Je Svetová banka skutočne zelená?

Banka investuje miliardy do fosílnych palív, a to aj prostredníctvom rôznych nepriehľadných kanálov. Ak sa to nezmení, jeho verejné pátranie po duši bude mať len malý význam.

Svetová banka údajne prechádza chvíľou katarznej introspekcie, pokiaľ ide o jej poslanie, finančný model a vedenie. 78 rokov po svojom založení sa táto mocná globálna inštitúcia dostala pod tlak reforiem a kritiku zo strany svojich vládnych akcionárov – vrátane USA a Nemecka – za svoju neschopnosť riešiť globálne krízy, ako je rastúca dlhová tieseň, rastúca chudoba a zmena klímy. Zároveň čelí rastúcim výzvam od ľudí ako Bridgetown Initiative na čele s Barbadosom, aby prijali inovatívne spôsoby, ako poskytnúť viac financií na riešenie „bezprecedentnej kombinácie kríz“. V reakcii na to vydala Svetová banka v decembri minulého roka plán vývoja, aby prehodnotila svoje poslanie a finančný rámec. Tento rok vo februári jej prezident David Malpass oznámil, uprostred obvinení z popierania klímy, že v júni 2023 predčasne odstúpi zo svojej funkcie. Tieto posuny vzbudili nádej, že medzinárodná finančná inštitúcia prechádza významným duševným skúmaním a že sa čoskoro znovu objaví, konečne pripravená a pripravená podnietiť opatrenia v oblasti zmeny klímy. Bližší pohľad na mnohé nepriehľadné spôsoby, ktorými banka pumpuje miliardy do priemyslu fosílnych palív, však naznačuje, že druh potrebnej zmeny je oveľa hlbší a komplexnejší, ako sa v súčasnosti navrhuje. (Heike Mainhardt, African Arguments)