Klimatické zmeny: Ako môžeme urobiť lietanie ekologickejším?

Pred pandémiou COVID-19, keď svetový letecký sektor v roku 2019 prudko stúpal, prispel takmer 6 % k skleníkovým plynom otepľujúcim planétu v našej atmosfére. O rok neskôr, keď bol priemysel ochromený zrušením letov súvisiacich s pandémiou, toto číslo kleslo o 43 %. Vlani to bolo ešte o 37 % nižšie. Podľa priemyselného orgánu International Air Transport Association sa však letecká doprava neustále zvyšuje. Rastú aj emisie skleníkových plynov. V reakcii na to Európsky parlament oznámil návrh na zavedenie environmentálnych značiek pre leteckú dopravu od roku 2025. Systém by mal slúžiť na informovanie cestujúcich o klimatickej stope ich letov. Oxid uhličitý má na svedomí len asi jeden z účinkov globálneho otepľovania pripisovaného leteckej doprave. Dve tretiny sú spôsobené inými faktormi, najvýraznejšie kondenzačnými stopami alebo kondenzačnými stopami, ktoré za sebou lietadlá zanechávajú. Alternatívne letové trasy by mohli zabrániť kondenzačným lúčom Kontrails – tie úzke biele oblaky, ktoré sledujú cestu lietadla cez oblohu – sa tvoria, keď horí letecký benzín, ktorý obsahuje petrolej. V priemernej nadmorskej výške 8 000 až 12 000 metrov (približne 26 000 až 40 000 stôp) spôsobujú nízke teploty kondenzáciu vodnej pary okolo sadzí a síry, ktoré zanechávajú emisie z trysiek. Výsledné ľadové kryštály môžu zostať zavesené vo vzduchu niekoľko hodín. Kontrails zachytávajú teplo v atmosfére, podobne ako v skleníku, čím výrazne zosilňujú vplyv lietania na svetovú klímu. Nedávne štúdie ukázali, že pokiaľ ide o globálne otepľovanie, kondenzačné pruhy sú asi 1,7-krát škodlivejšie ako emisie CO2. Pozitívom je, že kondenzačným pruhom sa dá pomerne ľahko vyhnúť. Pomocou satelitných údajov môžu plánovači letov optimalizovať trasy lietadiel, aby sa vyhli poveternostným vplyvom, ktoré podporujú tvorbu kondenzačných stôp. Piloti môžu lietať so svojimi tryskami napríklad o 500 až 1 000 metrov nižšie, kde teploty nie sú také nízke. „Uskutočnenie týchto zmien si nevyžaduje veľké úsilie,“ povedal Markus Fischer, riaditeľ divízie Nemeckého leteckého a kozmického centra, a dodal, že by to znamenalo o 1 až 5 % viac paliva a času letu. Povedal však DW, že by to viedlo k 30 až 80% zníženiu otepľovacieho účinku spôsobeného inými faktormi ako CO2, povedal. Cieľom Európskej únie je zahrnúť tieto klimatické vplyvy, ktoré nie sú CO2, do budúcich európskych dohôd o obchodovaní s emisiami. Letecké spoločnosti budú musieť podľa predbežnej dohody v Európskom parlamente začať hlásiť takéto znečisťujúce látky od roku 2025. (Gero Rueter, Microsoft Start)