Podľa dnes zverejnenej správy Európskej environmentálnej agentúry (EEA) je vystavenie znečistenému ovzdušiu, pasívnemu fajčeniu, radónu, ultrafialovému žiareniu, azbestu, niektorým chemikáliám a iným znečisťujúcim látkam príčinou viac ako 10 % všetkých prípadov rakoviny v Európe. Dobrou správou je, že týmto rizikám možno predchádzať.

Podľa webovej správy agentúry EEA s názvom „Boj proti rakovine – úloha životného prostredia v Európe“ majú znečisťujúce látky v životnom prostredí a na pracovisku, ako aj niektoré prírodné riziká, veľký vplyv na naše zdravie a v niektorých prípadoch vedú k vzniku rakoviny. S takmer 3 miliónmi nových pacientov a 1,3 milióna úmrtí ročne v celej Európskej únii si rakovina vyberá obrovskú daň pre našu spoločnosť. Obrovské sú aj hospodárske náklady, ktoré sa len v roku 2018 odhadujú na približne 178 miliárd EUR. Podľa štúdie EEA možno väčšinu týchto environmentálnych a profesionálnych rizík rakoviny znížiť prevenciou znečistenia a zmenou správania. Zníženie vystavenia týmto rizikám ponúka účinný a nákladovo efektívny spôsob, ako znížiť počet prípadov rakoviny a súvisiacich úmrtí. Agentúra EEA po prvýkrát skúmala súvislosti medzi rakovinou a životným prostredím a preskúmala najnovšie vedecké dôkazy o znečistení ovzdušia, radóne, ultrafialovom žiarení, pasívnom fajčení a chemických látkach. V správe sa odhaduje, že environmentálne a pracovné riziká stoja za približne 10 % prípadov rakoviny v Európe. Komisár EÚ pre životné prostredie, rybárstvo a oceány Virginijus Sinkevičius povedal: „Správa EEA zdôrazňuje, že príliš veľa prípadov rakoviny má environmentálnu príčinu. Dobrou správou je, že teraz môžeme konať, aby sme znížili znečistenie a zabránili úmrtiam. Vďaka ambícii nulového znečistenia v rámci európskej ekologickej dohody môžeme dosiahnuť nákladovo efektívnu prevenciu rakoviny znížením vystavenia škodlivým znečisťujúcim látkam. Čo je lepšie pre životné prostredie, je lepšie aj pre nás.“ Stella Kyriakidesová, komisárka EÚ pre zdravie a bezpečnosť potravín, povedala: „Odhaduje sa, že v Európe každoročne vyhasne viac ako štvrť milióna životov v dôsledku rakoviny spôsobenej životným prostredím. Prevencia je vždy lepšia ako liečba a v rámci európskeho plánu na boj proti rakovine sme sa zaviazali znížiť množstvo kontaminantov vo vode, pôde a ovzduší. Iba tento týždeň sme v rámci našej stratégie Farm to Fork predložili prelomový návrh na zníženie používania pesticídov o 50 % do roku 2030. Zistenia Európskej environmentálnej agentúry veľmi jasne ukazujú, ako sú zdravie našej planéty a zdravie našich občanov úzko prepojené. Musíme spolupracovať s prírodou, nie proti nej.“ Hans Bruyninckx, výkonný riaditeľ agentúry EEA, povedal: ,,V súčasnosti je potrebné, aby sme sa venovali ochrane životného prostredia: „Vidíme, aký vplyv má znečistenie nášho životného prostredia na zdravie a kvalitu života európskych občanov, a preto je prevencia znečistenia taká dôležitá pre naše blaho. Zníženie znečistenia prostredníctvom akčného plánu EÚ pre nulové znečistenie a chemickej stratégie pre udržateľnosť, ako aj dôsledné vykonávanie ďalších existujúcich politík EÚ by výrazne prispelo k zníženiu počtu prípadov rakoviny a úmrtí. Bola by to účinná investícia do blahobytu našich občanov.

Az IPCC a 2023. március 13. és 19. között a svájci Interlakenben tartott testület 58. ülésén készítette el a hatodik értékelő jelentés összefoglaló jelentését.

OLVASSA EL AZ ÜZENETET

Klimatické modely na celom svete naďalej varujú pred potenciálnym rozvojom El Niño neskôr v tomto roku – modelom otepľovania oceánov v Pacifiku, ktorý môže zvýšiť riziko katastrofických poveternostných udalostí na celom svete. Niektoré modely koncom tohto roka nastoľujú možnosť extrému alebo „super El Niño“, ktorý je poznačený veľmi vysokými teplotami v centrálnej oblasti Tichého oceánu okolo rovníka. Posledné extrémne El Niño v roku 2016 pomohlo vytlačiť globálne teploty na najvyššiu zaznamenanú úroveň, podporenú globálnym otepľovaním spôsobeným človekom, ktoré vyvolalo záplavy, suchá a prepuknutie chorôb. Austrálsky meteorologický úrad v utorkovej aktualizácii uviedol, že všetkých sedem modelov, ktoré skúmal – vrátane modelov meteorologických agentúr vo Veľkej Británii, Japonsku a USA – ukázalo, že teploty morskej hladiny do augusta prekročia prah El Niño. Úrad a klimatológovia však varovali, že predpovede sú počas jesene na južnej pologuli oveľa menej spoľahlivé a výhľady by sa mali „pozerať s určitou opatrnosťou“. Existuje 50-percentná šanca, že sa El Niño vyvinie do konca roka, uviedol úrad. Charakteristickým znakom El Niños je zvýšenie teploty morskej hladiny najmenej o 0,8 °C nad dlhodobý priemer v oblasti centrálneho rovníkového Pacifiku. Extrémne El Niños majú teploty v tejto oblasti 2 ° C nad priemerom.

Dr. Mike McPhaden

Washington, április 11. (TASR) – Kristalina Georgieva, a Nemzetközi Valutaalap ügyvezető igazgatója, valamint az ENSZ és a COP28 éghajlat-politikai vezetői kedden ígéretet tettek arra, hogy felgyorsítják az állami és a magánszektor finanszírozását annak érdekében, hogy előteremtsék a kibocsátáscsökkentési célok eléréséhez szükséges milliárd dollárt. Georgieva, al-Dzsaber szultán, a COP28 elnökjelöltje és Mark Carney, az ENSZ éghajlatügyi különmegbízottja kijelentette, hogy azon fognak dolgozni, hogy a befektetési környezetet kedvezőbbé tegyék az éghajlatváltozás finanszírozásához azáltal, hogy azonosítják az éghajlatváltozás magánszektor általi finanszírozásának akadályait, és "innovatív pénzügyi eszközöket alkalmaznak eszközöket a magánbefektetések növelésére a feltörekvő és fejlődő gazdaságokban” – mondta az IMF.

Reuters

Emisie uhlíka z globálnej výroby elektrickej energie mohli dosiahnuť vrchol v roku 2022 a očakáva sa, že v nasledujúcich rokoch začnú klesať, čo je znakom toho, že energetický sektor mohol dosiahnuť bod zlomu pri prechode na čistú energiu. Elektrina Emisie vlani vzrástli o 1,3 percenta a dosiahli rekordné maximum, k čomu prispel aj malý nárast uhlie Použitie na uspokojenie rastúceho dopytu po elektrickej energii po skončení COVID-19 zákazy vychádzania. Rok 2022 však bude pravdepodobne posledným rokom, v ktorom globálny energetický sektor zaznamená rast skleníkový plyn Podľa energetického think-tanku Ember, ktorý tvrdí, že sektor dosiahol historický zlom v prechode na čisté zdroje energie.

 Madeleine Cuff

Rada európskych obcí a regiónov (CEMR) je najširšie európske združenie miestnych a regionálnych samospráv. Sme jedinou organizáciou, ktorá združuje národné združenia miestnych a regionálnych samospráv zo 40 európskych krajín a prostredníctvom nich zastupuje všetky úrovne územia – miestnu, strednú a regionálnu. Od svojho vzniku v roku 1951 CEMR podporuje budovanie zjednotenej, mierovej a demokratickej Európy založenej na miestnej samospráve, rešpektovaní zásady subsidiarity a účasti občanov. Naša práca sa opiera o dva hlavné piliere:

1. Ovplyvňovanie európskej politiky a legislatívy vo všetkých oblastiach, ktoré majú vplyv na obce a regióny;
2. Poskytovanie fóra na diskusiu medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami prostredníctvom ich národných zastupiteľských združení.

CEMR je tiež európskou sekciou svetovej organizácie United Cities and Local Governments (UCLG), prostredníctvom ktorej zastupujeme európske miestne a regionálne samosprávy na medzinárodnej scéne.

lepšenie kvality ovzdušia v mestách a obciach prostredníctvom používania environmentálne šetrnejších metód vykurovania a úspor energie. To bola hlavnou témou konferencia, ktorú organizovalo Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) a Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) spoločne s partnermi projektu LIFE IP – Zlepšenie kvality ovzdušia v dňoch 29. – 30. marca 2023. Konferencia bola určená hlavne zástupcom orgánov samosprávy a štátnej správy, ktorí môžu pri zlepšovaní kvality ovzdušia zohrať kľúčovú úlohu. Práve im ponúklo podujatie priestor na diskusiu a vzájomné zdieľanie skúseností. Dôležitou úlohou je apelovať na obyvateľstvo a podporiť pozitívnu zmenu správania v súvislosti s minimalizovaním emisií do ovzdušia z vykurovania v domácnostiach, ako aj aktívne využívať legislatívne a ekonomické nástroje. Vykurovanie tuhým palivom je hlavnou príčinou znečistenia ovzdušia jemnými prachovými časticami a benzo(a)pyrénom v mestách a obciach na Slovensku. Niektoré domácnosti v snahe získať teplo a šetriť náklady na palivo, spaľujú nekvalitné palivo, mokré alebo nedostatočne vysušené drevo, uhlie či dokonca domový odpad. Tým sa zvyšuje množstvo emisií, predovšetkým jemných prachových častíc PM₁₀ a PM₂,₅, benzo(a)pyrénu, či iných znečisťujúcich látok karcinogénneho charakteru. Dlhodobé vystavenie obyvateľov takémuto znečisteniu môže spôsobiť závažné zdravotné problémy, pričom ohrozené sú najmä citlivé skupiny obyvateľstva (deti, tehotné ženy, seniori a chronicky chorí ľudia). Emisie môžu byť príčinou mnohých, najmä respiračných ochorení, kardiovaskulárnych ochorení, či dokonca rakoviny. Emisie z vykurovania domácností sa na celkových ročných emisiách PM₂,₅ podieľajú približne 80 % a podiel z celkových emisií benzo(a)pyrénu je približne 70 %. MŽP SR sa zameriava na zlepšenie kvality ovzdušia na Slovensku, a práve preto intenzívne pracovalo na novej legislatíve, ktorá bola nedávno schválená. Nový zákon o ochrane ovzdušia rozširuje právomoci štátu, okresných úradov a samospráv v boji proti znečisťovaniu ovzdušia. Jednou z nových kompetencií obcí je možnosť zakázať alebo obmedziť činnosti, ktoré prispievajú k zhoršeniu kvality ovzdušia, či už ide o malé zdroje znečisťovania ovzdušia alebo iné aktivity na ich území. Tieto nariadenia majú všeobecnú platnosť. Počas konferencie boli prezentované témy, ktoré zahŕňali súčasné výzvy v oblasti kvality ovzdušia, informácie týkajúce sa nového zákona o ochrane ovzdušia, nové finančné schémy na implementáciu opatrení, udržateľná energia a teplo pre všetkých, opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia v mestách a obciach a ďalšie témy. Bližšie informácie, výstupy a prezentácie z konferencie sú dostupné na tomto odkaze

Výskumní pracovníci a akademici z iniciatívy Euro-LCP (miestne klimatické plánovanie) spustili nástroj bodovania adaptácie na zmenu klímy. Odborníci z praxe a výskumní pracovníci môžu použiť tri indexy hodnotenia kvality adaptačného plánu na hodnotenie obsahu plánov na základe šiestich spoločne dohodnutých zásad kvality.

Viac informácií nájdete na webovom sídle iniciatívy EURO-LCP alebo priamo na voľne prístupnú publikáciu.

Hustá mestská morfológia ďalej zosilňuje extrémne klimatické javy v dôsledku fenoménu mestského tepelného ostrova, čím sa mestá stávajú zraniteľnejšími voči extrémnym klimatickým udalostiam. Tu vyvíjame modelovací rámec využívajúci viacškálové modely klimatického a energetického systému na posúdenie zloženého vplyvu budúcich klimatických zmien a zahusťovania miest na integráciu obnoviteľnej energie v 18 európskych mestách. Pozorujeme výraznú zmenu rýchlosti a teploty vetra v dôsledku vyššie uvedeného zloženého vplyvu, čo má za následok výrazný nárast špičkového aj ročného dopytu po energii. Preto budú počas energetickej transformácie potrebné dodatočné náklady vo výške 20 až 60 % (bez technologických inovácií v stavebníctve), aby sa zaručila odolnosť proti zmene klímy. Nezohľadnenie extrémnych klimatických podmienok zníži spoľahlivosť napájania až o 30%. Energetická infraštruktúra v husto osídlených mestských oblastiach južnej Európy je zraniteľnejšia voči zloženému vplyvu, čo si vyžaduje zlepšenie flexibility vo fáze návrhu pri zlepšovaní úrovne rozšírenia obnoviteľných zdrojov energie.

A. T. D. Perera,  Kavan Javanroodi,  Dasaraden Mauree,  Vahid M. Nik, 

Pred samitom ministrov energetiky a životného prostredia, ktorý sa uskutoční budúci víkend, sa krajiny skupiny G7 „sporia“ o časový plán postupného ukončenia výroby energie z uhlia, uvádza agentúra Bloomberg. Agentúra uvádza, že pred utorkovým pokračovaním rokovaní sa oboznámila s „návrhmi dokumentov komuniké“, z ktorých „vyplýva, že Európska únia, USA a Japonsko vyjadrili výhrady k návrhu Spojeného kráľovstva stanoviť termín na postupné ukončenie výroby elektriny z uhlia do roku 2030“. V tomto znení, ktoré získalo podporu Francúzska, by sa podľa výstupov uznala aj potreba „zrušiť rozbeh nových globálnych projektov výroby energie z uhlia“, a preto by sa krajiny G7 zaviazali ukončiť výstavbu nových domácich uhoľných elektrární a spolupracovať s medzinárodnými partnermi na ukončení podobných snáh na celom svete. V publikácii sa uvádza, že Nemecko „navrhlo alternatívnu formuláciu, ktorá by zdôraznila cieľ postupne ukončiť domácu výrobu elektriny z uhlia „v ideálnom prípade do roku 2030“ alebo „v roku 2030“, zatiaľ čo hostiteľské Japonsko „navrhlo potvrdiť záväzok z minuloročného vyhlásenia lídrov G7 „dosiahnuť úplne alebo prevažne dekarbonizovaný energetický sektor do roku 2035“. Vyjednávači sa tiež „stále sporia o to, či Japonsko presadzuje formuláciu, ktorá by podporovala využívanie vodíka a amoniaku z neho vyrobeného ako zdroja energie“, uvádza sa v článku: „Viaceré krajiny presadzovali, aby sa táto podpora spresnila, pričom tvrdili, že jeho využívanie musí byť v súlade s ostatnými cieľmi v oblasti klímy a dekarbonizácie a musí k nemu dôjsť len vtedy, keď sa potlačí súvisiace znečistenie oxidmi dusíka.“ V návrhu vyhlásenia sa tiež uvádza, že ministri by sa zhodli na tom, že sú potrebné nové investície do ťažby plynu, a to z dôvodu energetických dôsledkov ruskej invázie, uvádza agentúra Reuters. Cituje návrh vyhlásenia, v ktorom sa uvádza: „V tejto súvislosti, v tejto konkrétnej nepredvídanej situácii, uznávame potrebu nevyhnutných investícií do ťažby LNG [skvapalneného zemného plynu] a zemného plynu v súlade s našimi klimatickými cieľmi a záväzkami.“ Spravodajca dodáva, že „návrh je stále predmetom rokovaní krajín G7 a pred prijatím sa môže výrazne zmeniť“.

Jennifer A Dlouhy, Bloomberg, Carbon Brief

A Guardiannek adott "exkluzív" interjújában Al Jaber szultán, a COP28 elnökjelöltje azt mondta, hogy a világnak "vállalkozói gondolkodásmódra" van szüksége az éghajlatváltozás kezeléséhez. Al Jaber azt mondta a lapnak, hogy „alapvető pályakorrekcióra és hatalmas erőfeszítésre van szükségünk a fejlődés újraindításához. Ezt a kormányok egyedül nem tudják megtenni: „A probléma nagysága megköveteli, hogy mindenki szolidárisan dolgozzon. Partnerségekre van szükségünk, nem polarizációra, és ezt világos érvekkel és működőképes cselekvési tervvel kell megközelítenünk… A COP28 elkötelezett amellett, hogy a COP26-on és COP27-en elért eredményekre építsen, és vállalkozói gondolkodásmódot hozzon létre, különösen a KPI-ket [a fő teljesítménymutatók, a a legtöbb üzleti stratégia sarokköve] és egy ambiciózus cselekvési program.” Az Egyesült Arab Emírségek (Egyesült Arab Emírségek) nemzeti olajvállalatának, az Adnocnak a vezérigazgatójaként Al Jaber „nagyon ellentmondásos választás ezeken a kulcsfontosságú tárgyalásokon” – írja a lap. Al Jaber azonban kijelentette, hogy "senkinek sem szabad megelőznie elnökségét, mivel elkötelezett a 1,5 °C-os határérték védelme mellett, és annak biztosítása mellett, hogy minden ország és a magánszektor tegyen lépéseket a szükséges hatalmas kibocsátáscsökkentés elérése érdekében" - áll a cikkben. Al Jaber szerint az Egyesült Arab Emírségeknek az olajon túli diverzifikációja terén elért haladása "lehetővé teszi majd, hogy más olajtermelő országokat is hasonló tervek kidolgozására motiváljon" - áll a cikkben. Kifejti: „Tudjuk, hogy teljes mértékben be kell vonnunk a magánszektort, és fel kell szabadítanunk a szükséges milliárd dollárt. Ehhez olyan üzleti tervre van szükség, amely felvázolja a kulcsfontosságú eredményeket konkrét KPI-kkel; ehhez megbízható és elegendő tőkére, valamint összehangolt kollektív fellépésre van szükség.” A dokumentumban a következőket mondja: „Biztosítani akarok arról, hogy a COP28 olyan hellyé váljon, ahol a partnerségek minden régióban összefognak a hidrogéntermelés, a szállítás és az ipari felhasználás kereskedelmi forgalomba hozatala érdekében: „Az IPCC 2016 óta mondja hogy a szénmegkötés elengedhetetlen eszköz a hőmérséklet-emelkedés kontroll alatt tartásához. Ennek ellenére évente mindössze 44 millió tonna szenet kötnek le. Ezt az összeget meg kell szoroznunk 30-zal. Ez egy hatalmas elkötelezettség, amelyet jelenleg egyszerűen nem engedhetünk meg magunknak. Progresszív, intelligens kormányzati szabályozásra és politikákra van szükségünk, amelyek ösztönzik a magánberuházásokat ipari méretekben.

Fiona Harvey, The Guardian

Najnovšia správa Medzivládneho panelu o zmene klímy je pochmúrnou, ale nie prekvapujúcou pripomienkou katastrofického vplyvu globálneho otepľovania na našu planétu. Odkaz popredných vedcov v oblasti klímy je jasný: teraz je potrebné konať. Nie zajtra, nie budúci rok, nie do konca desaťročia. Dokonca aj drastická redukcia uhlíka dnes, ktorá obmedzuje zvýšenie teploty na 1,5 °C dohodnutú v Paríži, navždy zmení svet, v ktorom žijeme. IPCC dospel k záveru, že každý zlomok stupňa viac nás posunie smerom k bodom zlomu, ktoré zanechajú hlboké jazvy na našej planéte. Zatiaľ čo sa veľa hovorilo o poškodení poveternostných podmienok, výnosov plodín a koralových útesov, menej dobre pochopený je vplyv teplejšieho sveta na naše zdravie. Realita je taká, že klimatická kríza je najväčšou zdravotnou krízou našej doby, dokonca väčšou ako Covid-19. Očakáva sa, že úmrtia súvisiace s horúčavami sa do roku 2050 strojnásobia. V súčasnosti každoročne predčasne zomiera na znečistenie ovzdušia 7 miliónov ľudí, čo je viac ako počet obetí počas celej pandémie. Došlo k nárastu chronických ochorení spojených so znečistením ovzdušia a dôkazy naznačujú, že zvyšuje aj výskyt rakoviny. Rakovina pľúc a úmrtia súvisiace s dýchaním spojené so znečistením ovzdušia vzrástli za posledných 160 rokov o 30% a spôsobujú genetické mutácie v niektorých génoch spojených s rakovinou pľúc. Daň na blízkych, verejné zdravie a ekonomiku je veľká a rastie. Odhaduje sa, že zlé zdravie stojí svetové hospodárstvo 15 % svetového HDP. Na vine nie sú len ropné spoločnosti, automobilky a letecké spoločnosti. Samotná zdravotná starostlivosť prispieva 5 % k celosvetovým emisiám skleníkových plynov, vo vyspelých ekonomikách až 8 %. Investície do znižovania emisií skleníkových plynov sú teraz nepochybne preukázané, že sa rovnajú alebo prevažujú ekonomickými výhodami zdravšej populácie, hovorí IPCC. Investori sa čoraz viac zameriavajú na tie spoločnosti, ktoré prijímajú odvážne a vedecky podložené opatrenia na zmiernenie otepľovania klímy. Aj keď je to správna vec, má to zmysel aj z obchodného hľadiska. Dekarbonizácia hospodárstva je príležitosťou a hnacou silou rastu, a preto je odmietavý postoj k investíciám zameraným na životné prostredie, sociálnu oblasť a správu vecí verejných taký zavádzajúci. Ako sme videli počas pandémie, veda si nájde cestu, vynaliezavosť víťazí a je náležite odmenená. V mojej spoločnosti AstraZeneca sme na dobrej ceste k splneniu našich cieľov: znížiť emisie skleníkových plynov rozsahu 1 a 2 – emisie zo spaľovania palív a využívania energie – o 98 % do roku 2026; znížiť naše absolútne celkové emisie v celom našom hodnotovom reťazci do roku 2030 na polovicu; a dosiahnuť nulovú bilanciu do roku 2045. Okrem toho sme vysadili milióny stromov v rámci rozsiahleho programu zalesňovania a obnovy biodiverzity.

Pascal Soriot

Brusel 6. apríla (TASR) – Európska komisia (EK) navrhla označiť niektoré investície do letectva za ekologické po niekoľkomesačnom spore o tom, či tento sektor pridať na zoznam udržateľných investícií EÚ. Komisia uviedla, že pravidlá by mali povzbudiť letecký sektor, aby v blízkej budúcnosti znížil emisie skleníkových plynov, ale jej návrh označiť niektoré lietadlá ako ekologické okamžite vyvolal kritiku environmentálnych aktivistov. Rozhodnutie tiež rozdelilo názory v rámci Komisie, pričom niektorí úradníci tlačili na pridanie investícií do letectva, ak spĺňajú prísne environmentálne normy, a iní boli proti udeleniu odznaku šetrného ku klíme odznaku odvetviu s vysokou uhlíkovou stopou. V návrhu zverejnenom v stredu Komisia uviedla, že určité investície do lízingu leteckej dopravy, výroby, osobných a nákladných letov budú pridané do taxonómie a klasifikované ako pomoc v boji proti zmene klímy. V pravidlách sa stanovujú podrobné environmentálne kritériá, ktoré musí spĺňať každá hospodárska činnosť.

Kate Abnett

Viaceré obdobia extrémneho otepľovania v minulosti Zeme nasledovali po „bodoch zlomu“ zahŕňajúcich uvoľňovanie skleníkových plynov, podľa výskumu publikovaného v časopise Science Advances. Vedci z Wageningen University & Research a Utrechtskej univerzity v Holandsku analyzovali tri obdobia rýchleho otepľovania pred 56 až 52 miliónmi rokov. Zistili, že každému z týchto období predchádzal bod zlomu klímy, ktorý Medzivládny panel OSN o zmene klímy opísal ako „kritický prah, za ktorým sa systém reorganizuje, často náhle a / alebo nezvratne.“ Zem obsahuje početné rezervoáre uhlíka a iných skleníkových plynov, ktoré, ak sú oslabené alebo destabilizované, môžu po zavedení do atmosféry vyvolať úniky a reťazové reakcie. Otepľovanie spôsobené uvoľňovaním môže destabilizovať ďalšie nádrže, čo vedie k spätnej väzbe.  O príslušných obdobiach otepľovania už bolo známe, že sa zhodovali s hromadným uvoľňovaním plynov ako metán a oxid uhličitý do atmosféry, ale údaje v analýze sú prvé, ktoré načrtávajú priamu čiaru medzi zníženou stabilitou klimatického systému a týmito obdobiami otepľovania. „To je presne to, čo by ste očakávali, ak by uvoľňovanie uhlíka bolo spôsobené bodom zlomu uhlíkového cyklu,“ uviedol vo vyhlásení hlavný autor Shruti Setty, kandidát Ph.D. na Wageningenskej univerzite a výskume. Štúdia nasleduje po ďalšej, publikovanej v decembri minulého roka v časopise Nature Climate Change, ktorá naznačuje, že súčasné úrovne globálneho otepľovania by mohli vyvolať body zlomu klímy. Štúdia naznačila, že aj keď sú teploty stabilizované alebo znížené, systémy majú 50-percentnú šancu na kolaps, keď teploty prekročia 4 stupne Celzia. Výskumníci zistili, že úplné vyhnutie sa takémuto scenáru by bolo možné len vtedy, ak by sa globálne otepľovanie udržalo pod 1 stupňom Celzia v porovnaní s predindustriálnou úrovňou, zatiaľ čo úrovne sú v súčasnosti 1,2 stupňa nad predindustriálnym bodom.

ZACK BUDRYK 

Krajiny sveta, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy, na konferencii COP27 oslávili rozhodnutie vytvoriť fond na krytie strát a škôd, ale na to, aby mal skutočný vplyv, sú potrebné reformy globálnych inštitúcií. Pre Afriku, ktorá je najviac vystavená klimatickým zmenám, ale má najmenšiu schopnosť účinne reagovať, bude fungovanie fondu na krytie strát a škôd obzvlášť dôležité. OSN definuje straty a škody ako negatívne dôsledky zmeny klímy, ktoré sa vyskytujú napriek zmierňovaniu a prispôsobovaniu sa zmene klímy alebo v prípade ich absencie. Patria sem hospodárske vplyvy, ako je poškodená infraštruktúra a pokles poľnohospodárskej produkcie, ako aj problémy, ako je vysídľovanie komunít a strata biodiverzity. Tieto vplyvy sa v Afrike prejavujú už teraz a v nasledujúcich rokoch sa budú len stupňovať. Tento nový mechanizmus financovania pomôže riešiť tieto negatívne účinky vytvorením nového zdroja financovania, ktorý sa bude odlišovať od adaptácie na budúce klimatické riziká alebo zmierňovania emisií. Straty a škody by sa však mali vnímať ako synergia s financovaním adaptácie, pretože rýchlejšie zotavenie z klimatických šokov je kľúčom k budovaniu dlhodobej odolnosti. Financovanie adaptácie celosvetovo výrazne zaostáva za zmierňovaním (pozri ďalej). Nová dohoda o stratách a škodách by mohla pomôcť zaplniť túto niekoľkomiliardovú medzeru, zatiaľ čo v prípade neúspechu by sa náklady rozvojových krajín špirálovito zvýšili. Výskumníci z Baskického centra pre zmenu klímy odhadujú, že tieto náklady budú do roku 2030 predstavovať 290 až 580 miliárd USD.

By Benjamin Hunter

Ešte pred 18 mesiacmi mnohí politici, akademici a odborníci v Spojených štátoch a Európe básnili o geopolitických výhodách nadchádzajúceho prechodu na čistejšiu a ekologickejšiu energiu. Uvedomovali si, že odklon od energetického systému s vysokou uhlíkovou náročnosťou, ktorý sa spolieha na fosílne palivá, bude pre niektoré krajiny ťažký. Celkovo však prevládal názor, že prechod na nové zdroje energie nielen pomôže v boji proti klimatickým zmenám, ale aj ukončí nepríjemnú geopolitiku starého energetického poriadku. Tieto nádeje však boli založené na ilúzii. Prechod na čistú energiu bude v praxi chaotický a v krátkodobom horizonte prinesie nové konflikty a riziká. Na jeseň 2021, uprostred energetickej krízy v Európe, prudko rastúcich cien zemného plynu a stúpajúcich cien ropy, si aj tí najoptimistickejší evanjelisti nového energetického poriadku uvedomili, že prechod bude v najlepšom prípade skalopevný. Akýkoľvek zvyšný romantizmus sa vyparil, keď Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu. Vojna odhalila nielen brutálny charakter režimu ruského prezidenta Vladimira Putina a nebezpečenstvo nadmernej energetickej závislosti od agresívnych autokracií, ale aj riziká, ktoré predstavuje roztrieštený, do značnej miery nekoordinovaný boj o rozvoj nových zdrojov energie a odvykanie sveta od starých, zakorenených zdrojov. Jedným z dôsledkov tohto zmätku je oživenie pojmu, ktorý sa počas posledných dvoch desaťročí prudkého rastu dodávok energie a utopických vízií zelenej budúcnosti zdal byť anachronickým: energetická bezpečnosť. Mnohým Američanom toto slovné spojenie pripomína 70. roky 20. storočia a vyvoláva predstavu škatuľových sedanov a drevom obložených kombíkov, ktoré stoja v kilometrových radoch a čakajú, aby mohli natankovať benzín za vysoké ceny, ktoré boli spôsobené arabským ropným embargom v roku 1973 a iránskou revolúciou v roku 1979. Energetická bezpečnosť je však sotva vecou minulosti: bude mať zásadný význam pre budúcnosť.