Úvod

Energetická efektívnosť budov patrí medzi kľúčové priority Slovenska v rámci plnenia klimatických cieľov a udržateľného rozvoja. Avšak stav verejných budov v krajine stále poukazuje na významné nedostatky, ktoré brzdia pokrok v tejto oblasti.

Stav verejných budov na Slovensku

Na Slovensku sa nachádza približne 15 000 verejných budov, pričom až 75 % z nich (viac ako 11 000) vyžaduje rozsiahlu obnovu. Tieto budovy sú často energeticky neefektívne kvôli zastaraným stavebným materiálom, nedostatočnej izolácii a starým vykurovacím systémom. Problém sa týka nielen administratívnych budov, ale aj škôl, nemocníc a ďalších zariadení, ktoré sú kľúčové pre fungovanie spoločnosti.

Podľa Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky dosiahlo tempo obnovy verejných budov v rokoch 2020 až 2023 iba 1,9 % ročne, čo je hlboko pod požiadavkami Európskej únie. Tá prostredníctvom smernice o energetickej efektívnosti stanovuje povinnosť obnoviť aspoň 3 % celkovej podlahovej plochy budov vo vlastníctve štátu každý rok.

Energetická náročnosť a jej dopady

Energetická neefektívnosť týchto budov má viaceré negatívne dopady:

• Vysoké náklady na prevádzku: Verejné budovy spotrebujú nadmerné množstvo energie na vykurovanie, chladenie a osvetlenie, čo zvyšuje finančné zaťaženie štátneho rozpočtu.
• Emisie skleníkových plynov: Veľká časť verejných budov stále používa zastarané technológie na báze fosílnych palív, čo prispieva k znečisťovaniu ovzdušia a klimatickým zmenám.
• Nedostatočný komfort: Staré a neefektívne systémy vykurovania a chladenia nezabezpečujú optimálne podmienky pre zamestnancov a používateľov týchto budov, čo ovplyvňuje ich produktivitu a pohodlie.

Plán obnovy a jeho ciele

Slovenská vláda si uvedomuje naliehavosť situácie a prijala viaceré opatrenia na riešenie tohto problému. Plán obnovy a odolnosti, ktorý je financovaný z európskych zdrojov, obsahuje konkrétne kroky na zlepšenie energetickej efektívnosti verejných budov.

Na rok 2024 vláda stanovila cieľ obnoviť 3 % podlahovej plochy budov vo vlastníctve ústredných orgánov štátnej správy. Tento cieľ zahŕňa rekonštrukciu približne 53 494 m² podlahovej plochy. Obnova sa má zamerať na:

• Zlepšenie tepelnej izolácie: Výmena okien, dverí a zatepľovanie stien a striech.
• Modernizáciu vykurovacích systémov: Inštaláciu energeticky účinných kotlov, tepelných čerpadiel a solárnych systémov.
• Zníženie energetickej náročnosti osvetlenia: Prechod na LED technológie a inštaláciu inteligentných osvetľovacích systémov.

Výzvy pri implementácii opatrení

Aj napriek prijatým plánom Slovensko čelí viacerým prekážkam:

1. Nedostatok finančných zdrojov: Aj keď Plán obnovy poskytuje určitú podporu, rozsah potrebných investícií presahuje dostupné financie.
2. Slabá koordinácia: Efektívna realizácia obnovy vyžaduje spoluprácu medzi štátnymi inštitúciami, samosprávami a odborníkmi.
3. Nedostatok odborníkov: Slovensko čelí nedostatku kvalifikovaných pracovníkov v stavebníctve a energetike, čo spomaľuje realizáciu projektov.

Dlhodobé benefity energetickej obnovy

Úspešná modernizácia verejných budov by mohla priniesť viacero výhod:

• Úspory nákladov: Zníženie spotreby energie by mohlo ušetriť milióny eur ročne na prevádzkových nákladoch.
• Zníženie emisií: Prechod na zelené technológie by významne prispel k plneniu klimatických cieľov Slovenska.
• Zlepšenie životného komfortu: Kvalitné budovy by poskytli lepšie podmienky pre zamestnancov a verejnosť.

Energetická neefektívnosť verejných budov na Slovensku predstavuje vážny problém, ktorý si vyžaduje systematický prístup. Realizácia opatrení obsiahnutých v Pláne obnovy môže byť kľúčovým krokom k zlepšeniu situácie, ale bude potrebná aj dlhodobá spolupráca a strategické investície na dosiahnutie skutočných zmien. JaroR

Hoci klimatická kríza má mnoho faktorov, ktoré zohrávajú úlohu pri zhoršovaní životného prostredia, niektoré si vyžadujú viac pozornosti ako iné. Tu sú niektoré z najväčších environmentálnych problémov nášho života, od odlesňovania a straty biodiverzity až po plytvanie potravinami a rýchlu módu.

Tento rok sa pravdepodobne skončí ako najhorúcejší v histórii, pričom otepľovanie dosiahne nové extrémy na celom svete. Tieto fotografie od Greenpeace ukazujú hlboký vplyv nepriaznivého počasia, ktoré vedci čoraz viac spájajú so zmenou klímy.

Správa z októbra 2024 od Air Pollution & Climate Secretariat analyzuje 100 najväčších priemyselných znečisťovateľov v EÚ-27. Zameriava sa hlavne na oceliarsky, cementový a rafinérsky priemysel, ktoré sú zodpovedné za väčšinu emisií. Správa poukazuje na rozdielny prístup k znižovaniu emisií medzi energetickým a priemyselným sektorom, pričom priemysel profituje z bezplatnej alokácie emisných kvót. Autori poukazujú na potrebu zmeny v ťažkom priemysle a diskutujú o budúcnosti jednotlivých odvetví v kontexte klimatických cieľov EÚ. Správa tiež konštatuje, že systém obchodovania s emisiami sa stal efektívnejším až po roku 2018.

Hlavné zistenia:

• Dominancia oceliarní, cementární a rafinérií: Top 100 priemyselných producentov emisií tvoria takmer výlučne oceliarne, cementárne a rafinérie. Napríklad najväčším producentom emisií v roku 2021 bola rakúska spoločnosť Voestalpine Stahl Linz s 8,7 miliónmi ton CO2.
• Výrazný pokles emisií z výroby elektriny: Emisie z elektrární sa od roku 2007 znížili takmer o polovicu, najmä vďaka nástupu obnoviteľných zdrojov energie. Dokument uvádza, že v roku 2023 dodali vietor a slnko do EÚ viac elektriny (727 TWh) ako uhlie (343 TWh).
• Stagnovanie emisií z priemyslu: Na rozdiel od energetiky emisie z priemyslu (okrem elektrární a letectva) zaznamenali len mierny pokles. Príčinou je systém bezplatných emisných povoleniek, ktorý chráni priemysel pred skutočnými nákladmi na CO2. Dokument kritizuje túto prax a poukazuje na to, že v roku 2023 priemysel dostal viac bezplatných povoleniek (450 Mt) ako boli ich skutočné emisie (433 Mt).
• Potreba zmien v priemysle: Dokument zdôrazňuje, že priemysel musí prejsť zásadnými zmenami, aby sa dosiahla uhlíková neutralita. Oceliarne plánujú nahradiť uhlie a koks zeleným vodíkom, cementárne by mali znížiť spotrebu cementu a využívať alternatívne spojivá a rafinérie sa musia pripraviť na pokles dopytu po ropných produktoch v dôsledku elektrifikácie dopravy.
• Fungovanie systému obchodovania s emisiami: Dokument konštatuje, že systém obchodovania s emisiami (ETS) sa stal efektívnym nástrojom na znižovanie emisií až po roku 2018, keď ceny povoleniek vzrástli v dôsledku politických intervencií. V súčasnosti je ETS považovaný za relatívne účinný mechanizmus.

Dokument predstavuje komplexný prehľad o emisiách CO2 v priemysle EÚ-27 a zdôrazňuje potrebu zásadných zmien v priemysle, aby sa dosiahla uhlíková neutralita. Dokument kritizuje systém bezplatných povoleniek a poukazuje na úspech systému obchodovania s emisiami v znižovaní emisií z energetiky. JaroR

Táto správa z Európskeho výskumného centra (JRC) analyzuje prijímanie technológií znižovania emisií skleníkových plynov poľnohospodármi v EÚ zameraním sa na dva prípadové štúdie: použitie šľachtiteľského indexu v mliečnom chove v Poľsku a použitie viacfázového kŕmenia v chove ošípaných vo Francúzsku. Štúdia skúma rozsah prijatia týchto opatrení, faktory ovplyvňujúce rozhodnutia farmárov a ich potenciálny vplyv na emisie skleníkových plynov. Výsledky poukazujú na súvislosť medzi veľkosťou farmy, charakteristikami farmárov a prijatím technológií. Správa tiež analyzuje ekonomické a environmentálne dôsledky týchto opatrení a navrhuje opatrenia na podporu ich širšieho prijatia. JaroR

Cieľom nariadenie EÚ 2024/3015 je zakázať hospodárskym subjektom uvádzať na trh Únie a sprístupňovať na trhu Únie výrobky vyrobené s využitím nútenej práce, ako aj vyvážať tieto výrobky z Únie. Týmto zákazom sa má zlepšiť fungovanie vnútorného trhu a zároveň prispieť k boju proti nútenej práci na celom svete.

1. Čo sa rozumie pod pojmom „nútená práca“?

Nariadenie definuje „nútenú prácu“ v súlade s definíciou uvedenou v Dohovore MOP č. 29. Ide o každú prácu alebo službu, ktorá sa od akejkoľvek osoby vymáha pod hrozbou akéhokoľvek trestu a na ktorú sa táto osoba neponúkla dobrovoľne. Existujú však výnimky, ako napríklad povinná vojenská služba, občianske povinnosti alebo práca vykonávaná v dôsledku odsúdenia súdom.

2. Ako sa nariadenie uplatňuje na výrobky predávané online?

Výrobky ponúkané na predaj online sa považujú za sprístupnené na trhu Únie, ak je ponuka zameraná na koncových používateľov v Únii. To znamená, že aj keď sa výrobok fyzicky nachádza mimo Únie, ak je predajca zameraný na spotrebiteľov v Únii, musí dodržiavať toto nariadenie.

3. Aké sú povinnosti hospodárskych subjektov podľa tohto nariadenia?

Hospodárske subjekty sú povinné zabezpečiť, aby výrobky, ktoré uvádzajú na trh Únie, sprístupňujú na ňom alebo vyvážajú, neboli vyrobené s využitím nútenej práce. Na tento účel by mali implementovať postupy náležitej starostlivosti a spolupracovať s príslušnými orgánmi.

4. Akú úlohu zohrávajú colné orgány pri presadzovaní tohto nariadenia?

Colné orgány sú zodpovedné za kontrolu výrobkov, ktoré vstupujú na trh Únie alebo ho opúšťajú, s cieľom identifikovať výrobky, ktoré môžu byť vyrobené s využitím nútenej práce. Spolupracujú s príslušnými orgánmi na zastavení a odstránení takýchto výrobkov z trhu.

5. Aké sankcie hrozia hospodárskym subjektom za porušenie tohto nariadenia?

Členské štáty sú povinné stanoviť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie za porušenie tohto nariadenia. Tieto sankcie sa môžu líšiť v závislosti od závažnosti porušenia, ale môžu zahŕňať pokuty, zákaz činnosti alebo stiahnutie výrobkov z trhu.

6. Aké nástroje sú k dispozícii na pomoc hospodárskym subjektom pri dodržiavaní tohto nariadenia?

Komisia poskytuje hospodárskym subjektom rôzne nástroje na podporu dodržiavania tohto nariadenia, vrátane usmernení o náležitej starostlivosti, databázy rizikových oblastí a výrobkov z hľadiska nútenej práce a jednotného webového portálu s informáciami o nariadení.

7. Ako sa bude hodnotiť účinnosť tohto nariadenia?

Komisia je povinná vykonať hodnotenie vykonávania a presadzovania tohto nariadenia a predložiť o tom správu Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. V správe sa posúdi prínos nariadenia k boju proti nútenej práci, vplyv na podniky a obete, ako aj celkové náklady a prínosy zákazu. JaroR

Dňa 13. decembra 2024 nadobudlo účinnosť nariadenie EÚ 2024/3015, ktoré zakazuje výrobky vytvorené pomocou nútenej práce na trhu Únie (ďalej len „nariadenie“ alebo „FLR“). FLR sa bude týkať mnohých medzinárodných spoločností, ktoré obchodujú s výrobkami v EÚ alebo ich vyvážajú z EÚ. Tento zákaz nadobudne platnosť 14. decembra 2027. Na rozdiel od iných nedávno prijatých právnych úprav týkajúcich sa ľudských práv a ESG, ako sú napríklad smernica EÚ o náležitej starostlivosti o udržateľnosť podnikov („CSDDD“) alebo smernica o podávaní správ o udržateľnosti podnikov („CSRD“), FLR sa bude priamo vzťahovať na spoločnosti bez nutnosti ďalších vnútroštátnych vykonávacích predpisov.

Tento článok ponúka prehľad FLR, skúma interakciu medzi FLR a inými významnými režimami, ako je CSDDD a zdôrazňuje dôležité kroky pre spoločnosti, ktoré sa pripravujú na dodržiavanie FLR.

Rozsah a kľúčový zákaz FLR:

FLR pokrýva všetky spoločnosti pôsobiace v EÚ (vrátane dovozcov a vývozcov), bez ohľadu na príjmy alebo miesto registrácie. To zahŕňa aj firmy, ktoré predávajú výrobky online alebo inými vzdialenými metódami zameranými na koncových používateľov v EÚ.

FLR stanovuje zákaz pre výrobky vytvorené nútenou prácou, čo znamená, že spoločnosti nesmú uvádzať ani sprístupňovať na trh EÚ či vyvážať z EÚ akýkoľvek produkt, ktorý bol úplne alebo čiastočne vyrobený nútenou prácou. Nútenú prácu definuje podľa Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce (ILO) z roku 1930 ako „akúkoľvek prácu alebo službu vynútenú od osoby pod hrozbou trestu, ktorú vykonáva, hoci sa na ňu dobrovoľne neprihlásila.“ Definícia zahŕňa aj nútenú detskú prácu. Tento zákaz sa vzťahuje na nútenú prácu v EÚ aj mimo nej v ktoromkoľvek štádiu dodávateľského reťazca.

Procedúry na vykonávanie a vynucovanie:

FLR stanovuje zásady vyšetrovania a vynucovania. Tu je niekoľko hlavných bodov:

Orgány zodpovedné za vynucovanie: Zodpovednosť za vynucovanie FLR bude závisieť od miesta podozrenia z nútenej práce. Ak sa podozrenie vyskytne mimo EÚ, bude konať Európska komisia. V prípade podozrenia v rámci členského štátu bude zodpovedný príslušný orgán tohto štátu.

Prístup zameraný na riziko: Orgány musia vyhodnocovať pravdepodobnosť porušenia FLR prostredníctvom prístupu zameraného na riziká. Musia zvážiť mieru a závažnosť podozrenia z nútenej práce, množstvo alebo objem výrobkov na trhu EÚ a podiel časti výrobku vyrobeného nútenou prácou.

Proces vyšetrovania: FLR definuje proces vyšetrovania, ktorý môže byť iniciovaný prostredníctvom sťažnosti alebo na základe iných dostupných informácií. Na začatie vyšetrovania musí byť preukázaná „opodstatnená obava“ o porušenie zákazu, čo znamená, že musia byť k dispozícii objektívne, zistiteľné a overiteľné informácie.

Výsledok: Ak sa zistí, že výrobok bol vyrobený nútenou prácou, príslušný orgán musí rozhodnúť o zákaze umiestnenia výrobku na trh EÚ alebo o jeho exporte a môže nariadiť stiahnutie výrobkov z trhu. Ak spoločnosť nariadenia nesplní, môžu byť uložené sankcie.

Interakcia s inými významnými právnymi úpravami:

FLR pridáva do rýchlo sa meniaceho regulačného prostredia a má za cieľ doplniť smernicu o podnikovej udržateľnosti (CSDDD). Nedáva spoločnostiam nové povinnosti nad rámec existujúcich predpisov, ale môže ich motivovať k zlepšeniu postupov povinnej starostlivosti o ľudské práva. Pre spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje CSDDD, môže byť dodržiavanie povinností podľa CSDDD dôležité pre minimalizáciu rizika podľa FLR, napríklad mapovaním a riešením vplyvov v ich hodnotových reťazcoch. JaroR

Cieľom nariadenia EÚ o obaloch PPWR je znížiť vplyv obalov na životné prostredie. Stanovuje, že do roku 2030 musia byť všetky obaly v EÚ recyklovateľné. Nariadenie vyžaduje, aby spoločnosti, vrátane online predajcov, prispôsobili svoj dizajn a použitie materiálov s cieľom zvýšiť recykláciu a opätovné použitie. Medzi kľúčové aspekty patrí zníženie hmotnosti obalov, podpora obehového hospodárstva a dodržiavanie usmernení o rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

Ktoré obaly sú zahrnuté?

Všetky druhy obalov, bez ohľadu na materiál alebo pôvod, či už od priemyslu alebo domácností.

Koho sa nariadenie týka?

Všetkých subjektov v dodávateľskom reťazci. Stanovuje povinnosti pre výrobcov, dovozcov, distribútorov (vrátane konečných) a poskytovateľov logistických služieb.

Na čo sa nariadenie zameriava?

Zakazuje uvádzať na trh EÚ obaly, ktoré nespĺňajú podmienky nariadenia:

– Všetky obaly musia byť recyklovateľné, pričom ich recyklovateľnosť sa hodnotí v kategóriách A, B alebo C.

– Plastové obaly musia obsahovať aspoň 30 % recyklovaného materiálu od roku 2030 a 65 % od roku 2040.

– Je potrebné minimalizovať hmotnosť a objem obalov (napr. zakázané sú dvojité steny a falošné dná).

– Obaly musia obsahovať informácie o materiálovom zložení, recyklovanom obsahu a kompostovateľnosti.

– Nádoby na odpad musia byť jasne označené pre separovaný zber.

– Zdroj obalu na prepravu môže byť do polovice prázdny.

– Existujú obmedzenia na jednorazové plastové obaly v niektorých odvetviach.

– Koneční distribútori musia zabezpečiť, aby aspoň 10 % ich výrobkov bolo v opakovane použiteľných obaloch, s cieľom dosiahnuť 40 % do roku 2040.

– Reštaurácie musia umožniť zákazníkom priniesť si vlastné nádoby.

Ciele pre členské štáty:

– Zníženie odpadu z obalov na osobu o 5 % do roku 2030, 10 % do roku 2035 a 15 % do roku 2040 v porovnaní s rokom 2018.

– Do konca roka 2025 musí byť najmenej 70 % odpadu recyklovateľné, cieľ na konci roka 2030.

Odkedy je nariadenie platné?

Nariadenie sa začne uplatňovať 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti, ktorá nastane 20. deň po uverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Jednotlivé povinnosti budú nadobúdať účinnosť v rôznych obdobiach, v závislosti od prijatia delegovaných aktov. JaroR

Táto zhrňujúca dokumentácia analyzuje kľúčové myšlienky a fakty uvedené v článku „IPBES nexus report: Five takeaways for biodiversity, food, water, health and climate“ publikovanom na Carbon Brief 17. decembra 2024.

Hlavné témy správy:

• Prepojenie medzi biodiverzitou, potravinami, vodou, zdravím a klímou: Správa zdôrazňuje komplexné prepojenie medzi týmito systémami a varuje pred negatívnymi dopadmi, ak sa na jeden prvok zameriame na úkor ostatných.
• Dopady straty biodiverzity: Správa poukazuje na to, ako strata biodiverzity ohrozuje potravinové a vodné systémy, ľudské zdravie a stabilitu klímy.
• Úloha udržateľných potravinových systémov: Správa zdôrazňuje dôležitosť prechodu na udržateľné a zdravé stravovanie, čo by malo priaznivý vplyv na všetky prepojené systémy.
• Obnova ekosystémov: Správa konštatuje, že všetky dostupné možnosti obnovy biodiverzity by zároveň prispeli k zmierňovaniu a adaptácii na zmenu klímy.
• Financovanie opatrení na ochranu biodiverzity: Správa identifikuje značnú finančnú medzeru v oblasti ochrany biodiverzity a navrhuje reformy globálneho financovania na jej preklenutie.

Kľúčové myšlienky a fakty:

1. Strata biodiverzity ohrozuje potravinové a vodné systémy, ľudské zdravie a klímu.

Správa konštatuje, že biodiverzita je „nevyhnutná“ pre ľudskú existenciu, pretože podporuje dodávky vody a potravín, je základom verejného zdravia a prispieva k stabilite klímy. V posledných 30-50 rokoch však biodiverzita klesla v priemere o 2-6% každé desaťročie vo všetkých hodnotených ukazovateľoch.

Správa zdôrazňuje „roztrieštenú správu“ biodiverzity, vody, potravín, zdravia a zmeny klímy ako hlavnú prekážku brániacu efektívnym opatreniam.

„Pretože naše súčasné systémy riadenia sú často rozdelené do rôznych rezortov, pracujú v silách. Sú veľmi fragmentované a pracujú a rozvíjajú politiky izolovane – tieto prepojenia [medzi klímou, zdravím, biodiverzitou, vodou a potravinami] sa často ani neuznávajú alebo ignorujú. To v skutočnosti znamená, že sa môžu objaviť nezamýšľané dôsledky alebo kompromisy, pretože ľudia jednoducho nemysleli holisticky.“ – Prof. Paula Harrison, spoluautorka správy

2. Zameranie sa výlučne na potravinovú bezpečnosť vedie k „vážnym kompromisom“ v oblasti klímy, vody a biodiverzity.

Správa analyzuje šesť „archetypov scenárov prepojenia“ a konštatuje, že scenáre zamerané na udržateľnosť, ako napríklad „scenár orientovaný na prírodu“ a „vyvážený scenár prepojenia“, prinášajú pozitívne dlhodobé výsledky pre všetky prepojené prvky. Naopak, scenáre, ktoré uprednostňujú len jeden prvok, ako napríklad „potraviny na prvom mieste“, vedú k „vážnym kompromisom“ a negatívnym dopadom na ostatné prvky.

3. Prechod na udržateľné zdravé stravovanie bude prínosom pre ľudí a planétu.

Správa zdôrazňuje, že prechod na udržateľné zdravé stravovanie a znižovanie potravinového odpadu by malo „prospech pre potravinovú bezpečnosť a zdravie“ a „znížilo by emisie skleníkových plynov“. Toto by zároveň „uvoľnilo pôdu a v mnohých prípadoch by to prinieslo spoločné výhody pre prvky prepojenia, ako napríklad ochranu biodiverzity a uhlíkové záchytky“.

4. Všetky dostupné možnosti obnovy prírody by zároveň prispeli k zmierňovaniu a adaptácii na zmenu klímy.

Správa konštatuje, že všetky dostupné možnosti obnovy biodiverzity by mali pozitívny vplyv na boj proti zmene klímy a adaptáciu na ňu. Zdôrazňuje sa, že ochrana prírodných ekosystémov pred ďalším ničením by priniesla výhody pre všetky prvky prepojenia. Obnova degradovaných ekosystémov, najmä lesov a mokradí, by zase pomohla zachytávať uhlík.

5. Reforma globálnych finančných systémov môže pomôcť preklenúť medzeru vo financovaní biodiverzity.

Správa identifikuje medzeru vo financovaní potrebnom na uspokojenie potrieb ochrany biodiverzity vo výške 300 až 1 bilióna dolárov ročne. Vyzdvihuje sa potreba „naliehavých opatrení“ na riešenie „dominancie úzkej skupiny záujmov v rámci ekonomických a finančných systémov“ a zvýšenie investícií do biodiverzity, potravín a vody.

Správa navrhuje tri cesty k lepšiemu zosúladeniu globálnych finančných tokov s biodiverzitou a ostatnými prvkami prepojenia:

1. Zlepšenie dostupnosti a využívania informácií o „rôznorodých hodnotách prírody“.
2. Zlepšenie prístupu k financovaniu prostredníctvom viacerých rôznych finančných nástrojov.
3. Znižovanie negatívnych stimulov, vrátane zdokonalených investičných záruk a riešenia škodlivých dotácií.

Správa IPBES o prepojení medzi biodiverzitou, potravinami, vodou, zdravím a klímou jasne ukazuje, že tieto systémy sú úzko prepojené a že ich riešenie izolovane prináša negatívne dôsledky. Zdôrazňuje sa potreba holistického prístupu, ktorý zohľadňuje všetky prepojenia a uprednostňuje udržateľné riešenia. Reforma globálneho financovania a prechod na udržateľné stravovacie návyky sú kľúčovými krokmi k dosiahnutiu tohto cieľa. JaroR

Rok 2024 bol historicky najteplejším rokom, ktorý svet zažil. Globálne teploty prvýkrát prekročili hranicu 1,5 °C nad predindustriálnou úrovňou, čo predstavuje kritickú hodnotu stanovenú v Parížskej dohode. Táto zmena priniesla so sebou nielen nové teplotné rekordy, ale aj množstvo extrémnych klimatických udalostí s ničivými následkami.

Extrémne horúčavy na každom kontinente

Horúčavy v roku 2024 zasiahli všetky kontinenty, pričom rekordy padali od Európy až po Áziu:

– Európa zažila svoje najteplejšie leto v histórii. Taliansko, Španielsko a Grécko bojovali s teplotami presahujúcimi 45 °C, čo viedlo k masívnym požiarom a stratám na majetku.

– Ázia čelila teplotám až 50 °C v Indii a Pakistane, čo spôsobilo výpadky elektrickej energie a zvýšený počet úmrtí v dôsledku úpalu.

– Severná Amerika zažila rozsiahle sucho a teploty v Kalifornii a Texase dosiahli rekordných 54 °C, čo vážne ovplyvnilo zásoby vody.

Júl 2024 zaznamenal najteplejší deň v histórii meraní. V ten deň bolo viac ako 5 miliárd ľudí vystavených extrémnym teplotám, pričom klimatické zmeny pravdepodobne zohrali významnú úlohu.

Dôsledky na zdravie, ekonomiku a životné prostredie

Extrémne teplá v roku 2024 mali širokosiahle následky na zdravie, ekonomiku a životné prostredie.

– Zdravotné riziká: Extrémne horúčavy viedli k výraznému nárastu úmrtí spôsobených úpalom a zhoršením chronických ochorení. Starší ľudia, deti a osoby bez prístupu k klimatizácii boli najzraniteľnejšie. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že v roku 2024 zomrelo na následky extrémnych horúčav viac ako 100 000 ľudí.

– Ekonomické straty: Poľnohospodárstvo patrilo medzi najviac zasiahnuté odvetvia. Sušenie pôdy a teplotný stres na rastliny spôsobili pokles úrody základných plodín, ako sú pšenica, kukurica a ryža. Tento pokles vyvolal prudký nárast cien potravín na globálnych trhoch.

– Energetický sektor čelil vážnym výzvam. Zvýšený dopyt po klimatizácii viedol k preťaženiu elektrických sietí a výpadkom dodávok energie.

– Prírodné katastrofy: Extrémne horúčavy a suchá vyústili do masívnych lesných požiarov, ktoré spôsobili obrovské škody na majetku a ekosystémoch. Napríklad v Kanade sa počas leta 2024 vypálilo viac ako 5 miliónov hektárov lesov, čo je najväčšia plocha zaznamenaná v modernej histórii.

Klimatické mechanizmy za extrémami

Vedci poukazujú na zvyšujúce sa koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére ako hlavný faktor týchto extrémnych udalostí. Prírodné klimatické cykly, ako je El Niño, zosilnili dôsledky globálneho otepľovania. S vyššími teplotami dokáže atmosféra zadržať viac vlhkosti, čo vedie nielen k horúčavám, ale aj k intenzívnejším búrkam a záplavám.

Potrebné opatrenia

Odborníci zdôrazňujú, že rok 2024 je jasným dôkazom, že klimatická kríza sa už deje. Bez urgentných opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov bude extrémne počasie čoraz častejšie a ničivejšie.

– Mitigačné opatrenia:

– Rýchlejší prechod na obnoviteľné zdroje energie.

– Zlepšenie energetickej efektívnosti a znižovanie závislosti na fosílnych palivách.

– Posilnenie medzinárodnej spolupráce na ochrane lesov a oceánov, ktoré absorbujú uhlík.

– Adaptačné kroky:

– Budovanie odolnejšej infraštruktúry, ktorá zvládne extrémne teploty a povodne.

– Zvýšenie financovania zdravotníckych systémov na zvládanie klimatických hrozieb.

– Investície do vodohospodárskych projektov na zabezpečenie zdrojov vody počas sucha.

Rok 2024 nám pripomenul, že klimatická kríza už nie je hrozbou budúcnosti, ale neoddeliteľnou súčasťou našej súčasnosti. Ak ľudstvo nezintenzívni úsilie na ochranu našej planéty, extrémne udalosti, ako tie z roku 2024, budú len predzvesťou budúcnosti. Je čas konať – pre budúcnosť našej planéty a generácií, ktoré prídu po nás. JaroR

Dokument sumarizuje hlavné témy, myšlienky a fakty z viacerých zdrojov zameraných na dekarbonizáciu dopravy v EÚ s dôrazom na intermodálnu mobilitu, najmä v kontexte vidieckych oblastí a presunom na železničnú a autobusovú dopravu.

Hlavné zistenia:

• Význam vidieckej mobility: Vidiecke oblasti zohrávajú kľúčovú úlohu v dosahovaní cieľov dekarbonizácie dopravy, pretože približne dve tretiny kilometrov prejdených osobnými automobilmi na krátke vzdialenosti pripadá na mimomestské cesty.
• Potenciál intermodálnej mobility: Intermodálna mobilita, kombinujúca rôzne druhy dopravy, ako napríklad železničnú, autobusovú a cyklistickú, má potenciál výrazne znížiť emisie skleníkových plynov v sektore dopravy.
• Výzvy v rozvoji intermodality: Existujúce regulačné rámce a kultúrne faktory predstavujú prekážky pre rozvoj intermodality, najmä vo vidieckych oblastiach. Napríklad, zákony o verejnej doprave a verejnom obstarávaní často obmedzujú účasť menších prevádzkovateľov a komunitných dopravných služieb.
• Potreba cielených politík: Na prekonanie týchto prekážok a podporu intermodálnej mobility sú potrebné cielené politiky a finančné nástroje na úrovni EÚ.

Hlavné odporúčania:

• Definovanie minimálnych štandardov: Zavedenie smernice, ktorá by vyžadovala od regiónov v členských štátoch vypracovanie jasných minimálnych štandardov pre prístup k mobilite vo vidieckych oblastiach, založených na veľkosti, hustote obyvateľstva, zamestnanosti a profile služieb v danom regióne.
• Podpora SRMP: Podpora rozvoja a implementácie Plánov udržateľnej regionálnej mobility (SRMP) v regiónoch EÚ.
• Zatraktívnenie autobusovej dopravy: Podpora rozvoja atraktívnejšej a integrovanejšej infraštruktúry pre autobusové terminály, napríklad prostredníctvom aktualizovaných smerníc SUMP a výmeny osvedčených postupov.
• Cielená podpora železničnej infraštruktúry: Identifikácia a cielená podpora investícií do úsekov železničnej infraštruktúry, ktoré predstavujú prekážky pre rozvoj železničnej dopravy.
• Finančné stimuly: Zavedenie finančných stimulov na podporu intermodality, napríklad dotácie na využívanie intermodálnej infraštruktúry a investície do udržateľných intermodálnych dopravných riešení.

Úloha financovania:

• Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézny fond (KF): Tieto fondy môžu podporiť rozvoj SRMP, minimálne štandardy pre služby mobility vo vidieckych oblastiach a podporu nízkouhlíkových druhov dopravy.
• Nástroj na prepájanie Európy (NPE): NPE môže financovať investície do intermodálnej infraštruktúry, ako sú železničné terminály a logistické centrá.
• Sociálny klimatický fond (SCF): SCF môže podporiť opatrenia zamerané na zraniteľné domácnosti, zraniteľných používateľov dopravy a zraniteľné mikropodniky v kontexte intermodálnej mobility.

Dekarbonizácia dopravy v EÚ si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa cielené politiky, finančné nástroje a zmenu správania. Intermodálna mobilita, najmä vo vidieckych oblastiach, má obrovský potenciál znížiť emisie skleníkových plynov a prispieť k dosiahnutiu klimatických cieľov EÚ. JaroR

Financovanie adaptácie zohráva kľúčovú úlohu v úsilí miestnych a regionálnych orgánov (MRO) o podporu udržateľného rozvoja a inkluzívneho rastu. MRO môžu využiť financovanie adaptácie na podporu udržateľného rozvoja (viac…)

Správa Európskeho výboru regiónov skúma financovanie adaptácie na zmenu klímy na miestnej a regionálnej úrovni v EÚ. Analyzuje verejné a súkromné zdroje financovania, prekážky, ktorým čelí prístup miestnych a regionálnych orgánov k týmto zdrojom, a predstavuje prípadové štúdie úspešného využívania súkromného financovania. Zároveň poskytuje odporúčania pre miestne a regionálne orgány, súkromných investorov a tvorcov politík na zlepšenie prístupu k financovaniu adaptácie. Zameriava sa na potrebu inovatívnych finančných modelov a spolupráce verejného a súkromného sektora pre dosiahnutie klimatických cieľov.

Glosár

Adaptácia na zmenu klímy: Proces prispôsobovania sa skutočným alebo očakávaným dopadom zmeny klímy s cieľom minimalizovať škody a využiť príležitosti.

Zmiešané financovanie: Kombinácia verejných a súkromných zdrojov na financovanie projektov, ktoré prinášajú verejný prospech.

Zelené dlhopisy: Dlhopisy, ktorých výnosy sa použijú na financovanie environmentálnych projektov, vrátane adaptácie na zmenu klímy.

Partnerstvo verejného a súkromného sektora (PPP): Dlhodobá zmluvná spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom na realizáciu projektu alebo služby.

Bankovateľný projekt: Projekt, ktorý je dostatočne ziskový a rizikový, aby prilákal súkromné investície.

Úverová bonitnosť: Schopnosť dlžníka splácať svoje záväzky včas a v plnej výške.

EÚ Taxonómia: Klasifikačný systém, ktorý definuje, ktoré ekonomické aktivity sa považujú za environmentálne udržateľné.

Kohézne fondy: Finančné nástroje EÚ určené na podporu hospodárskeho a sociálneho rozvoja menej rozvinutých regiónov.

Horizont Európa: Rámcový program EÚ pre výskum a inovácie.

Nástroj obnovy a odolnosti (RRF): Finančný nástroj EÚ určený na podporu obnovy po pandémii COVID-19 a na prechod na zelenú a digitálnu ekonomiku.

JaroR

 

Rast minulých, súčasných a budúcich lesov bol, je a bude ovplyvňovaný premenlivosťou klímy. Tento mnohostranný vzťah bol hodnotený vo viacerých regionálnych štúdiách, no priestorovo riešené rozsiahle analýzy zatiaľ zväčša chýbajú. Tu odhadujeme nedávne zmeny v raste 5800 bukov ( Fagus sylvatica L.) z 324 lokalít, čo predstavuje celý geografický a klimatický rozsah druhov. Budúce rastové trendy boli predpovedané s ohľadom na najmodernejšie klimatické scenáre. Overené modely naznačujú pokles rastu vo veľkej oblasti distribúcie v posledných desaťročiach a predpokladajú výrazné budúce poklesy rastu v rozsahu od -20 % do viac ako -50 % do roku 2090, v závislosti od regiónu a scenára zmeny klímy (tj CMIP6 SSP1-2.6 a SSP5-8,5). Predpovedané straty lesnej produktivity sú najmarkantnejšie smerom k južnej distribučnej hranici Fagus sylvatica , v regiónoch, kde sa očakáva, že pretrvávajúce atmosferické systémy vysokého tlaku zvýšia závažnosť sucha. Predpokladané zmeny rastu v 21. ^storočí v Európe naznačujú vážne ekologické a ekonomické dôsledky, ktoré si vyžadujú okamžitú adaptáciu lesov. (Edurne Martinez del Castillo, Christian S. Zang, Martin de Luis, viac na nature.com)

Od maličkého a chudobného Mayotte po na ropu bohatú Saudskú Arábiu, prosperujúce európske mestá až po preľudnené slumy v Afrike, nič nebolo ušetrené ničivým vplyvom preplňovaných klimatických katastrof v roku 2024. (Viac na phys.org)

Rámcové nariadenie o certifikácii odstraňovania uhlíka (ďalej len „nariadenie o CRCF“ alebo „nariadenie“), ktorého cieľom je uľahčiť a podporiť trvalé znižovanie emisií skleníkových plynov, nadobudne účinnosť 26. decembra 2024. Na dosiahnutie tohto cieľa nariadenie zavádza široký dobrovoľný rámec pre certifikáciu odstraňovania uhlíka a znižovania emisií v pôde na dobrovoľnom trhu s uhlíkom. Spoľahlivé a harmonizované uplatňovanie a presadzovanie kvalitatívnych kritérií stanovených v nariadení má pomôcť predchádzať takzvanému greenwashingu a zabezpečiť, aby snahy o zníženie emisií skleníkových plynov boli transparentné a dôveryhodné. To by malo zvýšiť dôveru odberateľov v osvedčenia o odstraňovaní uhlíka a stimulovať rozvoj nových projektov odstraňovania uhlíka, čo v konečnom dôsledku pomôže Únii dosiahnuť jej ciele v oblasti klímy. ( Viac na lexology.com)