Klimatická zmena

Často kladené otázky o implementácii novej európskej regulácie o obaloch a odpade z obalov (PPWR), ktorá vstúpila do platnosti vo februári 2025. Zdôrazňuje príležitosti (viac…)

Kľúčové požiadavky Nariadenia o obaloch a odpadoch z obalov (PPWR), ktoré nadobudlo platnosť 11. februára 2025 a bude sa uplatňovať od 12. augusta 2026, zahŕňajú viacero oblastí zameraných na zníženie (viac…)

Podrobný návod pre národné a miestne vlády na implementáciu revidovaného nariadenia (EÚ) 2025/40 o obaloch a odpadoch z obalov (PPWR). Cieľom nariadenia, ktoré nadobudlo (viac…)

Podrobná analýza medzinárodného tímu ukazuje, že posledné globálne prírastky pozemských zásob uhlíka sú prevažne ukladané v neživých častiach ekosystémov, a nie v živej biomase, ako sa pôvodne (viac…)

Pojem skleníkový plyn často spomenie na oxid uhličitý (CO ₂ ), a to oprávnene, keďže je kľúčovým prispievateľom k zvyšovaniu globálnej teploty. Avšak silnejšou znečisťujúcou látkou a skleníkovým (viac…)

Podľa dnes zverejneného brífingu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) zvyšujúce sa teploty v dôsledku klimatických zmien zvyšujú riziko vystavenia ľudí takzvaným mykotoxínom, prirodzene sa vyskytujúcim toxínom produkovaným hubami, ktoré sa nachádzajú v určitých potravinách, krmivách a plodinách. Tieto toxíny môžu poškodiť zdravie a zabránenie nárastu kontaminácie si vyžaduje spoločné opatrenia na európskej a vnútroštátnej úrovni, vo výskume, politikách a praxi na účinné zníženie rizík. (Viac na eea.europa.eu)

Štúdia poskytuje podrobný prehľad o vplyvoch zvýšenej koncentrácie oxidu uhličitého (CO2) v atmosfére na potravinovú bezpečnosť, zameriavajúc sa na asimiláciu živín, rast rastlín a kvalitu plodín. (viac…)

Štúdia sa zaoberá dopadmi vĺn horúčav a sucha na európske lesy v rokoch 2018 až 2022. Zdôrazňuje, že tieto udalosti sú čoraz častejšie v dôsledku klimatických zmien spôsobených ľudskou (viac…)

Vďaka rýchlemu a intuitívnemu rozhraniu nám aplikácia umožňuje preskúmať 85 rokov údajov poskytujúcich klimatologické priemery na celom svete jednoduchým kliknutím na ľubovoľný bod na mape alebo pomocou vyhľadávacieho panela. Je doplnkom k teplotným údajom ERA5, ktoré ponúka aplikácia Climate Pulse, aplikácia C3S 1,5ºC alebo rôzne súbory údajov zahrnuté v komplexnejšom atlase klímy C3S. Viac na climate.copernicus.eu

Dokumen poskytuje rámec odporúčaní pre podniky a organizácie zastupujúce podniky na podporu inkluzívnosti a politík Zelenej dohody (Green Deal) v rámci ich pracovnej sily s cieľom (viac…)

Dokument s názvom „Globálne otepľovanie zvyšuje riziko dehydratácie a zápalu ľudských dýchacích ciest“ predstavuje štúdiu, ktorá skúma vplyv suchého vzduchu, spôsobeného zvýšeným (viac…)

Dokument sa zaoberá kritickou problematikou traumy spôsobenej zmenou klímy a kolektívnej disociácie ako významnými prekážkami efektívnej akcie proti klimatickej kríze. Autori zdôrazňujú, že (viac…)

Nový report NASA z roku 2024 prináša alarmujúce správy – globálna morská hladina rastie rýchlejšie, ako sa predtým očakávalo. Vedci z agentúry a medzinárodné výskumné tímy upozorňujú, že tento trend predstavuje vážnu hrozbu pre pobrežné oblasti, ostrovné štáty a milióny ľudí žijúcich v prízemných a nízko položených regiónoch.

Podľa údajov z najnovšieho štúdia NASA sa morská hladina zvýšila v priemere o 3,3 mm ročne za posledné desaťročia, čo je výrazne nad predchádzajúcimi odhadmi. Vedci pripisujú tento urýchlený rast najmä masívnemu topeniu ľadovcov na Grónsku a Antarktíde, ako aj termálnemu rozťahovaniu oceánskej vody v dôsledku globálneho otepľovania.

„Naše merania jasne ukazujú, že morská hladina rastie rýchlejšie, než sme si mysleli,“ uviedol Dr. Elena Martinez, vedúca klimatológky v NASA. „Ak tento trend bude pokračovať, do konca tohto storočia môžeme čeliť zvýšeniu hladiny mora o viac než jeden meter, čo by malo katastrofálne následky pre nízko položené oblasti.“

Zvýšenie morskej hladiny bude mať širokosiahly vplyv. Predpokladá sa, že nárast hladiny spôsobí častejšie a intenzívnejšie povodne, ktoré môžu poškodiť kritickú infraštruktúru – od cestnej a železničnej siete až po elektrické a komunikačné siete. Okrem toho ohrozí aj zásoby sladkej vody, pretože zasolenie pôdy a podzemných vôd sa stáva čoraz výraznejším problémom v pobrežných oblastiach.

Report NASA tiež upozorňuje na potrebu okamžitej adaptácie a mitigácie. Vedci vyzývajú vlády a medzinárodné organizácie, aby urýchlili implementáciu opatrení, ktoré by pomohli spomaliť globálne otepľovanie. Medzi kľúčové odporúčania patrí zníženie emisií skleníkových plynov v energetike, doprave a priemysle, ako aj zvýšenie investícií do obnoviteľných zdrojov energie.

„Znižovanie emisií a prechod na čistejšie technológie sú nevyhnutné, aby sme obmedzili ďalšie zvyšovanie morskej hladiny,“ dodal Dr. Martinez. „Je to otázka nielen ochrany životného prostredia, ale aj bezpečnosti a prosperity nášho globálneho spoločenstva.“

Okrem opatrení na znižovanie emisií je dôležitá aj adaptácia. Mnohé pobrežné mestá už teraz pracujú na plánoch na ochranu svojich pobreží, vrátane výstavby obranných bariér, zlepšenia drenážnych systémov a zavádzania inovatívnych technológií pre monitorovanie a predpovedanie povodňových udalostí. Adaptívne stratégie však musia byť podporené aj medzinárodnou spoluprácou a financovaním, pretože náklady na ochranu pobreží môžu byť enormné.

Medzinárodné dohody, ako Parížska dohoda, už stanovili ambiciózne ciele pre znižovanie emisií, avšak výsledky ukazujú, že tempo znižovania emisií nedokáže plne kompenzovať urýchľujúci sa nárast morskej hladiny. Preto je naliehave potrebné prehodnotiť a zosilniť klimatické politiky, aby sme predišli nevratným zmenám v našom prostredí.

Záverom možno povedať, že nový report NASA je výzvou pre všetkých – od vlád a priemyselných lídrov až po jednotlivcov. Ak chceme zabezpečiť udržateľnú budúcnosť a ochrániť najzraniteľnejšieoblasti našej planéty, musíme konať rýchlo a efektívne. Realizácia odporúčaných opatrení a medzinárodná spolupráca môžu byť kľúčom k tomu, aby sme z brzdy nárastu morskej hladiny vytiahli kontrolu a zmiernili dôsledky klimatických zmien. JaroR

Iniciatíva Covenant of Mayors (CoM) bola pôvodne zameraná na podporu miest EÚ pri rozvoji udržateľných energetických opatrení a dnes združuje viac ako 13 000 signatárov z celého sveta. (viac…)

Dokument, „Reconciling Earth’s growing energy imbalance with ocean warming“ od Richarda P. Allana a Christophera J. Merchanta, publikovaný v Environmental Research Letters v roku 2025, sa zaoberá rastúcou nerovnováhou energie Zeme a jej prepojením s otepľovaním oceánov v období rokov 1985 až 2024. Autori kombinujú satelitné pozorovania energetickej bilancie Zeme a teploty povrchu oceánov s atmosférickou reanalýzou ERA5 s cieľom zlepšiť fyzikálne pochopenie zmien v čistej energetickej nerovnováhe Zeme a následného otepľovania povrchu oceánov.

Hlavné zistenia a závery štúdie:

• Rastúca energetická nerovnováha Zeme: Štúdia zistila, že čistá energetická nerovnováha Zeme (N) sa zdvojnásobila z 0,6 ± 0,2 Wm⁻² v rokoch 2001 – 2014 na 1,2 ± 0,2 Wm⁻² v rokoch 2015 – 2023. Tento nárast je primárne vysvetlený zvýšením absorbovaného slnečného žiarenia súvisiaceho s radiačnými účinkami oblakov nad oceánmi.
• Rozdiely medzi pozorovaniami a reanalýzou: Pozorované zvýšenie absorbovaného slnečného žiarenia nie je plne zachytené reanalýzou ERA5. Rozdiely medzi satelitnými pozorovaniami CERES a ERA5 naznačujú, že hlavnou príčinou rozchádzania sa v čistej radiačnej bilancii je pokrytie a jas oblakov nad oceánmi. ERA5 podceňuje zníženie odrazeného slnečného žiarenia morskými oblakmi, najmä v oblastiach stratokumulov pri pobreží Kalifornie a Namíbie, ako aj v dôsledku úbytku antarktického morského ľadu v Weddellovom a Rossovom mori.
• Vplyv aerosólov: Zatiaľ čo ERA5 dokáže presne reprezentovať zmeny v absorbovanom slnečnom žiarení pri jasnej oblohe nad väčšinou oceánov, neplatí to pre východnú Čínu, kde pravdepodobne došlo k väčšiemu zníženiu emisií aerosólov, ako sa predpokladalo v ERA5. Štúdia naznačuje, že interakcie aerosólov s oblakmi nad oceánmi zohrávajú významnú úlohu v zvyšovaní absorbovaného slnečného žiarenia. Zníženie globálnych emisií aerosólov od roku 2000 je považované za dôležitý faktor rastu energetickej nerovnováhy Zeme.
• Prepojenie s otepľovaním oceánov: Štúdia identifikovala nárast ročného otepľovania takmer globálneho oceánu o 0,1 °C za rok na každé 1 Wm⁻² zvýšenia energetickej nerovnováhy Zeme v medziročnom časovom horizonte (2000 – 2023). Toto zistenie je v súlade s jednoduchým energetickým rozpočtom miešanej vrstvy oceánu za predpokladu, že nedochádza k súčasnej zmene tepelného toku pod miešanou vrstvou.
• Rýchle otepľovanie v rokoch 2022 – 2023: Mimoriadne rýchle oteplenie povrchu oceánov o 0,27 °C z roku 2022 na rok 2023 je fyzikálne konzistentné s veľkou energetickou nerovnováhou 1,85 ± 0,2 Wm⁻² z obdobia august 2022 až júl 2023, ale len za predpokladu, že (1) sa otepľuje redukovaná hĺbka miešanej vrstvy (približne 50 m) alebo (2) dochádza k zvratu v smere tepelného toku pod miešanou vrstvou v súvislosti s prechodom od podmienok La Niña k podmienkam El Niño. Druhé vysvetlenie sa javí pravdepodobnejšie vzhľadom na prechod k El Niñu, ktorý je spojený s výstupom teplej vody z podpovrchových vrstiev východného Pacifiku.
• Jednoduchý model energetickej bilancie: Štúdia využíva jednoduchý rámec energetickej bilancie na ilustráciu prepojenia medzi energetickou nerovnováhou Zeme a otepľovaním oceánov. Tento model naznačuje, že krátkodobé (medziročné) zvýšenie energetickej nerovnováhy o 1 Wm⁻² vedie k dodatočnému otepleniu povrchu oceánu o približne 0,1 °C za rok, pričom na dlhších časových škálach sa vplyv rozdeľuje aj na hlbšie vrstvy oceánu.
• Dôležitosť kontinuálneho monitorovania: Autori zdôrazňujú kritickú dôležitosť kontinuity globálnych pozorovacích systémov Zeme, vrátane záznamov o radiačnej bilancii, pre udržanie schopnosti monitorovať a presne predpovedať krátkodobé zmeny klímy.

Celkovo táto štúdia poskytuje nové poznatky o príčinách rastúcej energetickej nerovnováhy Zeme, pričom zdôrazňuje kľúčovú úlohu oblačnosti nad oceánmi a potenciálny vplyv znižujúcich sa emisií aerosólov. Zároveň objasňuje prepojenie medzi touto nerovnováhou a otepľovaním oceánov, najmä v kontexte rekordného oteplenia v roku 2023, a poukazuje na zložité interakcie medzi povrchovými a hlbinnými vrstvami oceánu pri absorpcii prebytočnej energie Zeme. JaroR

---

Glosár kľúčových pojmov

• Energetická nerovnováha Zeme (Net Energy Imbalance – N): Rozdiel medzi slnečným žiarením absorbovaným Zemou a infračerveným žiarením vyžiareným späť do vesmíru. Pozitívna nerovnováha znamená, že sa v klimatickom systéme akumuluje energia, čo vedie k otepľovaniu.
• Radiačná bilancia na hornej hranici atmosféry (Top of Atmosphere Radiation Budget): Súhrn prichádzajúceho a odchádzajúceho žiarenia na vrchole zemskej atmosféry, ktorý určuje energetickú nerovnováhu Zeme.
• CERES (Clouds and the Earth’s Radiant Energy System): Súbor satelitných prístrojov NASA na meranie zemskej radiačnej bilancie, vrátane odrazeného slnečného žiarenia a vyžiareného infračerveného žiarenia.
• ERA5: Piata generácia globálnej atmosférickej reanalýzy ECMWF (Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia), ktorá kombinuje rozsiahle pozorovania s modelom atmosféry na vytvorenie komplexného záznamu o stave atmosféry v priebehu času.
• Absorbované krátkovlnné žiarenie (Absorbed Shortwave Radiation – ASR): Množstvo slnečného žiarenia, ktoré Zem absorbuje po odraze časti od povrchu a atmosféry (vrátane oblakov a aerosólov).
• Odchádzajúce dlhovlnné žiarenie (Outgoing Longwave Radiation – OLR): Infračervené žiarenie, ktoré Zem a jej atmosféra vyžarujú do vesmíru.
• Stratokumuly: Vrstevnaté oblaky nízkej výšky, ktoré pokrývajú rozsiahle oblasti oceánov, najmä v subtropických oblastiach pri západných pobrežiach kontinentov. Majú významný vplyv na odraz slnečného žiarenia.
• Antarktický morský ľad: Ľad, ktorý sa tvorí na povrchu Južného oceánu okolo Antarktídy. Jeho rozsah a hrúbka ovplyvňujú zemské albedo a výmenu tepla medzi oceánom a atmosférou.
• Zmiešaná vrstva oceánu (Ocean Mixed Layer): Vrchná vrstva oceánu, kde je voda dobre premiešaná vetrom a povrchovým teplom, čo vedie k relatívne homogénnej teplote a slanosti. Jej hĺbka sa môže meniť v závislosti od sezóny a lokality.
• Tepelný tok (Heat Flux): Prenos tepelnej energie medzi rôznymi zložkami klimatického systému (napr. medzi atmosférou a oceánom, medzi povrchom oceánu a hlbšími vrstvami).
• La Niña a El Niño: Fázy rozsiahlej oscilácie teploty povrchovej vody v rovníkovom Pacifiku (ENSO). La Niña je charakterizovaná chladnejšími ako priemernými teplotami, zatiaľ čo El Niño teplejšími ako priemernými teplotami. Tieto javy majú globálne vplyvy na počasie a klímu.
• Aerosóly: Drobné častice suspendované v atmosfére, ktoré môžu ovplyvňovať klímu priamym odrazom a absorpciou slnečného žiarenia (priamy efekt) a nepriamo ovplyvňovaním tvorby a vlastností oblakov (nepriamy efekt).
• Albedo: Miera odrazivosti povrchu. Vysoké albedo (napr. sneh a ľad) odráža viac slnečného žiarenia, zatiaľ čo nízke albedo (napr. tmavý oceán) ho absorbuje viac.

Tento dokument s názvom „DELIVERING THE EU GREEN DEAL – Progress towards targets – Annexes“ je publikáciou Spoločného výskumného centra (JRC), vedeckej a znalostnej služby Európskej komisie. (viac…)

Tento dokument s názvom „DELIVERING THE EU GREEN DEAL Progress towards targets“ (Dosahovanie cieľov Zelenej dohody EÚ – Pokrok smerom k cieľom), publikovaný v roku 2025 Spoločným výskumným centrom (JRC), vedeckým a znalostným útvarom Európskej komisie, poskytuje evidence-based vedeckú podporu pre tvorbu politík EÚ. Cieľom správy je integrovať všetky opatrenia Zelenej dohody EÚ (EGD) a súvisiace politiky a ponúknuť posúdenie zelenej transformácie EÚ založené na spoľahlivých dátach a vedeckých poznatkoch. Slúži ako benchmarkingový nástroj a poskytuje vedecky podložené usmernenie pre budúce politiky a programy EÚ.

Správa hodnotí pokrok smerom k dosiahnutiu cieľov EGD v rôznych tematických oblastiach. Analyzuje 154 cieľov zo 44 kľúčových politických dokumentov s časovým rámcom od decembra 2019 do polovice roka 2024. Niektoré z týchto cieľov sú právne záväzné, zatiaľ čo iné nie sú. Zahrnutie nezáväzných cieľov, ako sú tie v Stratégii biodiverzity, umožňuje komplexné podávanie správ o všetkých ambíciách EGD, najmä v oblastiach s obmedzenou legislatívou.

Metodológia hodnotenia pokroku je založená na screening politických iniciatív EGD, extrahovaní a organizovaní ich základných politických cieľov podľa tematických oblastí do databázy. Tieto ciele boli ďalej zoskupené podľa tém, čo predstavovalo základ pre rôzne tematické prehľady, ktoré boli distribuované medzi expertov v JRC. Experti overili výber cieľov a pomohli identifikovať relevantné indikátory na posúdenie aktuálneho stavu vzhľadom na ambície EGD na základe najnovších dostupných dát z interného a uznávaného vedeckého výskumu. Správa využíva tam, kde je to možné, existujúce sektorové modelovacie cvičenia alebo predpokladá v určitých prípadoch lineárnu trajektóriu na základe najaktuálnejších trendov. Používa sa systém semaforov na posúdenie pokroku cieľov.

Správa neposudzuje samotné politiky a je rámcovaná určitými obmedzeniami. Počet cieľov na tematickú oblasť nemusí odrážať ich relatívnu dôležitosť. Hodnotenie pokroku poskytuje prehľad aktuálneho stavu, ale nehodnotí relatívny vplyv týchto cieľov z hľadiska environmentálnych, sociálnych alebo ekonomických aspektov, ani časového harmonogramu politík. Dopady niektorých nedávno prijatých politík sa prejavia až v nasledujúcich rokoch a pre nové ciele ešte nie sú vždy dohodnuté indikátory. Správa sa zameriava na kvantifikovateľné ciele s hraničnými hodnotami, ktoré sa majú dosiahnuť v konkrétnom termíne.

Kľúčové zistenia naznačujú, že pokrok bol dosiahnutý pri 96 cieľoch (62 % z celkového počtu). Z nich 32 cieľov (21 %) je na dobrej ceste k dosiahnutiu, zatiaľ čo pri 64 cieľoch (41 %) bude potrebné zrýchliť tempo, aby sa splnili ambície. Pri 15 cieľoch (10 %) je trend buď opačný, alebo stagnujúci, čo naznačuje potrebu zintenzívnenia úsilia. Pre 43 cieľov (28 %) nie sú ešte dostupné dáta, ale mnohé z nich sú výsledkom nedávnych politík, ktorých účinky sa prejavia v nasledujúcich rokoch. Tieto trendy sa potvrdzujú aj pri pohľade výlučne na 87 identifikovaných právne záväzných cieľov (56 % z celkového počtu cieľov), z ktorých 42 vykazuje určitý pokrok, ale len 13 (15 %) napreduje dostatočným tempom.

Správa je štruktúrovaná do nasledujúcich hlavných častí:

• Úvod
• Metodológia
• Európska zelená dohoda. Fakty a čísla
• Tematické oblasti s hodnotením pokroku, výzvami pri implementácii a kľúčovými posolstvami pre každú z nich:
  • 01. Klimatické ambície
  • 04. Udržateľná a inteligentná mobilita
  • 05. Ekologizácia spoločnej poľnohospodárskej politiky / Stratégia „Z farmy na stôl“
  • 06. Zachovanie a ochrana biodiverzity
  • 03. Mobilizácia priemyslu pre čisté a obehové hospodárstvo (poznámka: číslovanie v obsahu naznačuje, že kapitola o obehovom hospodárstve je pred biodiverzitou)
  • 07. Smerom k ambícii nulového znečistenia pre prostredie bez toxických látok
• Závery
• Referencie
• Zoznam skratiek a definícií
• Zoznam obrázkov

Správa zdôrazňuje, že dosiahnutie ambícií EGD si vyžaduje trvalé, kolektívne úsilie a predstavuje spoločenský, hospodársky a vládny posun k alternatívnym a udržateľnejším spôsobom výroby, spotreby a správania sa. Napriek štrukturálnym výzvam a relatívne nedávnemu zavedeniu niektorých politík, v mnohých oblastiach sa dosahuje pokrok. JRC bude na základe tohto „predbežného posúdenia“ pokračovať v skúmaní príležitostí, riešení existujúcich a vznikajúcich nedostatkov a zvažovaní výziev, ktorým EÚ čelí pri dosahovaní tejto transformácie, s cieľom informovať budúce politiky a iniciatívy EÚ.

Medzi hlavných autorov správy patria Luisa Marelli, Matteo Trane, Giulia Barbero Vignola a ďalší experti z JRC a Európskej komisie. Správa tiež priznáva príspevky mnohých odborníkov z JRC a spätnú väzbu od rôznych generálnych riaditeľstiev Európskej komisie. Bernard Magenhann, úradujúci generálny riaditeľ Spoločného výskumného centra (JRC), napísal úvod k správe. JaroR

Podľa dnes zverejneného brífingu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) zvyšujúce sa teploty v dôsledku klimatických zmien zvyšujú riziko vystavenia ľudí takzvaným mykotoxínom, prirodzene sa vyskytujúcim toxínom produkovaným hubami, ktoré sa nachádzajú v určitých potravinách, krmivách a plodinách. Tieto toxíny môžu poškodiť zdravie a zabránenie nárastu kontaminácie si vyžaduje spoločné opatrenia na európskej a vnútroštátnej úrovni, vo výskume, politikách a praxi na účinné zníženie rizík. ( Viac na eea.europa.eu)

Tento dokument sa zaoberá významným vplyvom poľnohospodárskeho hnojenia dusíkom (N) na zvýšenie sezónnej amplitúdy výmeny CO2 medzi pevninou a atmosférou, najmä v severných šírkach. (viac…)

Vedci z celého sveta čoraz jasnejšie poukazujú na to, že plastový priemysel je neoddeliteľnou súčasťou klimatickej krízy. Nové výskumy naznačujú, že životný cyklus plastov – od ich výroby cez použitie (viac…)