„Body zlomu“ skleníkových plynov predchádzali veľkým skorším udalostiam otepľovania

Viaceré obdobia extrémneho otepľovania v minulosti Zeme nasledovali po „bodoch zlomu“ zahŕňajúcich uvoľňovanie skleníkových plynov, podľa výskumu publikovaného v časopise Science Advances. Vedci z Wageningen University & Research a Utrechtskej univerzity v Holandsku analyzovali tri obdobia rýchleho otepľovania pred 56 až 52 miliónmi rokov. Zistili, že každému z týchto období predchádzal bod zlomu klímy, ktorý Medzivládny panel OSN o zmene klímy opísal ako „kritický prah, za ktorým sa systém reorganizuje, často náhle a / alebo nezvratne.“ Zem obsahuje početné rezervoáre uhlíka a iných skleníkových plynov, ktoré, ak sú oslabené alebo destabilizované, môžu po zavedení do atmosféry vyvolať úniky a reťazové reakcie. Otepľovanie spôsobené uvoľňovaním môže destabilizovať ďalšie nádrže, čo vedie k spätnej väzbe.  O príslušných obdobiach otepľovania už bolo známe, že sa zhodovali s hromadným uvoľňovaním plynov ako metán a oxid uhličitý do atmosféry, ale údaje v analýze sú prvé, ktoré načrtávajú priamu čiaru medzi zníženou stabilitou klimatického systému a týmito obdobiami otepľovania. „To je presne to, čo by ste očakávali, ak by uvoľňovanie uhlíka bolo spôsobené bodom zlomu uhlíkového cyklu,“ uviedol vo vyhlásení hlavný autor Shruti Setty, kandidát Ph.D. na Wageningenskej univerzite a výskume. Štúdia nasleduje po ďalšej, publikovanej v decembri minulého roka v časopise Nature Climate Change, ktorá naznačuje, že súčasné úrovne globálneho otepľovania by mohli vyvolať body zlomu klímy. Štúdia naznačila, že aj keď sú teploty stabilizované alebo znížené, systémy majú 50-percentnú šancu na kolaps, keď teploty prekročia 4 stupne Celzia. Výskumníci zistili, že úplné vyhnutie sa takémuto scenáru by bolo možné len vtedy, ak by sa globálne otepľovanie udržalo pod 1 stupňom Celzia v porovnaní s predindustriálnou úrovňou, zatiaľ čo úrovne sú v súčasnosti 1,2 stupňa nad predindustriálnym bodom.

ZACK BUDRYK