V prostredí napätia na Západe kvôli znižovaniu financií pre rozvoj a zhoršujúcim sa vzťahom USA so svojimi spojencami brazílsky prezident André Aranha Corrêa do Lago vo svojom prvom prejave na klimatickom summite COP30 obhajoval multilateralizmus a dedičstvo rokovaní OSN o klíme.

Corrêa do Lago vyjadril nádej, že Brazília poskytne „rozhodujúci impulz“ pri ochrane tridsaťročného inštitucionálneho dedičstva a urýchlení implementácie Parížskej dohody. Zdôraznil potrebu hlbokej, rýchlej a trvalej spolupráce medzi krajinami pre budúci pokrok.

Jeho slová získali význam vzhľadom na odstúpenie USA od klimatickej dohody pod vedením Donalda Trumpa, podporu fosílnych palív a odmietnutie poskytnúť očakávané klimatické financie. EU Copernicus oznámila, že február 2025 bol tretí najteplejší na svete s priemernou teplotou 1,59 °C nad predindustriálnym obdobím a historicky nízkym morským ľadom.

Napriek apelom na medzinárodnú jednotu sa počas COP30 objavili sťažnosti rozvojových krajín na nedostatočnú pomoc. Skupina G77 vyzvala bohaté štáty k zvýšeniu financovania. Minuloročná COP29 sľúbila bohatým krajinám poskytovať minimálne 300 miliárd dolárov ročne do roku 2035, čo rozvojové krajiny považujú za neadekvátne.

Simon Stiell, vedúci oddelenia klimatických zmien OSN, zdôraznil potrebu zvýšiť globálne financovanie klímy pre rozvojové krajiny. Roztržky medzi bohatými a chudobnými krajinami pokračujú, pričom Austrália a EÚ požadujú väčší príspevok súkromných financií namiesto vládnych.

Na COP30 sa krajiny pokúsia mobilizovať 1,3 bilióna dolárov ročne do roku 2035. Zároveň sa diskutovalo o prechode od fosílnych palív, avšak záväzky zostávajú nejasné. Brazília čelí kritike za tlak na ťažbu ropy v Amazónii.

Čína a ďalšie rozvojové krajiny vyzvali rozvinuté štáty k zvýšeniu klimatických cieľov a zabezpečeniu spravodlivého prechodu bez ohrozenia hospodárskeho rastu a prístupu k energii. Krajiny majú doručiť svoje národné prísľuby na zníženie emisií (NDC) pred COP30, pričom Brazília, USA a Japonsko už predložili svoje plány. JaroR 

Tento dokument s názvom „Odblokovanie potenciálu energetických certifikátov: kľúč ku ekologickejším budovám“ pojednáva o význam úlohy energetických certifikátov (EPC) pri zlepšovaní energetickej účinnosti (suite…)

Tento dokument predstavuje Clean Industrial Deal (Čistú priemyselnú dohodu), ktorý Európska komisia (EK) publikovala 27. februára 2025. Táto dohoda je odpoveďou na výzvu európskych priemyselných (suite…)

Tento dokument, publikovaný v časopise Journal of Sustainable Tourism, sa zaoberá problematikou podpory pro-environmentálneho správania v oblasti stravovania v hotelových zariadeniach (suite…)

Tento výskumný dokument podrobne analyzuje dlhodobý vplyv rozmanitosti stromov na zásoby a toky uhlíka v tropickom lesnom experimente Sardinilla v Paname, ktorý je súčasťou globálnej siete experimentov (suite…)

Dokument od začiatku zdôrazňuje, že zmena klímy zhoršuje už existujúce tlaky na vodné zdroje EÚ. Tieto tlaky zahŕňajú nesprávne štrukturálne riadenie, neudržateľné využívanie pôdy, hydromorfologické (suite…)

Globálna iniciatíva na dosiahnutie „čistej nuly“ emisií zásadne pretransformovala mnohé sektory priemyslu. Najviac zasiahol automobilový priemysel, ktorý, pôvodne orientovaný (suite…)

Vlády po tretíkrát odložili rozhodnutie o načasovaní hodnotenia vplyvu klimatickej vedy na zasadnutí Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny (IPCC), pretože nedospeli k konsenzu o zosúladení (suite…)

Výsadba stromov zostáva jedným z najúčinnejších spôsobov odstraňovania oxidu uhličitého (CO₂) z atmosféry, hoci je spojená s klimatickými a ekonomickými neistotami, tvrdia odborníci v najnovšej štúdii (suite…)

Popredné medzinárodné organizácie, vrátane Svetovej meteorologickej organizácie (WMO), Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľnú energiu (IRENA) a Centre for Climate Services (C3S), vypracovali rozsiahly (suite…)

Projekt REN+HOMES, financovaný Európskou úniou, spustil inovácie v oblasti energetickej efektívnosti budov prostredníctvom nového nástroja – Building Dynamic Energy Assessment Tool (BDEA). Tento pokročilý (suite…)

Európska komisia predložila súhrnný balík zmien smerníc CSRD a CSDDD, ktorý zahŕňa dvojročné odloženie povinností podávania správ o podnikovej udržateľnosti pre druhú a tretiu vlnu spoločností a ročný odklad transpozície a implementácie CSDDD. Tento krok vyvoláva neistotu, pretože Európsky parlament a Rada EÚ, ako spoluzákonodarcovia, majú odlišné názory na rozsah a požiadavky smerníc.

CSRD:

– Odklad povinností: Spoločnosti, ktoré mali podávať správy v rokoch 2026 a 2027, budú môcť vykazovať až v rokoch 2028 a 2029. Povinnosti pre rok 2025 zostávajú nezmenené.

– Rozsah: Povinné vykazovanie sa zúži na veľké spoločnosti s viac ako 1 000 zamestnancami a obratom nad 50 miliónov EUR alebo súvahou nad 25 miliónov EUR. MSP a podniky do 1 000 zamestnancov budú vylúčené. Prahová hodnota čistého obratu pre firmy mimo EÚ sa zvýši na 450 miliónov EUR.

– ESRS: Delegovaný akt zredukuje počet povinných údajov, objasní ustanovenia a zlepší súlad s EU právnymi predpismi a globálnymi normami. Požiadavka na dvojitú významnosť zostáva.

– Taxonómia: Veľké podniky môžu dobrovoľne podávať správy o taxonómii, čo poskytuje väčšiu flexibilitu.

CSDDD:

– Odloženie: Termín transpozície sa posúva na 26. júla 2027 a pre spoločnosti na 26. júla 2028.

– Zjednodušená due diligence: Opatrenia sa obmedzia na vlastné operácie, dcérske spoločnosti a priamych dodávateľov (Tier 1). Hlbšie hodnotenia nepriamych partnerov budú potrebné len pri dôkazoch o nepriaznivých vplyvoch.

– Surveillance: Frekvencia prehodnocovania sa zníži z ročnej na päťročnú.

– Amendes: Zrušenie minimálneho stropu pokút a špecifického režimu občianskej zodpovednosti.

– Plán zmeny klímy: Návrh vypúšťa požiadavku „uviesť do platnosti“ plán zmeny klímy, namiesto toho sa bude vyžadovať zahrnutie implementačných opatrení v súlade s CSRD.

Ďalšie kroky a aspekty:

Balík obsahuje aj návrhy na úpravu nariadení o uhlíkových hraniciach a delegované akty týkajúce sa taxonómie a klimatických opatrení. Legislatívne návrhy budú predložené Európskemu parlamentu a Rade na schválenie. Komisia vyzýva na prioritné posúdenie balíka, najmä prvej smernice, s termínom transpozície do 31. decembra 2025 a následnou 12-mesačnou lehotou pre ďalšie zmeny.

Navrhované zmeny prinášajú viac neistoty než riešení, vyžadujú rýchle rozhodnutia a harmonizáciu medzi CSRD, CSDDD a taxonómiou EÚ. Komisia sa snaží znížiť regulačnú záťaž pri zachovaní účinnosti nariadení, avšak nie všetky spoločnosti podporujú návrh, niektoré vyžadujú väčšiu konzistentnosť a jasnosť. Je dôležité sledovať legislatívny vývoj a pripraviť sa na možné právne riziká a reputačné škody pri nedodržaní CSRD. Printemps

Európska environmentálna agentúra a Spoločné výskumné centrum zverejnili správy o monitorovaní nulového znečistenia a výhľade do roku 2025, ktoré poskytujú aktuálne informácie o pokrokoch EÚ (suite…)

Európske krajiny čelia vážnym hrozbám v dôsledku potenciálneho prekročenia bodov zlomu zemského systému (Earth System Tipping Points – ESTP). Nový dokument zdôrazňuje naliehavú potrebu (suite…)

Nový výskum ukazuje, že globálne náklady spojené so spomalením Atlantickej meridionálnej výmennej cirkulácie (AMOC) môžu prekročiť pôvodné odhady. Štúdia zistila, že oslabenie AMOC znižuje (suite…)

V čase, keď sa svet čelí neustálym environmentálnym, sociálnym a ekonomickým výzvam, rastie potreba komunitných iniciatív, ktoré smerujú k trvalo udržateľnej budúcnosti. Dokument „The Essential Guide to Doing Transition“ (Základná príručka pre realizáciu prechodu) ponúka komplexný návod pre komunity, ktoré chcú spoločne prehodnotiť a obnoviť našu planétu prostredníctvom vytvárania zdravej ľudskej kultúry.

Táto príručka je určená pre komunity túžiace efektívne a rýchlo zaviesť proces prechodu vo svojich obciach. Prechod (Transition) je hnutie, ktoré od roku 2005 aktívne pracuje na riešení veľkých výziev na miestnej úrovni. Jeho misia spočíva v podpore starostlivej kultúry, ktorá prepája ľudí so sebou samými, so svojím okolím a s prírodou. Cieľom je obnova ekonomiky, podpora podnikania, zmena pohľadu na prácu, rozvoj zručností a vytváranie sietí podpory. S viac než 50 krajinami a tisíckami skupín po celom svete, hnutie prechodu si získava na popularite a vplyve.

Prečo sa zapojiť do prechodu?

Ľudia sa rozhodujú pripojiť k hnutiu prechodu z rôznych dôvodov. Medzi najčastejšie patria túžba spoznať susedov, snažiť sa o pozitívnu zmenu vo svete, prekonať pocit odpojenia od komunity, katalyzovať nové projekty a investičné príležitosti, učiť sa nové zručnosti a vytvárať lepší príbeh pre svoje miesto. Prechod ponúka platformu na zapojenie sa do procesov, ktoré formujú udržateľnejšiu a sociálne spravodlivejšiu budúcnosť.

Princípy prechodu

Kľúčovými princípmi prechodu sú:

– Rešpektovanie limitov zdrojov a vytváranie odolnosti.

– Podpora inkluzívnosti a sociálnej spravodlivosti.

– Uplatňovanie subsidiarity, teda rozhodovanie na najvhodnejšej úrovni.

– Rovnováha medzi aktivitou a oddychom, čo zaisťuje udržateľnosť úsilí.

– Účasť v experimentálnej, učiacej sa sieti na neustále zlepšovanie.

– Zdieľanie nápadov a právomocí, ktoré podporuje kolektívne riešenia.

– Spolupráca a hľadanie synergií medzi rôznymi iniciatívami.

– Podpora pozitívneho videnia a kreativity pre inovatívne prístupy.

Hlava, srdce a ruky

Úspešná realizácia prechodu vyžaduje rovnováhu medzi racionálnym myslením (hlava), emocionálnou inteligenciou (srdce) a praktickými činmi (ruky). Táto trojitá symbióza umožňuje komunitám efektívne plánovať, motivovať a implementovať zmeny.

7 základných zložiek úspešného prechodu

1. Zdravé skupiny: Naučiť sa efektívne spolupracovať, budovať dôveru a riešiť konflikty.

2. Vízia: Spoločne si predstaviť budúcnosť, ktorú chcete spolutvoriť.

3. Zapojenie: Aktivne zapojiť širšiu komunitu do procesu prechodu.

4. Siete a partnerstvá: Spolupracovať s inými skupinami a organizáciami pre dosiahnutie väčšieho vplyvu.

5. Praktické projekty: Realizovať konkrétne iniciatívy, ktoré demonštrujú prechod v praxi.

6. Byť súčasťou hnutia: Spojiť sa s globálnou sieťou ľudí zdieľajúcich podobné ciele.

7. Reflexia a oslava: Pravidelne hodnotiť pokrok a oslavovať dosiahnuté úspechy.

Implementácia a konsolidácia

Začiatok prechodu vyžaduje vytvorenie iniciatívnej skupiny s potrebnými zručnosťami a jasné zameranie na geografickú oblasť. Nadviazanie kontaktov s inými skupinami a organizáciami je kľúčové pre budovanie sietí a partnerstiev. Konsolidácia procesu zahrnuje prechod od iniciatívnej skupiny k etablovanej komune prechodu, vytváranie tematických skupín a podporu projektov, ktoré spĺňajú právne požiadavky a udržateľnosť.

„The Essential Guide to Doing Transition“ zdôrazňuje, že úspešný prechod nie je len o vytváraní projektov meniacich svet, ale aj o budovaní kultúry, ktorá odráža vision budúcnosti, ktorú chceme dosiahnuť. Prostredníctvom spolupráce, kreativity a odhodlania môžu komunity na celom svete vytvárať udržateľné a spravodlivé prostredie pre budúce generácie. Printemps

Európska komisia a Európska environmentálna agentúra (EEA) dnes zverejnili druhú správu o monitorovaní a výhľade nulového znečistenia, ktorá poskytuje prehľad o práci EÚ na splnení cieľov nulového znečistenia do roku 2030. Komisia dnes zverejnila aj svoju štvrtú správu o výhľade čistého ovzdušia . Správy ukazujú, že politiky EÚ prispeli k zníženiu znečistenia ovzdušia, používania pesticídov a plastového odpadu v mori. Úrovne znečistenia sú však stále príliš vysoké, najmä škodlivým hlukom, uvoľňovaním mikroplastov do životného prostredia, znečistením živinami a tvorbou odpadu. (Viac na eea.europa.eu)

Dňa 26. februára 2025 predstavila Európska komisia dohodu o čistom priemysle („Clean Industrial Deal“), ktorá nadväzuje na Zelenú dohodu. Jej účelom je urýchliť prechod k dekarbonizovanému hospodárstvu (suite…)

Mladá generácia môže prispieť k znižovaniu rizika katastrof a budovaniu komunitnej odolnosti voči zmene klímy prostredníctvom rôznych aktivít a prístupov. „Greening Curriculum Guidance: Teaching and Learning for Climate Action“ zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania a angažovanosti mladých ľudí v tejto oblasti. Tu sú niektoré spôsoby, ako sa môžu mladí ľudia zapojiť:

• Éducation et sensibilisation:
  • Získavanie vedomostí o zmene klímy, jej dopadoch a možných riešeniach.
  • Šírenie informácií a zvyšovanie povedomia medzi rodinou, priateľmi a v komunite.
  • Boj proti dezinformáciám a podvodným praktikám v oblasti klímy.
• Aktívna účasť v komunitných projektoch:
  • Zapájanie sa do projektov zameraných na znižovanie rizika katastrof v miestnej komunite, ako sú mapovanie zraniteľnosti voči klíme alebo implementácia projektov zameraných na úsporu energie.
  • Spolupráca s vedcami a odborníkmi na monitorovanie a analýzu miestnych klimatických podmienok.
  • Podpora udržateľných postupov v školách a komunitách, ako je znižovanie spotreby plastov na jedno použitie.
• Advokácia a politická angažovanosť:
  • Vyjadrovanie obáv a navrhovanie riešení miestnym úradom a politikom.
  • Podpora politík a opatrení zameraných na znižovanie emisií skleníkových plynov a budovanie odolnosti voči zmene klímy.
  • Účasť na mládežníckych klimatických konferenciách a iniciatívach, ako sú Mock COP.
• Zmena životného štýlu a podpora udržateľnej spotreby:
  • Znižovanie spotreby energie a vody v domácnostiach.
  • Podpora zodpovednej spotreby a recyklácie.
  • Voľba udržateľných spôsobov dopravy, ako je chôdza, bicyklovanie alebo verejná doprava.
  • Podpora udržateľných stravovacích návykov, ako je znižovanie spotreby mäsa a podpora lokálnych potravín.
• Budovanie psychologickej odolnosti a podpora duševného zdravia:
  • Rozvoj stratégií na zvládanie klimatickej úzkosti a stresu.
  • Podpora otvorenej diskusie o emóciách súvisiacich so zmenou klímy a vzájomná podpora v komunitách.
  • Zapájanie sa do aktivít, ktoré posilňujú psychickú odolnosť, ako je pobyt v prírode a mindfulness.
• Využívanie technológií a sociálnych médií:
  • Využívanie sociálnych médií na šírenie informácií o zmene klímy a mobilizáciu k akcii.
  • Používanie nových technológií, ako sú rozšírená realita (XR) a umelá inteligencia, na vzdelávanie o environmentálnych problémoch.
• Zapojenie sa do informálneho vzdelávania:
  • Účasť v mládežníckych organizáciách a iniciatívach, ako sú Fridays for Future.
  • Využívanie sociálnych médií na výmenu informácií a koordináciu akcií.
• Zohľadňovanie klimatickej spravodlivosti:
  • Uvedomovanie si, že dopady zmeny klímy nie sú rovnomerne rozložené a že niektoré skupiny sú postihnuté viac ako iné.
  • Podpora spravodlivých riešení, ktoré zohľadňujú potreby a práva marginalizovaných komunít.

Zapojenie mladej generácie do týchto aktivít nielenže prispieva k znižovaniu rizika katastrof a budovaniu komunitnej odolnosti, ale tiež posilňuje ich schopnosti, vedomosti a hodnoty potrebné na vytvorenie udržateľnejšej budúcnosti. Printemps

„Greening Curriculum Guidance: Teaching and Learning for Climate Action“ je publikácia UNESCO z roku 2024, ktorá poskytuje návod na integráciu problematiky zmeny klímy a udržateľnosti do vzdelávacích programov. (suite…)