V najbližších rokoch sú dezinformácie a extrémne klimatické javy vnímané ako hlavné riziká.

Tento dokument, „Správa o globálnych rizikách 2024“ od Svetového ekonomického fóra, skúma najvýznamnejšie globálne riziká v nasledujúcich dvoch a desiatich rokoch. Správa vychádza z dvoch hlavných zdrojov:

  • Prieskum vnímania globálnych rizík, ktorý zhromažďuje názory približne 1 500 svetových lídrov z rôznych sektorov.
  • Prieskum názorov výkonných riaditeľov, ktorý identifikuje riziká, ktoré predstavujú najzávažnejšiu hrozbu pre každú krajinu v nasledujúcich dvoch rokoch, na základe odpovedí viac ako 11 000 obchodných lídrov zo 113 ekonomík.

Hlavné zistenia správy zdôrazňujú dezinformácie a dezinformácie ako najväčšie riziko v nasledujúcich dvoch rokoch. Správa zdôrazňuje rastúcu hrozbu dezinformácií šírených prostredníctvom rozsiahlych modelov umelej inteligencie (AI) a ich potenciál manipulovať s verejnou mienkou. Ďalším významným rizikom je erózia ľudských práv, ktorá je úzko spätá s dezinformáciami a cenzúrou.

Správa ďalej skúma štyri kľúčové štrukturálne sily, ktoré formujú globálnu rizikovú krajinu:

  1. Environmentálne zmeny: Rastúce riziko klimatických zmien a ich dopad na ekosystémy a spoločnosť.
  2. Technologický pokrok: Rýchly vývoj AI a ďalších technológií predstavuje príležitosti aj riziká.
  3. Ekonomické trendy: Zmeny v globálnej ekonomike, ako napríklad rastúca nerovnosť a dlhová kríza.
  4. Demografické zmeny: Staršia populácia a rastúca migrácia prinášajú nové výzvy.

Správa varuje pred potenciálnou kaskádou rizík, kde jedno riziko môže spustiť ďalšie, a zdôrazňuje potrebu kolektívnej akcie na riešenie týchto globálnych výziev.

Okrem toho správa analyzuje ďalšie kľúčové trendy a riziká, ako sú:

  • Rastúci počet štátnych ozbrojených konfliktov.
  • Vplyv klimatických zmien na produkciu potravín a záplavové riziko.
  • Riziko spojené s vývojom nových biologických zbraní pomocou AI.
  • Nedostatok pracovných síl a rastúca nerovnosť.
  • Vzostup kriminality a jej prepojenie s krehkosťou štátov.

Správa končí výzvou na posilnenie medzinárodnej spolupráce a zdôrazňuje, že riešenie globálnych rizík si vyžaduje spoločné úsilie vlád, podnikov a občianskej spoločnosti. Tavaszi