Irányelvek (CSRD) dióhéjban

Az Európai Parlament és a Tanács (EU) irányelve 2022/2464 (CSRD) Vállalati fenntarthatósági jelentésekről szóló, 2022. december 14-i irányelv, amely módosítja az (EU) 2022. sz. 537/2014, 2004/109/EK irányelv, 2006/43/EK irányelv és 2013/34/EU irányelv 

Táto smernica rozširuje povinnosť vykazovať informácie o udržateľnosti na širšiu škálu spoločností, vrátane:

● Všetkých veľkých podnikov:

Tento bod sa vzťahuje na všetky podniky, ktoré spĺňajú definíciu „veľkého podniku“ podľa smernice 2013/34/EÚ. Táto definícia zohľadňuje faktory ako celková bilančná suma, čistý obrat a priemerný počet zamestnancov počas účtovného roka. Zahrnutie všetkých veľkých podnikov do povinnosti vykazovania je odôvodnené ich potenciálnym vplyvom na aspekty udržateľnosti, a to aj prostredníctvom ich hodnotového reťazca.

● Všetkých podnikov (okrem mikropodnikov), ktorých cenné papiere sú obchodované na regulovanom trhu v EÚ:

Táto kategória zahŕňa všetky podniky, ktorých akcie alebo iné cenné papiere sú kótované na burze v EÚ. Výnimkou sú mikropodniky, ktoré sú z tejto povinnosti oslobodené. Dôvodom pre zahrnutie týchto podnikov je rastúci dopyt investorov po informáciách o udržateľnosti. Tieto informácie im umožňujú lepšie posúdiť riziká a vplyvy svojich investícií a splniť vlastné požiadavky na zverejňovanie informácií o udržateľnosti.

● Úverových inštitúcií a poisťovní spĺňajúcich určité kritériá veľkosti:

Táto kategória zahŕňa finančné inštitúcie, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri prechode na udržateľné hospodárstvo. Smernica špecifikuje kritériá veľkosti pre tieto inštitúcie, aby sa zabezpečila proporcionalita povinnosti vykazovania. Účelom je umožniť používateľom informácií posúdiť vplyv týchto inštitúcií na spoločnosť a životné prostredie, ako aj riziká, ktorým čelia v súvislosti s aspektmi udržateľnosti.

● Podnikov z tretích krajín, ktorých cenné papiere sú obchodované na regulovanom trhu EÚ alebo ktoré dosahujú významný obrat v EÚ:

Táto kategória sa zameriava na podniky so sídlom mimo EÚ, ktoré však majú významnú ekonomickú aktivitu v rámci Únie. Patria sem podniky s cennými papiermi kótovanými na burze v EÚ a podniky s dcérskymi podnikmi alebo pobočkami v EÚ, ktoré dosahujú určitý obrat. Zahrnutie týchto podnikov do povinnosti vykazovania zabezpečuje rovnaké podmienky pre spoločnosti pôsobiace na vnútornom trhu a podporuje zodpovednosť podnikov z tretích krajín za ich vplyv na ľudí a životné prostredie v EÚ.

Dôvody pre rozšírenie povinnosti vykazovania sú:

1. Rastúci dopyt po informáciách o udržateľnosti zo strany investorov, občianskej spoločnosti a iných zainteresovaných strán:

Tento rastúci dopyt je hnacou silou zmien v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti. Zdroje uvádzajú niekoľko faktorov, ktoré prispievajú k tomuto trendu:

• Investori si čoraz viac uvedomujú finančné dopady ESG faktorov na svoje investície. Riziká spojené s klimatickými zmenami, stratou biodiverzity, zhoršovaním životného prostredia a sociálnymi otázkami sa stávajú významnými faktormi pri investičných rozhodnutiach. Investori potrebujú kvalitné informácie o udržateľnosti, aby mohli posúdiť riziká a príležitosti spojené s ich investíciami.
• Rastúci počet investičných produktov zameraných na udržateľnosť vytvára tlak na podniky, aby zverejňovali viac informácií o svojom ESG profile. Investori hľadajú investície, ktoré sú v súlade s ich hodnotami a cieľmi udržateľnosti.
• Občianska spoločnosť, vrátane mimovládnych organizácií, sociálnych partnerov a spotrebiteľov, požaduje väčšiu zodpovednosť podnikov za ich vplyv na ľudí a životné prostredie. Transparentnosť a zodpovednosť sú kľúčové pre budovanie dôvery medzi podnikmi a ich stakeholdermi.

Zdroje zdôrazňujú, že súčasný stav vykazovania informácií o udržateľnosti nepostačuje na uspokojenie rastúceho dopytu. Existuje nepomer medzi informáciami, ktoré používatelia potrebujú, a informáciami, ktoré podniky poskytujú. To vedie k informačnej medzere, ktorá bráni investorom a iným zainteresovaným stranám v prijímaní informovaných rozhodnutí.

2. Zlepšenie porovnateľnosti a spoľahlivosti informácií o udržateľnosti:

Zdroje zdôrazňujú potrebu zavedenia spoločných štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti, aby sa zabezpečila ich porovnateľnosť a spoľahlivosť.

• Nedostatok spoločných štandardov vedie k tomu, že podniky používajú rôzne rámce a štandardy, čo sťažuje porovnávanie ich ESG výkonnosti.
• Dobrovoľný charakter existujúcich usmernení nezabezpečuje dostatočnú kvalitu a konzistentnosť vykazovaných informácií.
• Smernica zavádza povinné štandardy a nezávislé overenie, aby sa posilnila dôveryhodnosť a porovnateľnosť informácií o udržateľnosti.

Zlepšenie porovnateľnosti a spoľahlivosti informácií o udržateľnosti umožní investorom a iným zainteresovaným stranám lepšie posúdiť ESG riziká a príležitosti, a tým prispeje k efektívnejšiemu alokovaniu kapitálu.

3. Zamedzenie nesúrodým vnútroštátnym pravidlám a posilnenie vnútorného trhu:

Zdroje poukazujú na to, že fragmentácia trhu s informáciami o udržateľnosti by mohla viesť k nejasnostiam a zvýšeným nákladom pre podniky.

• Bez harmonizovaných pravidiel na úrovni EÚ by sa mohli objaviť rôzne vnútroštátne pravidlá pre vykazovanie informácií o udržateľnosti.
• To by mohlo znevýhodniť podniky, ktoré pôsobia vo viacerých členských štátoch, a vytvoriť prekážky pre cezhraničné investície.
• Smernica zavádza spoločné štandardy na úrovni EÚ, čím sa posilní vnútorný trh a zníži sa administratívna záťaž pre podniky.

Harmonizované pravidlá pre vykazovanie informácií o udržateľnosti prispejú k vytvoreniu rovnakých podmienok pre všetky podniky na vnútornom trhu.

4. Zabezpečenie zodpovednosti podnikov za ich vplyv na ľudí a životné prostredie:

Zdroje zdôrazňujú, že lepšie vykazovanie informácií o udržateľnosti posilní zodpovednosť podnikov za ich ESG vplyvy.

• Transparentné informácie o udržateľnosti umožnia zainteresovaným stranám lepšie posúdiť vplyv podnikov na spoločnosť a životné prostredie.
• To zvýši tlak na podniky, aby prijali opatrenia na zlepšenie svojej environmentálnej a sociálnej výkonnosti.
• Zvýšená transparentnosť pomôže budovať dôveru medzi podnikmi a občanmi a posilní ich vzájomné vzťahy.

Zodpovedné správanie podnikov je kľúčové pre dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja a prechod na udržateľnejšiu budúcnosť.

Smernica zavádza nové štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti, ktoré budú vypracované Európskou poradnou skupinou pre finančné výkazníctvo (EFRAG). Tieto štandardy budú zahŕňať informácie o:

1. Environmentálne, sociálne, ľudskoprávne a správne faktory:

Tieto faktory, skrátene označované ako ESG (Environmental, Social, Governance), tvoria jadro konceptu udržateľnosti. Zdroje ich definujú ako „aspekty udržateľnosti“, ktoré zahŕňajú:

• Environmentálne faktory: Vplyvy podniku na životné prostredie, ako sú emisie skleníkových plynov, spotreba vody a energie, znečistenie a vplyv na biodiverzitu.
• Sociálne faktory: Vplyvy podniku na ľudí, ako sú pracovné podmienky, dodržiavanie ľudských práv, zdravie a bezpečnosť zamestnancov, rozmanitosť a začlenenie a vzťahy s komunitami.
• Ľudskoprávne faktory: Rešpektovanie a dodržiavanie ľudských práv v rámci celého hodnotového reťazca podniku. Patrí sem zákaz nútenej a detskej práce, rešpektovanie slobody združovania a kolektívneho vyjednávania a ochrana pred diskrimináciou.
• Správne faktory: Spôsob riadenia a kontroly podniku, vrátane štruktúry a fungovania správnej rady, riadenia rizík, etiky a transparentnosti.

Zdroje zdôrazňujú, že informácie o ESG faktoroch sú kľúčové pre pochopenie vplyvu podniku na spoločnosť a životné prostredie.

2. Dvojitá významnosť (double materiality):

Koncept dvojitej významnosti je jedným zo základných pilierov smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti. Zdroje ho vysvetľujú ako zohľadnenie dvoch hľadísk:

• Vplyv podniku na aspekty udržateľnosti: Zdroje definujú tento aspekt ako „vplyv činnosti podniku na ľudí a životné prostredie.“ Podniky musia identifikovať a zverejniť informácie o svojich významných negatívnych vplyvoch na environmentálne a sociálne aspekty.
• Vplyv aspektov udržateľnosti na podnik: Zdroje zdôrazňujú, že podniky musia zohľadniť aj to, ako ESG faktory ovplyvňujú ich vlastnú výkonnosť a pozíciu. Ide o identifikáciu a zverejnenie informácií o rizikách a príležitostiach, ktoré pre podnik vyplývajú z ESG faktorov.

Zdroje zdôrazňujú, že obe hľadiská významnosti sú rovnako dôležité a podniky musia zverejniť informácie, ktoré sú významné z oboch hľadísk.

3. Postup náležitej starostlivosti (due diligence):

Postup náležitej starostlivosti je systematický proces, ktorý podniky používajú na identifikáciu, prevenciu, zmiernenie a nápravu svojich negatívnych vplyvov na ESG faktory.

Zdroje uvádzajú, že tento postup zahŕňa:

• Identifikáciu a posúdenie ESG rizík a vplyvov v celom hodnotovom reťazci podniku.
• Prijatie opatrení na prevenciu a zmiernenie identifikovaných rizík a vplyvov.
• Monitorovanie a vyhodnocovanie účinnosti prijatých opatrení.
• Zverejňovanie informácií o procese náležitej starostlivosti a jeho výsledkoch.

Postup náležitej starostlivosti je kľúčový pre zodpovedné správanie podnikov a pre minimalizáciu ich negatívnych vplyvov na spoločnosť a životné prostredie.

4. Riziká a príležitosti súvisiace s aspektmi udržateľnosti:

Zdroje zdôrazňujú, že ESG faktory predstavujú pre podniky nielen riziká, ale aj príležitosti.

• Riziká: ESG riziká sú faktory, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť výkonnosť podniku, jeho finančnú stabilitu alebo reputáciu. Medzi príklady ESG rizík patria: fyzické riziká klimatických zmien, zmeny v legislatíve a regulácii, strata biodiverzity a sociálne nepokoje.
• Príležitosti: ESG príležitosti sú faktory, ktoré by mohli pozitívne ovplyvniť výkonnosť podniku, jeho konkurencieschopnosť a udržateľnosť v dlhodobom horizonte. Medzi príklady ESG príležitostí patria: vývoj a zavádzanie nových technológií, rastúci dopyt po udržateľných produktoch a službách a zlepšenie vzťahov s investormi a stakeholdermi.

Zdroje uvádzajú, že podniky musia identifikovať a zverejniť informácie o významných ESG rizikách a príležitostiach, ktorým čelia.

5. Výsledky politík v oblasti udržateľnosti:

Zdroje zdôrazňujú, že podniky musia zverejniť informácie o výsledkoch svojich politík v oblasti udržateľnosti. To zahŕňa informácie o:

• Celopodnikových cieľoch a stratégiách v oblasti udržateľnosti.
• Konkrétnych cieľoch a opatreniach na riešenie jednotlivých ESG faktorov.
• Pokroku pri dosahovaní stanovených cieľov.
• Výzvach a prekážkach, ktorým podniky čelia pri implementácii svojich politík v oblasti udržateľnosti.

Informácie o výsledkoch politík v oblasti udržateľnosti sú kľúčové pre pochopenie toho, ako podniky riešia ESG faktory a aký vplyv majú ich aktivity na spoločnosť a životné prostredie.

Smernica ďalej stanovuje:

• Povinnosť overenia vykazovaných informácií o udržateľnosti nezávislým poskytovateľom uisťovacích služieb,
• Právo akcionárov požadovať správu o vykazovaní informácií o udržateľnosti od akreditovanej tretej strany,
• Povinnosť uverejňovania informácií o udržateľnosti v jasne identifikovateľnej časti správy o hospodárení.

Smernica tiež zdôrazňuje dôležitosť zapojenia zamestnancov do procesu vykazovania informácií o udržateľnosti.

Smernica má za cieľ zlepšiť transparentnosť a zodpovednosť podnikov v oblasti udržateľnosti a podporiť prechod na udržateľnejšie hospodárstvo. Tavaszi