Dňa 13. decembra 2024 nadobudlo účinnosť nariadenie EÚ 2024/3015, ktoré zakazuje výrobky vytvorené pomocou nútenej práce na trhu Únie (ďalej len „nariadenie“ alebo „FLR“). FLR sa bude týkať mnohých medzinárodných spoločností, ktoré obchodujú s výrobkami v EÚ alebo ich vyvážajú z EÚ. Tento zákaz nadobudne platnosť 14. decembra 2027. Na rozdiel od iných nedávno prijatých právnych úprav týkajúcich sa ľudských práv a ESG, ako sú napríklad smernica EÚ o náležitej starostlivosti o udržateľnosť podnikov („CSDDD“) alebo smernica o podávaní správ o udržateľnosti podnikov („CSRD“), FLR sa bude priamo vzťahovať na spoločnosti bez nutnosti ďalších vnútroštátnych vykonávacích predpisov.

Tento článok ponúka prehľad FLR, skúma interakciu medzi FLR a inými významnými režimami, ako je CSDDD a zdôrazňuje dôležité kroky pre spoločnosti, ktoré sa pripravujú na dodržiavanie FLR.

Rozsah a kľúčový zákaz FLR:

FLR pokrýva všetky spoločnosti pôsobiace v EÚ (vrátane dovozcov a vývozcov), bez ohľadu na príjmy alebo miesto registrácie. To zahŕňa aj firmy, ktoré predávajú výrobky online alebo inými vzdialenými metódami zameranými na koncových používateľov v EÚ.

FLR stanovuje zákaz pre výrobky vytvorené nútenou prácou, čo znamená, že spoločnosti nesmú uvádzať ani sprístupňovať na trh EÚ či vyvážať z EÚ akýkoľvek produkt, ktorý bol úplne alebo čiastočne vyrobený nútenou prácou. Nútenú prácu definuje podľa Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce (ILO) z roku 1930 ako „akúkoľvek prácu alebo službu vynútenú od osoby pod hrozbou trestu, ktorú vykonáva, hoci sa na ňu dobrovoľne neprihlásila.“ Definícia zahŕňa aj nútenú detskú prácu. Tento zákaz sa vzťahuje na nútenú prácu v EÚ aj mimo nej v ktoromkoľvek štádiu dodávateľského reťazca.

Procedúry na vykonávanie a vynucovanie:

FLR stanovuje zásady vyšetrovania a vynucovania. Tu je niekoľko hlavných bodov:

Orgány zodpovedné za vynucovanie: Zodpovednosť za vynucovanie FLR bude závisieť od miesta podozrenia z nútenej práce. Ak sa podozrenie vyskytne mimo EÚ, bude konať Európska komisia. V prípade podozrenia v rámci členského štátu bude zodpovedný príslušný orgán tohto štátu.

Prístup zameraný na riziko: Orgány musia vyhodnocovať pravdepodobnosť porušenia FLR prostredníctvom prístupu zameraného na riziká. Musia zvážiť mieru a závažnosť podozrenia z nútenej práce, množstvo alebo objem výrobkov na trhu EÚ a podiel časti výrobku vyrobeného nútenou prácou.

Proces vyšetrovania: FLR definuje proces vyšetrovania, ktorý môže byť iniciovaný prostredníctvom sťažnosti alebo na základe iných dostupných informácií. Na začatie vyšetrovania musí byť preukázaná „opodstatnená obava“ o porušenie zákazu, čo znamená, že musia byť k dispozícii objektívne, zistiteľné a overiteľné informácie.

Výsledok: Ak sa zistí, že výrobok bol vyrobený nútenou prácou, príslušný orgán musí rozhodnúť o zákaze umiestnenia výrobku na trh EÚ alebo o jeho exporte a môže nariadiť stiahnutie výrobkov z trhu. Ak spoločnosť nariadenia nesplní, môžu byť uložené sankcie.

Interakcia s inými významnými právnymi úpravami:

FLR pridáva do rýchlo sa meniaceho regulačného prostredia a má za cieľ doplniť smernicu o podnikovej udržateľnosti (CSDDD). Nedáva spoločnostiam nové povinnosti nad rámec existujúcich predpisov, ale môže ich motivovať k zlepšeniu postupov povinnej starostlivosti o ľudské práva. Pre spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje CSDDD, môže byť dodržiavanie povinností podľa CSDDD dôležité pre minimalizáciu rizika podľa FLR, napríklad mapovaním a riešením vplyvov v ich hodnotových reťazcoch. JaroR

Cieľom nariadenia EÚ o obaloch PPWR je znížiť vplyv obalov na životné prostredie. Stanovuje, že do roku 2030 musia byť všetky obaly v EÚ recyklovateľné. Nariadenie vyžaduje, aby spoločnosti, vrátane online predajcov, prispôsobili svoj dizajn a použitie materiálov s cieľom zvýšiť recykláciu a opätovné použitie. Medzi kľúčové aspekty patrí zníženie hmotnosti obalov, podpora obehového hospodárstva a dodržiavanie usmernení o rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

Ktoré obaly sú zahrnuté?

Všetky druhy obalov, bez ohľadu na materiál alebo pôvod, či už od priemyslu alebo domácností.

Koho sa nariadenie týka?

Všetkých subjektov v dodávateľskom reťazci. Stanovuje povinnosti pre výrobcov, dovozcov, distribútorov (vrátane konečných) a poskytovateľov logistických služieb.

Na čo sa nariadenie zameriava?

Zakazuje uvádzať na trh EÚ obaly, ktoré nespĺňajú podmienky nariadenia:

– Všetky obaly musia byť recyklovateľné, pričom ich recyklovateľnosť sa hodnotí v kategóriách A, B alebo C.

– Plastové obaly musia obsahovať aspoň 30 % recyklovaného materiálu od roku 2030 a 65 % od roku 2040.

– Je potrebné minimalizovať hmotnosť a objem obalov (napr. zakázané sú dvojité steny a falošné dná).

– Obaly musia obsahovať informácie o materiálovom zložení, recyklovanom obsahu a kompostovateľnosti.

– Nádoby na odpad musia byť jasne označené pre separovaný zber.

– Zdroj obalu na prepravu môže byť do polovice prázdny.

– Existujú obmedzenia na jednorazové plastové obaly v niektorých odvetviach.

– Koneční distribútori musia zabezpečiť, aby aspoň 10 % ich výrobkov bolo v opakovane použiteľných obaloch, s cieľom dosiahnuť 40 % do roku 2040.

– Reštaurácie musia umožniť zákazníkom priniesť si vlastné nádoby.

Ciele pre členské štáty:

– Zníženie odpadu z obalov na osobu o 5 % do roku 2030, 10 % do roku 2035 a 15 % do roku 2040 v porovnaní s rokom 2018.

– Do konca roka 2025 musí byť najmenej 70 % odpadu recyklovateľné, cieľ na konci roka 2030.

Odkedy je nariadenie platné?

Nariadenie sa začne uplatňovať 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti, ktorá nastane 20. deň po uverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Jednotlivé povinnosti budú nadobúdať účinnosť v rôznych obdobiach, v závislosti od prijatia delegovaných aktov. JaroR

Táto zhrňujúca dokumentácia analyzuje kľúčové myšlienky a fakty uvedené v článku „IPBES nexus report: Five takeaways for biodiversity, food, water, health and climate“ publikovanom na Carbon Brief 17. decembra 2024.

Hlavné témy správy:

• Prepojenie medzi biodiverzitou, potravinami, vodou, zdravím a klímou: Správa zdôrazňuje komplexné prepojenie medzi týmito systémami a varuje pred negatívnymi dopadmi, ak sa na jeden prvok zameriame na úkor ostatných.
• Dopady straty biodiverzity: Správa poukazuje na to, ako strata biodiverzity ohrozuje potravinové a vodné systémy, ľudské zdravie a stabilitu klímy.
• Úloha udržateľných potravinových systémov: Správa zdôrazňuje dôležitosť prechodu na udržateľné a zdravé stravovanie, čo by malo priaznivý vplyv na všetky prepojené systémy.
• Obnova ekosystémov: Správa konštatuje, že všetky dostupné možnosti obnovy biodiverzity by zároveň prispeli k zmierňovaniu a adaptácii na zmenu klímy.
• Financovanie opatrení na ochranu biodiverzity: Správa identifikuje značnú finančnú medzeru v oblasti ochrany biodiverzity a navrhuje reformy globálneho financovania na jej preklenutie.

Kľúčové myšlienky a fakty:

1. Strata biodiverzity ohrozuje potravinové a vodné systémy, ľudské zdravie a klímu.

Správa konštatuje, že biodiverzita je „nevyhnutná“ pre ľudskú existenciu, pretože podporuje dodávky vody a potravín, je základom verejného zdravia a prispieva k stabilite klímy. V posledných 30-50 rokoch však biodiverzita klesla v priemere o 2-6% každé desaťročie vo všetkých hodnotených ukazovateľoch.

Správa zdôrazňuje „roztrieštenú správu“ biodiverzity, vody, potravín, zdravia a zmeny klímy ako hlavnú prekážku brániacu efektívnym opatreniam.

„Pretože naše súčasné systémy riadenia sú často rozdelené do rôznych rezortov, pracujú v silách. Sú veľmi fragmentované a pracujú a rozvíjajú politiky izolovane – tieto prepojenia [medzi klímou, zdravím, biodiverzitou, vodou a potravinami] sa často ani neuznávajú alebo ignorujú. To v skutočnosti znamená, že sa môžu objaviť nezamýšľané dôsledky alebo kompromisy, pretože ľudia jednoducho nemysleli holisticky.“ – Prof. Paula Harrison, spoluautorka správy

2. Zameranie sa výlučne na potravinovú bezpečnosť vedie k „vážnym kompromisom“ v oblasti klímy, vody a biodiverzity.

Správa analyzuje šesť „archetypov scenárov prepojenia“ a konštatuje, že scenáre zamerané na udržateľnosť, ako napríklad „scenár orientovaný na prírodu“ a „vyvážený scenár prepojenia“, prinášajú pozitívne dlhodobé výsledky pre všetky prepojené prvky. Naopak, scenáre, ktoré uprednostňujú len jeden prvok, ako napríklad „potraviny na prvom mieste“, vedú k „vážnym kompromisom“ a negatívnym dopadom na ostatné prvky.

3. Prechod na udržateľné zdravé stravovanie bude prínosom pre ľudí a planétu.

Správa zdôrazňuje, že prechod na udržateľné zdravé stravovanie a znižovanie potravinového odpadu by malo „prospech pre potravinovú bezpečnosť a zdravie“ a „znížilo by emisie skleníkových plynov“. Toto by zároveň „uvoľnilo pôdu a v mnohých prípadoch by to prinieslo spoločné výhody pre prvky prepojenia, ako napríklad ochranu biodiverzity a uhlíkové záchytky“.

4. Všetky dostupné možnosti obnovy prírody by zároveň prispeli k zmierňovaniu a adaptácii na zmenu klímy.

Správa konštatuje, že všetky dostupné možnosti obnovy biodiverzity by mali pozitívny vplyv na boj proti zmene klímy a adaptáciu na ňu. Zdôrazňuje sa, že ochrana prírodných ekosystémov pred ďalším ničením by priniesla výhody pre všetky prvky prepojenia. Obnova degradovaných ekosystémov, najmä lesov a mokradí, by zase pomohla zachytávať uhlík.

5. Reforma globálnych finančných systémov môže pomôcť preklenúť medzeru vo financovaní biodiverzity.

Správa identifikuje medzeru vo financovaní potrebnom na uspokojenie potrieb ochrany biodiverzity vo výške 300 až 1 bilióna dolárov ročne. Vyzdvihuje sa potreba „naliehavých opatrení“ na riešenie „dominancie úzkej skupiny záujmov v rámci ekonomických a finančných systémov“ a zvýšenie investícií do biodiverzity, potravín a vody.

Správa navrhuje tri cesty k lepšiemu zosúladeniu globálnych finančných tokov s biodiverzitou a ostatnými prvkami prepojenia:

1. Zlepšenie dostupnosti a využívania informácií o „rôznorodých hodnotách prírody“.
2. Zlepšenie prístupu k financovaniu prostredníctvom viacerých rôznych finančných nástrojov.
3. Znižovanie negatívnych stimulov, vrátane zdokonalených investičných záruk a riešenia škodlivých dotácií.

Správa IPBES o prepojení medzi biodiverzitou, potravinami, vodou, zdravím a klímou jasne ukazuje, že tieto systémy sú úzko prepojené a že ich riešenie izolovane prináša negatívne dôsledky. Zdôrazňuje sa potreba holistického prístupu, ktorý zohľadňuje všetky prepojenia a uprednostňuje udržateľné riešenia. Reforma globálneho financovania a prechod na udržateľné stravovacie návyky sú kľúčovými krokmi k dosiahnutiu tohto cieľa. JaroR

Rok 2024 bol historicky najteplejším rokom, ktorý svet zažil. Globálne teploty prvýkrát prekročili hranicu 1,5 °C nad predindustriálnou úrovňou, čo predstavuje kritickú hodnotu stanovenú v Parížskej dohode. Táto zmena priniesla so sebou nielen nové teplotné rekordy, ale aj množstvo extrémnych klimatických udalostí s ničivými následkami.

Extrémne horúčavy na každom kontinente

Horúčavy v roku 2024 zasiahli všetky kontinenty, pričom rekordy padali od Európy až po Áziu:

– Európa zažila svoje najteplejšie leto v histórii. Taliansko, Španielsko a Grécko bojovali s teplotami presahujúcimi 45 °C, čo viedlo k masívnym požiarom a stratám na majetku.

– Ázia čelila teplotám až 50 °C v Indii a Pakistane, čo spôsobilo výpadky elektrickej energie a zvýšený počet úmrtí v dôsledku úpalu.

– Severná Amerika zažila rozsiahle sucho a teploty v Kalifornii a Texase dosiahli rekordných 54 °C, čo vážne ovplyvnilo zásoby vody.

Júl 2024 zaznamenal najteplejší deň v histórii meraní. V ten deň bolo viac ako 5 miliárd ľudí vystavených extrémnym teplotám, pričom klimatické zmeny pravdepodobne zohrali významnú úlohu.

Dôsledky na zdravie, ekonomiku a životné prostredie

Extrémne teplá v roku 2024 mali širokosiahle následky na zdravie, ekonomiku a životné prostredie.

– Zdravotné riziká: Extrémne horúčavy viedli k výraznému nárastu úmrtí spôsobených úpalom a zhoršením chronických ochorení. Starší ľudia, deti a osoby bez prístupu k klimatizácii boli najzraniteľnejšie. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že v roku 2024 zomrelo na následky extrémnych horúčav viac ako 100 000 ľudí.

– Ekonomické straty: Poľnohospodárstvo patrilo medzi najviac zasiahnuté odvetvia. Sušenie pôdy a teplotný stres na rastliny spôsobili pokles úrody základných plodín, ako sú pšenica, kukurica a ryža. Tento pokles vyvolal prudký nárast cien potravín na globálnych trhoch.

– Energetický sektor čelil vážnym výzvam. Zvýšený dopyt po klimatizácii viedol k preťaženiu elektrických sietí a výpadkom dodávok energie.

– Prírodné katastrofy: Extrémne horúčavy a suchá vyústili do masívnych lesných požiarov, ktoré spôsobili obrovské škody na majetku a ekosystémoch. Napríklad v Kanade sa počas leta 2024 vypálilo viac ako 5 miliónov hektárov lesov, čo je najväčšia plocha zaznamenaná v modernej histórii.

Klimatické mechanizmy za extrémami

Vedci poukazujú na zvyšujúce sa koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére ako hlavný faktor týchto extrémnych udalostí. Prírodné klimatické cykly, ako je El Niño, zosilnili dôsledky globálneho otepľovania. S vyššími teplotami dokáže atmosféra zadržať viac vlhkosti, čo vedie nielen k horúčavám, ale aj k intenzívnejším búrkam a záplavám.

Potrebné opatrenia

Odborníci zdôrazňujú, že rok 2024 je jasným dôkazom, že klimatická kríza sa už deje. Bez urgentných opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov bude extrémne počasie čoraz častejšie a ničivejšie.

– Mitigačné opatrenia:

– Rýchlejší prechod na obnoviteľné zdroje energie.

– Zlepšenie energetickej efektívnosti a znižovanie závislosti na fosílnych palivách.

– Posilnenie medzinárodnej spolupráce na ochrane lesov a oceánov, ktoré absorbujú uhlík.

– Adaptačné kroky:

– Budovanie odolnejšej infraštruktúry, ktorá zvládne extrémne teploty a povodne.

– Zvýšenie financovania zdravotníckych systémov na zvládanie klimatických hrozieb.

– Investície do vodohospodárskych projektov na zabezpečenie zdrojov vody počas sucha.

Rok 2024 nám pripomenul, že klimatická kríza už nie je hrozbou budúcnosti, ale neoddeliteľnou súčasťou našej súčasnosti. Ak ľudstvo nezintenzívni úsilie na ochranu našej planéty, extrémne udalosti, ako tie z roku 2024, budú len predzvesťou budúcnosti. Je čas konať – pre budúcnosť našej planéty a generácií, ktoré prídu po nás. JaroR

Dokument sumarizuje hlavné témy, myšlienky a fakty z viacerých zdrojov zameraných na dekarbonizáciu dopravy v EÚ s dôrazom na intermodálnu mobilitu, najmä v kontexte vidieckych oblastí a presunom na železničnú a autobusovú dopravu.

Hlavné zistenia:

• Význam vidieckej mobility: Vidiecke oblasti zohrávajú kľúčovú úlohu v dosahovaní cieľov dekarbonizácie dopravy, pretože približne dve tretiny kilometrov prejdených osobnými automobilmi na krátke vzdialenosti pripadá na mimomestské cesty.
• Potenciál intermodálnej mobility: Intermodálna mobilita, kombinujúca rôzne druhy dopravy, ako napríklad železničnú, autobusovú a cyklistickú, má potenciál výrazne znížiť emisie skleníkových plynov v sektore dopravy.
• Výzvy v rozvoji intermodality: Existujúce regulačné rámce a kultúrne faktory predstavujú prekážky pre rozvoj intermodality, najmä vo vidieckych oblastiach. Napríklad, zákony o verejnej doprave a verejnom obstarávaní často obmedzujú účasť menších prevádzkovateľov a komunitných dopravných služieb.
• Potreba cielených politík: Na prekonanie týchto prekážok a podporu intermodálnej mobility sú potrebné cielené politiky a finančné nástroje na úrovni EÚ.

Hlavné odporúčania:

• Definovanie minimálnych štandardov: Zavedenie smernice, ktorá by vyžadovala od regiónov v členských štátoch vypracovanie jasných minimálnych štandardov pre prístup k mobilite vo vidieckych oblastiach, založených na veľkosti, hustote obyvateľstva, zamestnanosti a profile služieb v danom regióne.
• Podpora SRMP: Podpora rozvoja a implementácie Plánov udržateľnej regionálnej mobility (SRMP) v regiónoch EÚ.
• Zatraktívnenie autobusovej dopravy: Podpora rozvoja atraktívnejšej a integrovanejšej infraštruktúry pre autobusové terminály, napríklad prostredníctvom aktualizovaných smerníc SUMP a výmeny osvedčených postupov.
• Cielená podpora železničnej infraštruktúry: Identifikácia a cielená podpora investícií do úsekov železničnej infraštruktúry, ktoré predstavujú prekážky pre rozvoj železničnej dopravy.
• Finančné stimuly: Zavedenie finančných stimulov na podporu intermodality, napríklad dotácie na využívanie intermodálnej infraštruktúry a investície do udržateľných intermodálnych dopravných riešení.

Úloha financovania:

• Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézny fond (KF): Tieto fondy môžu podporiť rozvoj SRMP, minimálne štandardy pre služby mobility vo vidieckych oblastiach a podporu nízkouhlíkových druhov dopravy.
• Nástroj na prepájanie Európy (NPE): NPE môže financovať investície do intermodálnej infraštruktúry, ako sú železničné terminály a logistické centrá.
• Sociálny klimatický fond (SCF): SCF môže podporiť opatrenia zamerané na zraniteľné domácnosti, zraniteľných používateľov dopravy a zraniteľné mikropodniky v kontexte intermodálnej mobility.

Dekarbonizácia dopravy v EÚ si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa cielené politiky, finančné nástroje a zmenu správania. Intermodálna mobilita, najmä vo vidieckych oblastiach, má obrovský potenciál znížiť emisie skleníkových plynov a prispieť k dosiahnutiu klimatických cieľov EÚ. JaroR

Financovanie adaptácie zohráva kľúčovú úlohu v úsilí miestnych a regionálnych orgánov (MRO) o podporu udržateľného rozvoja a inkluzívneho rastu. MRO môžu využiť financovanie adaptácie na podporu udržateľného rozvoja (viac…)

Správa Európskeho výboru regiónov skúma financovanie adaptácie na zmenu klímy na miestnej a regionálnej úrovni v EÚ. Analyzuje verejné a súkromné zdroje financovania, prekážky, ktorým čelí prístup miestnych a regionálnych orgánov k týmto zdrojom, a predstavuje prípadové štúdie úspešného využívania súkromného financovania. Zároveň poskytuje odporúčania pre miestne a regionálne orgány, súkromných investorov a tvorcov politík na zlepšenie prístupu k financovaniu adaptácie. Zameriava sa na potrebu inovatívnych finančných modelov a spolupráce verejného a súkromného sektora pre dosiahnutie klimatických cieľov.

Glosár

Adaptácia na zmenu klímy: Proces prispôsobovania sa skutočným alebo očakávaným dopadom zmeny klímy s cieľom minimalizovať škody a využiť príležitosti.

Zmiešané financovanie: Kombinácia verejných a súkromných zdrojov na financovanie projektov, ktoré prinášajú verejný prospech.

Zelené dlhopisy: Dlhopisy, ktorých výnosy sa použijú na financovanie environmentálnych projektov, vrátane adaptácie na zmenu klímy.

Partnerstvo verejného a súkromného sektora (PPP): Dlhodobá zmluvná spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom na realizáciu projektu alebo služby.

Bankovateľný projekt: Projekt, ktorý je dostatočne ziskový a rizikový, aby prilákal súkromné investície.

Úverová bonitnosť: Schopnosť dlžníka splácať svoje záväzky včas a v plnej výške.

EÚ Taxonómia: Klasifikačný systém, ktorý definuje, ktoré ekonomické aktivity sa považujú za environmentálne udržateľné.

Kohézne fondy: Finančné nástroje EÚ určené na podporu hospodárskeho a sociálneho rozvoja menej rozvinutých regiónov.

Horizont Európa: Rámcový program EÚ pre výskum a inovácie.

Nástroj obnovy a odolnosti (RRF): Finančný nástroj EÚ určený na podporu obnovy po pandémii COVID-19 a na prechod na zelenú a digitálnu ekonomiku.

JaroR

 

Rast minulých, súčasných a budúcich lesov bol, je a bude ovplyvňovaný premenlivosťou klímy. Tento mnohostranný vzťah bol hodnotený vo viacerých regionálnych štúdiách, no priestorovo riešené rozsiahle analýzy zatiaľ zväčša chýbajú. Tu odhadujeme nedávne zmeny v raste 5800 bukov ( Fagus sylvatica L.) z 324 lokalít, čo predstavuje celý geografický a klimatický rozsah druhov. Budúce rastové trendy boli predpovedané s ohľadom na najmodernejšie klimatické scenáre. Overené modely naznačujú pokles rastu vo veľkej oblasti distribúcie v posledných desaťročiach a predpokladajú výrazné budúce poklesy rastu v rozsahu od -20 % do viac ako -50 % do roku 2090, v závislosti od regiónu a scenára zmeny klímy (tj CMIP6 SSP1-2.6 a SSP5-8,5). Predpovedané straty lesnej produktivity sú najmarkantnejšie smerom k južnej distribučnej hranici Fagus sylvatica , v regiónoch, kde sa očakáva, že pretrvávajúce atmosferické systémy vysokého tlaku zvýšia závažnosť sucha. Predpokladané zmeny rastu v 21. ^storočí v Európe naznačujú vážne ekologické a ekonomické dôsledky, ktoré si vyžadujú okamžitú adaptáciu lesov. (Edurne Martinez del Castillo, Christian S. Zang, Martin de Luis, viac na nature.com)

Od maličkého a chudobného Mayotte po na ropu bohatú Saudskú Arábiu, prosperujúce európske mestá až po preľudnené slumy v Afrike, nič nebolo ušetrené ničivým vplyvom preplňovaných klimatických katastrof v roku 2024. (Viac na phys.org)

Rámcové nariadenie o certifikácii odstraňovania uhlíka (ďalej len „nariadenie o CRCF“ alebo „nariadenie“), ktorého cieľom je uľahčiť a podporiť trvalé znižovanie emisií skleníkových plynov, nadobudne účinnosť 26. decembra 2024. Na dosiahnutie tohto cieľa nariadenie zavádza široký dobrovoľný rámec pre certifikáciu odstraňovania uhlíka a znižovania emisií v pôde na dobrovoľnom trhu s uhlíkom. Spoľahlivé a harmonizované uplatňovanie a presadzovanie kvalitatívnych kritérií stanovených v nariadení má pomôcť predchádzať takzvanému greenwashingu a zabezpečiť, aby snahy o zníženie emisií skleníkových plynov boli transparentné a dôveryhodné. To by malo zvýšiť dôveru odberateľov v osvedčenia o odstraňovaní uhlíka a stimulovať rozvoj nových projektov odstraňovania uhlíka, čo v konečnom dôsledku pomôže Únii dosiahnuť jej ciele v oblasti klímy. ( Viac na lexology.com)

Naša vízia „pokrok pre ľudstvo“ je založená na odhodlaní zabezpečiť univerzálnu mobilitu, a pritom podporovať spoločnosť bez emisií. Od elektrifikácie našich modelov, cez uvedenie modelového radu IONIQ a nášho vyše 20-ročného výskumu vodíkovej technológie sme neustále postupovali cestou k udržateľnejšej tvorbe hodnôt. Sme pevne presvedčení, že automobilový priemysel má veľkú zodpovednosť a aj príležitosť uskutočniť proaktívne kroky proti klimatickým zmenám. Sľubujeme, že budeme pokračovať v nastúpenej ceste pre ľudstvo a budúce generácie – v ceste neustáleho zlepšovania v štyroch kľúčových oblastiach. (Viac na hyundai.com)

Nové nariadenie EÚ o odlesňovaní vyžaduje, aby spoločnosti obchodujúce s dobytkom, kakaom, kávou, palmami olejnými, kaučukom, sójou a drevom, ako aj s produktmi získanými z týchto komodít, vykonávali rozsiahlu starostlivosť v hodnotovom reťazci s cieľom zabezpečiť, aby tovary nepochádzali z nedávnych (po 31. decembri 2020) odlesňovanie, znehodnocovanie lesov alebo porušovanie miestnych environmentálnych a sociálnych zákonov. Hoci Európska komisia navrhla odloženie implementácie EUDR o 12 mesiacov, spoločnosti by už teraz mali zvážiť vplyv EUDR na ich povinnú starostlivosť v dodávateľskom reťazci, aby sa pripravili na nové povinnosti, ktoré platia od 30. decembra 2025. (Genevra Forwoodová, Clare Connellan, Sara Nordinová, viac na lexology.com)

Rozhodnutia prijaté na COP29 v Baku (2024) výrazne posunuli trhy s uhlíkom podľa článku 6 Parížskej dohody smerom k funkčnosti. Toto bude mať pravdepodobne dopad aj na dobrovoľný trh s uhlíkom (VCM), na ktorom sa doteraz obchodovalo s väčšinou emisných redukčných kreditov (ER).

VCM bude naďalej fungovať súbežne s trhmi podľa článku 6, pričom A6.4ER (emisné redukcie schválené mechanizmom podľa článku 6.4) a ITMO (medzinárodne prenesiteľné výsledky zmierňovania) budú na VCM obchodované.

Zatiaľ je ťažké predpovedať, do akej miery trhy podľa článku 6 ovplyvnia VCM. Je však pravdepodobné, že jasnosť a transparentnosť pravidiel dohodnutých na COP29 povedie k zvýšenému dopytu po A6.4ER a ITMO zo strany štátov.

Potenciálne pozitívne dopady na VCM:

• Zvýšená dôvera a integrita: Očakáva sa, že transparentnosť a integrita, ktorú so sebou prináša autorizácia A6.4ER a ITMO podľa článku 6, postupne obnoví dôveru v kvalitu kreditov VCM.
• Väčšia zlučiteľnosť štandardov: Existujúce uhlíkové štandardy (Verra, Gold Standard, Puro Earth) sa budú pravdepodobne viac zameriavať na zlučiteľnosť s požiadavkami článku 6, aby sa ich ER mohli ľahšie kvalifikovať ako A6.4ER alebo ITMO. To by mohlo viesť k vyššej integrite a cene ER schválených uhlíkovými štandardmi.
• Stimulácia investícií: Ak sa ER autorizované podľa článku 6 stanú medzinárodne akceptovanými ako kompenzácia emisií, mohlo by to viesť k väčším investíciám do projektov ER a k rozšíreniu ich ponuky.
• Potenciál pre reguláciu: Fungovanie trhov podľa článku 6 by mohlo viesť k väčšej dôvere štátov v zavádzanie domácej regulácie, ktorá by spoločnosti nútila alebo motivovala nakupovať ER na kompenzáciu svojich emisií.

Potenciálne negatívne dopady na VCM:

• Vyššia cena A6.4ER a ITMO: Zvýšený dopyt štátov po A6.4ER a ITMO by mohol viesť k zvýšeniu ich ceny a odradiť súkromné subjekty od ich nákupu.

Dôležité aspekty pre spoločnosti zúčastňujúce sa na VCM:

• Sledovanie vývoja: Spoločnosti musia sledovať vývoj na trhoch podľa článku 6 a ich dopad na VCM, aby mohli prispôsobiť svoje stratégie.
• Zváženie nákupu A6.4ER a ITMO: Spoločnosti by mali zvážiť nákup A6.4ER a ITMO, ak to ich rozpočet umožňuje, aby využili ich potenciálne výhody.
• Zlučiteľnosť s článkom 6: Spoločnosti by sa mali uistiť, že ich projekty ER spĺňajú požiadavky článku 6, aby sa mohli v budúcnosti uchádzať o autorizáciu ako A6.4ER alebo ITMO.

VCM a trhy podľa článku 6 budú v nasledujúcich rokoch úzko prepojené. Spoločnosti zúčastňujúce sa na VCM musia sledovať vývoj a včas reagovať na zmeny, aby si udržali konkurencieschopnosť a prispeli k znižovaniu emisií. JaroR

Normy ISO 14064 zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore trvalo udržateľného rozvoja a znižovaní emisií skleníkových plynov, a tým prispievajú k nízkouhlíkovému hospodárstvu. (viac…)

Tento študijný sprievodca zhrňuje kľúčové aspekty trhu s uhlíkom podľa článku 6 Parížskej dohody a súvisiace témy. Zameriava sa na mechanizmy podľa článkov 6.2 a 6.4, ich fungovanie a dopady na dobrovoľný trh s uhlíkom (VCM).

Aký je rozdiel medzi medzinárodne prenesiteľným výsledkom zmierňovania (ITMO) a znížením emisií podľa článku 6.4 (A6.4ER)?

• ITMO je zníženie emisií prenesené medzi štátmi v rámci článku 6.2. A6.4ER je zníženie emisií generované aktivitou schválenou mechanizmom prideľovania kreditov z Parížskej dohody (PACM) podľa článku 6.4.

Akú úlohu má autorizácia v kontexte článku 6.2?

• Autorizácia v článku 6.2 zabezpečuje, že ITMO je riadne zaúčtované a prenesené na nadobúdajúcu stranu. Obe strany musia schváliť použitie ITMO na dosiahnutie NDC alebo iné medzinárodné zmierňovacie účely (OIMP).

Čo znamená pojem „prvý prevod“ ITMO a prečo je dôležitý?

• „Prvý prevod“ je prvé oficiálne uplatnenie zodpovedajúcej úpravy (CA) v národných registroch. Zaisťuje istotu a transparentnosť, kedy sa má zníženie emisií uplatniť u nadobúdajúcej krajiny.

 

Aké sú hlavné prvky transparentnosti v mechanizme podľa článku 6.2?

• Transparentnosť v článku 6.2 zahŕňa zverejňovanie informácií o ITMO, procese autorizácie, prvých prevodoch, vlastníctve, zrušení a použití na dosiahnutie NDC alebo OIMP.

Aké sú kľúčové body dohodnuté na COP29 v súvislosti s článkom 6.4?

• COP29 schválil normy pre metodiky a odstraňovanie emisií, objasnil autorizačný proces pre A6.4ER a stanovil pravidlá pre prechod aktivít CDM do PACM.

Čo je to zmierňovacia príspevková jednotka (MCU) a ako sa môže stať A6.4ER?

• MCU je zníženie emisií, ktoré nebolo autorizované ako A6.4ER. Môže sa stať A6.4ER, ak hostiteľská strana vydá vyhlásenie o autorizácii v určenom časovom rámci.

Aký je proces prechodu aktivít z mechanizmu čistého rozvoja (CDM) do PACM?

• Aktivity CDM sa môžu preniesť do PACM po schválení sekretariátom UNFCCC a určeným národným orgánom hostiteľskej strany. Musia splniť všetky relevantné normy a postupy podľa článku 6.4.

Aké sú hlavné úlohy dozorného orgánu podľa článku 6.4 (SBM) a sekretariátu UNFCCC pred COP30?

• SBM má za úlohu vyvíjať normy, nástroje a usmernenia pre PACM, zatiaľ čo sekretariát UNFCCC má zriadiť register PACM a podporiť prechod aktivít CDM.

Ako môžu rozhodnutia COP29 ovplyvniť dobrovoľný trh s uhlíkom (VCM)?

• Rozhodnutia COP29 môžu zvýšiť dôveru a integritu VCM, pretože A6.4ER a ITMO sa budú obchodovať aj na VCM.

Aké sú potenciálne dopady trhov s uhlíkom podľa článku 6 na VCM?

• Trhy s uhlíkom podľa článku 6 by mohli stimulovať VCM zvýšeným dopytom po kvalitných zníženiach emisií, ale zároveň by mohli viesť k vyšším cenám.

Slovník kľúčových pojmov

A6.4ER: Zníženie emisií schválené mechanizmom prideľovania kreditov z Parížskej dohody (PACM) podľa článku 6.4.

Autorizácia: Proces, ktorým hostiteľská krajina schvaľuje použitie zníženia emisií ako A6.4ER alebo ITMO.

CDM: Mechanizmus čistého rozvoja, založený podľa Kjótskeho protokolu, ktorý fungoval do roku 2020.

ITMO: Medzinárodne prenesiteľný výsledok zmierňovania, prenesený medzi štátmi podľa článku 6.2.

MCU: Zmierňovacia príspevková jednotka, zníženie emisií, ktoré nebolo autorizované ako A6.4ER.

NDC: Národne stanovený príspevok, záväzok krajiny znížiť emisie a prispôsobiť sa zmene klímy.

OIMP: Iné medzinárodné zmierňovacie účely, použitie zníženia emisií na iné účely ako dosiahnutie NDC.

PACM: Mechanizmus prideľovania kreditov z Parížskej dohody, trh pre A6.4ER podľa článku 6.4.

Prvý prevod: Prvé oficiálne uplatnenie zodpovedajúcej úpravy (CA) v národných registroch, čím sa zníženie emisií presunie k nadobúdajúcej strane.

SBM: Dozorný orgán podľa článku 6.4, ktorý dohliada na fungovanie PACM.

VCM: Dobrovoľný trh s uhlíkom, kde spoločnosti nakupujú a predávajú zníženia emisií na kompenzáciu svojich emisií.

JaroR