Európska environmentálna agentúra (EEA) zverejnila druhú výročnú správu o pokroku smerom k cieľom 8. environmentálneho akčného programu (EAP). Táto správa poskytuje komplexný prehľad o tom, ako dobre EÚ (viac…)

Exekutíva EÚ predstavila novú víziu európskeho agropotravinárskeho systému do roku 2040, čím obmedzila svoju predchádzajúcu, environmentálne ambicióznejšiu politiku v reakcii na narastajúce protesty farmárov. Nový prístup k agropotravinárskej politike, ktorý v stredu predstavila Európska komisia, sa zameriava skôr na zjednodušenie predpisov a na to, aby sa z poľnohospodárstva opäť stalo atraktívne povolanie, než na zvyšovanie environmentálnych noriem.

Týmto posunom sa Komisia vzďaľuje od svojej kontroverznej stratégie z farmy na vidličku, ktorá bola agropotravinárskou zložkou hlavnej politiky predchádzajúceho mandátu, Európskej zelenej dohody. (Gerardo Fortuna, viac na euronews.com)

Akadémia opatrení EÚ v oblasti klímy, ktorá bola spustená v septembri 2024, je digitálnym centrom vedomostí EÚ o zmene klímy a o tom, ako konať, ktorú vám prináša Európsky pakt o zmene klímy.  Akadémia je navrhnutá tak, aby budovala vedomosti a povedomie o zmene klímy a krokoch, ktoré môžeme všetci podniknúť, aby sme im pomohli bojovať. Bezplatná platforma ponúka informatívne kurzy a zdroje, interaktívne podujatia a praktické nástroje na prijatie opatrení.

Táto súprava nástrojov vám poskytuje materiály na šírenie informácií o Akadémii opatrení EÚ v oblasti klímy a umožňuje vašim priateľom, rodine a kolegom zapojiť sa do boja proti zmene klímy. (Viac na climate-pact.europa.eu)

Domy s nulovou čistou energiou využívajú prírodné zdroje energie a sú navrhnuté tak, aby spotrebovali menej energie a ako také sa považujú za dôležité v boji proti klimatickým zmenám. Aby bola budova považovaná za pasívny dom, musí spĺňať nasledujúce kritériá:

1. Spotreba energie na vykurovanie priestorov nesmie presiahnuť 15 kWh na štvorcový meter čistej obytnej plochy (ošetrená podlahová plocha) za rok alebo 10 W na štvorcový meter špičkovej spotreby.

V klimatických podmienkach, kde je potrebné aktívne chladenie, sa požiadavka na spotrebu energie na chladenie priestorov približne zhoduje s vyššími požiadavkami na teplo, s dodatočným príspevkom na odvlhčovanie.

2. Obnoviteľná spotreba primárnej energie z obnoviteľných zdrojov (PER podľa metódy PHI) – celková energia, ktorá sa má použiť na všetky domáce aplikácie (vykurovanie, teplá voda a domáca elektrina), nesmie presiahnuť 60 kWh na štvorcový meter upravovanej podlahovej plochy za rok pre pasívny dom Classic.

3. Vzduchotesnosť – maximálne 0,6 výmeny vzduchu za hodinu pri tlaku 50 Pascalov (ACH50), ako bolo overené tlakovou skúškou na mieste (v tlakovom aj beztlakovom stave).

4. Tepelná pohoda musí byť splnená pre všetky obytné priestory v zime aj v lete, pričom najviac 10 % hodín v danom roku je nad 25 °C.

Budovy pasívnych domov sa plánujú, optimalizujú a overujú pomocou balíka plánovania pasívnych domov (PHPP).

Všetky vyššie uvedené kritériá sú dosiahnuté vďaka inteligentnému návrhu a implementácii piatich princípov pasívneho domu:

1. Návrh bez tepelných mostov

2. Špičkové okná

3. Vetranie s rekuperáciou tepla

4. Kvalitná izolácia

5. Vzduchotesná konštrukcia

Pri výstavbe pasívnych domov platí týchto päť základných princípov:

1. Tepelná izolácia

Všetky nepriehľadné stavebné prvky vonkajšieho plášťa domu musia byť veľmi dobre izolované. Pre väčšinu chladných a teplých klimatických podmienok to znamená súčiniteľ prestupu tepla (hodnota U) maximálne 0,15 W/(m²K), t.j. stratí sa maximálne 0,15 wattov na stupeň teplotného rozdielu a na meter štvorcový vonkajšieho povrchu.

2. Okná pre pasívne domy

Rámy okien musia byť dobre izolované a vybavené nízkoenergetickými sklami vyplnenými argónom alebo kryptónom, aby sa zabránilo prenosu tepla. Pre väčšinu chladných a teplých klimatických podmienok to znamená U-hodnotu 0,80 W/(m²K) alebo menej, s g-hodnotami okolo 50 % (g-hodnota = celková slnečná priepustnosť, podiel slnečnej energie dostupnej pre miestnosť).

3. Rekuperácia tepla z vetrania

Kľúčom je účinné vetranie s rekuperáciou tepla, ktoré umožňuje dobrú kvalitu vzduchu v interiéri a šetrí energiu. V pasívnom dome sa minimálne 75 % tepla z odpadového vzduchu odovzdáva opäť čerstvému vzduchu pomocou výmenníka tepla.

4. Vzduchotesnosť budovy

Nekontrolované úniky vzduchu cez medzery musia byť menšie ako 0,6 výmen za hodinu počas tlakovej skúšky pri 50 Pascal (v tlakovom aj beztlakovom stave).

5. Absencia tepelných mostov

Všetky hrany, rohy, napojenia a prestupy musia byť naplánované a realizované s veľkou starostlivosťou, aby sa predišlo tepelným mostom. Tepelné mosty, ktorým sa nedá vyhnúť, sa musia čo najviac minimalizovať.

JaroR

čo predstavuje hrozbu pre stúpajúcu hladinu morí a nedostatok vody. Nová štúdia publikovaná v časopise Nature odhaľuje, že globálne ľadovce stratili od roku 2000 do roku 2023 v priemere 273 ± 16 gigaton ročne. Toto topenie prispieva k zvyšovaniu (viac…)

Projekt SUPER-i, financovaný z programu Horizon 2020, vyvinul komplexný nástroj na boj proti energetickej chudobe v Európe. Tento nástroj integruje technické analýzy, posúdenia vplyvu na životné prostredie a inovatívne finančné mechanizmy. Ponúka konkrétne odporúčania a riešenia pre zvýšenie energetickej účinnosti v Dánsku, Taliansku a Slovinsku prostredníctvom portálu SUPER-i. Zameriava sa na retrofity budov, obnoviteľné zdroje energie a znižovanie emisií skleníkových plynov. Cieľom je poskytnúť zainteresovaným stranám znalosti a nástroje potrebné na zlepšenie prístupu k energii a udržateľný rozvoj. JaroR

---

Glosár kľúčových výrazov 

• Energetická chudoba: Situácia, keď domácnosti nemajú dostatočný prístup k spoľahlivým, cenovo dostupným a moderným energetickým službám na uspokojenie svojich základných potrieb.
• Holistický prístup: Komplexný prístup, ktorý zohľadňuje prepojené aspekty problému a kombinuje rôzne stratégie na jeho riešenie. V prípade SUPER-i, technické, environmentálne a finančné aspekty.
• Udržateľnosť: Schopnosť uspokojovať potreby súčasnosti bez ohrozenia schopnosti budúcich generácií uspokojovať ich vlastné potreby. V kontexte energetiky, ide o využívanie zdrojov a technológií, ktoré minimalizujú environmentálny dopad.
• Retrofitting: Modernizácia existujúcich budov alebo systémov s cieľom zlepšiť ich energetickú účinnosť.
• Emisie skleníkových plynov: Plyny uvoľňované do atmosféry, ktoré prispievajú k globálnemu otepľovaniu a klimatickým zmenám.
• Mikrofinancovanie: Poskytovanie malých pôžičiek alebo finančných služieb osobám alebo skupinám, ktoré nemajú prístup k tradičným bankovým službám.
• Verejno-súkromné partnerstvo (PPP): Forma spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom na financovaní, výstavbe a prevádzke infraštruktúrnych projektov alebo verejných služieb.
• Škálovateľnosť (Scalability): Schopnosť riešenia alebo systému byť implementovaný vo väčšom rozsahu alebo v iných kontextoch.
• Stakeholder (Zainteresovaná strana): Osoba, skupina alebo organizácia, ktorá má záujem alebo je ovplyvnená projektom alebo činnosťou.

Tento dokument, „Stratégia odolnosti voči vode“, je pozícia organizácie Water Europe (WE) zameraná na podporu inovácií, výskumu a vývoja technológií v oblasti vody v Európe. Dokument zdôrazňuje potrebu (viac…)

Clean Industrial Deal je plán pre konkurencieschopnosť a dekarbonizáciu EÚ. Cieľom je transformovať európsky priemysel s cieľom dosiahnuť do roku 2030 udržateľné a odolné hospodárstvo. (viac…)

Globálne otepľovanie pravdepodobne ovplyvňuje regionálne suchá v celej Eurázii. Zistenie vplýva na pochopenie zmien klímy a potrebu prispôsobenia sa novým rizikám súvisiacim so suchom. (viac…)

Platforma Climate Watch poskytuje údaje a poznatky o politikách v oblasti klímy, trendoch emisií a národne stanovených príspevkoch (NDC), čím pomáha sledovať pokrok v plnení globálnych záväzkov v oblasti klímy.

Predstavuje vysoko cenný zdroj pre komunitu klimatického paktu a širšie, ponúka komplexné údaje o politikách v oblasti klímy a trendoch v oblasti emisií v reálnom čase. (Viac na climatewatchdata.org)

Publikácia „Mládež v pohybe za klimatickú akciu!“ je kompiláciou mládežníckych iniciatív v poľnohospodárstve, ktoré sa zaoberajú dopadmi zmeny klímy. Vytvorila ju Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo Organizácie Spojených národov (FAO) v Ríme v roku 2019. (viac…)

Platforma E-Room bola navrhnutá na pochopenie, meranie a boj proti energetickej chudobe. Platforma E-Room poskytuje prehľad o štrukturálnych a sociálno-ekonomických faktoroch, ktoré sú príčinou energetickej chudoby, ako sú nízka energetická účinnosť budov, neefektívnosť trhu práce a obmedzený prístup k finančným, sociálnym a informačným zdrojom.

Kľúčové body o E-Room:

• Metriky energetickej chudoby sú kategorizované do dvoch primárnych prístupov: dotazníkové (založené na prieskumoch o spotrebe energie) a výdavkové (založené na údajoch o výdavkoch domácností na energiu).
• Energetická účinnosť zohráva kľúčovú úlohu pri znižovaní energetickej chudoby.
• E-Room využíva údaje z Eurostatu na zobrazenie trendov v partnerských krajinách SUPER-i. Napríklad, Spojené kráľovstvo vykazuje takmer dvakrát toľko domácností, ktoré majú problém udržať si teplo, v porovnaní so Slovinskom, ale Slovinsko vykazuje trikrát toľko domácností s nedoplatkami na účtoch.
• E-Room poskytuje priestor pre zainteresované strany na prístup k relevantným údajom, zdieľanie nápadov a spoluprácu na riešeniach na zmiernenie energetickej chudoby.
• Projekt SUPER-i získal finančné prostriedky z programu Európskej únie Horizont 2020 pre výskum a inovácie v rámci grantovej dohody č. 101028220.
• Viac informácií o E-Room nájdete online.

JaroR

Klimatická zmena, ktorá sa v posledných desaťročiach stala jedným z najzásadnejších globálnych problémov, nachádza svoj najvýraznejší prejav v Arktíde. Rýchle topenie arktického ľadu nielenže urýchľuje globálne (viac…)

Španielska vedecká expedícia objavila stĺpy plynu vystupujúce z morského dna. Geológovia varujú aj pred možnosťou obrovských zosuvov pôdy, ktoré by mohli generovať cunami. Tím španielskych vedcov skúmajúcich antarktické morské dno zistil „masívne emisie“ metánu, plynu so schopnosťou zohriať planétu približne 30-krát väčšou ako oxid uhličitý (CO₂). Vedci na palube lode Sarmiento de Gamboa pozorovali v oceáne stĺpy metánu dlhé až 700 metrov a široké 70 metrov, uviedli geológovia Ricardo León a Roger Urgeles, vedúci expedície, vo vyhlásení pre EL PAÍS. Tieto predtým neznáme emisie by mohli potenciálne predstavovať environmentálnu bombu pre klímu planéty. (MANUEL ANSEDE, viac na english.elpais.com)

Táto štúdia sa zaoberá zmenami v permafroste v závislosti od možností odstraňovania oxidu uhličitého (nulové alebo negatívne emisie) a jeho úlohou v klimatických zmenách. Používa sa model Zeme na simuláciu emisií pri nulových a negatívnych emisiách (viac…)

Globálne otepľovanie zhorší konflikty, hlad a migráciu na celom svete s rastúcimi rizikami pre Európu. Podľa prelomovej správy nemeckej vlády predstavuje globálne otepľovanie existenčnú hrozbu pre Európsku úniu.  (viac…)

Tento dokument pojednáva o tom, ako sa podniky zapájajú do systémov včasného varovania (EWS) a ako môžu posilniť ich účinnosť. EWS sú kľúčové pre ochranu životov a majetku pred extrémnymi poveternostnými udalosťami a sú čoraz dôležitejšie v dôsledku zmeny klímy, (viac…)

Táto interaktívna infografika ukazuje, ako by mohla vyzerať budúcnosť o 20 až 30 rokov – v dvoch scenároch: v jednom s odhodlanou ochranou klímy a v druhom, v ktorom všetko zostane pri starom. Cieľom je urobiť (viac…)

Európska komisia vo svojej druhej syndikovanej transakcii v roku 2025 vydala dlhopisy EÚ v hodnote 11 miliárd EUR, rozdelené na 6 miliárd EUR na 7-ročný dlhopis (so splatnosťou v decembri 2031) a 5 miliárd EUR na 25-ročný zelený dlhopis (viac…)

Grónska ľadová pokrývka momentálne pokrýva viac ako 1,7 milióna štvorcových kilometrov, čo ju robí najväčšou sladkovodnou nádržou na severnej pologuli. Od 80. rokov minulého storočia stratila viac než bilión ton ľadu, pričom posledné desaťročie sa rýchlosť topenia zvýšila šesťnásobne. Nedávna štúdia odhalila, že aktuálne sa každú hodinu stratí priemerne 30 miliónov ton ľadu.

Topenie ľadu spôsobuje stúpanie hladín morí a zmeny slanosti oceánov, čo ovplyvňuje morský ekosystém aj pobrežné komunity, s predpoveďou nárastu hladiny o 7 metrov pri úplnom roztopení ľadového štítu. Výskum publikovaný v The Cryosphere identifikoval bod zlomu, pri ktorom strata ľadu môže byť nezvratná, čo by viedlo k úplnému roztopeniu Grónska. Tento bod zlomu je spojený so zvýšením globálnej teploty o 3,4 °C, pričom aktuálna priemerná teplota v roku 2024 prekročila 1,5 °C nad predindustriálnymi úrovňami.

Výskumníci zistili, že topografia a nadmorská výška hrájú kľúčovú úlohu v bilancii hmotnosti ľadu. Ak rýchlosť topenia prekoná izostatickú úpravu krajiny, môže dôjsť k takmer úplnej strate ľadového pokrývky Grónska. Okrem toho, strata ľadu znižuje albedo povrchu, čo zvyšuje absorbovanie slnečného žiarenia a urýchľuje topenie.

Štúdia tiež poukázala na dôležitosť západného okraja grónskeho ľadu, ktorý môže stabilizovať celý ľadový štít, ak zostane v pobrežnej oblasti s vysokou topografiou. Udržanie tohto okraja je kľúčové pre zabránenie úplnej straty ľadovej pokrývky.

Výskumníci varujú, že klimatické zmeny nás približujú k bodom zlomu, a preto je nevyhnutné pokračovať v úsilí o zmiernenie zmien klímy, aby sa predišlo prekročeniu nebezpečných teplotných prahov. JaroR