Rada európskych obcí a regiónov (CEMR) je najširšie európske združenie miestnych a regionálnych samospráv. Sme jedinou organizáciou, ktorá združuje národné združenia miestnych a regionálnych samospráv zo 40 európskych krajín a prostredníctvom nich zastupuje všetky úrovne územia – miestnu, strednú a regionálnu. Od svojho vzniku v roku 1951 CEMR podporuje budovanie zjednotenej, mierovej a demokratickej Európy založenej na miestnej samospráve, rešpektovaní zásady subsidiarity a účasti občanov. Naša práca sa opiera o dva hlavné piliere:

1. Ovplyvňovanie európskej politiky a legislatívy vo všetkých oblastiach, ktoré majú vplyv na obce a regióny;
2. Poskytovanie fóra na diskusiu medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami prostredníctvom ich národných zastupiteľských združení.

CEMR je tiež európskou sekciou svetovej organizácie United Cities and Local Governments (UCLG), prostredníctvom ktorej zastupujeme európske miestne a regionálne samosprávy na medzinárodnej scéne.

lepšenie kvality ovzdušia v mestách a obciach prostredníctvom používania environmentálne šetrnejších metód vykurovania a úspor energie. To bola hlavnou témou konferencia, ktorú organizovalo Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) a Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) spoločne s partnermi projektu LIFE IP – Zlepšenie kvality ovzdušia v dňoch 29. – 30. marca 2023. Konferencia bola určená hlavne zástupcom orgánov samosprávy a štátnej správy, ktorí môžu pri zlepšovaní kvality ovzdušia zohrať kľúčovú úlohu. Práve im ponúklo podujatie priestor na diskusiu a vzájomné zdieľanie skúseností. Dôležitou úlohou je apelovať na obyvateľstvo a podporiť pozitívnu zmenu správania v súvislosti s minimalizovaním emisií do ovzdušia z vykurovania v domácnostiach, ako aj aktívne využívať legislatívne a ekonomické nástroje. Vykurovanie tuhým palivom je hlavnou príčinou znečistenia ovzdušia jemnými prachovými časticami a benzo(a)pyrénom v mestách a obciach na Slovensku. Niektoré domácnosti v snahe získať teplo a šetriť náklady na palivo, spaľujú nekvalitné palivo, mokré alebo nedostatočne vysušené drevo, uhlie či dokonca domový odpad. Tým sa zvyšuje množstvo emisií, predovšetkým jemných prachových častíc PM₁₀ a PM₂,₅, benzo(a)pyrénu, či iných znečisťujúcich látok karcinogénneho charakteru. Dlhodobé vystavenie obyvateľov takémuto znečisteniu môže spôsobiť závažné zdravotné problémy, pričom ohrozené sú najmä citlivé skupiny obyvateľstva (deti, tehotné ženy, seniori a chronicky chorí ľudia). Emisie môžu byť príčinou mnohých, najmä respiračných ochorení, kardiovaskulárnych ochorení, či dokonca rakoviny. Emisie z vykurovania domácností sa na celkových ročných emisiách PM₂,₅ podieľajú približne 80 % a podiel z celkových emisií benzo(a)pyrénu je približne 70 %. MŽP SR sa zameriava na zlepšenie kvality ovzdušia na Slovensku, a práve preto intenzívne pracovalo na novej legislatíve, ktorá bola nedávno schválená. Nový zákon o ochrane ovzdušia rozširuje právomoci štátu, okresných úradov a samospráv v boji proti znečisťovaniu ovzdušia. Jednou z nových kompetencií obcí je možnosť zakázať alebo obmedziť činnosti, ktoré prispievajú k zhoršeniu kvality ovzdušia, či už ide o malé zdroje znečisťovania ovzdušia alebo iné aktivity na ich území. Tieto nariadenia majú všeobecnú platnosť. Počas konferencie boli prezentované témy, ktoré zahŕňali súčasné výzvy v oblasti kvality ovzdušia, informácie týkajúce sa nového zákona o ochrane ovzdušia, nové finančné schémy na implementáciu opatrení, udržateľná energia a teplo pre všetkých, opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia v mestách a obciach a ďalšie témy. Bližšie informácie, výstupy a prezentácie z konferencie sú dostupné na tomto odkaze

Výskumní pracovníci a akademici z iniciatívy Euro-LCP (miestne klimatické plánovanie) spustili nástroj bodovania adaptácie na zmenu klímy. Odborníci z praxe a výskumní pracovníci môžu použiť tri indexy hodnotenia kvality adaptačného plánu na hodnotenie obsahu plánov na základe šiestich spoločne dohodnutých zásad kvality.

Viac informácií nájdete na webovom sídle iniciatívy EURO-LCP alebo priamo na voľne prístupnú publikáciu.

Hustá mestská morfológia ďalej zosilňuje extrémne klimatické javy v dôsledku fenoménu mestského tepelného ostrova, čím sa mestá stávajú zraniteľnejšími voči extrémnym klimatickým udalostiam. Tu vyvíjame modelovací rámec využívajúci viacškálové modely klimatického a energetického systému na posúdenie zloženého vplyvu budúcich klimatických zmien a zahusťovania miest na integráciu obnoviteľnej energie v 18 európskych mestách. Pozorujeme výraznú zmenu rýchlosti a teploty vetra v dôsledku vyššie uvedeného zloženého vplyvu, čo má za následok výrazný nárast špičkového aj ročného dopytu po energii. Preto budú počas energetickej transformácie potrebné dodatočné náklady vo výške 20 až 60 % (bez technologických inovácií v stavebníctve), aby sa zaručila odolnosť proti zmene klímy. Nezohľadnenie extrémnych klimatických podmienok zníži spoľahlivosť napájania až o 30%. Energetická infraštruktúra v husto osídlených mestských oblastiach južnej Európy je zraniteľnejšia voči zloženému vplyvu, čo si vyžaduje zlepšenie flexibility vo fáze návrhu pri zlepšovaní úrovne rozšírenia obnoviteľných zdrojov energie.

A. T. D. Perera,  Kavan Javanroodi,  Dasaraden Mauree,  Vahid M. Nik, 

Pred samitom ministrov energetiky a životného prostredia, ktorý sa uskutoční budúci víkend, sa krajiny skupiny G7 „sporia“ o časový plán postupného ukončenia výroby energie z uhlia, uvádza agentúra Bloomberg. Agentúra uvádza, že pred utorkovým pokračovaním rokovaní sa oboznámila s „návrhmi dokumentov komuniké“, z ktorých „vyplýva, že Európska únia, USA a Japonsko vyjadrili výhrady k návrhu Spojeného kráľovstva stanoviť termín na postupné ukončenie výroby elektriny z uhlia do roku 2030“. V tomto znení, ktoré získalo podporu Francúzska, by sa podľa výstupov uznala aj potreba „zrušiť rozbeh nových globálnych projektov výroby energie z uhlia“, a preto by sa krajiny G7 zaviazali ukončiť výstavbu nových domácich uhoľných elektrární a spolupracovať s medzinárodnými partnermi na ukončení podobných snáh na celom svete. V publikácii sa uvádza, že Nemecko „navrhlo alternatívnu formuláciu, ktorá by zdôraznila cieľ postupne ukončiť domácu výrobu elektriny z uhlia „v ideálnom prípade do roku 2030“ alebo „v roku 2030“, zatiaľ čo hostiteľské Japonsko „navrhlo potvrdiť záväzok z minuloročného vyhlásenia lídrov G7 „dosiahnuť úplne alebo prevažne dekarbonizovaný energetický sektor do roku 2035“. Vyjednávači sa tiež „stále sporia o to, či Japonsko presadzuje formuláciu, ktorá by podporovala využívanie vodíka a amoniaku z neho vyrobeného ako zdroja energie“, uvádza sa v článku: „Viaceré krajiny presadzovali, aby sa táto podpora spresnila, pričom tvrdili, že jeho využívanie musí byť v súlade s ostatnými cieľmi v oblasti klímy a dekarbonizácie a musí k nemu dôjsť len vtedy, keď sa potlačí súvisiace znečistenie oxidmi dusíka.“ V návrhu vyhlásenia sa tiež uvádza, že ministri by sa zhodli na tom, že sú potrebné nové investície do ťažby plynu, a to z dôvodu energetických dôsledkov ruskej invázie, uvádza agentúra Reuters. Cituje návrh vyhlásenia, v ktorom sa uvádza: „V tejto súvislosti, v tejto konkrétnej nepredvídanej situácii, uznávame potrebu nevyhnutných investícií do ťažby LNG [skvapalneného zemného plynu] a zemného plynu v súlade s našimi klimatickými cieľmi a záväzkami.“ Spravodajca dodáva, že „návrh je stále predmetom rokovaní krajín G7 a pred prijatím sa môže výrazne zmeniť“.

Jennifer A Dlouhy, Bloomberg, Carbon Brief

A Guardiannek adott "exkluzív" interjújában Al Jaber szultán, a COP28 elnökjelöltje azt mondta, hogy a világnak "vállalkozói gondolkodásmódra" van szüksége az éghajlatváltozás kezeléséhez. Al Jaber azt mondta a lapnak, hogy „alapvető pályakorrekcióra és hatalmas erőfeszítésre van szükségünk a fejlődés újraindításához. Ezt a kormányok egyedül nem tudják megtenni: „A probléma nagysága megköveteli, hogy mindenki szolidárisan dolgozzon. Partnerségekre van szükségünk, nem polarizációra, és ezt világos érvekkel és működőképes cselekvési tervvel kell megközelítenünk… A COP28 elkötelezett amellett, hogy a COP26-on és COP27-en elért eredményekre építsen, és vállalkozói gondolkodásmódot hozzon létre, különösen a KPI-ket [a fő teljesítménymutatók, a a legtöbb üzleti stratégia sarokköve] és egy ambiciózus cselekvési program.” Az Egyesült Arab Emírségek (Egyesült Arab Emírségek) nemzeti olajvállalatának, az Adnocnak a vezérigazgatójaként Al Jaber „nagyon ellentmondásos választás ezeken a kulcsfontosságú tárgyalásokon” – írja a lap. Al Jaber azonban kijelentette, hogy "senkinek sem szabad megelőznie elnökségét, mivel elkötelezett a 1,5 °C-os határérték védelme mellett, és annak biztosítása mellett, hogy minden ország és a magánszektor tegyen lépéseket a szükséges hatalmas kibocsátáscsökkentés elérése érdekében" - áll a cikkben. Al Jaber szerint az Egyesült Arab Emírségeknek az olajon túli diverzifikációja terén elért haladása "lehetővé teszi majd, hogy más olajtermelő országokat is hasonló tervek kidolgozására motiváljon" - áll a cikkben. Kifejti: „Tudjuk, hogy teljes mértékben be kell vonnunk a magánszektort, és fel kell szabadítanunk a szükséges milliárd dollárt. Ehhez olyan üzleti tervre van szükség, amely felvázolja a kulcsfontosságú eredményeket konkrét KPI-kkel; ehhez megbízható és elegendő tőkére, valamint összehangolt kollektív fellépésre van szükség.” A dokumentumban a következőket mondja: „Biztosítani akarok arról, hogy a COP28 olyan hellyé váljon, ahol a partnerségek minden régióban összefognak a hidrogéntermelés, a szállítás és az ipari felhasználás kereskedelmi forgalomba hozatala érdekében: „Az IPCC 2016 óta mondja hogy a szénmegkötés elengedhetetlen eszköz a hőmérséklet-emelkedés kontroll alatt tartásához. Ennek ellenére évente mindössze 44 millió tonna szenet kötnek le. Ezt az összeget meg kell szoroznunk 30-zal. Ez egy hatalmas elkötelezettség, amelyet jelenleg egyszerűen nem engedhetünk meg magunknak. Progresszív, intelligens kormányzati szabályozásra és politikákra van szükségünk, amelyek ösztönzik a magánberuházásokat ipari méretekben.

Fiona Harvey, The Guardian

Najnovšia správa Medzivládneho panelu o zmene klímy je pochmúrnou, ale nie prekvapujúcou pripomienkou katastrofického vplyvu globálneho otepľovania na našu planétu. Odkaz popredných vedcov v oblasti klímy je jasný: teraz je potrebné konať. Nie zajtra, nie budúci rok, nie do konca desaťročia. Dokonca aj drastická redukcia uhlíka dnes, ktorá obmedzuje zvýšenie teploty na 1,5 °C dohodnutú v Paríži, navždy zmení svet, v ktorom žijeme. IPCC dospel k záveru, že každý zlomok stupňa viac nás posunie smerom k bodom zlomu, ktoré zanechajú hlboké jazvy na našej planéte. Zatiaľ čo sa veľa hovorilo o poškodení poveternostných podmienok, výnosov plodín a koralových útesov, menej dobre pochopený je vplyv teplejšieho sveta na naše zdravie. Realita je taká, že klimatická kríza je najväčšou zdravotnou krízou našej doby, dokonca väčšou ako Covid-19. Očakáva sa, že úmrtia súvisiace s horúčavami sa do roku 2050 strojnásobia. V súčasnosti každoročne predčasne zomiera na znečistenie ovzdušia 7 miliónov ľudí, čo je viac ako počet obetí počas celej pandémie. Došlo k nárastu chronických ochorení spojených so znečistením ovzdušia a dôkazy naznačujú, že zvyšuje aj výskyt rakoviny. Rakovina pľúc a úmrtia súvisiace s dýchaním spojené so znečistením ovzdušia vzrástli za posledných 160 rokov o 30% a spôsobujú genetické mutácie v niektorých génoch spojených s rakovinou pľúc. Daň na blízkych, verejné zdravie a ekonomiku je veľká a rastie. Odhaduje sa, že zlé zdravie stojí svetové hospodárstvo 15 % svetového HDP. Na vine nie sú len ropné spoločnosti, automobilky a letecké spoločnosti. Samotná zdravotná starostlivosť prispieva 5 % k celosvetovým emisiám skleníkových plynov, vo vyspelých ekonomikách až 8 %. Investície do znižovania emisií skleníkových plynov sú teraz nepochybne preukázané, že sa rovnajú alebo prevažujú ekonomickými výhodami zdravšej populácie, hovorí IPCC. Investori sa čoraz viac zameriavajú na tie spoločnosti, ktoré prijímajú odvážne a vedecky podložené opatrenia na zmiernenie otepľovania klímy. Aj keď je to správna vec, má to zmysel aj z obchodného hľadiska. Dekarbonizácia hospodárstva je príležitosťou a hnacou silou rastu, a preto je odmietavý postoj k investíciám zameraným na životné prostredie, sociálnu oblasť a správu vecí verejných taký zavádzajúci. Ako sme videli počas pandémie, veda si nájde cestu, vynaliezavosť víťazí a je náležite odmenená. V mojej spoločnosti AstraZeneca sme na dobrej ceste k splneniu našich cieľov: znížiť emisie skleníkových plynov rozsahu 1 a 2 – emisie zo spaľovania palív a využívania energie – o 98 % do roku 2026; znížiť naše absolútne celkové emisie v celom našom hodnotovom reťazci do roku 2030 na polovicu; a dosiahnuť nulovú bilanciu do roku 2045. Okrem toho sme vysadili milióny stromov v rámci rozsiahleho programu zalesňovania a obnovy biodiverzity.

Pascal Soriot

Brusel 6. apríla (TASR) – Európska komisia (EK) navrhla označiť niektoré investície do letectva za ekologické po niekoľkomesačnom spore o tom, či tento sektor pridať na zoznam udržateľných investícií EÚ. Komisia uviedla, že pravidlá by mali povzbudiť letecký sektor, aby v blízkej budúcnosti znížil emisie skleníkových plynov, ale jej návrh označiť niektoré lietadlá ako ekologické okamžite vyvolal kritiku environmentálnych aktivistov. Rozhodnutie tiež rozdelilo názory v rámci Komisie, pričom niektorí úradníci tlačili na pridanie investícií do letectva, ak spĺňajú prísne environmentálne normy, a iní boli proti udeleniu odznaku šetrného ku klíme odznaku odvetviu s vysokou uhlíkovou stopou. V návrhu zverejnenom v stredu Komisia uviedla, že určité investície do lízingu leteckej dopravy, výroby, osobných a nákladných letov budú pridané do taxonómie a klasifikované ako pomoc v boji proti zmene klímy. V pravidlách sa stanovujú podrobné environmentálne kritériá, ktoré musí spĺňať každá hospodárska činnosť.

Kate Abnett

Viaceré obdobia extrémneho otepľovania v minulosti Zeme nasledovali po „bodoch zlomu“ zahŕňajúcich uvoľňovanie skleníkových plynov, podľa výskumu publikovaného v časopise Science Advances. Vedci z Wageningen University & Research a Utrechtskej univerzity v Holandsku analyzovali tri obdobia rýchleho otepľovania pred 56 až 52 miliónmi rokov. Zistili, že každému z týchto období predchádzal bod zlomu klímy, ktorý Medzivládny panel OSN o zmene klímy opísal ako „kritický prah, za ktorým sa systém reorganizuje, často náhle a / alebo nezvratne.“ Zem obsahuje početné rezervoáre uhlíka a iných skleníkových plynov, ktoré, ak sú oslabené alebo destabilizované, môžu po zavedení do atmosféry vyvolať úniky a reťazové reakcie. Otepľovanie spôsobené uvoľňovaním môže destabilizovať ďalšie nádrže, čo vedie k spätnej väzbe.  O príslušných obdobiach otepľovania už bolo známe, že sa zhodovali s hromadným uvoľňovaním plynov ako metán a oxid uhličitý do atmosféry, ale údaje v analýze sú prvé, ktoré načrtávajú priamu čiaru medzi zníženou stabilitou klimatického systému a týmito obdobiami otepľovania. „To je presne to, čo by ste očakávali, ak by uvoľňovanie uhlíka bolo spôsobené bodom zlomu uhlíkového cyklu,“ uviedol vo vyhlásení hlavný autor Shruti Setty, kandidát Ph.D. na Wageningenskej univerzite a výskume. Štúdia nasleduje po ďalšej, publikovanej v decembri minulého roka v časopise Nature Climate Change, ktorá naznačuje, že súčasné úrovne globálneho otepľovania by mohli vyvolať body zlomu klímy. Štúdia naznačila, že aj keď sú teploty stabilizované alebo znížené, systémy majú 50-percentnú šancu na kolaps, keď teploty prekročia 4 stupne Celzia. Výskumníci zistili, že úplné vyhnutie sa takémuto scenáru by bolo možné len vtedy, ak by sa globálne otepľovanie udržalo pod 1 stupňom Celzia v porovnaní s predindustriálnou úrovňou, zatiaľ čo úrovne sú v súčasnosti 1,2 stupňa nad predindustriálnym bodom.

ZACK BUDRYK 

Krajiny sveta, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy, na konferencii COP27 oslávili rozhodnutie vytvoriť fond na krytie strát a škôd, ale na to, aby mal skutočný vplyv, sú potrebné reformy globálnych inštitúcií. Pre Afriku, ktorá je najviac vystavená klimatickým zmenám, ale má najmenšiu schopnosť účinne reagovať, bude fungovanie fondu na krytie strát a škôd obzvlášť dôležité. OSN definuje straty a škody ako negatívne dôsledky zmeny klímy, ktoré sa vyskytujú napriek zmierňovaniu a prispôsobovaniu sa zmene klímy alebo v prípade ich absencie. Patria sem hospodárske vplyvy, ako je poškodená infraštruktúra a pokles poľnohospodárskej produkcie, ako aj problémy, ako je vysídľovanie komunít a strata biodiverzity. Tieto vplyvy sa v Afrike prejavujú už teraz a v nasledujúcich rokoch sa budú len stupňovať. Tento nový mechanizmus financovania pomôže riešiť tieto negatívne účinky vytvorením nového zdroja financovania, ktorý sa bude odlišovať od adaptácie na budúce klimatické riziká alebo zmierňovania emisií. Straty a škody by sa však mali vnímať ako synergia s financovaním adaptácie, pretože rýchlejšie zotavenie z klimatických šokov je kľúčom k budovaniu dlhodobej odolnosti. Financovanie adaptácie celosvetovo výrazne zaostáva za zmierňovaním (pozri ďalej). Nová dohoda o stratách a škodách by mohla pomôcť zaplniť túto niekoľkomiliardovú medzeru, zatiaľ čo v prípade neúspechu by sa náklady rozvojových krajín špirálovito zvýšili. Výskumníci z Baskického centra pre zmenu klímy odhadujú, že tieto náklady budú do roku 2030 predstavovať 290 až 580 miliárd USD.

By Benjamin Hunter

Ešte pred 18 mesiacmi mnohí politici, akademici a odborníci v Spojených štátoch a Európe básnili o geopolitických výhodách nadchádzajúceho prechodu na čistejšiu a ekologickejšiu energiu. Uvedomovali si, že odklon od energetického systému s vysokou uhlíkovou náročnosťou, ktorý sa spolieha na fosílne palivá, bude pre niektoré krajiny ťažký. Celkovo však prevládal názor, že prechod na nové zdroje energie nielen pomôže v boji proti klimatickým zmenám, ale aj ukončí nepríjemnú geopolitiku starého energetického poriadku. Tieto nádeje však boli založené na ilúzii. Prechod na čistú energiu bude v praxi chaotický a v krátkodobom horizonte prinesie nové konflikty a riziká. Na jeseň 2021, uprostred energetickej krízy v Európe, prudko rastúcich cien zemného plynu a stúpajúcich cien ropy, si aj tí najoptimistickejší evanjelisti nového energetického poriadku uvedomili, že prechod bude v najlepšom prípade skalopevný. Akýkoľvek zvyšný romantizmus sa vyparil, keď Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu. Vojna odhalila nielen brutálny charakter režimu ruského prezidenta Vladimira Putina a nebezpečenstvo nadmernej energetickej závislosti od agresívnych autokracií, ale aj riziká, ktoré predstavuje roztrieštený, do značnej miery nekoordinovaný boj o rozvoj nových zdrojov energie a odvykanie sveta od starých, zakorenených zdrojov. Jedným z dôsledkov tohto zmätku je oživenie pojmu, ktorý sa počas posledných dvoch desaťročí prudkého rastu dodávok energie a utopických vízií zelenej budúcnosti zdal byť anachronickým: energetická bezpečnosť. Mnohým Američanom toto slovné spojenie pripomína 70. roky 20. storočia a vyvoláva predstavu škatuľových sedanov a drevom obložených kombíkov, ktoré stoja v kilometrových radoch a čakajú, aby mohli natankovať benzín za vysoké ceny, ktoré boli spôsobené arabským ropným embargom v roku 1973 a iránskou revolúciou v roku 1979. Energetická bezpečnosť je však sotva vecou minulosti: bude mať zásadný význam pre budúcnosť.

1. KIHÍVÁS –  A cél Hurbanovo város aktív embereinek kölcsönös együttműködésének ösztönzése és támogatása a környezetvédelem területén, amely az egyik a Heineken Slovensko, as prioritásai. A benyújtott projektek hozzáadott értéke abban rejlik, hogy a pályázók önkéntes alapon, díjazás joga nélkül, tudásukat és tapasztalataikat felhasználva aktívan részt vesznek azokban.

Várjuk a pályázati programhoz kapcsolódó projekteket a környezet minőségének és a fenntarthatóságnak a javítása az alábbi témákban:

KÖRNYEZETVÉDELEM

• VÍZ
  Például ivóvíztakarékos megoldásokat kínáló projektek, a felszín alatti vizek szennyezéstől való védelmét, az esővíz elfogását és felhasználását célzó projektek, a lakosságnak szóló tájékoztató kampányok, amelyek célja a víz ökoszisztémában és a víztakarékosság fontosságára való rávilágítás, a gyerekek oktatásáról is szó lehet és a fiatalok az ivóvízhez való felelős hozzáférés területén, ... .
• HULLADÉKCSÖKKENTÉS
  Például lehet komposztálók bevezetése, a hulladékgazdálkodás javítása (hulladék szelektálás, feketelerakók csökkentése...), hulladékcsökkentés (csomagolásmentes értékesítés, visszaváltható dobozok, PET palackok bevezetése) beleértve a gyermekek oktatásának megvalósítását is. valamint ifjúsági és tájékoztató kampányok a nyilvánosság számára ezen a területen, ... .
• A SZÉN-LÁBNYOM CSÖKKENTÉSE
  Például szó lehet a kerékpáros közlekedés támogatásáról, ezen belül a kapcsolódó kis infrastruktúráról, a lakossági oktatás megvalósításáról a szénlábnyom csökkentése terén energia, élelmiszer, ruházat stb.

KÖZÖSSÉGI FEJLESZTÉS
Például közösségi kertek kialakítását, aktív használatát, közösségi terek átalakítását célzó projektek lehetnek, kiemelten az adott terek környezeti szempontjainak fejlesztését (pl. zöldtetők, növénytelepítés, növényzet revitalizálása, beleértve a kispark- és kertépítészet elemeit is) ), a méhészet fejlesztése, közösségi gyümölcsösök létesítése és fenntartása, a peszticidek csökkentése és a növények ökológiai termesztése (pl. termőkertek és szántóföldek – iskola, önkormányzat), beleértve a gyermekek és fiatalok oktatásának és tájékoztató kampányainak megvalósítását ezen a területen. , ... .

További információ megtalálható a hívás engedélyezése ITT.

Opatrenia prijaté na boj proti klimatickým zmenám alebo na prispôsobenie sa im musia zohľadňovať celkový obraz. Prekážky, ktorým čelíme, nie sú len environmentálneho, ale čoraz častejšie aj sociálneho a hospodárskeho charakteru. Nemôžeme sa napríklad spoliehať na high-tech riešenia, ako je zachytávanie a ukladanie uhlíka, ktoré len obchádzajú podstatu problému a povzbudzujú spoločnosť, aby pokračovala vo svojej bežnej činnosti náročnej na zdroje. Aj keď odhliadneme od obáv o bezpečnosť, nemôžeme sa pozerať na jadrovú energiu ako na riešenie, keď nemáme udržateľné riešenie pre odpad, ktorý vytvára.

  Regióny4Podnebie.  Cieľom projektu Regions4Climate je spoločne rozvíjať a demonštrovať sociálne spravodlivý prechod na odolnosť proti zmene klímy. Projekt vytvorí a implementuje inovácie kombinujúce sociokultúrne, technologické, digitálne, obchodné, riadiace a environmentálne riešenia s cieľom znížiť zraniteľnosť európskych regiónov voči vplyvom zmeny klímy. Vypracuje komplexný adaptačný rámec vrátane regionálneho prehľadu odolnosti proti zmene klímy pre každý partnerský región a navrhne, zavedie a rozšíri riešenia prostredníctvom twinningového prístupu vrátane 12 demonštračných prípadov v celej Európe.

Tavaly 2528 magánjárat indult a szlovák repülőterekről, amelyek 10 000 tonna szén-dioxidot termeltek. Ez a szám 6666 autó átlagos éves kibocsátásával egyenlő. Ez a Greenpeace szervezet rendelkezésére álló új kutatásból következik. A szervezet ugyanakkor a klímaválsággal és az ENSZ Klímaváltozási Kormányközi Testületének legutóbbi jelentésével összefüggésben a magánrepülőgép-repülések globális betiltását szorgalmazza. Miközben a világ tudósai azon gondolkodnak, hogyan magyarázzák el megfelelően a közvéleménynek, hogy a bolygó globális felmelegedését 1,5 °C-on kell tartani, Európában a magánrepülőgépek tulajdonosai óriási szén-dioxid-kibocsátást okoznak. Csak az elmúlt évben a magánrepülőgépek kibocsátása Európában 64 %-vel nőtt. Szlovákia sem kivétel. Tavaly a Szlovákiából induló magánjáratok száma 1114-ről (2021) 2528-ra nőtt, ami 127 %-s növekedést jelent. A magánjáratok leggyakoribb útvonala 2022-ben a Pozsony - Prága útvonal volt, amely vonattal négy és fél óra alatt teljesíthető. A Greenpeace Slovakia igazgatója, Katarína Juríková szerint a kutatás azt mutatja, hogy emberek egy kis csoportja hogyan nyomja a világ többi részét a klímakatasztrófához: „A klímaváltozással foglalkozó kormányközi testület múlt heti jelentése egyértelműen azt mondta, hogy ha Ha el akarjuk kerülni az éghajlatváltozás legrosszabb következményeit, 2030-ig közel felére kell csökkentenünk a kibocsátást. A magánrepülőgépek általi repülések számának riasztó növekedése teljesen ellentmond a károsanyag-kibocsátás csökkentésének irányába. Csökkentenünk kell a közlekedésből származó károsanyag-kibocsátást, és a magánjáratokkal kell kezdenünk, amelyek az emberek túlnyomó többsége számára nem jelentenek semmi pozitívat." Kormányzati vagy katonai repülések szerint Európai Kereskedelmi Repülési Szövetség tavaly az összes járatnak csak körülbelül 1,1 %-ját tették ki. Szlovákiában 2022-ben a magánrepülőgépek legforgalmasabb repülőtere Pozsony volt, ezt követi a kassai és a Poprád-Tátra repülőtér. A legrövidebb útvonal, évente 10 vagy több járattal Pozsony és Bécs között volt – ezen az útvonalon óránként kétszer közlekedik a vonat.

Forrás: SITA/zoznam.sk