte sa rozvíjajú hlavné princípy auditu v oblasti udržateľnosti, od definícií kľúčových pojmov až po podrobné usmernenia pre audítorov pri plánovaní, vykonávaní a dokumentovaní auditných postupov.

Tento dokument popisuje Medzinárodný štandard pre zabezpečenie udržateľnosti (ISSA) 5000, ktorý sa zaoberá zabezpečovacími zákazkami týkajúcimi sa informácií o udržateľnosti.

Kľúčové body dokumentu:

• Informácie o udržateľnosti sú informácie o záležitostiach udržateľnosti. Zverejnenia subjektu o takýchto záležitostiach sa môžu týkať rôznych tém (napr. klíma, pracovné postupy, biodiverzita) a aspektov tém (napr. riziká a príležitosti, metriky a kľúčové ukazovatele výkonnosti).
• Dokument zdôrazňuje dôležitosť dôkazov v procese zabezpečenia udržateľnosti. Dôkazy sú informácie, ktoré audítor používa na vyvodenie záverov, ktoré tvoria základ pre jeho záver o zabezpečení a správu.
• Audítor musí mať pochopenie celého textu ISSA, vrátane jeho aplikácie a ďalších vysvetľujúcich materiálov, aby pochopil jeho ciele a správne aplikoval jeho požiadavky.
• Dokument podrobne popisuje proces dokumentácie, ktorá by mala poskytnúť záznam o základe pre správu o zabezpečení.
• Definuje predpoklady pre zákazkou zabezpečenia, vrátane toho, či subjekt má proces na identifikáciu informácií o udržateľnosti, ktoré sa majú nahlásiť, a či audítor očakáva, že bude schopný získať potrebné dôkazy na podporu svojho záveru.
• Dokument uvádza podmienky pre prijatie alebo pokračovanie v zákazke zabezpečenia. Ak nie sú splnené predpoklady pre zákazkou zabezpečenia, audítor by nemal zákazkou prijať.
• Stanovuje požiadavky na obsah správy o zabezpečení, vrátane identifikácie subjektu, úrovne zabezpečenia, informácií o udržateľnosti, ktoré sú predmetom zákazky zabezpečenia, a dátumu alebo obdobia, na ktoré sa informácie o udržateľnosti vzťahujú.
• Vysvetľuje zodpovednosti za informácie o udržateľnosti, pričom uvádza, že vedenie alebo osoby poverené riadením sú zodpovedné za prípravu a prípadne spravodlivé prezentovanie informácií o udržateľnosti v súlade s uplatniteľnými kritériami.
• Dokument obsahuje príklady správ o zabezpečení pre rôzne scenáre, ktoré slúžia ako ilustrácia základných prvkov správy.
• Zdôrazňuje dôležitosť transparentnosti a komunikácie, najmä v prípade kótovaných spoločností, kde sa vyžaduje zverejnenie mena vedúceho zákazky, pokiaľ to nepredstavuje hrozbu pre jeho bezpečnosť.
• Dokument sa zaoberá aj otázkou „iných informácií“, ktoré nie sú predmetom zákazky zabezpečenia, ale sú zahrnuté v dokumente alebo dokumentoch obsahujúcich informácie o udržateľnosti, ktoré sú predmetom zákazky zabezpečenia.

Záver

ISSA 5000 poskytuje komplexný rámec pre vykonávanie zákaziek zabezpečenia udržateľnosti. Dokument sa zaoberá rôznymi aspektmi procesu, od plánovania a zhromažďovania dôkazov až po vypracovanie správy a komunikáciu so zainteresovanými stranami. Cieľom štandardu je zvýšiť dôveryhodnosť informácií o udržateľnosti a podporiť transparentnosť a zodpovednosť v oblasti udržateľnosti. (Co2AI)

Medzinárodný štandard pre zabezpečenie udržateľnosti 5000 bol publikovaný a je dostupný tu

Dokument „240807-faqs-corporate-sustainability-reporting_en “ obsahuje rozsiahly zoznam otázok a odpovedí (FAQ) týkajúcich sa implementácie smernice o podávaní správ o udržateľnosti podnikov (CSRD). Nižšie nájdete usporiadané všetky otázky a odpovede, rozdelené do sekcií podľa témy.

Sekcia I: Glosár relevantných pojmov a platné právne predpisy

Táto sekcia neobsahuje žiadne otázky a odpovede. Slúži ako glosár s definíciami kľúčových pojmov a zoznamom relevantných právnych predpisov.

Sekcia II: Prehľad požiadaviek na podávanie správ o udržateľnosti zavedených smernicou CSRD

Táto sekcia neobsahuje žiadne otázky a odpovede. Poskytuje všeobecný prehľad nových požiadaviek na podávanie správ o udržateľnosti zavedených smernicou CSRD.

Sekcia III: Časté otázky týkajúce sa informácií o udržateľnosti, ktoré sa majú uvádzať podľa článkov 19a/29a smernice o účtovníctve (individuálne a konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti)

Rozsah pôsobnosti a dátumy uplatňovania

1. Otázka: Ktorý účtovný rok určuje, kedy podnik spadá do určitej kategórie veľkosti podnikov: účtovný rok, za ktorý sa podáva správa, alebo účtovný rok predchádzajúci roku podávania správy?

Odpoveď: Pravidlá na určenie veľkosti podniku na účely podávania správ o udržateľnosti sa opierajú o existujúce pravidlá pre finančné výkazníctvo uplatňované na podnik na základe členského štátu, v ktorom má svoje sídlo. Tieto pravidlá sú stanovené v národných opatreniach, ktorými sa transponuje predchádzajúca smernica o účtovníctve.

2. Otázka: Ak sa podnik v priebehu daného účtovného roka vyvíja tak, že spĺňa kritériá pre zaradenie do inej kategórie podnikov, musí začať podávať správy o informáciách o udržateľnosti podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na túto novú kategóriu, už v tom istom účtovnom roku, alebo až po splnení kritérií počas dvoch po sebe nasledujúcich účtovných rokov?

Odpoveď: Ak podnik v priebehu daného účtovného roka splní kritériá pre zaradenie do inej kategórie podnikov, pravidlá podávania správ o udržateľnosti platné pre túto kategóriu sa naň začnú uplatňovať až od nasledujúceho účtovného roka. Inými slovami, podnik musí splniť kritériá pre novú kategóriu počas dvoch po sebe nasledujúcich účtovných rokov, aby sa naň začali uplatňovať pravidlá podávania správ o udržateľnosti pre túto novú kategóriu.

3. Otázka: Ako sa vypočíta priemerný počet zamestnancov na účely kategorizácie podniku podľa smernice o účtovníctve?

Odpoveď: Právne predpisy Únie neupravujú výpočet priemerného počtu zamestnancov na účely kategorizácie podniku podľa smernice o účtovníctve. Členské štáty však mohli prijať vnútroštátne pravidlá alebo poskytnúť usmernenia k tejto veci. V prípade neexistencie vnútroštátnych pravidiel alebo usmernení môžu podniky použiť článok 5 odporúčania Komisie zo 6. mája 2003 o definícii mikropodnikov, malých a stredných podnikov ako usmernenie, pokiaľ ide o meranie počtu zamestnancov.

4. Otázka: Musia MSP bez cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu EÚ podávať správy o informáciách o udržateľnosti podľa článkov 19a/29a smernice o účtovníctve?

Odpoveď: MSP bez cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu EÚ nie sú povinné podávať správy o informáciách o udržateľnosti na individuálnej úrovni podľa článku 19a smernice o účtovníctve (individuálne vyhlásenie o udržateľnosti). Sú však povinné podávať správy o informáciách o udržateľnosti na konsolidovanej úrovni podľa článku 29a smernice o účtovníctve (konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti), ak sú materskými podnikmi veľkej skupiny. Článok 29a smernice o účtovníctve sa uplatňuje bez ohľadu na veľkosť materského podniku.

5. Otázka: Sú úverové inštitúcie a poisťovne povinné podávať správy o informáciách o udržateľnosti podľa článkov 19a a 29a smernice o účtovníctve bez ohľadu na ich právnu formu?

Odpoveď: Áno. Podľa článku 1 ods. 3 smernice o účtovníctve sú úverové inštitúcie a poisťovne, vrátane družstiev a vzájomných poisťovní, zahrnuté do rozsahu pôsobnosti článku 19a smernice o účtovníctve (individuálne vyhlásenie o udržateľnosti) bez ohľadu na ich právnu formu, ak sú veľkými podnikmi alebo MSP (s výnimkou mikropodnikov) s cennými papiermi prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu EÚ. Sú tiež zahrnuté do rozsahu pôsobnosti článku 29a smernice o účtovníctve (konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti) bez ohľadu na ich právnu formu, ak sú materským podnikom veľkej skupiny.

6. Otázka: Sú finančné inštitúcie – okrem poisťovní a úverových inštitúcií – povinné podávať správy o informáciách o udržateľnosti podľa článkov 19a/29a smernice o účtovníctve?

Odpoveď: Áno, finančné inštitúcie – okrem poisťovní a úverových inštitúcií – sú povinné podávať správy o informáciách o udržateľnosti podľa článkov 19a/29a smernice o účtovníctve, ak spĺňajú podmienky právnej formy podľa článku 1 ods. 1 smernice o účtovníctve a ak spĺňajú kritériá veľkosti podniku podľa článkov 19a a 29a smernice o účtovníctve.

7. Otázka: Ak je malá a nekomplexná inštitúcia (SNCI) v súčasnosti povinná podávať nefinančné informácie podľa smernice 2014/95/EÚ (NFRD), musí naďalej podávať nefinančné informácie v súlade s ustanoveniami NFRD, kým sa režim CSRD nezačne uplatňovať na malé a nekomplexné inštitúcie (t. j. od účtovných období začínajúcich sa 1. januára 2026 alebo neskôr)?

Odpoveď: Áno. Na základe článku 5 ods. 2 smernice CSRD bude malá a nekomplexná inštitúcia, ktorá je veľkým podnikom alebo MSP (s výnimkou mikropodnikov) s cennými papiermi prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu EÚ, povinná podávať správy o informáciách o udržateľnosti v súlade s ESRS (alebo alternatívne s LSME ESRS) od účtovného obdobia 2026. Malá a nekomplexná inštitúcia, ktorá je v súčasnosti povinná podávať nefinančné informácie podľa článku 19a smernice o účtovníctve, ako bola zavedená smernicou 2014/95/EÚ (NFRD), by musela naďalej podávať správy podľa režimu NFRD, kým sa režim CSRD nezačne uplatňovať na malé a nekomplexné inštitúcie (t. j. od účtovného obdobia 2026).

8. Otázka: Ak je malá a nekomplexná inštitúcia (SNCI) materskou spoločnosťou veľkej skupiny, môže táto SNCI využiť výnimku podľa článku 19a ods. 6 smernice o účtovníctve a pripravovať správy o udržateľnosti v súlade s LSME ESRS?

Odpoveď: Ak je podnik (bez ohľadu na veľkosť alebo konkrétny typ, napr. vrátane SNCI) materským podnikom veľkej skupiny, musí zverejniť konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti podľa článku 29a smernice o účtovníctve, ktoré je vypracované v súlade s ESRS. Možnosť použiť LSME ESRS v súlade s článkom 19a ods. 6 smernice o účtovníctve sa vzťahuje len na MSP (s výnimkou mikropodnikov) s cennými papiermi kótovanými na regulovanom trhu EÚ a na malé a nekomplexné inštitúcie, zajaté poisťovne alebo zajaté zaisťovne (za predpokladu, že sú buď veľkými podnikmi, alebo MSP – s výnimkou mikropodnikov – s cennými papiermi kótovanými na regulovanom trhu EÚ) na vypracovanie ich individuálneho vyhlásenia o udržateľnosti.

9. Otázka: Ak je malá a nekomplexná inštitúcia (SNCI) materskou spoločnosťou veľkej skupiny, kedy musí začať podávať správy o informáciách o udržateľnosti?

Odpoveď: Ak je SNCI materským podnikom veľkej skupiny, musí zverejniť konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti s použitím ESRS buď od účtovného obdobia 2024 (ak je SNCI subjektom verejného záujmu, ktorý na deň zostavenia súvahy prekračuje na konsolidovanom základe priemerný počet 500 zamestnancov počas účtovného obdobia) alebo od účtovného obdobia 2025 (vo všetkých ostatných prípadoch).

10. Otázka: Ak je SNCI materskou spoločnosťou veľkej skupiny, ale nie je povinná vydávať konsolidovanú účtovnú závierku, pretože všetky jej dcérske spoločnosti sú nevýznamné, je táto SNCI stále povinná pripravovať a uverejňovať konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti?

Odpoveď: Ak materský podnik nie je povinný zverejniť konsolidovanú účtovnú závierku (napríklad preto, že spĺňa podmienky výnimky stanovené v článku 26 smernice o účtovníctve), tento materský podnik nie je povinný pripravovať a zverejňovať konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti. Ak je však takýto materský podnik sám o sebe veľkým podnikom v zmysle článku 3 ods. 4 smernice o účtovníctve a preto by spadal do rozsahu pôsobnosti článku 19a smernice o účtovníctve, tento podnik musí pripraviť a zverejniť individuálne vyhlásenie o udržateľnosti v súlade s článkom 19a smernice o účtovníctve. Toto individuálne vyhlásenie o udržateľnosti by sa muselo vypracovať v súlade s ESRS alebo, ak je podnik MSP s cennými papiermi prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu EÚ, alternatívne s LSME ESRS.

Pokračovanie prehľadu otázok a odpovedí z dokumentu „240807-faqs-corporate-sustainability-reporting_en (1).pdf“

Sekcia III: Časté otázky týkajúce sa informácií o udržateľnosti, ktoré sa majú uvádzať podľa článkov 19a/29a smernice o účtovníctve (individuálne a konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti)

Rozsah pôsobnosti a dátumy uplatňovania

11. Otázka: Vztahujú sa požiadavky na podávanie správ o udržateľnosti podľa článkov 19a a 29a smernice o účtovníctve aj na podniky, ktoré spravujú investičné fondy alebo iné finančné produkty?

Odpoveď: Záleží to od typu spravovaného finančného produktu. Podľa článku 1 ods. 4 smernice o účtovníctve sa požiadavky na podávanie správ o udržateľnosti podľa článkov 19a a 29a smernice o účtovníctve nevzťahujú na podniky, ktoré spravujú Podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) alebo Alternatívne investičné fondy (AIF).

Avšak, podniky, ktoré spravujú iné typy investičných fondov alebo finančných produktov, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti smernice o účtovníctve, budú musieť podávať správy o udržateľnosti, ak spĺňajú kritériá veľkosti podľa článkov 19a a 29a.

12. Otázka: Musia podniky, ktoré spravujú PKIPCP a AIF, podávať správy o informáciách o udržateľnosti podľa článkov 19a a 29a smernice o účtovníctve?

Odpoveď: Nie. Článok 1 ods. 4 smernice o účtovníctve má za cieľ vylúčiť PKIPCP a AIF z požiadaviek na podávanie správ o udržateľnosti podľa článkov 19a a 29a smernice o účtovníctve.

Avšak, podniky, ktoré spravujú PKIPCP a AIF, by spadali do rozsahu pôsobnosti smernice o účtovníctve, ak spĺňajú podmienky právnej formy uvedené v článku 1 ods. 1 smernice o účtovníctve. Ak takýto podnik spĺňa aj kritériá veľkosti podľa článkov 19a a 29a smernice o účtovníctve, bude musieť do svojej správy o riadení zahrnúť vyhlásenie o udržateľnosti.

13. Otázka: Musia dôchodkové fondy podávať správy o udržateľnosti podľa smernice o účtovníctve?

Odpoveď: Áno. Ak dôchodkový fond spĺňa podmienky právnej formy podľa článku 1 ods. 1 smernice o účtovníctve a spadá do rozsahu pôsobnosti článkov 19a a 29a smernice o účtovníctve, bude musieť do svojej správy o riadení zahrnúť vyhlásenie o udržateľnosti. Na rozdiel od PKIPCP alebo AIF sa dôchodkové fondy nevzťahujú na vylúčenie z požiadaviek na podávanie správ o udržateľnosti stanovené v článku 1 ods. 4 smernice o účtovníctve.

14. Otázka: Vztahujú sa požiadavky na podávanie správ o udržateľnosti podľa smernice o účtovníctve aj na podniky, ktoré sú založené mimo EÚ (tzv. podniky z tretích krajín), ale majú dcérske spoločnosti v EÚ?

Odpoveď: Áno, ak podnik z tretej krajiny spĺňa podmienky uvedené v článku 40a smernice o účtovníctve. Konkrétne, ak podnik z tretej krajiny dosahuje čistý obrat viac ako 150 miliónov EUR v Únii (za každý z posledných dvoch po sebe nasledujúcich účtovných období) a má dcérska spoločnosť v Únii, ktorá podlieha článkom 19a/29a smernice o účtovníctve, alebo v prípade neexistencie takejto dcérskej spoločnosti, pobočku v Únii, ktorá dosiahla čistý obrat viac ako 40 miliónov EUR (v predchádzajúcom účtovnom období), potom dcérska spoločnosť alebo pobočka bude musieť zverejniť a sprístupniť informácie o udržateľnosti na úrovni skupiny materského podniku z tretej krajiny.

15. Otázka: Je vyhlásenie o udržateľnosti zverejnené v rámci správy o riadení vydavateľom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu EÚ považované za „regulovanú informáciu“ podľa článku 2 ods. 1 písm. k) smernice o transparentnosti?

Odpoveď: Áno. Podľa článku 2 ods. 1 písm. k) smernice o transparentnosti sa za regulovanú informáciu považujú okrem iného aj „všetky informácie, ktoré je vydavateľ alebo akákoľvek iná osoba, ktorá požiadala o prijatie cenných papierov na obchodovanie na regulovanom trhu bez súhlasu vydavateľa, povinná zverejniť podľa tejto smernice [t. j. smernice o transparentnosti] […]“. Článok 4 ods. 5 smernice o transparentnosti ukladá vydavateľom povinnosť zverejniť vyhlásenie o udržateľnosti, ktoré sa preto považuje za „regulovanú informáciu“

16. Otázka: Môžu sa malé a stredné podniky (MSP) s prevoditeľnými cennými papiermi prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu EÚ rozhodnúť, že nebudú podávať správy o udržateľnosti počas určitého obdobia?

Odpoveď: Áno. Podľa článku 19a ods. 7 smernice o účtovníctve sa MSP (s výnimkou mikropodnikov) s prevoditeľnými cennými papiermi prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu EÚ môžu rozhodnúť, že nebudú podávať správy o udržateľnosti podľa článku 19a smernice o účtovníctve za účtovné obdobia začínajúce sa pred 1. januárom 2028 (napr. za účtovné obdobia 2026 a 2027). V takýchto prípadoch musí MSP vo svojej správe o riadení stručne uviesť, prečo sa správy o udržateľnosti neposkytli.

Táto výnimka sa vzťahuje aj na malé a nekomplexné inštitúcie, ako aj na kapitálové poisťovne a zaisťovne, za predpokladu, že ide o MSP (s výnimkou mikropodnikov) s prevoditeľnými cennými papiermi prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu EÚ.

Pravidlá oslobodenia od povinnosti

17. Otázka: Ak materský podnik podáva správy o udržateľnosti na konsolidovanej úrovni podľa článku 29a smernice o účtovníctve (konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti), musí uvádzať informácie o kľúčových ukazovateľoch výkonnosti v súlade s článkom 19 ods. 1 tretím pododsekom smernice o účtovníctve vo svojej konsolidovanej správe o riadení?

Odpoveď: Nie. Článok 19 ods. 1 tretí pododsek smernice o účtovníctve, ktorý upravuje individuálnu správu o riadení, vyžaduje zverejnenie informácií o kľúčových ukazovateľoch výkonnosti v rámci individuálnej správy o riadení. Článok 29 ods. 1 smernice o účtovníctve, ktorý upravuje konsolidovanú správu o riadení, vyžaduje zverejnenie informácií, ktoré umožňujú posúdiť vývoj, výkonnosť a postavenie podnikov zahrnutých do konsolidácie ako celku.

Vzhľadom na to, že článok 29a ods. 7 smernice o účtovníctve stanovuje, že materský podnik, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v článku 29a ods. 1 až 5, sa považuje za podnik, ktorý splnil požiadavky stanovené v článku 19 ods. 1 treťom pododseku a v článku 19a, a keďže obsah konsolidovanej správy o riadení podľa článku 29 ods. 1 zahŕňa aj informácie požadované podľa článku 19 ods. 1, oslobodenie od povinnosti by sa vzťahovalo aj na konsolidovanú správu o riadení podniku podľa článku 29a.

18. Otázka: Ak sa MSP s cennými papiermi prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu EÚ rozhodne dobrovoľne pripraviť a zverejniť konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti podľa článku 29a smernice o účtovníctve, bude oslobodené od povinnosti pripraviť a zverejniť svoje individuálne vyhlásenie o udržateľnosti podľa článku 19a smernice o účtovníctve?

Odpoveď: Áno. MSP s cennými papiermi prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu EÚ, ktoré dobrovoľne zverejní konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti uvedené v článku 29a smernice o účtovníctve, je oslobodené od povinnosti pripraviť a zverejniť individuálne vyhlásenie o udržateľnosti uvedené v článku 19a smernice o účtovníctve, za predpokladu, že konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti je vypracované v súlade s Európskymi štandardmi pre podávanie správ o udržateľnosti (ESRS).

19. Otázka: Aké sú podmienky na to, aby bola dcérska spoločnosť v rozsahu pôsobnosti článkov 19a/29a smernice o účtovníctve oslobodená od povinnosti podávať správy o udržateľnosti podľa článkov 19a/29a smernice o účtovníctve (vyhlásenie o udržateľnosti)?

Odpoveď: Podľa článku 19a ods. 9 a článku 29a ods. 8 smernice o účtovníctve je podnik, ktorý je dcérskou spoločnosťou, oslobodený od povinností stanovených v článku 19a ods. 1 až 4 smernice o účtovníctve (alebo článku 29a ods. 1 až 5 smernice o účtovníctve, ak je dcérska spoločnosť sama o sebe materskou spoločnosťou veľkej skupiny), ak sú splnené určité podmienky uvedené v článku 19a ods. 9 druhom pododseku smernice o účtovníctve (alebo článku 29a ods. 8 druhom pododseku smernice o účtovníctve, ak je dcérska spoločnosť sama o sebe materskou spoločnosťou veľkej skupiny).

Konkrétne správa o riadení oslobodeného podniku musí obsahovať:

• názov a sídlo materského podniku, ktorý podáva správy o informáciách na úrovni skupiny;
• webový odkaz (odkazy) na konsolidovanú správu o riadení alebo konsolidované podávanie správ o udržateľnosti materského podniku; a
• informáciu, že podnik je oslobodený od povinnosti zverejniť individuálne vyhlásenie o udržateľnosti (alebo konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti, ak je dcérska spoločnosť sama o sebe materskou spoločnosťou veľkej skupiny).

Ak je materský podnik usadený v tretej krajine, jeho konsolidované podávanie správ o udržateľnosti a záver audítora musia byť zverejnené v súlade s právnymi predpismi členského štátu, ktorým sa riadi dcérska spoločnosť, a zverejnenia stanovené v článku 8 nariadenia o taxonómii (ktoré sa vzťahujú na činnosti vykonávané dcérskou spoločnosťou) musia byť zahrnuté buď do správy o riadení dcérskej spoločnosti, alebo do konsolidovaného podávania správ o udržateľnosti, ktoré vykonáva materský podnik usadený v tretej krajine.

Ak členský štát požaduje preklad konsolidovanej správy o riadení alebo konsolidovaného podávania správ o udržateľnosti materského podniku, tento preklad by mal byť buď overený (napríklad prekladateľom alebo orgánom zodpovedným za overovanie prekladov v príslušnom členskom štáte), alebo by mal obsahovať vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že nebol overený.

Podľa článku 19a ods. 10 a článku 29a ods. 9 smernice o účtovníctve sa veľké podniky s cennými papiermi prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu EÚ – vrátane prípadov, keď ide o malé a nekomplexné inštitúcie, kapitálové poisťovne a zaisťovne, a vrátane prípadov, keď ide o podniky z tretích krajín – nemôžu uplatniť toto oslobodenie od povinnosti.

20. Otázka: Musí byť konsolidovaná správa o riadení/konsolidované podávanie správ o udržateľnosti materského podniku už zverejnená v čase, keď jej dcérska spoločnosť zverejňuje svoju vlastnú správu o riadení, aby bola dcérska spoločnosť oslobodená od povinnosti zverejniť svoje vlastné vyhlásenie o udržateľnosti?

Odpoveď: Nie. Aby bola dcérska spoločnosť oslobodená od povinnosti zverejniť svoje vlastné vyhlásenie o udržateľnosti v súlade s článkom 19a ods. 9 alebo článkom 29a ods. 8 smernice o účtovníctve, musí správa o riadení, ktorú dcérska spoločnosť zverejňuje, obsahovať webový odkaz na konsolidovanú správu o riadení alebo konsolidované podávanie správ o udržateľnosti materského podniku. Ak táto konsolidovaná správa o riadení alebo konsolidované podávanie správ o udržateľnosti ešte nie je k dispozícii v čase zverejnenia správy o riadení dcérskej spoločnosti, môže dcérska spoločnosť, ktorá sa domáha oslobodenia od povinnosti, uviesť vo svojej správe o riadení odkaz na všeobecný webový odkaz, na ktorom budú príslušné dokumenty dostupné v budúcnosti. Dcérska spoločnosť Únie by mohla napríklad zvážiť získanie vyhlásenia od materského podniku, v ktorom zaručí záväzky prijaté dcérskou spoločnosťou, a zverejniť toto vyhlásenie spolu so svojou správou o riadení v lehote stanovenej jej vlastným členským štátom.

21. Otázka: Musí byť konsolidovaná správa o riadení alebo konsolidované podávanie správ o udržateľnosti materského podniku k dispozícii v jazyku, ktorý akceptuje členský štát, ktorého vnútroštátnym právom sa riadi dcérska spoločnosť, aby bola dcérska spoločnosť oslobodená od povinnosti zverejniť svoje vlastné vyhlásenie o udržateľnosti?

Odpoveď: Členský štát, ktorého vnútroštátnym právom sa riadi dcérska spoločnosť, môže požadovať, aby sa konsolidovaná správa o riadení (alebo v prípade potreby konsolidované podávanie správ o udržateľnosti materského podniku) zverejnila v jazyku, ktorý tento členský štát akceptuje, a aby sa poskytol akýkoľvek potrebný preklad do tohto jazyka. V tomto prípade musia byť tieto požiadavky splnené, aby bola dcérska spoločnosť oslobodená od povinnosti zverejniť svoje vlastné vyhlásenie o udržateľnosti.

22. Otázka: Ako by mala oslobodená dcérska spoločnosť informovať o tom, že je oslobodená?

Odpoveď: Na základe článku 19a ods. 9 a článku 29a ods. 8 smernice o účtovníctve musí oslobodená dcérska spoločnosť uviesť vo svojej správe o riadení informáciu, že je oslobodená od povinností stanovených v článku 19a ods. 1 až 4 (alebo v článku 29a ods. 1 až 5, ak je dcérska spoločnosť sama o sebe materskou spoločnosťou veľkej skupiny). Okrem toho sa na oslobodenú dcérsku spoločnosť naďalej vzťahujú ostatné ustanovenia smernice o účtovníctve, ktoré sa vzťahujú na podniky v rozsahu jej pôsobnosti, vrátane povinnosti predložiť správu o riadení národnému obchodnému registru podľa článku 30 smernice o účtovníctve v spojení s ustanoveniami v kapitole III hlavy I smernice o práve obchodných spoločností. Digitálne požiadavky na podávanie správ o udržateľnosti stanovené v článku 29d smernice o účtovníctve sa neuplatňujú. Ak dcérska spoločnosť využívajúca oslobodenie od povinnosti podľa článku 19a ods. 9 alebo článku 29a ods. 8 smernice o účtovníctve má prevoditeľné cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, musí naďalej dodržiavať ustanovenia smernice o transparentnosti, najmä pokiaľ ide o zverejnenie správy o riadení.

23. Otázka: Ak dcérska spoločnosť zverejní konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti materského podniku, ktoré neobsahuje zverejnenia podľa článku 8 nariadenia o taxonómii týkajúce sa činností vykonávaných touto dcérskou spoločnosťou, musí dcérska spoločnosť zverejniť tieto informácie vo svojej vlastnej správe o riadení?

Odpoveď: Áno. Ak sa dcérska spoločnosť nachádza na území Únie a jej materský podnik je usadený v tretej krajine a zverejňuje konsolidované podávanie správ o udržateľnosti, zverejnenia podľa článku 8 nariadenia o taxonómii, ktoré sa vzťahujú na činnosti vykonávané dcérskou spoločnosťou usadenou v Únii a jej dcérskymi podnikmi, musia byť zahrnuté buď do správy o riadení dcérskej spoločnosti, alebo do konsolidovaného podávania správ o udržateľnosti, ktoré vykonáva materský podnik usadený v tretej krajine.

24. Otázka: Môžu veľké podniky s cennými papiermi prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu EÚ využiť oslobodenie od povinnosti podávať správy o udržateľnosti podľa článku 19a ods. 9 a článku 29a ods. 8 smernice o účtovníctve?

Odpoveď: Nie. Veľké podniky s cennými papiermi prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu EÚ – vrátane prípadov, keď ide o malé a nekomplexné inštitúcie, kapitálové poisťovne a zaisťovne, a vrátane prípadov, keď ide o podniky z tretích krajín – sa nemôžu uplatniť toto oslobodenie od povinnosti podávať správy o udržateľnosti. Musia preto podávať správy o udržateľnosti podľa článku 4 ods. 5 smernice o transparentnosti a článkov 19a/29a smernice o účtovníctve.

25. Otázka: Ako môže podnik splniť povinnosť pripraviť a zverejniť individuálne alebo konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti, keď nie je povinný pripraviť a zverejniť konsolidovanú správu o riadení podľa článku 29 smernice o účtovníctve?

Odpoveď: Podnik, ktorý musí pripraviť a zverejniť individuálne alebo konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti, ale nie je povinný pripraviť a zverejniť konsolidovanú správu o riadení, môže zahrnúť individuálne alebo konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti do samostatného dokumentu, ktorý sa zverejní v súlade s článkom 30 smernice o účtovníctve.

Tento samostatný dokument – ktorý obsahuje individuálne alebo konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti – musí však spĺňať požiadavky na formát a označovanie stanovené v článku 29d smernice o účtovníctve.

26. Otázka: Ako môže podnik splniť povinnosť pripraviť a zverejniť konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti, keď je oslobodený od povinnosti pripraviť konsolidovanú účtovnú závierku?

Odpoveď: Podnik, ktorý musí pripraviť a zverejniť konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti, ale je oslobodený od povinnosti pripraviť konsolidovanú účtovnú závierku, by mal napriek tomu pripraviť a zverejniť konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti. V konsolidovanom vyhlásení o udržateľnosti by sa malo uviesť, že podnik nie je povinný pripraviť konsolidovanú účtovnú závierku, a v prípade potreby uviesť odkaz na ďalšie informácie zahrnuté v správe o riadení a na sumy vykázané v individuálnej účtovnej závierke.

 

 

 

Tento dokument poskytuje odpovede na často kladené otázky týkajúce sa interpretácie právnych ustanovení, ktoré sa týkajú podávania správ o udržateľnosti. Dokument je zameraný na to, aby objasnil požiadavky, ktoré sa týkajú rôznych typov spoločností v Európskej únii, ako aj na povinnosti audítorov a iných poskytovateľov služieb zabezpečenia. Dokument obsahuje informácie o rozsahu a dátume uplatnenia, výnimkách, hodnotení hodnotového reťazca, požiadavkách na digitalizáciu a publikovanie, ako aj na ďalšie aspekty súvisiace so správou o udržateľnosti.

často kladené otázky (FAQ)

Corporate Sustainability Reporting Directive (CSRD) 2022/2464 je nová smernica Európskej únie, ktorá vznikla ako odpoveď na zvyšujúce sa dopyty po spoľahlivých a transparentných informáciách o udržateľnosti firiem. (viac…)

ESG predstavuje súbor kritérií, ktoré sa používajú na hodnotenie udržateľnosti a etického dopadu investícií a obchodných aktivít. (viac…)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464 (CSRD) Corporate Sustainability Reporting Directive  zo 14. decembra 2022, ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 537/2014, smernica 2004/109/ES, smernica 2006/43/ES a smernica 2013/34/EÚ  (viac…)

Fotosyntéza tvorí základ života na Zemi, no klimatické zmeny stále viac ohrozujú tento zásadný proces. S pokročilými nástrojmi môžu vedci teraz študovať, ako zmeny teploty, vlhkosti a svetla ovplyvňujú fotosyntézu a tým aj budúcnosť ekosystémov. (Andrei Ionescu, viac na earth.com)

Európska komisia zverejnila podrobné často kladené otázky týkajúce sa smernice o podávaní správ o podnikovej udržateľnosti (CSRD), Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464, ktorá mala byť transponovaná do vnútroštátneho práva do 6. júla 2024. Prvé správy o udržateľnosti v rámci CSRD majú byť zverejnené v roku 2025 a ešte predtým Európsky orgán pre cenné papiere a trhy zverejnil usmernenie o tom, ako by podniky mali uplatňovať európske štandardy podávania správ o udržateľnosti pri vytváraní správ o udržateľnosti a o tom, ako budú na podávanie správ o udržateľnosti dohliadať národné regulačné orgány.

(Viac na finance.ec.europa.eu,  esma.europa.eu)

 

Dňa 25. júla 2024 nadobudla účinnosť smernica o povinnej starostlivosti o udržateľnosti podnikov (smernica 2024/1760). Cieľom tejto smernice je podporovať udržateľné a zodpovedné správanie spoločností v rámci operácií spoločností a v rámci ich globálnych hodnotových reťazcov. Nové pravidlá zabezpečia, aby spoločnosti v rozsahu pôsobnosti identifikovali a riešili nepriaznivé ľudské práva a environmentálne vplyvy ich konania v Európe aj mimo nej. (Viac na commission.europa.eu)

Task Force on Climate-Related Financial Disclosures (TCFD) je medzinárodný projekt zriadený pod záštitou Rady pre finančnú stabilitu (FSB). Cieľom TCFD bolo vytvoriť odporúčania na dobrovoľné (viac…)

V poslednom období EÚ zdôraznila snahu stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050 prostredníctvom Európskej zelenej dohody. Tento balíček politík zlepšuje udržateľnosť v environmentálnych, (viac…)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1760 z 13. júna 2024 o náležitej starostlivosti o podniky v oblasti udržateľnosti a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 a nariadenia (EÚ) 2023/2859,  ktorá nadobudla účinnosť 25. júla 2024, predstavuje významný krok Európskej únie (EÚ) k integrácii udržateľných postupov do základných operačných stratégií spoločností. CSDDD je legislatívny krok EÚ smerom k integrácii udržateľných a zodpovedných podnikových operácií s cieľom podporiť udržateľnejšie hospodárstvo. Nové pravidlá sa budú vzťahovať na veľké spoločnosti z EÚ, ako aj spoločnosti mimo EÚ, ktoré v EÚ vytvárajú čistý obrat vyšší ako 450 miliónov EUR (na úrovni subjektu alebo skupiny), vrátane správcov aktív. Očakáva sa, že nové pravidlá nadobudnú účinnosť vo fázach, počnúc rokom 2027. Nové pravidlá tiež zavádzajú nové právo na občianskoprávnu žalobu proti spoločnosti, ktorá nesplní svoje záväzky povinnej starostlivosti v oblasti udržateľnosti a v dôsledku toho spôsobí škody na niektorých ľudských alebo environmentálnych problémoch. práv fyzickej alebo právnickej osoby. V rámci prípravy na postupnú implementáciu týchto zmien môžu spoločnosti zvážiť prijatie proaktívnych opatrení na zabezpečenie súladu v očakávaní transpozície CSDDD do vnútroštátneho práva členskými štátmi EÚ v priebehu nasledujúcich dvoch rokov. (Harry Keegan, Ezra Zahabi, George O’Malley, viac na lexology.com )

Nariadenie  o ekodizajne  (ďalej len „nariadenie“)  nadobudlo účinnosť 18. júla 2024. Stanovuje rámec pre stanovenie požiadaviek na ekodizajn pre konkrétne skupiny výrobkov s cieľom zlepšiť udržateľnosť týchto výrobkov. V tomto blogu popisujeme, aké sú (alebo môžu byť) tieto požiadavky, kedy a na koho sa budú vzťahovať. Tento blog sme už písali   o legislatívnom návrhu Európskej komisie. Nižšie sa venujeme konečnému nariadeniu prijatému Radou a Európskym parlamentom. (Valérie van ‚t Lam, Bram Schmidt, viac na lexology.com)

Európska komisia oznámila, že zaslala listy 17 členským štátom EÚ, v ktorých začala konanie o porušení právnych predpisov s týmito štátmi za to, že neoznámili, že úplne transponovali novú smernicu o podávaní správ o podnikovej udržateľnosti (CSRD) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464, do svojich vnútroštátnych právnych predpisov. CSRD je hlavnou aktualizáciou smernice EÚ o nefinančnom výkazníctve (NFRD), predchádzajúceho rámca EÚ na podávanie správ o udržateľnosti, čím sa výrazne rozširuje počet spoločností, ktoré musia poskytovať informácie o udržateľnosti, na viac ako 50 000 z približne 12 000. Na základe nových základných európskych noriem podávania správ o udržateľnosti (ESRS) CSRD zavádza podrobnejšie požiadavky na podávanie správ o vplyvoch spoločnosti na životné prostredie, ľudské práva a sociálne normy a riziká súvisiace s udržateľnosťou. (Mark Segal, viac na esgtoday.com) (viac…)