Európska komisia zverejňuje svoju dohodu o čistom priemysle

Tento dokument predstavuje Clean Industrial Deal (Čistú priemyselnú dohodu), ktorý Európska komisia (EK) publikovala 27. februára 2025. Táto dohoda je odpoveďou na výzvu európskych priemyselných spoločností, ktoré vo svojej Antverpskej deklarácii z 20. februára 2024 žiadali o urgentné opatrenia vo forme európskej priemyselnej dohody na doplnenie Zelenej dohody EÚ a na zabezpečenie kvalitných pracovných miest v Európe.

Clean Industrial Deal je zastřešujúci strategický dokument načrtávajúci súbor opatrení na riešenie hlavných výziev Európy: rastúce geopolitické napätie, pomalý hospodársky rast a technologická konkurencia. Stavia na predchádzajúcich dokumentoch (napr. Kompase konkurencieschopnosti EÚ), ale je konkrétnejší v plánovaných opatreniach na zvýšenie odolnosti výroby v EÚ a zároveň podporuje priemyselnú dekarbonizáciu. Zameriava sa na energeticky náročné odvetvia a sektory „čistých technológií“, valamint tovább cirkulárnu ekonomiku. EK označuje Clean Industrial Deal za „transformačný podnikateľský plán“, ktorý spája klimatickú politiku a konkurencieschopnosť „pod jednou zastrešujúcou stratégiou rastu“.

Okrem všeobecného oznámenia EK pripravuje na rok 2025 špecifické sektorové iniciatívy pre automobilový, oceliarsky a kovospracujúci, chemický, udržateľný dopravný a biohospodársky sektor:

• Priemyselný akčný plán pre automobilový sektor, plánovaný na prijatie 5. marca 2025, sa zameria na inovácie v budúcich technológiách.
• Akčný plán pre oceľ a kovy, ktorý bude nasledovať po strategickom dialógu 4. marca 2025, načrtne opatrenia pre železné a neželezné kovy, ktoré sú kľúčové pre ekologickú a digitálnu transformáciu.
• Balík pre chemický priemysel, očakávaný koncom roka 2025, zdôrazní strategickú úlohu sektora s cieľom posilniť konkurencieschopnosť, modernizáciu a inovácie.
• Investičný plán pre udržateľnú dopravu bude prioritne riešiť nízkouhlíkové palivá pre leteckú a námornú dopravu, rozšírenie dobíjacej infraštruktúry a podporu prechodu železničného sektora.
• Stratégia biohospodárstva zlepší efektívnosť využívania zdrojov, podporí materiály na biologickej báze a zníži závislosť od dovážaných surovín.
• Európsky pakt o oceánoch bude podporovať inovácie v modrých čistých technológiách, offshore obnoviteľných zdrojoch energie a praktikách obehového hospodárstva.

Clean Industrial Deal je organizovaný do šiestich pilierov, z ktorých každý obsahuje súbor hlavných politických iniciatív na nasledujúce roky:

1. Dostupný prístup k energii

• EK považuje dostupný prístup k energii za „základný kameň“ Clean Industrial Deal. Chce napredovať smerom k integrovanému jednotnému trhu EÚ s energiou.
• Identifikuje tri ciele:
  • Zníženie účtov za energiu: Implementácia návrhu na úpravu dizajnu trhu s elektrickou energiou (smernica a nariadenie) a podpora energetickej efektívnosti. Zameriava sa na dohody o nákupe energie (PPA). Pravidlá štátnej pomoci sa upravia na podporu obnoviteľných zdrojov energie, priemyselnej dekarbonizácie a výrobnej kapacity čistých technológií. EK bude členským štátom poskytovať usmernenie k návrhu zmlúv o rozdieloch a pravidlám pre cezhraničné prideľovanie doprednej kapacity.
  • EK vyzýva členské štáty, aby urýchlene ukončili rokovania o smernici o zdaňovaní energie a znížili zdaňovanie súvisiace s elektrickou energiou. Okrem toho chce harmonizovať návrh metodík taríf pre poplatky za sieť. V súvislosti so sieťovými systémami sa oznamuje Európsky balík pre siete zameraný na integráciu sietí.
  • Zabezpečenie dobre fungujúcich trhov s plynom: Okrem nedávno zriadenej pracovnej skupiny EK pre trh s plynom EK spustí konzultácie so zainteresovanými stranami týkajúce sa regulačného dohľadu a zníženia zaťaženia pre spoločnosti obchodujúce na finančných trhoch s energiou.
• Politické opatrenia: Akčný plán o cenovo dostupnej energii (Q1 2025), pilotný program Európskej investičnej banky pre podnikové PPA (Q2 2025), predĺženie nariadenia o skladovaní plynu (Q1 2025), rámec štátnej pomoci pre Clean Industrial Deal (Q2 2025), odporúčanie k sieťovým poplatkom (Q2 2025). Odporúčanie k zdaňovaniu energie (Q4 2025), usmernenie k návrhu zmlúv o rozdieloch (Q4 2025), usmernenie k podpore odmeňovania flexibility v maloobchodných zmluvách (Q4 2025), Európsky balík pre siete (Q1 2026).
• Urýchlenie zavádzania čistej energie a výroby: EK chce skrátiť lehoty na vydávanie povolení. Zákon o urýchlení priemyselnej dekarbonizácie stanoví opatrenia na riešenie prekážok v povoľovacích konaniach týkajúcich sa priemyselného prístupu k energii a priemyselnej dekarbonizácie.

2. Posilnenie ponuky a dopytu po čistých produktoch

• EK sa domnieva, že podniky budú investovať do dekarbonizovaných produktov len vtedy, ak si budú isté existenciou trhu pre takéto produkty.
• Stanovuje dve osi na posilnenie ich dopytu a ponuky:
  • Zavedenie necenových kritérií vo verejnom obstarávaní a stimulov pre súkromné nákupy: Zákon o urýchlení priemyselnej dekarbonizácie zavedie kritériá odolnosti a udržateľnosti (napr. čistota, obehovosť, kybernetická bezpečnosť) na podporu ponuky v energeticky náročných odvetviach. Okrem toho EK navrhne revíziu rámca verejného obstarávania, aby sa vo verejnom obstarávaní v strategických sektoroch EÚ mohli zohľadňovať kritériá udržateľnosti, odolnosti a európskej preferencie. EK sa chce v budúcnosti zaoberať aj súkromným obstarávaním, napríklad zahrnutím požiadaviek a necenových kritérií. V tejto súvislosti Zákon o urýchlení priemyselnej dekarbonizácie zavedie dobrovoľné označenie uhlíkovej intenzity priemyselných produktov. Na zjednodušenie uplatňovania stimulov pre dekarbonizáciu sa zjednotia metodiky účtovania uhlíka.
  • Podpora využívania obnoviteľného a nízkouhlíkového vodíka: EK je povinná prijať právne predpisy o nízkouhlíkovom vodíku, ktoré stanovia špecializovaný regulačný rámec. Jeho cieľom je objasniť pravidlá výroby takéhoto vodíka. V rámci Hydrogen Bank (Vodíkovej banky) spustí výzvu s rozpočtom 1 miliardy EUR. Okrem toho plánuje spustenie vodíkového mechanizmu na mobilizáciu a prepojenie odberateľov a dodávateľov.
• Politické opatrenia: Delegovaný akt o nízkouhlíkovom vodíku (Q1 2025), Zákon o urýchlení priemyselnej dekarbonizácie (Q4 2025). Oznámenie a legislatívny návrh o ekologizácii podnikových vozidlových parkov (2025/2026), revízia smerníc o verejnom obstarávaní s cieľom zohľadňovať necenové kritériá (Q4 2026).

3. Verejné a súkromné investície

• EK oznamuje, že Clean Industrial Deal bude riešiť potreby priemyslu EÚ na okamžitý prístup ku kapitálu prostredníctvom mobilizácie viac ako 100 miliárd EUR na podporu výroby čistých technológií v EÚ. To by malo zahŕňať 1 miliardu EUR v zárukách v rámci súčasného viacročného finančného rámca EÚ.
• EK identifikuje tri politické smery na mobilizáciu verejných a súkromných investícií:
  • Posilnenie financovania na úrovni EÚ: EK chce nové možnosti financovania v rámci Inovačného fondu EÚ na zvýšenie podpory vybraných projektov, ktoré získali Pečať suverenity v rámci nariadenia o Platforme pre strategické technológie pre Európu (STEP). Želá si aj ďalšie zosúladenie kritérií financovania pre Inovačný fond EÚ a národné financovanie s cieľom urýchliť schvaľovanie štátnej pomoci. EK navrhne Priemyselnú dekarbonizačnú banku s cieľom mobilizovať financovanie vo výške 100 miliárd EUR. Pred revíziou smernice o systéme obchodovania s emisiami (ETS) plánovanou na rok 2026 EK spustí pilotnú aukciu s rozpočtom 1 miliardy EUR na dekarbonizáciu určitých priemyselných procesov. Okrem toho EK ubezpečuje, že v rámci svojho pracovného programu na roky 2026 – 2027 spustí „vlajkovú výzvu Horizont Európa“ s rozpočtom 600 miliónov EUR na podporu projektov pripravených na implementáciu. Navrhne sa aj fúzna stratégia, ktorá bude zahŕňať vytváranie partnerstiev verejného a súkromného sektora na urýchlenie komercializácie.
  • Využitie súkromných investícií: EK si želá zmeniť nariadenie InvestEU s cieľom zlepšiť jeho schopnosť znášať riziká. Cieľom EK je mobilizovať približne 50 miliárd EUR dodatočného financovania a investícií. Záručné nástroje InvestEU bude využívať skupina Európskej investičnej banky (EIB). Okrem toho EK plánuje nové iniciatívy v spolupráci so skupinou EIB na podporu odvetví, na ktoré sa zameriava Clean Industrial Deal.
  • Rámec štátnej pomoci pre Clean Industrial Deal a iná podpora a uľahčenie: EK do roku 2025 zmení pravidlá štátnej pomoci EÚ. EK poskytne členským štátom dlhší päťročný plánovací horizont a pravidlá štátnej pomoci sa zjednodušia s cieľom ďalej podporovať ciele Clean Industrial Deal. Plánuje sa rýchlejšie schvaľovanie štátnej pomoci pre projekty dekarbonizácie a čistých technológií. EK sa snaží znížiť byrokraciu spojenú so štátnou pomocou počas nadchádzajúcej revízie všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách (GBER). Chce tiež urýchliť nové dôležité projekty spoločného európskeho záujmu (IPCEI). Okrem toho by mali systémy dane z príjmov právnických osôb členských štátov podporovať ekologické obchodné prípady, napr. prostredníctvom kratších období odpisovania aktív čistých technológií a daňových úľav pre podniky v určitých odvetviach. To bude spojené s navrhovaným postupným znižovaním a/alebo rušením dotácií na fosílne palivá.
• Politické opatrenia: Zvýšenie schopnosti InvestEU znášať riziká (Q1 2025), centrum podpory návrhov pre IPCEI (2025), rámec štátnej pomoci pre Clean Industrial Deal (Q2 2025), odporúčanie členským štátom na prijatie daňových stimulov (Q2 2025). Vlajková výzva v rámci programu Horizont Európa (Q4 2025), pilotná aukcia Inovačného fondu (2025), Priemyselná dekarbonizačná banka (Q2 2026), investičný program TechEU pre scale-upy (2026).

4. Posilnenie obehového hospodárstva

• Podľa EK EÚ potrebuje zlepšiť obstarávanie primárnych a sekundárnych surovín, aby sa znížila expozícia voči „nespoľahlivým dodávateľom“ a narušeniu dodávok prostredníctvom inovatívnejšej obehovosti.
• EK predpokladá dva uhly pohľadu na posilnenie obehového hospodárstva:
  • Rýchla implementácia Aktu o kritických surovinách: EK uprednostňuje implementáciu Aktu EÚ o kritických surovinách, a to aj prostredníctvom prvého zoznamu strategických projektov, ktorý bude predložený do marca 2025. EK bude tiež spoločne nakupovať suroviny v mene zainteresovaných spoločností prostredníctvom Centra EÚ pre kritické suroviny.
  • Iniciatívy špecifické pre obehové hospodárstvo: Zákon o obehovom hospodárstve z roku 2026 urýchli „prechod na obehové hospodárstvo“ prostredníctvom voľného pohybu obehových produktov, sekundárnych surovín a odpadu. Zjednoduší pravidlá týkajúce sa elektronického odpadu a harmonizuje kritériá „konca odpadu“. Mali by sa zaviesť aj stimuly na zvýšenie využívania kovového šrotu. EK sa tiež zameriava na požadovanie využívania nových zdrojov surovín, ako sú recyklované a biologické materiály, na nahradenie iných materiálov, ako sú pôvodné fosílne materiály v plastoch. Pokiaľ ide o batérie, EK prijme opatrenia na riešenie nedostatku „čiernej hmoty“, ktorému čelí recyklačný priemysel EÚ. V oblasti zdaňovania EK preskúma pravidlá osobitnej úpravy uplatňovania dane z pridanej hodnoty (DPH) na použitý tovar obsiahnuté v smernici o DPH s cieľom riešiť zabudovanú DPH v použitých výrobkoch.
• Politické opatrenia: Prvý zoznam strategických projektov v rámci Aktu o kritických surovinách (Q1 2025), prijatie pracovného plánu pre ekodizajn (Q2 2025), Centrum EÚ pre kritické suroviny (Q4 2026), Zákon o obehovom hospodárstve (Q4 2026), iniciatíva „zelenej“ DPH (Q4 2026), transregionálne centrá obehovosti (Q4 2026).

5. Globálne trhy a medzinárodné partnerstvá

• EK sa domnieva, že dosiahnutie cieľov Clean Industrial Deal je spojené so schopnosťou EÚ konať na medzinárodnej úrovni.
• Identifikuje tri prístupy:
  • Partnerstvá pre čistý obchod a investície: EK chce pokračovať v podpisovaní a plnom vykonávaní dohôd o voľnom obchode (FTA). Okrem toho budú FTA dopĺňať cielenejšie a flexibilnejšie partnerstvá pre čistý obchod a investície (CTIP). CTIP by sa mali zameriavať na riadenie strategických závislostí EÚ a zabezpečenie jej pozície v globálnych dodávateľských reťazcoch. Okrem toho EK predpovedá, že v rámci nového Paktu pre Stredozemie bude iniciatíva pre stredomorskú spoluprácu v oblasti energie a čistých technológií zameraná na stimuláciu investícií do obnoviteľných zdrojov energie.
  • Zlepšenie mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM): EK navrhuje výrazne zjednodušiť CBAM s cieľom znížiť administratívne zaťaženie (v ten istý deň ako Clean Industrial Deal EK predložila návrh nariadenia EÚ o zjednodušení CBAM). V druhej polovici roka 2025 EK predloží revíziu CBAM, v ktorej zhodnotí jeho rozšírenie na ďalšie sektory ETS EÚ a následné produkty. Správa posúdi nepriame emisie a riziká úniku uhlíka pre vývoz z EÚ a stanoví stratégiu na riešenie obchádzania CBAM. Legislatívny návrh by mal nasledovať v prvej polovici roka 2026. Popri týchto snahách bude EÚ naďalej podporovať dekarbonizáciu partnerských krajín, podporovať tvorbu cien uhlíka a medzinárodné trhy s uhlíkom prostredníctvom Pracovnej skupiny pre medzinárodné trhy s uhlíkom a diplomaciu v oblasti tvorby cien uhlíka.
  • Zabezpečenie rovnakých podmienok pre priemysel EÚ: EK navrhne opatrenia na zabezpečenie toho, aby zahraničné investície v EÚ lepšie prispievali ku konkurencieschopnosti priemyslu EÚ. Navrhuje, aby členské štáty EÚ mohli zvážiť podmienky, ako sú vlastníctvo zariadení, nábor zamestnancov so sídlom v EÚ, požiadavky na spoločné podniky alebo prevody duševného vlastníctva v prípadoch, keď ide o zahraničné investície. EK tiež považuje za dôležité zabezpečiť, aby zahraničné investície nepodkopávali bezpečnosť a verejný poriadok EÚ. Do januára 2026 prijme usmernenia k hlavným pojmom, na ktorých sa zakladá nariadenie EÚ o zahraničných subvenciách (FSR). Bude tiež využívať ex offo vyšetrovania v rámci FSR. EK bude naďalej využívať dostupné nástroje na ochranu obchodu (t. j. antidumpingové a antisubvenčné clá) a zamyslí sa nad tým, či sú potrebné ďalšie nástroje.
• Politické opatrenia: Začatie rokovaní o CTIP (Q1 2025), zjednodušenie CBAM (Q1 2025), revízia rozsahu pôsobnosti CBAM (Q3 2025), iniciatíva pre stredomorskú spoluprácu v oblasti energie a čistých technológií (Q4 2025), legislatívny návrh na rozšírenie CBAM (Q1 2026), usmernenia k nariadeniu o zahraničných subvenciách (do januára 2026).

6. Zručnosti a kvalitné pracovné miesta

• EK chce, aby všetci ľudia, komunity a podniky profitovali z ekologickej transformácie.
• Identifikuje dva ciele Clean Industrial Deal:
  • Podpora zručností: EK navrhne zastrešujúcu iniciatívu „Únia zručností“, aby poskytla obyvateľstvu potrebné zručnosti na prosperitu a prispievanie k požiadavkám zamestnávateľov, najmä v odvetviach, na ktoré sa zameriava dohoda.
  • Podpora pracovníkov počas transformácie: Predstaví sa Plán pre kvalitné pracovné miesta na podporu priemyslu EÚ pri zabezpečovaní atraktívneho pracovného prostredia a podpory pre transformujúcich sa pracovníkov. V rámci revízie všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách (GBER) EK posúdi, či je možné aktualizovať pravidlá štátnej pomoci tak, aby sa stimulovali investície do pracovnej sily.
• Politické opatrenia: Únia zručností (Q1 2025), Plán pre kvalitné pracovné miesta (Q4 2025), usmernenie k sociálnemu prenájmu čistých produktov (2025), Európske observatórium spravodlivej transformácie (Q1 2026), iniciatíva prenosnosti zručností (2026), revízia pravidiel štátnej pomoci v rámci GBER (Q4 2027).

Dokument zdôrazňuje, že žijeme v geopoliticky turbulentných časoch a Európa sa snaží predefinovať svoju úlohu na globálnej úrovni a posilniť svoju schopnosť chrániť svoj jedinečný model sociálneho trhového hospodárstva. Clean Industrial Deal predstavuje veľké množstvo nových politík EÚ, ktoré ovplyvnia všetkých aktérov pôsobiacich na jednotnom trhu EÚ. Prináša so sebou nové regulačné výzvy, ale aj množstvo politických príležitostí (napr. nové možnosti financovania) a uvoľnenie existujúceho režimu EÚ (napr. štátna pomoc a deregulácia). Rok 2025 sa označuje za rok masívnych zmien v politikách EÚ. Tavaszi