Dokument skúma úlohu sektora mládeže pri riešení klimatických emócií mladých ľudí. Poukazuje na to, že mladí ľudia sú hlboko znepokojení budúcnosťou planéty a zažívajú rôzne emócie, ako sú úzkosť, smútok a nádej.

A dokumentum főbb pontjai:

• Mladí ľudia a klimatické emócie: Dokument zdôrazňuje, že mladí ľudia sú obzvlášť zraniteľní voči negatívnym emóciám spojeným so zmenou klímy, ako je eko-úzkosť, čo je chronický strach z environmentálnej skazy. Tieto emócie majú významný dopad na ich duševné zdravie a každodenný život.
• Úloha sektora mládeže: Sektor mládeže, vrátane pracovníkov s mládežou a mládežníckych organizácií, zohráva kľúčovú úlohu pri podpore mladých ľudí pri zvládaní klimatických emócií. Môže vytvárať bezpečné priestory pre vyjadrenie pocitov, zapojenie sa do klimatických aktivít a rozvoj odolnosti.
• Výzvy pre sektor mládeže: Sektor mládeže čelí výzvam, ako je nedostatok školení a zdrojov pre pracovníkov s mládežou, ako aj pocit, že hlasy mladých ľudí nie sú dostatočne vypočuté v diskusiách o klimatickej politike. To môže zhoršovať pocity bezmocnosti a frustrácie.
• Odporúčania: Dokument odporúča rozsiahle školiace programy pre pracovníkov s mládežou, vytváranie bezpečných priestorov v mládežníckych organizáciách a začlenenie vzdelávania o zmene klímy do školských osnov. Spolupráca medzi odborníkmi na duševné zdravie, pedagógmi, tvorcami politík a mládežníckymi organizáciami je kľúčová.
• Dôležitosť politík mládeže: Politiky mládeže by mali explicitne riešiť klimatické emócie, podporovať iniciatívy vedené mladými ľuďmi a poskytovať zdravotnú starostlivosť zameranú na eko-úzkosť.
• Pojem solastalgia: Dokument predstavuje aj pojem solastalgia, ktorý opisuje strach ľudí z negatívnych zmien v ich domovskom prostredí v dôsledku klimatických zmien.
• Dôraz na pozitívne emócie: Okrem negatívnych emócií zdôrazňuje dokument aj pozitívne emócie, ako je nádej a zmocnenie, ktoré vznikajú pri kolektívnej akcii.
• Potreba kolektívnej akcie: Dokument zdôrazňuje, že okrem individuálnej odolnosti je dôležitá aj kolektívna akcia a podpora komunity pri zvládaní klimatických emócií.

Dokument poukazuje na potrebu holistického prístupu k riešeniu emocionálnych výziev, ktorým čelia mladí ľudia v dôsledku klimatickej zmeny, a zdôrazňuje kľúčovú úlohu sektora mládeže pri poskytovaní podpory a vytváraní odolnosti. Tavaszi

Glosár kľúčových pojmov

• Eko-úzkosť: Chronický strach z environmentálnej skazy, ktorý sa prejavuje úzkosťou, strachom a pocitom bezmocnosti v súvislosti s klimatickými zmenami.
• Klimatické emócie: Široká škála emócií (pozitívnych i negatívnych), ktoré ľudia zažívajú v súvislosti s klimatickými zmenami a ich dopadmi.
• Solastalgia: Smútok a utrpenie spôsobené zmenami v domácom prostredí v dôsledku environmentálnych zmien.
• Sektor mládeže: Zahŕňa pracovníkov s mládežou, mládežnícke organizácie a iné inštitúcie, ktoré pracujú s mladými ľuďmi a podporujú ich rozvoj.
• Planetárne zdravie: Koncept, ktorý zdôrazňuje prepojenie medzi ľudským zdravím a zdravím planéty, pričom je nutné hľadať komplexné riešenia na ochranu oboch.
• Odolnosť: Schopnosť zvládať stres a nepriaznivé situácie a prispôsobiť sa im, pričom sa rozlišuje individuálna a komunitná.
• Sebaučinnosť (self-efficacy): Presvedčenie o vlastnej schopnosti dosiahnuť ciele a vykonať potrebné kroky.
• Komunitná odolnosť: Zameriava sa na posilňovanie kolektívnych zdrojov a podporných systémov v komunitách, aby spoločne čelili klimatickým a iným výzvam.
• Klimatická spravodlivosť: Zdôrazňuje rovnosť a férové rozdelenie dopadov klimatických zmien a spravodlivý prístup k riešeniam pre všetkých, najmä pre zraniteľné skupiny.
• Mládežnícka politika: Súbor stratégií, opatrení a programov, ktoré vlády a organizácie implementujú s cieľom podporovať rozvoj a blaho mladých ľudí v rôznych oblastiach života, vrátane životného prostredia.

Klimatické zmeny sa stali naliehavým celosvetovým problémom a objavujú sa inovatívne riešenia na boj proti ich účinkom. Medzi týmito zohrávajú uhlíkové kryptomenové projekty kľúčovú úlohu využívaním technológie blockchain na obchodovanie s uhlíkovými kreditmi. Tieto kryptomeny umožňujú jednotlivcom, podnikom a vládam kompenzovať svoje emisie a zároveň investovať do udržateľných a ekologických iniciatív.

Zabezpečením transparentnosti a presnosti merania a overovania emisií uhlíka tieto projekty zefektívňujú a sprístupňujú obchodovanie s uhlíkom. Podporujú tiež spoluprácu medzi organizáciami, vládami a podnikmi s cieľom vytvoriť obehové hospodárstvo a podporiť udržateľnú nízkouhlíkovú budúcnosť. (Bővebben analyticsinsight.net)

Dokument sa zaoberá udržateľnosťou cloudu a FinOps (finančné operácie), pričom skúma, ako vyvážiť environmentálny dopad a efektívnosť nákladov v cloud computingu. Zdôrazňuje dôležitosť integrácie finančnej zodpovednosti a environmentálnej udržateľnosti v rámci cloudových stratégií.

A dokumentum főbb pontjai:

• Bevezetés:
  • Poukazuje na rastúci dopyt po energii v dátových centrách, pričom sa očakáva, že spotreba energie sa zdvojnásobí do roku 2026.
  • Zdôrazňuje potrebu udržateľných cloudových operácií.
  • Upozorňuje, že vďaka opatreniam na zvýšenie efektivity, sa darí udržať spotrebu elektrickej energie dátovými centrami medzi 1-1.3% celosvetovej spotreby.
  • Zmieňuje sa o ekonomických výhodách spojených s udržateľnými cloudovými operáciami, kde podniky, ktoré uplatňujú dôkladné techniky optimalizácie cloudu, zaznamenávajú zníženie emisií uhlíka o 90% a pokles prevádzkových nákladov o 25-30%.
• Cloudová udržateľnosť a FinOps:
  • Cloud computing zvyšuje energetickú efektívnosť o 60-85% a znižuje emisie uhlíka o 30-40%.
  • Implementácia cloudu prináša úsporu nákladov o 25-45% v IT operáciách.
  • Cloudové systémy sú o 65-75% efektívnejšie ako tradičné výpočtové prostredia.
  • Integrácia FinOps a udržateľnosti umožňuje zníženie nákladov až o 30%.
  • Firmy, ktoré používajú pokročilé stratégie optimalizácie cloudu, znížili svoje celkové výdavky na cloud o 25-35%.
  • Implementácia udržateľných postupov a cloud-native technológií môže znížiť uhlíkovú stopu až o 40%.
  • AI a strojové učenie môžu znížiť spotrebu energie o ďalších 20-30%.
• Optimalizácia umiestnenia úloh pre environmentálny dopad:
  • Geografická optimalizácia môže znížiť spotrebu energie o 30-40%.
  • Dáta centrá v chladnejšom podnebí môžu zlepšiť efektivitu chladenia až o 38%.
  • Časová optimalizácia môže znížiť emisie uhlíka o 35-40%.
  • Kombinácia geografickej a časovej optimalizácie môže priniesť úsporu energie až o 45%.
• Integrácia FinOps praktík:
  • FinOps pomáha dosahovať ciele znižovania nákladov a emisií uhlíka.
  • Medzi hlavné oblasti, na ktoré sa treba zamerať, patrí optimalizácia výpočtového výkonu, úložiska, licencií a architektúry.
  • Optimalizácia výpočtového výkonu môže znížiť náklady na cloud až o 70%.
  • Použitie automatizovaných technológií na odstránenie plytvania, až do 40%.
  • Architektonická optimalizácia môže znížiť náklady až o 45%, a správny výber inštancií a plánovanie záväzkov môže ušetriť ďalších 35%.
• Implementačné stratégie:
  • Technické opatrenia:
    • Automatické škálovanie môže znížiť náklady na cloud o 25-35%.
    • Kontajnerová orchestrácia môže zlepšiť efektívnosť zdrojov až o 40%.
    • Inštancie šité na mieru môžu znížiť uhlíkovú stopu až päťnásobne.
  • Organizačné opatrenia:
    • Medzifunkčné tímy zlepšujú efektivitu nákladov a zdrojov o 30-40%.
    • Školenia môžu zvýšiť efektivitu využívania zdrojov o 45% a viesť k úsporám nákladov o 20-30%.
• Budúce trendy:
  • AI môže predpovedať a optimalizovať využitie zdrojov s presnosťou až 85%.
  • Monitorovacie systémy poháňané AI môžu znížiť emisie uhlíka o 25-30%.
  • Hybridné a multi-cloudové systémy budú bežné do roku 2025.
  • Štandardizované postupy zeleného výpočtového spracovania môžu znížiť náklady na energiu až o 42%.
  • Optimalizácia dodávateľského reťazca s využitím edge computingu môže znížiť spotrebu energie súvisiacu s prenosom dát až o 60%.

Záverom, dokument zdôrazňuje, že kombinácia cloudovej udržateľnosti a FinOps je kľúčová pre dosiahnutie efektívnosti nákladov a environmentálnej zodpovednosti. Úspech závisí od komplexnej stratégie, ktorá kombinuje organizačné odhodlanie, technické know-how a neustálu inováciu. Tavaszi

Slovník pojmov

• Cloudová udržateľnosť: Súbor postupov a stratégií zameraných na minimalizáciu environmentálneho dopadu cloudových služieb, zahŕňajúci znižovanie spotreby energie a emisií uhlíka.
• FinOps (Financial Operations): Disciplína zameraná na správu a optimalizáciu nákladov spojených s cloudovými službami, spravidla s cieľom dosiahnuť väčšiu efektivitu a zodpovednosť.
• Geografická optimalizácia: Stratégia umiestňovania dátových centier v lokalitách s výhodnými podmienkami (napr. chladnejšie podnebie alebo prístup k obnoviteľným zdrojom energie) pre zníženie spotreby energie.
• Časová optimalizácia: Strategické plánovanie úloh a workloadov v obdobiach, keď je najviac dostupná obnoviteľná energia, čím sa znižuje závislosť od fosílnych palív.
• Uhlíková stopa: Celkové množstvo skleníkových plynov (vyjadrených ako ekvivalent oxidu uhličitého), ktoré sú generované priamo alebo nepriamo v dôsledku ľudskej činnosti.
• PUE (Power Usage Effectiveness): Ukazovateľ energetickej efektívnosti dátového centra, vyjadruje pomer celkovej energie spotrebovanej dátovým centrom k energii spotrebovanej IT zariadeniami.
• CUE (Carbon Usage Effectiveness): Ukazovateľ uhlíkovej efektívnosti dátového centra, vyjadruje pomer celkových emisií uhlíka k energii spotrebovanej IT zariadeniami.
• Autonómne škálovanie: Automatické prispôsobovanie výpočtových zdrojov podľa aktuálnych potrieb, čím sa optimalizuje ich využitie a znižuje plytvanie.
• Obnoviteľné zdroje energie: Zdroje energie, ktoré sú prirodzene obnovované a nevyčerpateľné, napríklad slnečná, veterná, vodná a geotermálna energia.
• Edge computing: Výpočtová architektúra, kde sa dáta spracúvajú bližšie k ich zdroju (napr. na okraji siete), čím sa znižuje latencia a objem prenášaných dát do centrálneho cloudu.

Dokument predstavuje principiálny rámec na určenie spravodlivých príspevkov jednotlivých krajín k otepľovaniu v rámci Parížskej dohody. Hlavným cieľom je alokovať globálny rozpočet otepľovania (zahŕňajúci všetky antropogénne skleníkové plyny) jednotlivým krajinám na základe princípov vychádzajúcich z medzinárodných zmlúv a environmentálneho práva. Štúdia sa zameriava na určenie spravodlivého podielu každej krajiny na emisiách skleníkových plynov s cieľom dosiahnuť ciele Parížskej dohody o obmedzení globálneho otepľovania na 1,5 °C alebo 2 °C.

Kľúčové body štúdie:

• Spravodlivé rozdelenie úsilia: Medzinárodné rokovania o klíme dlhodobo diskutujú o spravodlivosti pri rozdeľovaní úsilia na dosiahnutie spoločných globálnych cieľov. Rámec štúdie sa opiera o princípy spravodlivosti, ako aj o princípy prevencie škôd, predbežnej opatrnosti, zodpovednosti znečisťovateľa, schopnosti platiť a benefitu z minulých emisií.
• Globálny rozpočet otepľovania: Štúdia definuje globálny rozpočet otepľovania, ktorý sa týka všetkých antropogénnych skleníkových plynov, a alokuje ho jednotlivým krajinám. Tento prístup sa líši od predchádzajúcich štúdií, ktoré sa zameriavali len na emisie CO2. Používa sa metrika GWP* na premenu ne-CO2 skleníkových plynov na CO2 ekvivalentné emisie.
• Tri interpretácie spravodlivosti: Štúdia predstavuje tri interpretácie princípov spravodlivosti:
  • Interpretácia I: Rovnosť a princíp „znečisťovateľ platí“, kde sa každému človeku priznáva rovnaké právo na znečisťovanie, ale zohľadňujú sa historické emisie krajiny od roku 1850 alebo 1990.
  • Interpretácia II: Zohľadňuje schopnosť platiť pomocou ukazovateľov ako výnos z vládnych dlhopisov (II-A) a HDP na obyvateľa (II-B), čo upravuje distribúciu na základe Interpretácie I.
  • Interpretácia III: Namiesto schopnosti platiť zohľadňuje princíp „beneficient platí“, ktorý využíva historický predaj fosílnych palív na úpravu pridelených rozpočtov z Interpretácie I.
• Vyčerpanie rozpočtov: Z analýzy vyplýva, že do roku 2021 mnohé krajiny, vrátane väčšiny rozvinutých krajín, už vyčerpali svoj spravodlivý podiel rozpočtu otepľovania kompatibilný s cieľom 1,5 °C. Podobný stav je aj pri cieli 2 °C. Napríklad USA, Spojené kráľovstvo, Rusko a Japonsko sú medzi krajinami s negatívnymi zostávajúcimi rozpočtami. Naopak, krajiny ako India a Brazília majú ešte väčšinu svojho rozpočtu k dispozícii.
• Rozdiely medzi spravodlivými rozpočtami a redukciami: Štúdia ukazuje značný rozdiel medzi spravodlivými rozpočtami pridelenými krajinám a najhlbšími možnými domácimi redukciami emisií, ktoré môžu dosiahnuť. Mnohé krajiny s vysokou úrovňou ľudského rozvoja budú musieť prijať opatrenia nad rámec domácich redukcií, aby dosiahli spravodlivý podiel.
• Vplyv normatívnych rozhodnutí: Výsledky sú ovplyvnené normatívnymi rozhodnutiami, ako je výber princípov spravodlivosti, ukazovateľov a východiskového roka pre výpočet historických emisií. Napríklad pri zohľadnení princípu „schopnosť platiť“ alebo „beneficient platí“ sa rozdiely medzi krajinami zväčšujú.
• Neistoty a metodologické faktory: Štúdia zohľadňuje aj metodologické a fyzikálne neistoty, ako je odhad aerosólového maskovacieho efektu, rozsah úpravy ukazovateľov a cieľ otepľovania. Avšak, vplyv týchto faktorov je menej významný ako normatívne rozhodnutia.
• Doplnkové opatrenia: Vzhľadom na prečerpanie rozpočtov mnohých krajín štúdia zdôrazňuje potrebu doplnkových opatrení, ako je rozsiahle odstraňovanie oxidu uhličitého (CDR) a medzinárodná spolupráca prostredníctvom finančnej podpory a transferu technológií.

Štúdia poskytuje cenný rámec na pochopenie a vyhodnotenie spravodlivých príspevkov jednotlivých krajín k riešeniu klimatických zmien. Identifikuje medzery medzi spravodlivými ambíciami a realitou a poukazuje na potrebu nadnárodnej spolupráce. Dôležitý je tiež fakt, že štúdia nezohľadňuje náklady na zmiernenie klimatických zmien a škody spôsobené klimatickými zmenami, čo je dôležité pre budúce štúdie. Tavaszi

Svetové oceány absorbujú približne 25 % oxidu uhličitého (CO2) vyprodukovaného ľudskou činnosťou, čo slúži ako najväčší prírodný zachytávač uhlíka. Svetové oceány absorbujú približne 25 % oxidu uhličitého (CO2) vyprodukovaného ľudskou činnosťou, čo slúži ako najväčší prírodný zachytávač uhlíka. Spoločnosti na odstraňovanie oxidu uhličitého (CDR), ako napríklad Equatic , pracujú na zosilnení tohto procesu a zachytávajú ešte viac CO2 v boji proti klimatickým zmenám. (JOZEF ŠAVIT, viac na thebrighterside.news)

Digitalizácia a moderné technológie zohrávajú kľúčovú úlohu v globálnom úsilí o boj proti klimatickej zmeny. Využívanie digitálnych nástrojov, inteligentných systémov a inovatívnych technológií umožňuje efektívnejšie sledovať, analyzovať a reagovať na environmentálne výzvy. Tento článok skúma, ako digitalizácia a technológie prispievajú k znižovaniu emisií, zlepšovaniu energetickej efektívnosti a podporovaniu udržateľného rozvoja.

Zlepšenie monitorovania a predikcie klimatických zmien

1. Satelitné a senzorové siete

Moderné satelity a senzory poskytujú detailné údaje o klíme, atmosfére a prírodných ekosystémoch. Tieto informácie umožňujú:

– Presnejšie predpovede počasia a rýchlejší zásah pri extrémnych poveternostných udalostiach.

– Monitorovanie lesov, oceánov a polar regions pre zistenie deforestácie, tepelného otepľovania a zmeny v ekosystémoch.

2. Big Data a umelá inteligencia (AI)

Analýza veľkých dát a využívanie AI pomáha identifikovať vzory a trendy, ktoré sú kľúčové pre pochopenie klimatických zmien:

– Prediktívna analýza umožňuje modelovať budúci vývoj klímy a meniace sa environmentálne podmienky.

– Optimalizácia energetických systémov prostredníctvom inteligentných algoritmov znižuje straty a zvyšuje efektívnosť.

Podpora udržateľnej energetiky

1. Inteligentné siete (Smart Grids)

Smart Grids integrujú digitálne technológie do energetickej infraštruktúry, čo zvyšuje:

– Efektívne riadenie spotreby energie a lepšie využívanie obnoviteľných zdrojov.

– Flexibilitu siete pri integrácii solárnej a veternej energie, čím sa minimalizujú výpadky a optimalizuje distribúcia.

2. Internet vecí (IoT)

IoT zariadenia umožňujú monitorovanie a riadenie energetických systémov v reálnom čase:

– Smart home technológie znižujú spotrebu energie prostredníctvom automatizácie osvetlenia, vykurovania a chladenia.

– Priemysel 4.0 využíva IoT na optimalizáciu výrobného procesu a minimalizáciu energetických strát.

Znižovanie emisií a uhlíkovej stopy

1. Elektromobilita a inteligentná doprava

Digitalizácia podporuje rozvoj elektrických vozidiel a inteligentných dopravných systémov:

– Smart traffic management znižuje dopravné zápchy a emisie CO₂.

– Dátové platformy pre zdieľanie informácií o dostupnosti nabíjacích staníc a optimalizáciu trás elektromobilov.

2. Digitálne platformy pre efektívne hospodárenie s odpadmi

Využívanie digitálnych nástrojov na správu a recykláciu odpadov podporuje cirkulárnu ekonomiku:

– Aplikácie a senzory monitorujú úrovne odpadu a optimalizujú procesy recyklácie.

– Blockchain technológia zaisťuje transparentnosť a sledovateľnosť odpadových materiálov.

A fenntartható mezőgazdaság támogatása

1. Presné poľnohospodárstvo

Využívanie digitálnych technológií a dát pomáha farmerom:

– Optimalizovať zavlažovanie a využitie hnojív, čím sa znižuje spotreba vody a emisie skleníkových plynov.

– Monitorovať zdravie plodín a predchádzať škodcom prostredníctvom droneov a satelitných snímok.

2. Digitálne trhy a logistiky

Zlepšenie distribučných kanálov a transparentnosti na trhoch:

– Online platformy umožňujú efektívnejšie predávanie a distribúciu potravín, čím sa minimalizujú energetické nároky a strata potravín.

– Smart supply chains zaisťujú efektívne využívanie zdrojov a znižovanie emisií počas transportu.

Podpora environmentálnej správy a politík

1. Geografické informačné systémy (GIS)

GIS poskytujú priestorové údaje, ktoré sú nevyhnutné pre plánovanie a implementáciu environmentálnych politík:

– Mapovanie a analýza priorít na ochranu prírodných zdrojov.

– Výber optimálnych lokalít pre obnoviteľné energetické projekty a ochranné opatrenia.

2. Digitálne nástroje pre správu emisií

Technológie umožňujú efektívnejšie sledovanie a riadenie emisií skleníkových plynov:

– Automatizované systémy na meranie a reportovanie emisných dát.

– Platformy pre obchodovanie s uhlíkom podporujú transparentnosť a efektívne cenové mechanizmy.

Digitalizácia a moderné technológie sú neoddeliteľnou súčasťou úsilia o boj proti klimatickej zmeny. Prostredníctvom zlepšenia monitorovania, optimalizácie energetických systémov, podpory udržateľnej dopravy a poľnohospodárstva, a efektívnejšej správy environmentálnych politík poskytujú technológie nástroje potrebné na znižovanie emisií skleníkových plynov a podporu udržateľného rozvoja. Investície do digitálnych technológií a ich integrácia do rôznych sektorov sú kľúčové pre dosiahnutie globálnych klimatických cieľov a zabezpečenie ekologicky a ekonomicky udržateľnej budúcnosti. Tavaszi

Zelené technológie (angl. Green Technologies) sú inovatívne a environmentálne šetrné technológie, ktoré minimalizujú negatívny dopad na životné prostredie a podporujú trvalo udržateľný rozvoj. Tieto technológie využívajú obnoviteľné zdroje energie, efektívne využívanie zdrojov a ekologicky priaznivé procesy na riešenie environmentálnych problémov, ako sú klimatická zmena, znečistenie ovzdušia a vodných zdrojov či strata biodiverzity.

Hlavné typy zelených technológií

1. Obnoviteľné zdroje energie

– Solárna energia: Využívanie slnečného žiarenia na výrobu elektrickej energie prostredníctvom fotovoltických panelov.

– Veterná energia: Používanie veterných turbín na generovanie elektriny.

– Vodná energia: Využitie pohybu vody, napríklad vodné elektrárne, na produkciu energie.

– Geotermálna energia: Využívanie tepla z vnútra Zeme na vykurovanie a výrobu elektriny.

2. Energetická efektívnosť

– Inteligentné siete (Smart Grids): Optimalizácia distribúcie energie pomocou digitálnych technológií.

– Energeticky úsporné budovy: Stanovenie štandardov a využívanie technológií na zníženie spotreby energie v budovách.

3. Udržateľná doprava

– Elektromobilita: Používanie elektrických vozidiel na zníženie emisií skleníkových plynov.

– Hybrydové vozidlá: Kombinácia spaľovacích motorov a elektrických pohonov pre vyššiu efektívnosť.

4. Recyklácia a obnova materiálov

– Mechanická a chemická recyklácia plastov: Procesy na premieňanie odpadového plastu na nové výrobky.

– Recyklácia kovov a skla: Opätovné využitie kovov a skla z odpadových materiálov.

5. Vodné technológie

– Čistenie odpadových vôd: Inovatívne metódy na efektívne čistenie a opätovné využívanie vody.

– Zavlažovacie systémy s nízkou spotrebou vody: Optimalizácia využívania vody v poľnohospodárstve.

---

Ako zelené technológie podporujú udržateľný rozvoj

1. Environmentálne prínosy

– Zníženie emisií skleníkových plynov: Obnoviteľné zdroje energie a energetická efektívnosť výrazne znižujú množstvo CO₂ emitovaného do atmosféry.

– Ochrana prírodných zdrojov: Recyklácia a obnova materiálov znižujú potrebu ťažby nových surovín, čím chráni ekosystémy.

– Zlepšenie kvality ovzdušia a vody: Čistenie odpadových vôd a využívanie ekologicky šetrných technológií prispievajú k čistote životného prostredia.

2. Ekonomické prínosy

– Znižovanie nákladov na energiu: Energeticky efektívne technológie a obnoviteľné zdroje energie môžu znížiť dlhodobé náklady na energiu.

– Tvorba pracovných miest: Vývoj a implementácia zelených technológií vytvára nové pracovné príležitosti v rôznych sektoroch.

– Inovatívny rast: Investície do zelených technológií stimulujú výskum a vývoj, podporujú inovácie a konkurencieschopnosť firiem.

3. Sociálne prínosy

– Zlepšenie zdravia: Zníženie znečistenia ovzdušia a vody vedie k lepšej kvalite života a vyššej zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo.

– Energetická bezpečnosť: Diversifikácia zdrojov energie znižuje závislosť na fosílnych palivách, čím zvyšuje energetickú nezávislosť krajín.

– Prístup k čistým technológiám: Udržateľné technológie zlepšujú prístup k čistým zdrojom energie a vody, čo je dôležité pre rozvojom potrebné komunity.

Výzvy a prekážky pri implementácii zelených technológií

1. Vysoké počiatočné náklady

– Implementácia nových technológií si často vyžaduje značné investície, čo môže byť pre niektoré organizácie a krajiny prekážkou.

2. Technologické a inovačné bariéry

– Vývoj efektívnych a spoľahlivých zelených technológií je náročný a vyžaduje neustály výskum a vývoj.

3. Legislatívne a regulačné prekážky

– Nedostatok vhodných regulácií a podporných politík môže brániť rýchlemu rozvoju a adopcii zelených technológií.

4. Vzdelávanie

– Potreba vzdelávania a zvyšovania povedomia o výhodách zelených technológií je kľúčová pre ich širokú akceptáciu a implementáciu.

5. Integračné problémy

– Integrácia zelených technológií do existujúcich systémov a infraštruktúr môže byť komplikovaná a vyžaduje koordinované úsilie.

Príklady úspešných zelených technológií

1. Solárne panely a fotovoltické systémy

– Široké nasadenie solárnej energie na domácnostiach, firemných budovách a v energetických sieťach prispieva k čistejšej a udržateľnej energetike.

2. Veterné turbíny

– Využívanie veterných elektrární na veľkých farmách alebo offshore zariadeniach poskytuje stabilný zdroj obnoviteľnej energie.

3. Energeticky efektívne budovy

– Budovy navrhnuté s použitím vysokej izolácie, LED osvetlenia a inteligentných systémov riadenia energie znižujú spotrebu energie a emisie.

4. Bioenergie a biopalivá

– Využívanie biomasy a výroba biopalív z odpadových materiálov sú ekologicky šetrné metódy na získavanie energie.

5. Inteligentné siete (Smart Grids)

– Implementácia inteligentných energetických sietí umožňuje efektívnejšiu distribúciu a využívanie energie, čím sa minimalizuje jej strata.

Zelené technológie sú neoddeliteľnou súčasťou prechodu na trvalo udržateľný rozvoj. Prostredníctvom znižovania emisií skleníkových plynov, optimalizácie využívania zdrojov a ochrany prírodných ekosystémov prispievajú k vytváraniu udržateľného a ekologicky zodpovedného sveta. Napriek existujúcim výzvam, investície do výskumu, vývoja a implementácie zelených technológií sú kľúčové pre zabezpečenie čistej, efektívnej a trvalo udržateľnej budúcnosti pre všetky generácie. Podpora tejto transformácie vyžaduje koordinované úsilie vlády, podnikateľského sektora a jednotlivcov, aby sme spoločne čelili globálnym environmentálnym výzvam a zabezpečili prosperujúcu planétu. Tavaszi

Prírodné riešenia klimatickej zmeny (Nature-Based Solutions, NBS) sú stratégie a opatrenia využívajúce prírodné procesy a ekosystémy na zmiernenie, adaptáciu a zlepšenie environmentálnych, sociálnych a ekonomických podmienok spôsobených klimatickou zmenou. Tieto riešenia integrujú ľudské činnosti s prírodnými systémami, čím podporujú udržateľný rozvoj a ochranu biodiverzity.

Hlavné typy prírodných riešení

1. Zalesňovanie a udržiavanie lesov

– Opis: Vysádzanie nových stromov a ochrana existujúcich lesných porastov.

– Mechanizmus: Stromy absorbujú oxid uhličitý (CO₂) počas fotosyntézy a ukladajú ho v biomase a pôde.

– Výhody: Sekvestrácia uhlíka, zlepšenie kvality ovzdušia, poskytovanie biotopov pre rôzne druhy.

2. Obnova mokradí a rašelinísk

– Opis: Ochrana a obnova mokradí a rašelinísk, ktoré sú bohaté na organický uhlík.

– Mechanizmus: Mokrade a rašeliniská ukladajú veľké množstvo uhlíka v pôde a vodných útvaroch.

– Výhody: Regulácia vodného cyklu, ochrana proti povodniam, zvýšenie biodiverzity.

3. Agrolesníctvo a permakultura

– Opis: Integrácia stromov a rastlín do poľnohospodárskych systémov.

– Mechanizmus: Kombinácia pestovania plodín, živín a stromov zlepšuje úrodnosť pôdy a znižuje eróziu.

– Výhody: Zvýšenie produkcie potravín, zlepšenie kvality pôdy, sekvestrácia uhlíka.

4. Obnova koralových útesov a morských tráv

– Opis: Ochrana a obnovenie morských ekosystémov, ako sú koralové útesy a morská tráva.

– Mechanizmus: Koralové útesy a morské trávy absorbujú CO₂ a poskytujú útočisko pre mnohé morské druhy.

– Výhody: Zvýšenie biodiverzity, ochrana pobrežných oblastí pred eróziou, podpora rybolovu.

5. Zelené strechy a vertikálne záhrady

– Opis: Inštalácia rastlín na strechách budov a vertikálnych plánoch.

– Mechanizmus: Rastliny absorbujú CO₂, poskytujú izoláciu a zlepšujú kvalitu ovzdušia.

– Výhody: Znižovanie teplej ostrovnej efektu, zlepšenie estetického vzhľadu miest, podpora biodiverzity v mestách.

---

Výhody prírodných riešení klimatickej zmeny

1. Sekvestrácia uhlíka

– Prírodné riešenia efektívne absorbujú a ukladajú CO₂ z atmosféry, čím prispievajú k zníženiu skleníkových plynov.

2. Adaptácia na klimatické zmeny

– Poskytujú ochranu pred extrémnymi poveternostnými udalosťami, ako sú povodne, suchá a vlny horúčav.

3. Zvýšenie biodiverzity

– Prírodné riešenia podporujú rozmanitosť druhov a vytvárajú alebo obnovujú biotopy, čo zlepšuje ekosystémovú stabilitu.

4. Ekonomické prínosy

– Znižujú náklady na infraštruktúru, zdravotnú starostlivosť a poľnohospodárstvo tým, že poskytujú prirodzené ochranné mechanizmy.

5. Sociálne a kultúrne prínosy

– Zlepšujú kvalitu života obyvateľov tým, že poskytujú zelené priestory, zlepšujú zdravie a podporujú komunitnú súdržnosť.

---

Výzvy a prekážky pri implementácii prírodných riešení

1. Finančné náklady

– Počiatočné investície do implementácie a údržby prírodných riešení môžu byť vysoké, čo môže byť pre niektoré komunity alebo krajiny prekážkou.

2. Legislatívne a politické bariéry

– Nedostatok podpory zo strany vlády a nedostatočné regulácie môžu brániť rozvoju prírodných riešení.

3. Technické a vedecké výzvy

– Potreba ďalšieho výskumu na optimalizáciu efektivity a dlhodobej udržateľnosti prírodných riešení.

4. Klimatické a environmentálne faktory

– Zmeny v klíme a ekosystémoch môžu ovplyvniť schopnosť prírodných riešení fungovať efektívne.

5. Spolupráca a koordinácia

– Efektívna implementácia vyžaduje coordenujúce a spolupracujúce úsilie medzi rôznymi sektormi a úrovňami vlády.

---

Príklady úspešných prírodných riešení

1. Obnova lesov v Amazonskom dažďovom pralese

– Projekty zamerané na vysádzanie stromov a ochranu existujúcich lesov prispievajú k sekvestrácii veľkého množstva CO₂ a zachovávaniu biodiverzity.

2. Zelené strechy v mestách

– Mestá ako Berlín a Curych implementovali zelené strechy, ktoré znižujú teploty v mestách, absorbujú CO₂ a poskytujú nové biotopy pre miestnu faunu.

3. Obnova rašelinísk v Severnej Európe

– Projekty na obnovu rašelinísk pomáhajú zachovať organický uhlík a poskytujú ochranu pred povodňami.

4. Koralové útesy v Karibiku

– Programy zamerané na rozvoj a ochranu koralových útesov zlepšujú biodiverzitu a podporujú udržateľný rybolov.

Prírodné riešenia klimatickej zmeny (Nature-Based Solutions) predstavujú efektívny a udržateľný spôsob, ako zmierniť dopady klimatickej zmeny a adaptovať sa na jej dôsledky. Integrácia týchto riešení do globálnych a miestnych stratégií je nevyhnutná pre dosiahnutie udržateľného rozvoja, ochranu biodiverzity a zlepšenie kvality života. Napriek výzvam, ktoré s sebou prinášajú, prírodné riešenia ponúkajú mnohostranné prínosy, ktoré môžu podporiť globálne úsilie o boj proti klimatickej zmene a vytvoriť udržateľnejšiu budúcnosť pre všetkých obyvateľov našej planéty. Tavaszi

Naša Zem zažíva nezvyčajne rýchle otepľovanie v porovnaní so zmenami za predchádzajúcich 2000 rokov. Toto globálne otepľovanie je jednoznačne výsledkom emisií skleníkových plynov spôsobených ľudskou činnosťou, najmä spaľovaním fosílnych palív, ako sú uhlie, ropa a zemný plyn, používaných v doprave a energetike. Globálne otepľovanie a s ním súvisiace klimatické zmeny vedú k stále vážnejším a škodlivejším dôsledkom pre ľudí a ekosystémy, ktoré nás podporujú. Tieto dôsledky sa prejavujú zhoršovaním zdravia, bezpečnosti, ochrany a prosperitu.

Klimatické zmeny sú často označované ako výzva alebo kríza kvôli ich závažným dopadom, naliehavosti nájdenia riešení a komplexnosti problému. Už teraz klimatické zmeny zvyšujú tlak na fyzickú infraštruktúru a sociálne, ekonomické a politické systémy, na ktoré sa spoliehame, zároveň však ohrozujú zdravie a blahobyt ľudí a všetkého života na Zemi.

Niektoré budúce klimatické zmeny sú nevyhnutné a/alebo nezvratné, napríklad strata ľadových pokrývok a trvalé záplavy pobrežných oblastí. Avšak tieto zmeny je možné obmedziť významným a rýchlym znížením globálnych emisií skleníkových plynov. Naliehavé kroky na zníženie emisií a rozšírenie adaptácie v tomto desaťročí sú kľúčové pre minimalizáciu vplyvov na ľudí a ekosystémy. Rýchle opatrenia by tiež priniesli množstvo výhod, najmä pre kvalitu ovzdušia a zdravie. Tieto prechody by zahŕňali rozsiahle zmeny v technológiách, infraštruktúre, využívaní pôdy, správaní a riadiacich štruktúrach.

Skleníkové plyny emitované ľudskou činnosťou zahŕňajú oxid uhličitý (CO₂), metán (CH₄), oxid dusný (N₂O) a fluórované plyny. Zvýšené množstvo týchto plynov v atmosfére spôsobuje otepľovanie planéty, čo má rozsiahle dôsledky na klimatický systém.

Klimatické zmeny majú široké dopady na zdravie a blaho ľudí a ekosystémov. To zahŕňa častejšie a intenzívnejšie záplavy, suchá, silnejšie búrky a požiare; zmeny v dostupnosti potravín a metódach pestovania plodín; ohrozenie zásobovania vodou; a nárast chorôb prenášaných vektormi, problémov duševného zdravia a chorôb a úmrtí spojených s teplom. Tieto dôsledky môžu spolu zvyšovať riziká pre národnú bezpečnosť.

Aj keď niektorí ľudia a regióny môžu zaznamenať obmedzené alebo krátkodobé výhody z klimatických zmien, negatívne vplyvy už teraz prevyšujú väčšinu pozitívnych efektov a s pokračujúcim otepľovaním budú akékoľvek výhody ešte viac oslabované.

Hoci klimatické zmeny ovplyvňujú všetkých, ich dôsledky nie sú rovnaké pre každého. Niektorí jednotlivci a komunity čelia vyšším zdravotným rizikám v závislosti od faktorov, ako je vek, miesto práce alebo bývania, prístup k zdrojom a existujúci zdravotný stav. Tieto faktory sú ovplyvnené sociálnym a ekonomickým kontextom. Napríklad komunity s nízkymi príjmami a farebné komunity čelia vážnejším rizikám a škodám, pretože s väčšou pravdepodobnosťou žijú alebo pracujú v oblastiach vystavených klimatickým rizikám a často majú menej zdrojov na reakciu na ich dôsledky. Vo vidieckych oblastiach môžu byť tieto riziká ešte vyššie kvôli nedostatku zdrojov alebo infraštruktúry na prispôsobenie sa. Mladí ľudia budú počas svojho života tiež čeliť rastúcim záťažiam spôsobeným klimatickými zmenami. Dôležitou súčasťou klimatickej gramotnosti je pochopenie, ako a prečo ľudia vnímajú dopady klimatických zmien odlišne a ako sociálne a kultúrne súvislosti ovplyvňujú ich schopnosť reagovať. Tavaszi

Slovník kľúčových pojmov

• Adaptácia: V ľudských systémoch je to proces prispôsobovania sa skutočnej alebo očakávanej klíme a jej účinkom s cieľom zmierniť škody alebo využiť výhodné príležitosti. V prírodných systémoch je to proces prispôsobenia sa skutočnej klíme a jej účinkom.
• Aerosóly: Suspenzia vzdušných tuhých alebo kvapalných častíc s typickou veľkosťou častíc v rozmedzí od niekoľkých nanometrov do niekoľkých desiatok mikrometrov.
• Biodiverzita: Rozmanitosť života, vrátane počtu rastlinných a živočíšnych druhov, iných foriem života, genetických typov, biotopov a biómov v ekosystéme.
• Cyklus uhlíka: Súbor procesov, prostredníctvom ktorých uhlíkové zlúčeniny prúdia medzi zásobníkmi v životnom prostredí.
• Cirkulácia (oceánska): Rozsiahly pohyb vôd v oceánskom povodí, ktorý je kľúčovým regulátorom klímy.
• Klíma: Priemerné poveternostné podmienky oblasti za dlhšie časové obdobie.
• Klímaváltozás: Zmeny v priemerných poveternostných podmienkach, ktoré pretrvávajú niekoľko desaťročí alebo dlhšie.
• Klimatická spravodlivosť: Uznanie rozmanitosti hodnôt a minulých a súčasných škôd.
• Klimatický model: Numerické znázornenie klimatického systému na základe fyzikálnych, chemických a biologických vlastností.
• Klimatický systém: Hmota, energia a procesy zahrnuté v interakciách medzi zemskou atmosférou, hydrosférou, kryosférou, litosférou a biosférou.
• Klimatická variabilita: Odchýlky klimatických premenných od daného priemerného stavu.
• Koprodukcia (poznatkov): Integrácia rôznych znalostných systémov.
• Dôstojná práca: Produktívna práca pre ľudí v podmienkach slobody, rovnosti, bezpečnosti a ľudskej dôstojnosti.
• Diskriminácia: Nerovnaké zaobchádzanie s jednotlivcom alebo skupinou ľudí na základe napríklad ich rasy, pohlavia, veku alebo zdravotného postihnutia.
• Sucho: Výnimočné obdobie nedostatku vody.
• Zemský systém: Funkcia Zeme ako systému vzájomne prepojených častí.
• Eko-úzkosť: Chronický strach z environmentálnej skazy.
• Eko systém: Funkčná jednotka pozostávajúca zo živých organizmov, ich neživého prostredia a vzájomných interakcií.
• Emisie: Uvoľňovanie plynov a aerosólov do atmosféry.
• Environmentálna nespravodlivosť: Environmentálne činy, správanie, zákony a politiky, ktoré nie sú spravodlivé.
• Rovnosť: Zásada byť spravodlivý a nestranný.
• Extrémne udalosti: Poveternostné udalosti, ktoré sú zriedkavé na konkrétnom mieste a v čase.
• Extrémne teplo: Teploty, ktoré sú oveľa vyššie a/alebo vlhkejšie, ako je priemer.
• Záplava: Pretečenie bežných hraníc vodného toku.
• Potravinová sieť: Diagram prepojení medzi druhmi v ekosystéme.
• Fosílne palivá: Uhlíkové palivá z fosílnych ložísk uhľovodíkov, vrátane uhlia, ropy a zemného plynu.
• Globálne otepľovanie: Zvýšenie globálnej povrchovej teploty.
• Skleníkový efekt: Proces, prostredníctvom ktorého sa teplo zachytáva v blízkosti zemského povrchu skleníkovými plynmi.
• Skleníkový plyn (GHG): Plynné zložky atmosféry, ktoré absorbujú a vyžarujú žiarenie.
• Nebezpečenstvo: Potenciálny výskyt prírodnej alebo človekom spôsobenej fyzickej udalosti.
• Vlna horúčav: Obdobie abnormálneho horúceho počasia.
• Záplava prílivom: Nastáva, keď sa stúpanie hladiny mora skombinuje s miestnymi faktormi.
• Ľadový štít: Ľadové teleso kontinentálnej veľkosti.
• Dopad (klimatický): Dôsledky realizovaných rizík na prírodné a ľudské systémy.
• Domorodé poznatky (IK): Súbory dynamických a skúsenostných poznatkov získaných časom domorodými národmi.
• Priemyselná éra: Obdobie od začiatku rozsiahlej priemyselnej činnosti okolo roku 1750 až po súčasnosť.
• Nerovnosť: Nespravodlivý rozdiel v distribúcii zdrojov.
• Medzivládny panel o zmene klímy: Organizácia, ktorá poskytuje vedecké informácie pre tvorbu klimatickej politiky.
• Spravodlivý prechod: Súbor princípov, procesov a postupov, ktoré zabezpečujú, že nikto nezostane pozadu pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo.
• Maladaptácia: Nastane, keď sa prijmú opatrenia, ktoré môžu viesť k zvýšenému riziku nepriaznivých následkov súvisiacich s klímou.
• Marginalizovaná populácia/komunita: Komunita vylúčená z hlavného spoločenského, hospodárskeho a kultúrneho života.
• Migrácia (ľudí): Pohyb osoby alebo skupiny osôb cez medzinárodné hranice alebo v rámci národa.
• Zmierňovanie: Opatrenia na zníženie množstva a rýchlosti budúcej zmeny klímy.
• Okysľovanie oceánov: Proces, ktorým sa hodnota pH morskej vody posúva smerom k kyslejším hodnotám.
• Preťažená komunita: Obyvateľstvo alebo geografická oblasť, ktorá zažíva neúmerné environmentálne a klimatické škody a riziká.
• Parížska dohoda: Medzinárodná klimatická dohoda z roku 2015.
• Participatívne procesy: Prístupy k výskumu a plánovaniu, v ktorých sa tí, ktorých výsledky najviac ovplyvňujú, aktívne zapájajú do procesu.
• Obnoviteľná energia: Akákoľvek forma energie, ktorá sa dopĺňa prirodzenými procesmi.
• Odolnosť (klimatická): Schopnosť prepojených sociálnych, ekonomických a ekologických systémov vyrovnať sa s klimatickou zmenou.
• Riziko: Ohrozenie života, zdravia, bezpečnosti, životného prostredia, ekonomickej pohody a iných cenností.
• Stúpanie hladiny mora: Zvýšenie výšky hladiny mora.
• Sociálne systémy: Inštitúcie, politiky, programy, postupy, hodnoty a správanie.
• Búrkový príval: Dočasné zvýšenie hladiny mora v dôsledku extrémnych poveternostných podmienok.
• Transformačná adaptácia: Adaptácia, ktorá mení základné atribúty sociálno-ekologického systému.
• Kritický bod: Bod, v ktorom zmena klímy spustí významnú environmentálnu udalosť.
• Neistota (štatistická): Vyjadrenie miery, do akej je množstvo alebo proces neznámy.
• Zanedbávaná komunita: Komunita, ktorá v dôsledku nepretržitej systémovej diskriminácie zažíva neúmerné environmentálne a klimatické škody a riziká.
• Vektor (choroby): Organizmus, ktorý prenáša mikroorganizmy spôsobujúce choroby.
• Zraniteľnosť (klimatická): Miera, do akej sú fyzické, biologické a sociálno-ekonomické systémy náchylné na nepriaznivé vplyvy zmeny klímy.
• Počasie: Stav atmosféry, najmä s ohľadom na jej účinky na život a ľudské aktivity.
• Blaho (ľudské): Stav existencie, ktorý napĺňa rôzne ľudské potreby.
• Požiar: Požiar na divokej pôde.

Celkovým cieľom projektu INTERCAMBIO je podpora duševného a fyzického zdravia pracovníkov v meniacom sa pracovnom prostredí v dôsledku klimatických zmien, zavádzania nových pracovných postupov a medzi pracovníkmi na zelených pracovných miestach. INTERCAMBIO bude podporovať intervencie založené na dôkazoch a rámec pre sociálnu ochranu a dôstojné zelené pracovné miesta . (Bővebben intercambio-project.eu)

V nadväznosti na správu Európskeho dvora audítorov z rokov 2021 a 2021 , tiež v spolupráci s FOREST EUROPE , bol na Climate-ADAPT zverejnený nový súbor 8 prípadových štúdií a 3 možností prispôsobenia adaptácie v sektore lesného hospodárstva.

Ukážka prípadových štúdií:

• Iniciatívy zalesňovania vo veľkých oblastiach postihnutých suchom a výskytom škodcov v Nemecku ( podpora rozhodnutia pre vlastníkov lesov v Hesensku ; rozsiahla obnova lesov v Severnom Porýní-Vestfálsku )

(Bővebben klíma-adapt.eea.europa.eu)

Strategický poradný výbor pomôže Európskej komisii ďalej navrhovať Destination Earth (DestinE) ako jednu z hlavných iniciatív EÚ, ktorá reaguje na dvojitú výzvu, ktorou je zelená a digitálna transformácia. Majú sa vyvinúť dve vysoko presné digitálne dvojčatá Zeme na monitorovanie a simuláciu prírodnej a ľudskej činnosti a na vývoj a testovanie scenárov, ktoré by umožnili udržateľnejší rozvoj a podporili európske politiky zelenej transformácie. Adaptácia v tomto zohráva kľúčovú úlohu, pretože jedno z digitálnych dvojčiat sa bude venovať adaptácii na zmenu klímy. (Bővebben klíma-adapt.eea.europa.eu)

Rovnako ako akcie môžu investori nakupovať a predávať fondy obchodované na burze (ETF) vždy, keď je trh otvorený. Často investovanie do uhlíkových kreditov prostredníctvom ETF ponúka jednoduchý a rôznorodý spôsob, ako vstúpiť na tento expandujúci trh. Pokryli sme niektoré z najlepších ETF na rok 2025 na trhu s uhlíkovými kreditmi a ako podporujú udržateľné investície. (Bővebben carboncredits.com)

Carbon Market Regulations Tracker je vyvinutý s cieľom zlepšiť pochopenie a transparentnosť regulácií trhu s uhlíkom a podporiť vlády, vývojárov projektov, investorov a iných účastníkov trhu pri orientácii v meniacom sa regulačnom prostredí.

Sledovač slúži ako centrálny informačný uzol, ktorý ponúka štandardizované súhrny a priame odkazy na príslušné nariadenia týkajúce sa základných a úverových trhových aktivít v rámci dobrovoľných trhov s uhlíkom a trhov podľa článku 6 Parížskej dohody. Zahŕňa implementované aj plánované alebo konzultované nariadenia, ale nezahŕňa politiky uhlíkovej dane alebo systémy obchodovania s emisiami, pokiaľ nezahŕňajú uhlíkové kredity. Sledovač je umiestnený na webovej stránke Gold Standard a bude sa pravidelne udržiavať, aby sa zabezpečilo, že zostane relevantným nástrojom na podporu trhovej istoty a uľahčenie zdieľania znalostí medzi kľúčovými účastníkmi trhu v rámci jurisdikcií. (Bővebben goldstandard.org)

Soil Atlas 2024 je publikácia, ktorá zdôrazňuje význam pôdy ako základného zdroja života na Zemi. Pôda sa považuje za najrozmanitejšie biotop na Zemi a je nevyhnutná pre produkciu potravín, reguláciu vody a klímy. Napriek tomu je ohrozená degradáciou, ktorá má vplyv na poľnohospodársku produktivitu, potravinovú bezpečnosť a zdravie ekosystémov.

Medzi hlavné body publikácie patrí:

• Degradácia pôdy: Približne tretina svetových pôd je degradovaná, pričom viac ako 40 percent z nich sa nachádza v Afrike. Degradácia pôdy je spôsobená neudržateľnými poľnohospodárskymi postupmi, odlesňovaním a zlou správou pôdy. V Európe je 60% pôd klasifikovaných ako poškodené.
• Desertifikácia: Intenzívne poľnohospodárstvo a klimatická kríza vedú k vážnej degradácii pôdy a desertifikácii aj v Európe, vrátane krajín s miernym a vlhkým podnebím.
• Klímaváltozás: Zdravá pôda je kľúčová pre skladovanie uhlíka. Pôda ukladá viac uhlíka ako lesy. Zároveň pomáha zmierňovať dopady extrémneho počasia, ako sú búrky a záplavy.
• Korporátna moc: Nadmerné používanie umelých hnojív a pesticídov poškodzuje pôdu a biodiverzitu. Tieto produkty prinášajú veľké zisky nadnárodným spoločnostiam, ktoré ovplyvňujú vlády, čo bráni zavedeniu potrebných politík na ochranu ľudí a životného prostredia.
• Dusíkaté hnojivá: Syntetické hnojivá poškodzujú klímu, ale priemyselné poľnohospodárstvo je na nich silne závislé. Ceny hnojív viedli k zvýšeniu cien potravinových komodít, čo najviac postihuje africké krajiny.
• Fosfor: Fosfor je bioesenciálny prvok, no jeho zdroje sú obmedzené. Priemyselné hnojivá sa vyrábajú z fosfátových hornín, ktorých zásoby sú konečné.
• Zelené hnojivá: Výroba syntetických dusíkatých hnojív pomocou obnoviteľnej energie môže znížiť emisie skleníkových plynov. Nerieši to však problémy spojené s nadmerným používaním syntetických hnojív.
• Konflikty o pôdu: Pôda zohráva dôležitú úlohu pri ochrane životného prostredia, ale intenzívne využívanie pôdy na klimatické opatrenia môže viesť ku konfliktom a porušovaniu ľudských práv.
• Szén-kreditek: Pôda má veľkú kapacitu na skladovanie uhlíka, ktorá sa využíva na vytváranie obchodovateľných uhlíkových kreditov. Tie ale môžu v skutočnosti podkopať snahy o zníženie emisií.
• Ľudské práva: Spravodlivý prístup k pôde je základom pre realizáciu ľudských práv, ako je právo na potraviny. Napriek tomu pretrvávajú smrteľné konflikty o pôdu.
• Ženy a pôda: Bezpečný prístup k pôde je dôležitý pre dlhodobú ochranu pôdy. V mnohých afrických krajinách sú však práva žien na pôdu neisté, čo bráni investíciám do udržateľného hospodárenia s pôdou.
• Európai Únió: EÚ nemá komplexný právny rámec pre ochranu pôdy a doterajšie pokusy o jeho vytvorenie boli neúspešné.
• Agroekológia: Agroekológia predstavuje odpoveď na priemyselný model poľnohospodárstva, ktorý vykorisťuje ľudí a poškodzuje pôdu.
• Skryté náklady: Degradácia pôdy má mnohé neviditeľné náklady – environmentálne, zdravotné, sociálne a ekonomické. Účtovníctvo skutočných nákladov (TCA) umožňuje tieto náklady zviditeľniť.
• Obnova pôdy: V Indii sa mnoho farmárov vracia k alternatívnym postupom hospodárenia s pôdou, ktoré boli poškodené nadmerným používaním chemických hnojív a pesticídov.
• Obnova púští: V boji proti desertifikácii v oblasti Sahary a Sahelu sa osvedčujú miestne, zdola nahor realizované techniky.
• Bez-pôdne poľnohospodárstvo: Vertikálne vnútorné poľnohospodárstvo umožňuje pestovanie plodín počas celého roka. Vyžaduje si menej priestoru a sľubuje zníženie spotreby vody, hnojív a pesticídov. Musí byť však súčasťou rozsiahlejšej transformácie potravinových systémov.

Publikácia tiež zdôrazňuje, že ochrana pôdy je nevyhnutná pre budúcnosť a že je potrebné spolupracovať na jej ochrane. Ponúka prehľad o rôznych aspektoch pôdy a zároveň vyzýva na konkrétne kroky na jej ochranu a udržateľné využívanie. Tavaszi

Glosár kľúčových pojmov

• Pôda: Vrchná vrstva zemskej kôry, ktorá pozostáva z minerálov, organickej hmoty, vody, vzduchu a živých organizmov a je základom pre rast rastlín a život na Zemi.
• Degradácia pôdy: Zhoršovanie kvality pôdy v dôsledku prírodných a ľudských faktorov, ktoré znižujú jej úrodnosť a schopnosť plniť svoje ekosystémové funkcie.
• Erózia: Odnášanie vrchných vrstiev pôdy vodou, vetrom alebo inými prírodnými silami, ktoré vedie k strate živín a zhoršovaniu úrodnosti.
• Salinizácia: Nahromadenie solí v pôde, ktoré bráni rastu rastlín a znižuje úrodnosť pôdy.
• Land grabbing (uchmatnutie pôdy): Rozsiahle nadobúdanie pôdy firmami, bankami a investičnými fondmi, často za spoluúčasti národných elít, ktoré vedie k vysídľovaniu miestnych komunít a k porušovaniu ľudských práv.
• Szén-kredit: Certifikát reprezentujúci uloženie jednej tony oxidu uhličitého v pôde, lesoch alebo iných systémoch, ktorý sa používa pri obchodovaní v rámci mechanizmov klimatickej politiky.
• Agroekológia: Prístup k poľnohospodárstvu, ktorý sa zameriava na integráciu ekologických princípov do poľnohospodárskej praxe s cieľom zvýšiť udržateľnosť a odolnosť poľnohospodárskych systémov.
• Desertifikácia: Proces znižovania úrodnosti a vysychania pôdy v suchých a polosuchých oblastiach, ktorý vedie k šíreniu púštnych podmienok.
• Humus: Organická hmota v pôde, ktorá vzniká rozkladom rastlinných a živočíšnych zvyškov mikroorganizmami a má kľúčový význam pre štruktúru a živnosť pôdy.
• Zai technika: Tradičná poľnohospodárska technika využívaná v suchých oblastiach, pri ktorej sa vytvárajú malé jamky, kde sa hromadí voda a živiny pre sadenie rastlín.
• Vertikálne farmárstvo: Technika poľnohospodárskej produkcie, pri ktorej sa rastliny pestujú v niekoľkých vrstvách nad sebou v uzavretých priestoroch, čo umožňuje kontrolu prostredia a efektívne využitie priestoru.
• Peatlands (rašeliniska): Ekosystémy tvorené nahromadenou organickou hmotou z odumretých rastlín, v ktorých sa ukladá veľké množstvo uhlíka a prispievajú k regulácii vodného režimu.

Každý rok si 24. januára pripomíname  Medzinárodný deň vzdelávania, deň zamyslenia sa nad transformačnou silou vzdelávania. Toto je ideálny čas zamerať sa na dôležitosť klimatickej výchovy a inovatívnych metód, vďaka ktorým bude pútavejšia a efektívnejšia.

Vzdelávanie je kľúčom k riešeniu klimatických zmien. Je to jediný najsilnejší prediktor informovanosti o zmene klímy. Mainstreaming klimatickej výchovy zmení myslenie a správanie – nielen pre študentov, ale aj pre ich rodičov, komunity a vlády. (Bővebben earthday.org)

V Európe a na celom svete sú ľudia ovplyvnení rastúcimi rizikami, ktoré zmena klímy predstavuje pre ich životy, zdravie a živobytie. Na počesť obetí a postihnutých klimatickou krízou Európska komisia, Európsky parlament a Rada EÚ určili 15. júl za Deň EÚ pre obete globálnej klimatickej krízy.

Zatiaľ čo zmena klímy je globálnou výzvou, jej dôsledky pociťujeme lokálne. Dátum 15. júla bol jedným z najhorších dní smrteľných záplav, ktoré postihli Európu v roku 2021. Ako sa naša planéta otepľuje, dopady – od extrémnych poveternostných udalostí, ako sú horúčavy, suchá alebo záplavy, až po pobrežnú eróziu v dôsledku stúpajúcej hladiny morí – pokračujú. vybrať si daň na životoch a živobytí v celej Európe a vo svete, čo bude mať trvalý vplyv na miestne hospodárstva a komunity. (Bővebben klíma.ec.europa.eu)

Dokument je správou o implementácii klimatického cieľa EÚ do roku 2040 a identifikuje hlavné stavebné kamene a opatrenia potrebné na dosiahnutie 90% zníženia emisií skleníkových plynov (GHG) v porovnaní s rokom 1990. Správa zdôrazňuje, že dosiahnutie cieľa do roku 2040 je nevyhnutné pre dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 a následné dosiahnutie záporných emisií.

Kľúčové body správy:

• Základné stavebné kamene: Správa identifikuje niekoľko kľúčových stavebných kameňov pre dosiahnutie cieľa do roku 2040:
  • Zníženie spotreby energie: Očakáva sa zníženie hrubej dostupnej energie o približne 30 % medzi rokmi 2021 a 2040. Najväčšie zníženie sa očakáva v doprave, nasledované priemyslom a obytnými a terciárnymi sektormi.
  • Dostupnosť zelenej elektriny: Elektrifikácia dopravy, budov a priemyslu si vyžaduje rozsiahle množstvá zelenej elektriny. Dokument uvádza, že je nevyhnutné zvýšiť úložnú kapacitu, keďže systémy sú postavené na obnoviteľnej energii.
  • Dostupnosť udržateľnej biomasy: Predpokladá sa, že použitie biomasy a odpadu sa zvýši o 30 % v scenároch IA S2 a S3, čo predstavuje približne 20 % hrubej dostupnej energie v roku 2040. Správa však upozorňuje na neistotu dostupnosti biomasy v tomto rozsahu a na potenciálne negatívne dopady na ekosystémy a biodiverzitu.
  • Dostupnosť zeleného vodíka: Rýchle zvýšenie spotreby vodíka sa predpokladá, dosahujúc 55-95 Mtoe do roku 2040 v scenároch S1-S2-S3. Produkcia zeleného vodíka je však zatiaľ v počiatočných štádiách.
  • Zachytávanie a ukladanie uhlíka (CCS) a využitie (CCU): CCS hrá významnú úlohu v scenároch IA, pričom ročné zachytávanie uhlíka sa pohybuje od menej ako 100 MtCO2 v scenári S1 po približne 350 MtCO2 ročne v scenári S3 do roku 2040.
  • Odstraňovanie uhlíka: Odstraňovanie uhlíka z atmosféry prostredníctvom prírodných a priemyselných metód je kľúčové, pričom sa očakáva dosiahnutie až 400 Mt CO2. Správa však upozorňuje na klesajúce schopnosti prirodzených „sinkov“ a neistoty týkajúce sa priemyselných metód odstraňovania uhlíka.
  • Financovanie a investície: Správa zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť dostatočné financovanie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.
• Sektorové opatrenia: Správa sa zaoberá aj konkrétnymi opatreniami v jednotlivých sektoroch:
  • Szállítás: Emisie z dopravy musia klesnúť o 73 %, pričom domáca doprava musí klesnúť o 82 % do roku 2040. To si vyžaduje rozsiahlu elektrifikáciu cestnej dopravy, prechod na ekologickejšie spôsoby dopravy a zníženie objemu dopravy. Podiel batériových elektrických vozidiel by mal vzrásť na 57-58 % v roku 2040.
  • Budovy: Na dosiahnutie cieľov zníženia emisií je potrebná kombinácia opatrení, vrátane stanovenia minimálnych štandardov energetickej hospodárnosti (MEPS) a rekonštrukčných povinností pre obytné budovy, zvyšovania ročného nárastu energie z obnoviteľných zdrojov a ukončenie inštalácie nových kotlov na fosílne palivá.
  • Priemysel: Na dosiahnutie cieľov je kľúčová elektrifikácia priemyselných procesov, ktorá si vyžaduje rozsiahle investície do infraštruktúry. Okrem toho je potrebné zlepšiť obehové hospodárstvo a efektívnosť využívania materiálov.
  • Poľnohospodárstvo: Zníženie emisií z poľnohospodárstva si vyžaduje zníženie počtu hospodárskych zvierat, zmenu stravovacích návykov a daňové opatrenia na mäso a mliečne výrobky. Technické opatrenia majú len obmedzený potenciál na zníženie emisií z chovu hospodárskych zvierat.
  • Energiagazdálkodás: Správa zdôrazňuje, že je nevyhnutné znížiť hrubé emisie z energetického sektora približne o 100% do roku 2040. Kľúčovými opatreniami sú rozširovanie využívania obnoviteľnej energie, využívanie jadrovej energie a udržiavanie systému obchodovania s emisiami (ETS).
• Dôležitosť dopytových opatrení: Správa poukazuje na to, že dopytové opatrenia (napr. obehové hospodárstvo, udržateľnejšia spotreba, zníženie plytvania potravinami) sú nevyhnutné na zníženie rizika, že ponukové opatrenia nebudú dostatočné.

Záverom, správa zdôrazňuje, že dosiahnutie klimatického cieľa EÚ do roku 2040 vyžaduje rozsiahle a koordinované úsilie v rôznych sektoroch, pričom je nevyhnutná rýchla implementácia existujúcich a nových opatrení a zároveň je potreba zohľadniť environmentálne, sociálne a ekonomické dopady. Správa tiež poukazuje na to, že mnohé technológie potrebné na dosiahnutie cieľa sú ešte stále v počiatočnej fáze vývoja a ich rozsiahle nasadenie si vyžaduje značné investície a politickú podporu. Tavaszi

Slovník Kľúčových Pojmov

• BECCS (Bioenergy Carbon Capture and Storage): Technológia zachytávania a ukladania CO2 z biomasy.
• BEV (Battery-electric vehicles): Batériové elektrické vozidlá.
• CBAM (Carbon Boarder Adjustment Mechanism): Mechanizmus uhlíkového vyrovnania na hraniciach, ktorého cieľom je zabrániť úniku uhlíka.
• CCS (Carbon Capture and Storage): Technológia zachytávania a ukladania oxidu uhličitého.
• CCU (Carbon Capture and Utilisation): Zachytávanie a využívanie oxidu uhličitého, napríklad pri výrobe palív.
• CDR (Carbon Dioxide Removal): Odstraňovanie oxidu uhličitého z atmosféry.
• CO2e (Carbon dioxide equivalents): Ekvivalenty oxidu uhličitého, jednotka používaná na porovnanie rôznych skleníkových plynov.
• DACCS (Direct Air Carbon Capture and Storage): Zachytávanie CO2 priamo zo vzduchu a jeho ukladanie.
• ECL (European Climate Law): Európsky klimatický zákon, ktorý stanovuje právny rámec pre klimatickú politiku EÚ.
• EED (Energy Efficiency Directive): Smernica o energetickej účinnosti, ktorá stanovuje ciele pre zlepšenie energetickej účinnosti.
• EJ (Exajoules): Jednotka energie.
• ENTSO-E (European Network of Transmission System Operators for Electricity): Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav elektrickej energie.
• ENTSO-G (European Network of Transmission System Operators for Gas): Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav plynu.
• EPBD (Energy Performance of Buildings Directive): Smernica o energetickej hospodárnosti budov, stanovujúca energetické normy pre budovy.
• EU ETS (European Emissions Trading System): Európsky systém obchodovania s emisiami.
• GAE (Gross Available Energy): Hrubá dostupná energia.
• GHG (Greenhouse gas): Skleníkové plyny.
• HGV (Heavy goods vehicles): Ťažké nákladné vozidlá.
• IA (Impact Assessment): Posúdenie vplyvu.
• ICE (Internal combustion engine): Spaľovací motor.
• LULUCF (Land Use, Land-Use Change and Forestry): Sektor využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesníctva.
• Mtoe (Million tonnes of oil equivalent): Milión ton ropného ekvivalentu.
• NECPs (National Energy and Climate Plans): Národné plány v oblasti energetiky a klímy, ktoré stanovujú národné ciele v oblasti klímy.
• NZIA (Net Zero Industry Act): Akt o priemysle s nulovými emisiami.
• RFNBOs (Renewable fuels of non-biological origin): Obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu, napríklad e-palivá.
• RED (Renewable Energy Directive): Smernica o obnoviteľných zdrojoch energie, stanovuje ciele podielu obnoviteľných zdrojov.
• RRF (Recovery and Resilience Facility): Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti.
• SAFs (Sustainable Aviation Fuels): Udržateľné letecké palivá.
• STEP (Strategic Technologies for Europe Platform): Strategické technológie pre Európsku platformu.
• TEN-E (Trans-European Networks for Energy): Transeurópske siete pre energetiku.
• TYNDPs (Ten-Year Network Development Plans): Desaťročné plány rozvoja siete.
• ZEVs (Zero-emission vehicles): Vozidlá s nulovými emisiami.

Dokument egy dobrovoľný štandard pre mikropodniky, malé a stredné podniky (VSME), ktorý vyvinula Európska poradná skupina pre finančné výkazníctvo (EFRAG). Jeho cieľom je pomôcť týmto podnikom so zverejňovaním informácií o udržateľnosti.

Hlavné ciele tohto štandardu sú:

• Poskytnúť informácie pre veľké spoločnosti, ktoré vyžadujú údaje o udržateľnosti od svojich dodávateľov.
• Poskytnúť informácie pre banky a investorov, čím sa zlepší prístup podnikov k financovaniu.
• Zlepšiť riadenie otázok udržateľnosti, ako je znečistenie a bezpečnosť pracovníkov.
• Prispievať k udržateľnejšiemu a inkluzívnejšiemu hospodárstvu.

Štandard je určený pre podniky, ktorých cenné papiere nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Európskej únii. Zahŕňa mikropodniky, malé podniky a stredné podniky, ktoré sú definované na základe ich súvahy, čistého obratu a priemerného počtu zamestnancov.

Tento štandard nie je právne záväzný ako Európske štandardy pre vykazovanie udržateľnosti (ESRS) pre veľké podniky. Podporuje však konzistentnosť s ESRS a zároveň zohľadňuje charakteristiky malých a stredných podnikov.

Štruktúra štandardu: Štandard má dva moduly:

• Základný modul: Obsahuje zverejnenia B1 a B2 a základné metriky (B3 až B11). Tento modul je určený pre mikropodniky a je minimálnou požiadavkou pre ostatné podniky.
• Komplexný modul: Obsahuje ďalšie dátové body, ktoré môžu vyžadovať banky, investori a korporátni klienti nad rámec základného modulu. Použitie komplexného modulu je podmienené použitím základného modulu.

Princípy prípravy správy o udržateľnosti:

• Podniky by mali poskytovať informácie o pozitívnych aj negatívnych dopadoch na ľudí a životné prostredie.
• Mali by uvádzať informácie o tom, ako environmentálne a sociálne otázky ovplyvňujú ich finančnú pozíciu.
• Informácie by mali byť relevantné, verné, porovnateľné, zrozumiteľné a overiteľné.
• Podniky môžu doplniť metriky z modulov o ďalšie kvalitatívne a kvantitatívne informácie.
• Správa o udržateľnosti by mala byť koherentná s finančnými výkazmi.

Základný modul (B1-B11) obsahuje požiadavky na zverejnenie informácií v nasledovných oblastiach:

• Všeobecné informácie: základ pre prípravu správy, právna forma podniku, odvetvie podľa NACE, veľkosť súvahy, obrat, počet zamestnancov, krajina primárnych operácií, geolokácia miest.
• Prax, politiky a budúce iniciatívy prechodu k udržateľnejšej ekonomike.
• Environmentálne metriky:
  • Spotreba energie a emisie skleníkových plynov (GHG).
  • Znečistenie ovzdušia, vody a pôdy.
  • Biodiverzita.
  • Voda.
  • Využívanie zdrojov, obehové hospodárstvo a nakladanie s odpadom.
• Sociálne metriky:
  • Všeobecné charakteristiky pracovnej sily.
  • Zdravie a bezpečnosť pracovníkov.
  • Odmeňovanie, kolektívne vyjednávanie a odborná príprava.
• Správa a riadenie:
  • Odsúdenia a pokuty za korupciu a úplatkárstvo.

Komplexný modul (C1-C9) dopĺňa základný modul o ďalšie informácie:

• Všeobecné informácie: stratégia, obchodný model a iniciatívy súvisiace s udržateľnosťou.
• Environmentálne metriky:
  • Zváženie pri vykazovaní emisií GHG v rámci B3.
  • Ciele zníženia emisií GHG a prechod ku klíme.
  • Klimatické riziká.
• Sociálne metriky:
  • Ďalšie charakteristiky pracovnej sily.
  • Informácie o ľudských právach.
  • Závažné negatívne incidenty v oblasti ľudských práv.
• Správa a riadenie:
  • Príjmy z určitých odvetví a vylúčenie z referenčných hodnôt EÚ.
  • Pomer rodovej diverzity v riadiacom orgáne.

Štandard obsahuje aj rozsiahle prílohy s definíciami pojmov, zoznamom možných otázok udržateľnosti a informáciami pre účastníkov finančného trhu. Poskytuje tiež podrobné pokyny pre každý modul. Tavaszi</

Glosár kľúčových pojmov

• VSME Štandard (Voluntary standard for non-listed micro-, small- and medium-sized undertakings): Dobrovoľný štandard pre mikropodniky a malé a stredné podniky, ktorých akcie nie sú obchodované na regulovanom trhu. Pomáha podnikom poskytovať informácie o udržateľnosti pre obchodných partnerov, banky a investorov.
• Základný modul: Jeden z dvoch modulov VSME štandardu. Zameriava sa na minimálne požiadavky a je vhodný pre mikropodniky a menšie firmy.
• Komplexný modul: Druhý modul VSME štandardu. Poskytuje rozsiahlejšie informácie a je vhodný pre podniky, ktoré chcú podrobnejšie informovať o svojom úsilí v oblasti udržateľnosti.
• Emisie skleníkových plynov (GHG): Skleníkové plyny sú plyny v atmosfére, ktoré pohlcujú a vyžarujú tepelnú energiu. VSME Štandard sa zameriava na šesť plynov uvedených v Kjótskom protokole: oxid uhličitý (CO2), metán (CH4), oxid dusný (N2O), fluorid dusitý (NF3), fluórované uhľovodíky (HFCs), perfluórované uhľovodíky (PFCs) a fluorid sírový (SF6).
• Scope 1 emisie: Priame emisie skleníkových plynov z vlastných zdrojov podniku, napríklad z výrobných procesov.
• Scope 2 emisie: Emisie skleníkových plynov z nákupu energií, ako je elektrina, teplo, para a chlad.
• Scope 3 emisie: Emisie skleníkových plynov, ktoré pochádzajú z iných zdrojov ako Scope 1 a Scope 2, napríklad z dodávateľského reťazca.
• Odoberanie vody: Celkové množstvo vody, ktoré podnik odoberá z akéhokoľvek zdroja.
• Spotreba vody: Množstvo vody, ktoré sa po odobraní neodvedie späť do vodného prostredia alebo tretím stranám.
• Biodiverzitne citlivá oblasť: Oblasť, ktorá je definovaná ako oblasť so špeciálnou ochranou prírody. Ide o oblasti ako sú siete Natura 2000, UNESCO pamiatky, KBA a iné chránené oblasti.
• NACE klasifikácia: NACE je štatistická klasifikácia ekonomických činností v Európskej únii.
• Základný rok: Predchádzajúci rok, voči ktorému sa merajú emisie podniku.
• Cieľový rok: Budúci rok, v ktorom sa má dosiahnuť zníženie emisií.
• Hodnotový reťazec: Celý rad aktivít, zdrojov a vzťahov, ktoré súvisia s obchodným modelom podniku. Zahŕňa aktivity podniku, jeho dodávateľov aj zákazníkov.
• Udržateľnosť: Schopnosť uspokojovať potreby súčasnosti bez kompromitovania schopnosti budúcich generácií uspokojovať vlastné potreby. Zahrňuje environmentálne, sociálne a ekonomické aspekty.
• Emisné faktory (EF): Emisné faktory sa používajú na výpočet emisií škodlivých látok.
• Skleníkový potenciál (GWP): Miera, akou skleníkový plyn prispieva ku globálnemu otepľovaniu v porovnaní s oxidom uhličitým (CO2).
• NMVOC (Non-methane volatile organic compounds): Nemetánové prchavé organické látky, ktoré sú znečisťujúce látky ovzdušia.
• PM10 (Particulate matter 10): Časticové látky s priemerom 10 mikrometrov a menej.
• SBTi (Science Based Targets initiative): Iniciatíva, ktorá podporuje spoločnosti pri stanovovaní vedecky podložených cieľov znižovania emisií skleníkových plynov.
• SFDR (Sustainable Finance Disclosure Regulation): Nariadenie EÚ o zverejňovaní informácií o udržateľnosti vo finančnom sektore.
• EBA Pillar 3: Požiadavky Európskeho orgánu pre bankovníctvo na zverejňovanie informácií bankami, vrátane informácií o environmentálnych a sociálnych rizikách.
• Benchmark Regulation: Nariadenie EÚ o referenčných hodnotách (benchmarks).
• Circular Economy: Ekonomický model založený na minimalizácii odpadu, opätovnom využívaní a recyklácii materiálov.
• Transition plan: Plán, ktorý popisuje kroky, ktoré podnik podnikne na transformáciu svojho podnikania v smere k nízkoemisnej ekonomike.

Prvý deň vo funkcii prezidenta Spojených štátov Donald Trump formálne oznámil odstúpenie svojej krajiny od Parížskej dohody – dôležitej globálnej zmluvy, ktorá sa snaží obmedziť klimatické zmeny.

Pred podpísaním príkazu Trump oznámil svoje dôvody aréne jasajúcich priaznivcov , pričom globálnu dohodu opísal ako „nespravodlivé, jednostranné okrádanie parížskej klimatickej dohody“.

Samozrejme, nie je to prvýkrát, čo Trump stiahol USA z parížskej dohody – urobil to v roku 2017 , počas svojho prvého funkčného obdobia.

Na jednej strane je Trumpov krok obrovskou ranou pre snahy o globálne klimatické opatrenia. USA sú po Číne druhým najväčším producentom skleníkových plynov na svete. Krajina je kľúčová pre globálne úsilie o obmedzenie klimatických zmien.

Ale vzhľadom na Trumpov popieranie klímy je v skutočnosti lepšie, ak sa USA nezúčastňujú medzinárodných rokovaní o klíme, kým je pri moci. Takto môže zvyšok sveta pokračovať v práci bez Trumpovho korozívneho vplyvu. (od Rebekkah Markey-Towlerovej, The Conversation, viac na phys.org)