Výrobný sektor produkuje jednu pätinu globálnych emisií uhlíka a spotrebuje 54 % svetovej energie. Pokroky v AI môžu využívať údaje na zefektívnenie operácií, identifikáciu neefektívnosti a rýchly a ekonomický prechod výrobného procesu od fosílnych palív.
V decembri 2023, keď sa 28. Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC) končil v Dubaji v Spojených arabských emirátoch, sme počuli ambiciózne sľuby o posilnení financovania opatrení v oblasti klímy, prechode na spravodlivú a riadnu energetickú dekarbonizáciu bez fosílnych palív a dôraze o „zameraní sa na ľudí, životy a živobytie“ v snahe udržať globálne otepľovanie pod zničujúcim nárastom o 1,5 °C.
Tieto sľuby sú ozvenou dohôd dávno minulých. Ale to, čo už nie je slon v miestnosti, je všeobecne známa a nesmierne znepokojujúca realita: čelíme neporovnateľnej politickej stagnácii, pokiaľ ide o prijatie významných opatrení v oblasti klímy v oblastiach, na ktorých najviac záleží.
Výrobný sektor vyniká ako boľavý palec, produkuje jednu pätinu globálnych emisií uhlíka a spotrebuje 54 % svetovej energie, pričom produkuje 16 % svetového hrubého domáceho produktu (HDP).
Napriek tomu, že ľudia sú na pokraji prekročenia klimatického prahu katastrofického otepľovania, kde „vedci zistili, že klimatické katastrofy budú také extrémne, že sa ľudia nebudú schopní prispôsobiť“, musíme ešte konať. (Jason Cassidy, viac na sme.org)