Medzinárodné spoločenstvo si stanovilo ambiciózny cieľ: do 10.2.2025 aktualizovať národné plány na znižovanie emisií a tým urýchliť boj proti klimatickým zmenám. Avšak, podľa najnovších (viac…)

Štúdia skúma, či nedávny rok s globálnymi teplotami o 1,5 °C vyššími, ako sú predindustriálne hodnoty, signalizuje skoršie prekročenie cieľov Parížskej dohody. (viac…)

Prvý mesiac roku 2025 bol celosvetovo najteplejším januárom a pokračoval v sérii rekordných alebo takmer rekordných teplôt zaznamenaných za posledné dva roky. Podľa mesačného bulletinu Copernicus Climate Change Service (C3S) za január 2025 bola priemerná globálna povrchová teplota v súbore údajov opätovnej analýzy ERA5 13,23 ºC, 0,79 ºC nad klimatologickým priemerom za január za obdobie 1991-2020. Arktída zaznamenala rekordne najnižšiu rozlohu morského ľadu za január. (Viac na climate.copernicus.eu)

Výzva na predkladanie návrhov Európskej komisie na podporu projektov, ktoré zdôrazňujú udržateľnosť poľnohospodárstva Únie, pričom zdôrazňujú jeho prospešnú úlohu pre klímu, životné prostredie a dobré životné podmienky zvierat.

ID volania: AGRIP-MULTI-2025-IM-SUSTAINABLE

ciel(e)

Špecifické ciele tohto programu sú:

a) zvýšiť povedomie o výhodách poľnohospodárskych výrobkov EÚ ao vysokých normách uplatniteľných na výrobné metódy v EÚ

•b) zvýšiť konkurencieschopnosť a spotrebu poľnohospodárskych výrobkov EÚ a určitých potravinárskych výrobkov a zvýšiť ich profil v EÚ aj mimo nej

c) zvýšiť povedomie a uznávanie systémov kvality EÚ

d) zvýšiť podiel na trhu poľnohospodárskych výrobkov EÚ a určitých potravinárskych výrobkov, najmä so zameraním na tie trhy v tretích krajinách, ktoré majú najvyšší potenciál rastu

e) obnoviť normálne trhové podmienky v prípade vážneho narušenia trhu, straty dôvery spotrebiteľov alebo iných špecifických problémov. (Viac na ec.europa.eu)

Správa „Realizácia klimatického cieľa EÚ do roku 2040: Stavebné prvky a opatrenia“ od Nilsa Meyera-Ohlendorfa a kol. z Ecologic Institute a Oeko-Institutu sa zaoberá implementáciou nového klimatického cieľa EÚ do roku 2040, (viac…)

Zvýšenie hladiny CO₂ v atmosfére vedie k acidifikácii oceánov. Oceány absorbujú značné množstvo CO₂ z atmosféry. Keď sa CO₂ rozpúšťa v morskej vode, dochádza k chemickým reakciám, ktoré vedú k zníženiu pH oceánu, čo znamená zvýšenie jeho kyslosti.

Tu sú hlavné body, ktoré vysvetľujú tento vzťah:

• Rozpúšťanie CO₂: Atmosférický CO₂ sa rozpúšťa v povrchových vodách oceánu.
• Tvorba kyseliny uhličitej: Rozpustený CO₂ reaguje s vodou za vzniku kyseliny uhličitej (H₂CO₃).
  • • Disociácia: Kyselina uhličitá disociuje na bikarbonátové ióny (HCO₃-) a vodíkové ióny (H+).
• Zvýšenie acidity: Zvýšenie koncentrácie vodíkových iónov znižuje pH oceánu, čím sa zvyšuje jeho kyslosť.

Celková reakcia môže byť znázornená rovnicou: 2KOH+CO₂ → H₂O+K₂CO₃

Tento proces má niekoľko dôležitých dôsledkov:

• Zníženie koncentrácie uhličitanových iónov: Zvýšenie acidity znižuje koncentráciu uhličitanových iónov (CO₃²-), ktoré sú dôležité pre morské organizmy, ako sú koralové útesy a mäkkýše, ktoré ich potrebujú na tvorbu svojich schránok a skeletov.
• Ohrozenie morských ekosystémov: Acidifikácia oceánov môže mať negatívny vplyv na morské ekosystémy, vrátane spomalenia rastu koralov, narušenia potravinových reťazcov a ohrozenia biodiverzity.
• Absorpcia CO₂: Schopnosť oceánu absorbovať CO₂ z atmosféry sa znižuje so zvyšujúcou sa aciditou, čo môže viesť k ešte rýchlejšiemu nárastu atmosférického CO₂ a zosilneniu klimatických zmien.

pH povrchových vôd oceánu kleslo z približne 8,1 na 8,05 za posledných 30 rokov. Hoci sa táto zmena zdá malá, v skutočnosti predstavuje nárast koncentrácie vodíkových iónov o 20 % až 35 %, čo má významný vplyv na morské prostredie. JaroR

Tento prírodný klimatický jav, ktorý je súčasťou cyklu ENSO (El Niño-Southern Oscillation), zosilňuje pasáty a prináša na povrch hlbokú, studenú oceánsku vodu, čím mení teploty a zrážky po celom svete. (viac…)

V roku 2016 sa takmer 200 svetových lídrov zaviazalo urobiť všetko pre to, aby obmedzili globálne otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia. Odvtedy tvorcovia politík na celom svete navrhli nespočetné množstvo zákonov na základe predpokladu, že otepľovanie túto hranicu nikdy neprekročí.

Vedci sa však môžu podeliť o niekoľko triezvych správ: Zem v roku 2024 prekročila 1,5 stupňa oteplenia, rýchlo sa rúti k ešte väčšiemu otepľovaniu a už sa nezvratne zmenila.

Podľa výskumu zverejneného vo štvrtok 6. februára v časopise Science , aj keby každá krajina dodržala svoje súčasné záväzky z Parížskej dohody – a to je veľké, ak –, zemeguľa bude stále na ceste k otepleniu o 2,7 stupňa Celzia alebo 4,9 stupňa Fahrenheita do roku 2100. (Viac na phys.org)

Návrh globálneho akčného plánu pre zmenu klímy a zdravie (2025 – 2028) má za cieľ riešiť globálnu zdravotnú krízu spôsobenú zmenou klímy. Plán bol vypracovaný na základe rozsiahlych konzultácií s členskými štátmi, organizáciami občianskej spoločnosti, odborníkmi a zamestnancami WHO. (viac…)

Správa EB156/24 predložená Výkonnou radou WHO obsahuje aktualizovaný plán reakcie na nepriaznivé účinky znečistenia ovzdušia na zdravie. Tento plán nadväzuje na predchádzajúci plán a navrhuje dobrovoľný cieľ (viac…)

Európska únia sa opäť ocitá v centre pozornosti s návrhom nových opatrení, ktoré by mohli zásadne zmeniť trh elektromobilov. Brusel totiž zvažuje zavedenie povinných cieľov elektrifikácie pre veľké podniky, (viac…)

Arktický cyklus uhlíka je ovplyvňovaný antropogénnym otepľovaním klímy a extrémnymi udalosťami, ako sú vlny horúčav a požiare v boreálnych a tundrových oblastiach. Tieto zmeny majú priamy (viac…)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/3012 z 27. novembra 2024 zriaďuje certifikačný rámec Únie pre trvalé odstraňovanie uhlíka, uhlíkové pôdohospodárstvo a ukladanie uhlíka v produktoch. (viac…)

Grónska ľadová pokrývka praská vo švíkoch a doslova sa rozpadá rýchlosťou, ktorá svedčí o brutálnom a zrýchľujúcom sa dopade globálnej zmeny klímy. Len za päť rokov sa v grónskom ľadovom štíte otvorilo 930 miliónov kubických metrov trhlín. Nedávna rozsiahla štúdia Floridskej univerzity poukazuje na to, ako sa táto obrovská zamrznutá oblasť – druhá najväčšia ľadová pokrývka na svete – láme rýchlejšie, než sa očakávalo . (Eric Ralls, viac na earth.com)

odľa správy Copernicus Climate Change Service (C3S) bol január 2025 najteplejším januárom v histórii meraní, s priemernou globálnou teplotou 13,23 °C, čo je o 0,79 °C viac ako priemer za obdobie 1991–2020.áto teplota je tiež o 1,75 °C vyššia oproti predindustriálnej úrovni.
apriek očakávanému ochladzujúcemu vplyvu fenoménu La Niña, ktorý sa zvyčajne spája s nižšími globálnymi teplotami, bol tento rekord dosiahnutý.o naznačuje, že prirodzené klimatické vzory nedokážu kompenzovať účinky globálneho otepľovania spôsobeného ľudskou činnosťou. Viac na climate.copernicus.eu

Udržať dlhodobé globálne otepľovanie na dvoch stupňoch Celzia – záložný cieľ parížskej klimatickej dohody – je teraz „nemožné“, podľa úplne novej analýzy zverejnenej poprednými vedcami. Práca pod vedením renomovaného klimatológa Jamesa Hansena sa objavuje v časopise Environment: Science and Policy for Sustainable Development a dochádza k záveru, že klíma Zeme je citlivejšia na rastúce emisie skleníkových plynov, ako sa doteraz predpokladalo.

Hansen a kolegovia tvrdili, že krízu spája nedávny pokles znečistenia aerosólom blokujúcim slnečné žiarenie z lodného priemyslu, ktorý zmierňoval niektoré otepľovanie.

Ambiciózny scenár klimatických zmien načrtnutý klimatickým panelom OSN, ktorý dáva planéte 50-percentnú šancu udržať oteplenie pod 2 °C do roku 2100, „je nepravdepodobný scenár,“ povedal Hansen na utorkovom brífingu.

„Tento scenár je teraz nemožný,“ povedal Hansen, bývalý špičkový klimatický vedec NASA, ktorý v roku 1988 slávne oznámil Kongresu USA, že globálne otepľovanie prebieha.

„Cieľ dvoch stupňov je mŕtvy.“ (Viac na phys.org)

Zdravotnícke systémy vrátane nemocníc sú v prvej línii zmeny klímy, pričom znášajú náklady spojené s rastúcou záťažou chorobami a častejšími extrémnymi poveternostnými udalosťami, pričom zároveň neúmyselne prispievajú k negatívnym vplyvom na životné prostredie a klímu.

Nový projekt s názvom ANIPH (Avoiding the Negative Impacts produced by Plastic materials in Humanitarian contexts) má za cieľ predefinovať úlohu plastov v humanitárnych kontextoch a riešiť environmentálne výzvy prostredníctvom zavedenia bio-plastových a biologicky rozložiteľných plastových produktov (BBpPs). Projekt sa zameriava na bezpečnosť, udržateľnosť a obehové hospodárstvo.

Plastové znečistenie predstavuje kritický problém, najmä pri jednorazových produktoch v zdravotníctve a odpadovom balení, a to v humanitárnych kontextoch, ako sú ozbrojené konflikty a prírodné katastrofy. ANIPH chce tento problém riešiť využitím polyhydroxyalkanoátov (PHA), rodiny biologicky rozložiteľných biopolymérov. PHA sú známe svojou biokompatibilitou a schopnosťou úplne degradovať v rôznych prostrediach, vrátane pôdy, sladkej vody a morských ekosystémov.

Cieľom projektu ANIPH je vytvoriť nový hodnotový reťazec PHA, ktorý umožní výrobu moderných obväzov na rany a recyklovateľných obalov s bariérou proti vode. Tieto produkty budú mať naprogramovanú biologickú rozložiteľnosť v každej fáze ich životného cyklu. Projekt využíva umelú inteligenciu na predpovedanie biologickej rozložiteľnosti, hodnotenie ekotoxicity a optimalizáciu vlastností materiálu, pričom digitálny nástroj na sledovanie zabezpečuje bezpečné sledovanie materiálov počas celého hodnotového reťazca.

ANIPH sa zameriava na využívanie obnoviteľných surovín a znižovanie priemyselného odpadu prostredníctvom inovatívnych výrobných procesov, ako je 3D tlač obväzov na rany. Projekt tiež kladie dôraz na riešenia konca životnosti, vrátane mono-materiálových dizajnov pre obaly, ktoré umožňujú recykláciu a bezpečnú biodegradáciu. Očakáva sa, že projekt zníži emisie CO2 o 43% pri obaloch a o 68% pri obväzoch na rany, a že bude recirkulovať 1 475 kiloton biomasy. Okrem toho sa vylúči použitie 12,93 kiloton nebezpečných látok.

Okrem environmentálnych výhod, ANIPH prispieva k rozvoju nových noriem a certifikačných schém, aby sa zabezpečilo bezpečné a udržateľné zavádzanie BBpPs. Projekt tiež poskytne kapacitné zdroje o používaní a likvidácii bioplastov, čím sa zvýši dôvera verejnosti a jej porozumenie. V nasledujúcich štyroch rokoch bude osem európskych partnerov, koordinovaných spoločnosťou CETEC, spájať svoje vedecké odborné znalosti a vedomosti, aby priniesli trvalé environmentálne, ekonomické a sociálne výhody. JaroR

Komisia 29.01.2025 predstavila kompas pre konkurencieschopnosť, prvú veľkú iniciatívu tohto mandátu, ktorá poskytuje strategický a jasný rámec na riadenie práce Komisie. Kompass stanovuje cestu pre Európu, aby sa stala miestom, kde sa budúce technológie, služby a čisté produkty vymýšľajú, vyrábajú a uvádzajú na trh, pričom je prvým kontinentom, ktorý sa stal klimaticky neutrálnym.

Počas posledných dvoch desaťročí Európa nedržala krok s ostatnými veľkými ekonomikami v dôsledku pretrvávajúcej medzery v raste produktivity. EÚ má, čo je potrebné na zvrátenie tohto trendu, so svojou talentovanou a vzdelanou pracovnou silou, kapitálom, úsporami, jednotným trhom, jedinečnou sociálnou infraštruktúrou za predpokladu, že bude urýchlene konať, aby odstránila dlhodobé prekážky a štrukturálne nedostatky, ktoré ju brzdia. Viac na ec.europa.eu

Ekonomické modely výrazne podceňujú potenciálne finančné straty v dôsledku zmeny klímy a globálna ekonomika by mohla v rokoch 2070 až 2090 čeliť strate HDP najmenej o 50 %, ak sa neurobí nič na obmedzenie emisií, zistila nová správa. V správe s vedcami z University of Exeter, Inštitút a Fakulta poistných matematikov (IFoA) vyzvali politických lídrov, aby podnikli viac opatrení, aby sa vyhli tomu, čo nazývajú „planetárna platobná neschopnosť“, narušenie klímy v systémoch Zeme také vážne, že by to destabilizovalo. spoločnosti. (Moriah Costa, viac na greencentralbanking.com)