Komisia 29.01.2025 predstavila kompas pre konkurencieschopnosť, prvú veľkú iniciatívu tohto mandátu, ktorá poskytuje strategický a jasný rámec na riadenie práce Komisie. Kompass stanovuje cestu pre Európu, aby sa stala miestom, kde sa budúce technológie, služby a čisté produkty vymýšľajú, vyrábajú a uvádzajú na trh, pričom je prvým kontinentom, ktorý sa stal klimaticky neutrálnym.

Počas posledných dvoch desaťročí Európa nedržala krok s ostatnými veľkými ekonomikami v dôsledku pretrvávajúcej medzery v raste produktivity. EÚ má, čo je potrebné na zvrátenie tohto trendu, so svojou talentovanou a vzdelanou pracovnou silou, kapitálom, úsporami, jednotným trhom, jedinečnou sociálnou infraštruktúrou za predpokladu, že bude urýchlene konať, aby odstránila dlhodobé prekážky a štrukturálne nedostatky, ktoré ju brzdia. Bővebben ec.europa.eu

Tento dokument, Nariadenie (EÚ) 2025/40, sa týka obalov a odpadu z obalov a mení nariadenie (EÚ) 2019/1020 a smernicu (EÚ) 2019/904 a zrušuje smernicu 94/62/ES. Cieľom tohto nariadenia je podporiť udržateľné obaly (tovább…)

Svet čelí bezprecedentnej strate biodiverzity a zhoršovaniu stavu prírody, čo má vážne dôsledky pre globálnu ekonomiku a ľudské blaho. Predchádzajúce a súčasné prístupy k ochrane prírody zlyhali pri zastavení alebo zvrátení tohto negatívneho trendu. Preto je transformačná zmena naliehavo potrebná na dosiahnutie vízie, v ktorej je biodiverzita cenená, chránená a múdro využívaná, čím sa zabezpečia ekosystémové služby a zdravá planéta pre všetkých.

Čo je transformačná zmena?

Transformačná zmena je zásadná a systémová reorganizácia v rámci technických, ekonomických a sociálnych faktorov, vrátane paradigiem, cieľov a hodnôt. Nejde len o zmenu v stratégiách a činnostiach, ale aj o zmenu v spôsobe, akým ľudia vnímajú svet, štruktúry a praktiky. Táto zmena sa zameriava na hlboké príčiny straty biodiverzity, ktorými sú:

• odpojenie od prírody a dominancia nad ňou a nad ľuďmi,
• koncentrácia moci a bohatstva,
• uprednostňovanie krátkodobých, individuálnych a materiálnych ziskov.

Princípy transformačnej zmeny

Pre úspešnú transformačnú zmenu sú nevyhnutné štyri kľúčové princípy:

1. rovnosť a spravodlivosť,
2. pluralizmus a inklúzia,
3. úctivé a vzájomné vzťahy medzi ľuďmi a prírodou,
4. adaptívne učenie a konanie.

Tieto princípy sú dôležité pre odstránenie hlbokých príčin straty biodiverzity a pre riadenie procesu zmeny spôsobom, ktorý je citlivý na neočakávané alebo negatívne dopady.

Výzvy a prekážky transformačnej zmeny

Transformačná zmena čelí systémovým, pretrvávajúcim a všadeprítomným výzvam. Medzi hlavné prekážky patria:

• vzťahy dominancie nad prírodou a ľuďmi,
• ekonomické a politické nerovnosti,
• nedostatočné politiky a nevhodné inštitúcie,
• neudržateľné vzorce spotreby a výroby,
• obmedzený prístup k čistým technológiám a nekoordinované systémy poznania a inovácií.

Tieto výzvy sa prejavujú ako bariéry, ktoré bránia transformačnej zmene. Okrem toho mocné skupiny s osobnými záujmami využívajú zdroje na ochranu svojich záujmov, čím spomaľujú transformačnú zmenu.

Stratégie a akcie pre transformačnú zmenu

Na urýchlenie transformačnej zmeny je potrebných päť kľúčových stratégií a s nimi spojené akcie:

1. Ochrana a obnova miest cenných pre prírodu a ľudí.
2. Zavedenie systémových zmien v odvetviach, ktoré najviac prispievajú k strate biodiverzity.
3. Transformácia ekonomických systémov v prospech prírody a spravodlivosti.
4. Transformácia systémov riadenia tak, aby boli integrované, inkluzívne, zodpovedné a adaptívne.
5. Posun spoločenských názorov a hodnôt, aby sa uznala a uprednostnila základná previazanosť medzi ľuďmi a prírodou.

Kľúčové kroky pre transformačnú zmenu:

• Vytváranie spoločných pozitívnych vízií: Je dôležité vytvárať vízie, ktoré uznávajú prepojenosť sociálnych a ekologických systémov. Vízie by mali zahŕňať rôzne hodnoty a pohľady a mali by podporovať poznatky domorodých obyvateľov.
• Spolupráca a partnerstvá: Transformačná zmena si vyžaduje spoluprácu rôznych aktérov, vrátane vlád, podnikateľov, občianskej spoločnosti, domorodých obyvateľov a miestnych komunít.
• Politická podpora: Vlády majú kľúčovú úlohu pri presadzovaní politík a regulácií, ktoré podporujú ochranu prírody a udržateľnosť.
• Zmena ekonomických paradigiem: Je potrebné preorientovať ekonomické systémy tak, aby uprednostňovali prírodu a sociálnu spravodlivosť pred súkromnými záujmami.
• Vzdelávanie a osveta: Vzdelávanie a komunikácia majú zásadný význam pre zmenu spoločenských názorov a hodnôt.

Príklady transformačnej zmeny

Existuje mnoho iniciatív, ktoré majú transformačný potenciál. Napríklad:

• Morské rezervácie, ktoré sú spravované spoločne rybármi, vedcami a vládou, prinášajú pozitívne výsledky v oblasti ochrany biodiverzity a miestnej ekonomiky.
• Agroekologické prechody, ktoré podporujú biodiverzitu a spravodlivosť v potravinových systémoch.
• Technologické inovácie využívajúce finančné technológie na ochranu prírody a výsadbu stromov.
• Komunitné ochranárske projekty ktoré sú založené na hodnotách spolunažívania, dôstojnosti a ľudských práv.

Transformačná zmena je naliehavá, potrebná a náročná, ale dosiahnuteľná. Na záchranu biodiverzity a zabezpečenie udržateľnej budúcnosti je nevyhnutné prijať nový spôsob myslenia a konania. To si vyžaduje spoločné úsilie všetkých aktérov spoločnosti a odhodlanie k zásadným zmenám v našich hodnotách, štruktúrach a praktikách. Napriek prekážkam, existuje množstvo príkladov transformačnej zmeny ktoré dokazujú, že pozitívne výsledky pre prírodu a ľudí sú možné. Kľúčom k úspechu je odhodlanie, spolupráca, a viera v lepšiu budúcnosť pre našu planétu. Tavaszi

Alliance of Bioversity International a CIAT ponúkajú štipendiá na sekvestráciu uhlíka 2025 pre študentov magisterského a doktorandského štúdia všetkých národností. Tieto 4-mesačné vedecké stáže sú určené na pokrok vo výskume zlepšenia sekvestrácie organického uhlíka v pôde, čo je nevyhnutné v boji proti globálnej klimatickej kríze.

Futbal je viac ako len šport. Pre fanúšikov tejto krásnej hry je to takmer náboženstvo, oddane sledujú zápasy a horlivo sledujú každý krok svojho tímu. FIFA hovorí, že asi päť miliárd ľudí na celom svete sa považuje za futbalových fanúšikov. Finále MS 2022 v Katare sledovalo 1,5 miliardy divákov a na zápasy chodí ročne 220 miliónov fanúšikov. Futbal, o ktorom sa hovorí v každom kúte sveta, ako o odvetví, má len v Európe hodnotu 35,3 miliardy eur.

Použitím informácií z poskytnutých zdrojov a našej konverzácie môžeme analyzovať vzájomné prepojenie noriem ISO 14064-1, ISO 14064-2 a ISO 14064-3 v kontexte kvantifikácie, monitorovania, vykazovania a overovania emisií skleníkových plynov (GHG). (tovább…)

Ekonomické modely výrazne podceňujú potenciálne finančné straty v dôsledku zmeny klímy a globálna ekonomika by mohla v rokoch 2070 až 2090 čeliť strate HDP najmenej o 50 %, ak sa neurobí nič na obmedzenie emisií, zistila nová správa. V správe s vedcami z University of Exeter, Inštitút a Fakulta poistných matematikov (IFoA) vyzvali politických lídrov, aby podnikli viac opatrení, aby sa vyhli tomu, čo nazývajú „planetárna platobná neschopnosť“, narušenie klímy v systémoch Zeme také vážne, že by to destabilizovalo. spoločnosti. (Moriah Costa, viac na greencentralbanking.com)

Použitím informácií z poskytnutých zdrojov je možné porovnať a analyzovať prístupy ku kvantifikácii a vykazovaniu skleníkových plynov (GHG) v rôznych dokumentoch, najmä v správach SGS a štandardoch ISO. (tovább…)

Grónsky ľadový štít sa otvára rýchlejšie, pretože reaguje na zmenu klímy. Varovanie prichádza v novej rozsiahlej štúdii trhlín na druhom najväčšom ľadovom tele na svete. Vedci pod vedením Durhamskej univerzity vo Veľkej Británii pomocou 3D povrchových máp zistili, že v priebehu piatich rokov medzi rokmi 2016 a 2021 sa trhliny výrazne zväčšili čo do veľkosti a hĺbky na rýchlo tečúcich okrajoch ľadovej pokrývky. (Bővebben phys.org)

V posledných rokoch sa energetická chudoba stáva čoraz naliehavejším problémom v celej Európe. V roku 2023 viac ako 10 % Európanov nebolo schopných udržať si svoje domovy počas zimy primerane teplé (Eurostat 2023). Situácia je pravdepodobne ešte horšia v lete, pretože vlny horúčav sú čoraz častejšie a intenzívnejšie, takže mnohí nedokážu udržať bezpečnú a príjemnú teplotu vo svojich domovoch. (Bővebben eu-mayors.ec.europa.eu)

Atmosférický vietor je hlavným zdrojom energie pre globálnu oceánsku cirkuláciu. Hoci vietor dodáva energiu oceánu v rozsahu veľkých gyrov, väčšina kinetickej energie sa sústreďuje v mezoskalách, (tovább…)

Normy ISO 14068-1 a PAS 2060 sa líšia v prístupe k stanovovaniu cieľov a plánov znižovania emisií. ISO 14068-1 je komplexnejšia a presnejšia, pričom vyžaduje dôslednejšie postupy a rozsiahlejšie plány ako PAS 2060. (tovább…)

Dokument sa zaoberá využitím umelej inteligencie (AI) na skúmanie vzájomných prepojení medzi cieľmi trvalo udržateľného rozvoja (SDGs) a národnými príspevkami (NDCs) k znižovaniu emisií skleníkových plynov. (tovább…)

Dokument porovnáva prístupy Európskej únie (EÚ) a Spojeného kráľovstva (UK) k regulácii greenwashingu vo finančnom sektore. Cieľom je pomôcť bankám orientovať sa v regulačných rámcoch, najmä ak pôsobia v oboch jurisdikciách. (tovább…)

Dokument sa zaoberá výskumom prítoku podzemnej vody do pobrežných vôd Arktídy a jeho vplyvom na biogeochemické procesy. Štúdia sa zameriava na čerstvý podmorský výtok podzemnej vody (FSGD) (tovább…)

Analýza sa zameriava na hodnotenie desiatich existujúcich mechanizmov uhlíkových kreditov, ktor sa týkajú pôdohospodárstva šetrného ku klíme. Cieľom je identifikovať silné a slabé stránky týchto (tovább…)

Dokument, označený ako „Konečná správa: Financovanie pôdohospodárstva šetrného ku klíme“, hodnotí vhodné politické nástroje a limity trhovo orientovaných prístupov na podporu pôdohospodárstva šetrného ku klíme v Európe. (tovább…)

Von der Leyen: oživme konkurencieschopnosť Európy bez toho, aby sme sa vzdali zelenej dohody. Európska únia sa zameriava na obnovenie svojej konkurencieschopnosti prostredníctvom nového plánu, ktorý predstavila predsedníčka Komisie Ursula Von der Leyen. Tento plán, nazvaný Kompas konkurencieschopnosti, má tri hlavné piliere:

• Preklenutie inovačnej medzery: Podpora produktivity prostredníctvom inovácií.
• Spoločný plán dekarbonizácie a konkurencieschopnosti: Prechod na hospodárstvo s nulovými emisiami.
• Zníženie závislostí a posilnenie odolnosti a ekonomickej bezpečnosti.

Tieto piliere sú podporené prierezovými faktormi ako zjednodušenie, znižovanie prekážok na jednotnom trhu, financovanie konkurencieschopnosti, zručnosti a kvalita zamestnanosti a lepšia koordinácia.

Európa má silné stránky ako solídna priemyselná základňa, kvalifikovaná pracovná sila, jednotný trh a stabilný regulačný rámec, ale zaostáva v raste produktivity. Ekonomický model Európy bol založený na lacnej pracovnej sile a energii, čo už nie je udržateľné.

Prvý pilier sa zameriava na podporu inovácií, pretože európsky priemysel je príliš statický a málo začínajúcich podnikov vyvíja prelomové technológie. Hoci počet patentových prihlášok v Európe je porovnateľný s USA a Čínou, len tretina z nich sa komerčne využíva. Okrem toho, len 13,5 % európskych spoločností používa umelú inteligenciu. Komisia chce stimulovať používanie umelej inteligencie, zaviesť akčné plány pre pokročilé materiály, kvantovú výpočtovú techniku, biotechnológiu, robotiku a vesmírne technológie, a zlepšiť prístup ku kapitálu. Startupy čelia 27 národným regulačným rámcom, preto sa navrhuje jednotný súbor pravidiel. Problémom je aj prístup k rizikovému kapitálu, ktorého len 5 % sa získava v EÚ v porovnaní s 52 % v USA a 40 % v Číne. Európa má úspory, ale chýba efektívny kapitálový trh, preto sa predstaví program Európskej únie sporenia a investícií.

Druhý pilier zdôrazňuje prechod na hospodárstvo s nulovými emisiami a záväzok k cieľom Zelenej dohody. Európa je lídrom v oblasti čistých technológií a chce si udržať vedúce postavenie, zaručiť istotu v investíciách, prioritu vo verejnom obstarávaní a cielenú štátnu pomoc v strategických sektoroch. Dôležitým bodom sú aj náklady na energiu, ktoré sú príliš vysoké, preto sa pripravuje akčný plán pre cenovo dostupnú energiu.

Tretí pilier sa zameriava na odolnosť a ekonomickú bezpečnosť, pričom Európa je šampiónom obchodu s dohodami so 76 krajinami a hospodárskou váhou rovnajúcou sa 38 % svetového HDP. Európa chce zabezpečiť dodávky surovín, čistej energie a zelených technológií z celého sveta prostredníctvom nových obchodných dohôd.

Medzi transverzáne faktory patrí zjednodušenie byrokracie a rozvoj zručností. Európske spoločnosti sa sťažujú na nadmernú byrokraciu, preto sa pripravuje balík zjednodušení. Dôležitý je aj rozvoj zručností, pretože hoci je zamestnanosť vysoká, existuje nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, preto sa spustí „Európska únia zručností“.

Kompas konkurencieschopnosti je plán s jasnou cestovnou mapou, ktorého úspech závisí od rýchlosti a jednoty. Tavaszi

Tanulmány analyzuje rôzne portfóliá odstraňovania oxidu uhličitého (CDR) na dosiahnutie klimatických cieľov Parížskej dohody. Porovnáva jednotlivé metódy CDR (BECCS, zalesňovanie, DACCS, biochar, zintenzívnené zvetrávanie) a ich kombinácie, hodnotí ich vplyv na využívanie pôdy a energie a ekonomické náklady. Tu sú najčastejšie FAQ s podrobnými odpoveďami, založenými na poskytnutých zdrojoch:

Otázky a odpovede

1. Čo je to CDR a prečo je dôležité pre dosiahnutie cieľov Parížskej dohody? Válasz: CDR, alebo odstraňovanie oxidu uhličitého, zahŕňa technológie a postupy, ktoré aktívne odstraňujú CO2 z atmosféry. Je to nevyhnutné, pretože aj pri drastickom znížení emisií skleníkových plynov je potrebný dodatočný spôsob ako dosiahnuť ciele Parížskej dohody, ktoré si kladú za cieľ udržať nárast globálnej teploty pod 1.5 °C alebo 2 °C. CDR dopĺňa snahy o zníženie emisií, najmä keď sú potrebné „negatívne emisie“ na vyrovnanie zvyškových emisií. Medzi metódy CDR patrí BECCS (bioenergia so zachytávaním a ukladaním uhlíka), zalesňovanie/obnova lesov, DACCS (priame zachytávanie uhlíka zo vzduchu), biouhlík a zrýchlené zvetrávanie.
2. Prečo by sme sa nemali spoliehať len na jednu metódu CDR? Válasz: Spoliehanie sa len na jednu metódu CDR, ako napríklad BECCS, vystavuje klimatické stratégie technologickým, inštitucionálnym a ekologickým tlakom. Každá metóda má svoje jedinečné vlastnosti, výhody, nevýhody a obmedzenia z hľadiska potenciálu na zmiernenie dopadov, nákladov, vedľajších prínosov a nepriaznivých vedľajších účinkov. Napríklad rozsiahle nasadenie BECCS môže viesť ku konfliktom v oblasti využitia pôdy (pre potraviny aj na vytváranie uhlíkových záchytov) a energií (produkcia bioenergie), čo spochybňuje jeho realizovateľnosť a udržateľnosť. Preto je dôležitá diverzifikácia CDR portfólia.
3. Aké sú kľúčové prvky diverzifikovaného CDR portfólia? Válasz: Diverzifikované CDR portfólio kombinuje rôzne metódy, ako napríklad BECCS, zalesňovanie/obnova lesov, DACCS, biouhlík a zrýchlené zvetrávanie. Takýto prístup umožňuje: * Zníženie prehnaného spoliehania sa na jednu technológiu, * Zníženie a redistribúciu vplyvov na pôdu a energie, * Nákladovú efektívnosť pri dosahovaní negatívnych emisií, * Prispôsobenie regionálnym podmienkam a biofyzikálnym charakteristikám. Diversifikácia tiež znižuje riziko negatívnych dopadov na životné prostredie, logistiku a zodpovednosť.
4. Aké sú výhody a nevýhody použitia BECCS a biouhlíka ako metód CDR? Válasz: * BECCS (bioenergia so zachytávaním a ukladaním uhlíka): BECCS kombinuje produkciu bioenergie s následným zachytávaním a ukladaním uvoľneného CO2. Má vysokú účinnosť zachytávania CO2 na jednotku pôdy. Avšak, vyžaduje rozsiahle využívanie pôdy na pestovanie biomasy, čo vytvára konkurenciu s poľnohospodárstvom a môže mať dopad na potravinovú bezpečnosť a zvyšovať ceny plodín. * Biouhlík: Biouhlík je druh uhlia získavaný z biomasy procesom pyrolýzy. Je stabilný v pôde po dlhý čas. Môže zlepšovať kvalitu pôdy, zadržiavanie vody, dostupnosť živín a produkciu plodín a taktiež znižovať emisie N2O. Má ale nižšiu energetickú účinnosť oproti BECCS a vyžaduje veľké množstvo pôdy na pestovanie biomasy.
5. Ako sa DACCS a zrýchlené zvetrávanie porovnávajú s pôdnymi metódami CDR z hľadiska nákladov, využitia pôdy a energetickej náročnosti? Válasz: * DACCS (priame zachytávanie uhlíka zo vzduchu): DACCS je nákladnejšia metóda CDR kvôli vysokým nákladom a energetickej náročnosti, ktorá je nutná na prevádzkovanie ventilátorov, regeneráciu sorbentov atď. Má však oveľa menšiu stopu na pôdu v porovnaní s BECCS a biouhlíkom, aj keď započítame energiu potrebnú na prevádzku. * Zrýchlené zvetrávanie: Zrýchlené zvetrávanie je metóda, ktorá spočíva v drvení a rozptyľovaní silikátových hornín (napr. čadič) na poľnohospodárskej pôde alebo pobreží, čo urýchľuje procesy viazania atmosférického CO2. Zrýchlené zvetrávanie má nízke nároky na pôdu, ale je energeticky náročné a vyžaduje rozsiahlu ťažbu, spracovanie a prepravu hornín, čo má vplyv na životné prostredie a logistiku.
6. Aký vplyv má obmedzenie zdrojov na CDR portfólio? Válasz: Obmedzenie prírodných zdrojov (bioenergetické plodiny a horniny pre zrýchlené zvetrávanie) znižuje nasadenie metód CDR ako sú BECCS, biouhlík a zrýchlené zvetrávanie. Taktiež vedie k strategickej zmene zamerania CDR portfólia k väčšiemu využitiu DACCS, napriek tomu, že je nákladnejšie. Obmedzenie zdrojov taktiež motivuje k efektívnejšiemu využitiu pôdy pre bioenergetické plodiny a znižuje tlak na pôdu a potravinovú bezpečnosť. Regionálne prispôsobenie sa CDR portfólia sa stáva dôležitým pri optimalizácii nasadenia technológií z hľadiska nákladov a dostupnosti zdrojov.
7. Prečo je dôležité brať do úvahy ochranu a obnovu prírodných ekosystémov? Válasz: Ochrana a obnova prírodných ekosystémov, ako sú lesy a trávnaté porasty, je dôležitá pre sekvestráciu uhlíka a zachovanie biodiverzity, kvality vody a vzduchu, a taktiež pre odolnosť voči katastrofám a degradácii pôdy. Prírodné ekosystémy majú dôležité, ale ťažko merateľné ekonomické a environmentálne výhody. Zabránenie strate prírodných plôch má vplyv najmä na regióny ako Afrika, Brazília a Latinská Amerika a taktiež na celkovú klimatickú stratégiu, s minimálnym dopadom na globálny HDP.
8. Čo sa stane ak sa nasadenie CDR portfólia oneskorí? Válasz: Ak sa nasadenie CDR portfólia oneskorí, regionálne ceny uhlíka dramaticky vzrastú a dosiahnu viac ako 800 dolárov za tonu CO2. Vysoké ceny uhlíka by mohli spôsobiť značné ekonomické a sociálne problémy. Preto je nevyhnutné začať nasadzovať CDR v krátkodobom horizonte a zaviesť adekvátne politiky a finančné opatrenia na podporu tohto procesu, aby sa zabránilo odklonu od klimatickej mitigácie.

Tavaszi

Tanulmány skúma portfóliá odstraňovania oxidu uhličitého (CDR), ktoré sú kľúčové na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody o obmedzení otepľovania na 1,5 °C – 2 °C. Hodnotí rôzne prístupy CDR a ich kombinácie, vrátane BECCS (bioenergia s CCS), zalesňovania/obnovy lesov, DACCS (priame zachytávanie CO2 zo vzduchu), biouhľa a zrýchleného zvetrávania.

Štúdia zdôrazňuje, že diverzifikácia CDR prístupov je nákladovo najefektívnejšia stratégia na dosiahnutie nulových emisií. Na rozdiel od doterajšieho zamerania sa len na BECCS a AFOLU (poľnohospodárstvo, lesníctvo a iné využitie pôdy), štúdia analyzuje širšie spektrum CDR možností. Zistila, že diverzifikácia znižuje nadmerné spoliehanie sa na jeden prístup, znižuje vplyv na pôdu a energiu a má nižšie negatívne vedľajšie účinky.

Hlavné zistenia štúdie:

• Rôzne prístupy CDR majú odlišné charakteristiky, vrátane potenciálu zmierňovania, nákladov, prínosov a nepriaznivých vedľajších účinkov.
• IAM (modely integrovaného hodnotenia) sa doteraz obmedzovali len na BECCS a AFOLU, pričom nedostatočne zohľadňovali DACCS, zrýchlené zvetrávanie a biouhlík. To kontrastuje so súčasným trhom s odstraňovaním uhlíka, ktorý prejavuje záujem aj o tieto prístupy.
• Rozsiahle nasadenie BECCS vedie k sporným kompromisom v oblasti energie a AFOLU.
• Portfóliá CDR sú životaschopnejšie pri dosahovaní klimatických cieľov, a ich zloženie závisí od dostupnosti zdrojov, technológií a spoločensko-politických preferencií.
• Strategický a regionálny výber CDR znižuje náklady a umožňuje dosiahnuť viac odstránení.
• Rôznorodejšie portfóliá CDR znižujú negatívne vedľajšie účinky, a tým obmedzujú technologické spoliehanie sa, inštitucionálne rozdiely a ekologické škody.

Štúdia používa model EPPA (Economic Projection and Policy Analysis) na analýzu klimatických scenárov. Model bol aktualizovaný o biouhlík a zrýchlené zvetrávanie. Biochar sa vyrába pyrolýzou biomasy, ktorá stabilizuje uhlík v biomase. Zlepšuje kvalitu pôdy a môže nahradiť hnojivá. Zrýchlené zvetrávanie zrýchľuje prirodzené procesy, ktoré absorbujú CO2. Rozdrvené horniny reagujú s CO2, čím ho trvalo odstraňujú z atmosféry.

Štúdia porovnáva náklady na rôzne prístupy CDR s existujúcou literatúrou a zistila, že náklady na DACCS sú najvyššie, zatiaľ čo BECCS a biouhlie sú nákladovo konkurencieschopnejšie. Pri hodnotení rôznych scenárov štúdia zistila, že najväčšie množstvo CDR sa dosahuje v scenári s portfóliom CDR, kde sa využíva 31,5 GtCO2 ročne do roku 2100. Scenár „Only DACCS“ mal najväčší negatívny dopad na globálnu ekonomiku, zatiaľ čo scenáre „Only BECCS“, „Only Biochar“ a „Only EW“ mali miernejšie dopady.

Ďalšie kľúčové poznatky sú:

• BECCS a biouhlie majú výrazný vplyv na pôdu, pričom biouhlie vyžaduje na pestovanie bioenergetických plodín dvakrát viac pôdy ako BECCS. Naopak, DACCS a EW majú menšiu pôdnu stopu.
• DACCS a EW spotrebúvajú elektrinu, zatiaľ čo BECCS a biouhlie ju vyrábajú, pričom BECCS je efektívnejší ako biouhlie.
• Scenár s obmedzenými zdrojmi znižuje nasadenie CDR, ale presúva dôraz na BECCS a DACCS, a minimalizuje vplyv na pôdu.
• Zachovanie prírodných ekosystémov má minimálny negatívny ekonomický vplyv, a mohlo by chrániť značné plochy prirodzených lesov a trávnatých porastov.
• Odklad nasadenia CDR by viedol k výraznému zvýšeniu cien uhlíka, čo zdôrazňuje dôležitosť včasných politických a finančných opatrení.

Štúdia tiež poukazuje na potrebu ďalšieho výskumu v modelovaní potenciálnych poľnohospodárskych prínosov biouhľa a zrýchleného zvetrávania. Záverom možno povedať, že diverzifikácia CDR prístupov, a zohľadnenie regionálnych špecifík, je kľúčové pre nákladovo efektívne dosiahnutie cieľov nulových emisií a zároveň znižuje negatívny dopad na zdroje. Tavaszi

Slovník kľúčových pojmov

• Carbon Dioxide Removal (CDR) (Odstraňovanie oxidu uhličitého): Aktivity, ktoré odstraňujú CO2 z atmosféry a ukladajú ho, aby sa zmiernili zmeny klímy.
• Bioenergy with Carbon Capture and Storage (BECCS) (Bioenergia so zachytávaním a ukladaním uhlíka): Technológia, ktorá využíva biomasu na výrobu energie a zachytáva emisie CO2 z procesu a ukladá ich pod zem.
• Afforestation/Reforestation (AFOLU) (Zalesňovanie/obnova lesov): Výsadba nových stromov alebo obnova existujúcich lesov za účelom absorpcie atmosférického CO2.
• Direct Air Carbon Capture and Storage (DACCS) (Priame zachytávanie a ukladanie uhlíka zo vzduchu): Technológia, ktorá priamo zachytáva CO2 zo vzduchu a ukladá ho pod zem.
• Biochar: Drevené uhlie vyrobené z biomasy pyrolýzou, ktoré ukladá uhlík v pôde a zlepšuje jej vlastnosti.
• Enhanced Weathering (EW) (Zvetrávanie hornín): Urýchľovanie prirodzeného procesu absorpcie CO2 rozdrvením a rozptýlením silikátových hornín.
• Integrated Assessment Model (IAM) (Integrovaný hodnotiaci model): Počítačový model, ktorý kombinuje poznatky z rôznych vedných disciplín na analýzu zložitých problémov, ako sú zmeny klímy.
• Net-Zero (Čistá nula): Stav, v ktorom sú emisie skleníkových plynov vyvážené odstránením skleníkových plynov z atmosféry, takže neexistuje žiadny čistý príspevok ku globálnemu otepľovaniu.
• Paris Agreement (Parížska dohoda): Medzinárodná dohoda o zmene klímy z roku 2015, ktorej cieľom je udržať globálne otepľovanie pod 2 °C, najlepšie pod 1,5 °C.
• Mitigation Pathway (Cesta zmiernenia): Scenár pre budúce znižovanie emisií skleníkových plynov a rozsiahle nasadenie CDR v čase s cieľom dosiahnuť určité klimatické ciele.
• MRV (Meranie, monitorovanie, hlásenie a overovanie): Proces, ktorý zabezpečuje, že zníženie emisií skleníkových plynov je presne merané, monitorované a hlásené a že tieto údaje sú overené.
• EPPA Model: Ekonomický model používaný na analýzu klimatických stratégií a ich hospodárskych dôsledkov, vyvinutý MIT.
• Syngas: Plyn produkovaný z biomasy, uhlia alebo iných materiálov, ktorý sa môže použiť na výrobu energie.
• Pyrolysis (Pyrolýza): Termochemický proces, ktorý rozkladá organické materiály pri vysokej teplote v neprítomnosti kyslíka.
• Carbon Yield (Uhlikovy vyťažok): Množstvo oxidu uhličitého odstráneného z atmosféry na hektár využívaný na pestovanie bioenergetických plodín.
• GDP (Hrubý domáci produkt): Celková hodnota tovarov a služieb vyrobených v krajine počas určitého obdobia, používa sa ako meradlo ekonomickej aktivity.
• Nature-based Removal (Odstraňovanie založené na prírode): Odstraňovanie CO2 z atmosféry prostredníctvom zlepšených funkcií ekosystémov.
• Techno-economic factors: Faktory spojené s dostupnými technológiami a ich ekonomickou realizovateľnosťou, ktoré ovplyvňujú zavedenie CDR technológií.
• Bio-geophysical characteristics: Charakteristiky geografických lokalít, ktoré ovplyvňujú potenciál CDR metód v daných regiónoch.