Trendy a prognózy v Európe 2024

Dokument s názvom „Trendy a projekcie v Európe 2024“ od Európskej agentúry pre životné prostredie skúma historické trendy, najnovší pokrok a očakávaný budúci vývoj v oblasti zmierňovania zmeny klímy prostredníctvom zníženia emisií skleníkových plynov, ziskov z obnoviteľných zdrojov energie a zlepšenej energetickej účinnosti. Správa sa zameriava na pokrok smerom k cieľom EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 s dôrazom na rok 2023.

V roku 2023 sa celkové čisté emisie skleníkových plynov v EÚ znížili o 8 % v porovnaní s rokom 2022, čím dosiahli 37 % pod úroveň roku 1990. To predstavuje najväčšie medziročné zníženie emisií za posledné desaťročia, okrem roku 2020 ovplyvneného pandémiou COVID-19. Zníženie bolo spôsobené najmä poklesom emisií v sektore energetiky v dôsledku výrazného nárastu výroby energie z obnoviteľných zdrojov a zníženia celkovej spotreby energie.

Pokrok v znižovaní emisií skleníkových plynov sa v jednotlivých hospodárskych odvetviach v Európe výrazne líši. Emisie v sektore dodávok energie sa v porovnaní s úrovňami z roku 2005 takmer znížili na polovicu, zatiaľ čo priemysel zaznamenal za posledné dve desaťročia významné zníženie o viac ako tretinu. Tieto dva sektory tvoria prevažnú časť súčasného európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS), ktorý sprístupňuje cieľ zníženia emisií do roku 2030. Na druhej strane, sektory, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o spoločnom úsilí (ESR), ako napríklad budovy, doprava, odpad a poľnohospodárstvo, dosahujú pomalší pokrok. Zatiaľ čo sektor budov dosiahol výrazné zníženie emisií, sektor dopravy vykazuje malý pokrok a stal sa najväčším zdrojom emisií v EÚ.

Pokiaľ ide o obnoviteľnú energiu, podiel hrubej konečnej spotreby energie EÚ vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie sa od roku 2005 zvýšil v priemere o 0,8 % ročne. Toto tempo sa musí do roku 2030 strojnásobiť, aby sa splnili ciele. Pokiaľ ide o energetickú účinnosť, je potrebné zrýchlenie, aby sa dosiahli ciele.

Tieto najnovšie trendy poukazujú na potrebu trvalého úsilia o zníženie emisií v celej EÚ a dosiahnutie pokroku smerom ku klimatickej neutralite. Členské štáty musia zintenzívniť úsilie o dosiahnutie cieľov do roku 2030, najmä v sektoroch, na ktoré sa vzťahuje ESR. Udržanie dynamiky smerom ku klimatickej neutralite si bude vyžadovať jasný a predvídateľný politický rámec po roku 2030 vrátane dohody o odporúčanom 90 % cieli zníženia emisií do roku 2040 a zabezpečenia dostatočných investícií do bezuhlíkového hospodárstva budúcnosti. Tavaszi

Glosár kľúčových pojmov

• Klimatická neutralita: Stav, v ktorom sa dosiahne rovnováha medzi emisiami skleníkových plynov a ich odstraňovaním z atmosféry.
• Emisie skleníkových plynov (GHG): Plyny, ktoré zachytávajú teplo v atmosfére Zeme a prispievajú k zmene klímy.
• Systém obchodovania s emisiami (ETS): Systém, ktorý stanovuje strop pre celkové emisie skleníkových plynov z určitých sektorov a umožňuje spoločnostiam obchodovať s emisnými povoleniami.
• Nariadenie o spoločnom úsilí o zníženie emisií (ESR): Nariadenie, ktoré stanovuje záväzné národné ciele na zníženie emisií skleníkových plynov z odvetví, ktoré nie sú zahrnuté v ETS.
• Obnoviteľné zdroje energie: Zdroje energie, ktoré sa prirodzene dopĺňajú, ako napríklad slnečná energia, veterná energia, vodná energia a biomasa.
• Energetická efektívnosť: Zníženie spotreby energie pri zachovaní alebo zlepšení úrovne služieb.
• Odvetvie využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF): Odvetvie, ktoré zahŕňa emisie a absorpciu CO2 z lesov, pôdy a zmien vo využívaní pôdy.
• Dekarbonizácia: Proces znižovania emisií oxidu uhličitého a iných skleníkových plynov.
• Fit for 55: Balík legislatívnych návrhov EÚ zameraný na dosiahnutie cieľa zníženia čistých emisií skleníkových plynov o 55% do roku 2030.
• Národný energetický a klimatický plán (NECP): Plán, ktorý každý členský štát EÚ vypracováva s cieľom dosiahnuť ciele EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2030.