Grónska ľadová pokrývka momentálne pokrýva viac ako 1,7 milióna štvorcových kilometrov, čo ju robí najväčšou sladkovodnou nádržou na severnej pologuli. Od 80. rokov minulého storočia stratila viac než bilión ton ľadu, pričom posledné desaťročie sa rýchlosť topenia zvýšila šesťnásobne. Nedávna štúdia odhalila, že aktuálne sa každú hodinu stratí priemerne 30 miliónov ton ľadu.

Topenie ľadu spôsobuje stúpanie hladín morí a zmeny slanosti oceánov, čo ovplyvňuje morský ekosystém aj pobrežné komunity, s predpoveďou nárastu hladiny o 7 metrov pri úplnom roztopení ľadového štítu. Výskum publikovaný v The Cryosphere identifikoval bod zlomu, pri ktorom strata ľadu môže byť nezvratná, čo by viedlo k úplnému roztopeniu Grónska. Tento bod zlomu je spojený so zvýšením globálnej teploty o 3,4 °C, pričom aktuálna priemerná teplota v roku 2024 prekročila 1,5 °C nad predindustriálnymi úrovňami.

Výskumníci zistili, že topografia a nadmorská výška hrájú kľúčovú úlohu v bilancii hmotnosti ľadu. Ak rýchlosť topenia prekoná izostatickú úpravu krajiny, môže dôjsť k takmer úplnej strate ľadového pokrývky Grónska. Okrem toho, strata ľadu znižuje albedo povrchu, čo zvyšuje absorbovanie slnečného žiarenia a urýchľuje topenie.

Štúdia tiež poukázala na dôležitosť západného okraja grónskeho ľadu, ktorý môže stabilizovať celý ľadový štít, ak zostane v pobrežnej oblasti s vysokou topografiou. Udržanie tohto okraja je kľúčové pre zabránenie úplnej straty ľadovej pokrývky.

Výskumníci varujú, že klimatické zmeny nás približujú k bodom zlomu, a preto je nevyhnutné pokračovať v úsilí o zmiernenie zmien klímy, aby sa predišlo prekročeniu nebezpečných teplotných prahov. Printemps

Celui-ci analýza odhaduje ciele emisií oxidu uhličitého (CO2), ktorým budú čeliť výrobcovia v roku 2025, a porovnáva ich s výkonnosťou ich vozového parku v roku 2023, ak by zostala nezmenená až do roku 2025. (suite…)

Oddelenie „Adaptácia a odolnosť voči klimatickým zmenám“ GR CLIMA plánuje najať dvoch zmluvných zamestnancov, ktorí budú ako politik alebo právny expert podporovať prácu jednotky na Európskom pláne na prispôsobenie sa zmene klímy.

Termín na podanie prihlášky na každé z týchto miest je 28. februára 2025 o 12:00 bruselského času.

Ďalšie podrobnosti nájdete na:

Politický referent | Kariéra v EÚ

Právnik | Kariéra v EÚ 

Medzinárodné spoločenstvo si stanovilo ambiciózny cieľ: do 10.2.2025 aktualizovať národné plány na znižovanie emisií a tým urýchliť boj proti klimatickým zmenám. Avšak, podľa najnovších (suite…)

Étude skúma, či nedávny rok s globálnymi teplotami o 1,5 °C vyššími, ako sú predindustriálne hodnoty, signalizuje skoršie prekročenie cieľov Parížskej dohody. (suite…)

Prvý mesiac roku 2025 bol celosvetovo najteplejším januárom a pokračoval v sérii rekordných alebo takmer rekordných teplôt zaznamenaných za posledné dva roky. Podľa mesačného bulletinu Copernicus Climate Change Service (C3S) za január 2025 bola priemerná globálna povrchová teplota v súbore údajov opätovnej analýzy ERA5 13,23 ºC, 0,79 ºC nad klimatologickým priemerom za január za obdobie 1991-2020. Arktída zaznamenala rekordne najnižšiu rozlohu morského ľadu za január. (Plus sur climat.copernicus.eu)

Výzva na predkladanie návrhov Európskej komisie na podporu projektov, ktoré zdôrazňujú udržateľnosť poľnohospodárstva Únie, pričom zdôrazňujú jeho prospešnú úlohu pre klímu, životné prostredie a dobré životné podmienky zvierat.

ID volania: AGRIP-MULTI-2025-IM-SUSTAINABLE

ciel(e)

Špecifické ciele tohto programu sú:

a) zvýšiť povedomie o výhodách poľnohospodárskych výrobkov EÚ ao vysokých normách uplatniteľných na výrobné metódy v EÚ

•b) zvýšiť konkurencieschopnosť a spotrebu poľnohospodárskych výrobkov EÚ a určitých potravinárskych výrobkov a zvýšiť ich profil v EÚ aj mimo nej

c) zvýšiť povedomie a uznávanie systémov kvality EÚ

d) zvýšiť podiel na trhu poľnohospodárskych výrobkov EÚ a určitých potravinárskych výrobkov, najmä so zameraním na tie trhy v tretích krajinách, ktoré majú najvyšší potenciál rastu

e) obnoviť normálne trhové podmienky v prípade vážneho narušenia trhu, straty dôvery spotrebiteľov alebo iných špecifických problémov. (Plus sur ec.europa.eu)

Un message „Realizácia klimatického cieľa EÚ do roku 2040: Stavebné prvky a opatrenia“ od Nilsa Meyera-Ohlendorfa a kol. z Ecologic Institute a Oeko-Institutu sa zaoberá implementáciou nového klimatického cieľa EÚ do roku 2040, (suite…)

Bratislava 9.1.2025. Firmy na Slovensku čelia kritickým výzvam na trhu práce – nedostatok kvalifikovaných kandidátov, vysoká fluktuácia a rastúce nároky zamestnancov. Mladé generácie očakávajú od zamestnávateľov viac než len konkurencieschopný plat. ESG stratégie (environmentálne, sociálne a riadiace) sa tak rýchlo stávajú jedným z rozhodujúcich faktorov pri budovaní atraktívneho pracovného prostredia. V roku 2025 sa povinnosti spojené s ESG reportingom priamo dotknú približne 50 tisíc európskych firiem. Vysvetlenie praktických dopadov ESG na pracovný trh priniesol webinár biznis platformy ESG KLUB, ktorá má už 100 členov. (Plus sur esgklub.sk)

Environmentálna kriminalita spôsobuje značné škody na životnom prostredí, verejnom zdraví a globálnej ekonomike. Počet úspešne stíhaných prípadov však zostáva nízky, sankcie nemajú odstrašujúci účinok a cezhraničná spolupráca je nedostatočná. (suite…)

Zvýšenie hladiny CO₂ v atmosfére vedie k acidifikácii oceánov. Oceány absorbujú značné množstvo CO₂ z atmosféry. Keď sa CO₂ rozpúšťa v morskej vode, dochádza k chemickým reakciám, ktoré vedú k zníženiu pH oceánu, čo znamená zvýšenie jeho kyslosti.

Tu sú hlavné body, ktoré vysvetľujú tento vzťah:

• Rozpúšťanie CO₂: Atmosférický CO₂ sa rozpúšťa v povrchových vodách oceánu.
• Tvorba kyseliny uhličitej: Rozpustený CO₂ reaguje s vodou za vzniku kyseliny uhličitej (H₂CO₃).
  • • Disociácia: Kyselina uhličitá disociuje na bikarbonátové ióny (HCO₃-) a vodíkové ióny (H+).
• Zvýšenie acidity: Zvýšenie koncentrácie vodíkových iónov znižuje pH oceánu, čím sa zvyšuje jeho kyslosť.

Celková reakcia môže byť znázornená rovnicou: 2KOH+CO₂ → H₂O+K₂CO₃

Tento proces má niekoľko dôležitých dôsledkov:

• Zníženie koncentrácie uhličitanových iónov: Zvýšenie acidity znižuje koncentráciu uhličitanových iónov (CO₃²-), ktoré sú dôležité pre morské organizmy, ako sú koralové útesy a mäkkýše, ktoré ich potrebujú na tvorbu svojich schránok a skeletov.
• Ohrozenie morských ekosystémov: Acidifikácia oceánov môže mať negatívny vplyv na morské ekosystémy, vrátane spomalenia rastu koralov, narušenia potravinových reťazcov a ohrozenia biodiverzity.
• Absorpcia CO₂: Schopnosť oceánu absorbovať CO₂ z atmosféry sa znižuje so zvyšujúcou sa aciditou, čo môže viesť k ešte rýchlejšiemu nárastu atmosférického CO₂ a zosilneniu klimatických zmien.

pH povrchových vôd oceánu kleslo z približne 8,1 na 8,05 za posledných 30 rokov. Hoci sa táto zmena zdá malá, v skutočnosti predstavuje nárast koncentrácie vodíkových iónov o 20 % až 35 %, čo má významný vplyv na morské prostredie. Printemps

Tento prírodný klimatický jav, ktorý je súčasťou cyklu ENSO (El Niño-Southern Oscillation), zosilňuje pasáty a prináša na povrch hlbokú, studenú oceánsku vodu, čím mení teploty a zrážky po celom svete. (suite…)

V roku 2016 sa takmer 200 svetových lídrov zaviazalo urobiť všetko pre to, aby obmedzili globálne otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia. Odvtedy tvorcovia politík na celom svete navrhli nespočetné množstvo zákonov na základe predpokladu, že otepľovanie túto hranicu nikdy neprekročí.

Vedci sa však môžu podeliť o niekoľko triezvych správ: Zem v roku 2024 prekročila 1,5 stupňa oteplenia, rýchlo sa rúti k ešte väčšiemu otepľovaniu a už sa nezvratne zmenila.

Podľa výskumu zverejneného vo štvrtok 6. februára v Revue scientifique , aj keby každá krajina dodržala svoje súčasné záväzky z Parížskej dohody – a to je veľké, ak –, zemeguľa bude stále na ceste k otepleniu o 2,7 stupňa Celzia alebo 4,9 stupňa Fahrenheita do roku 2100. (Plus sur phys.org)

Návrh globálneho akčného plánu pre zmenu klímy a zdravie (2025 – 2028) má za cieľ riešiť globálnu zdravotnú krízu spôsobenú zmenou klímy. Plán bol vypracovaný na základe rozsiahlych konzultácií s členskými štátmi, organizáciami občianskej spoločnosti, odborníkmi a zamestnancami WHO. (suite…)

Správa EB156/24 predložená Výkonnou radou WHO obsahuje aktualizovaný plán reakcie na nepriaznivé účinky znečistenia ovzdušia na zdravie. Tento plán nadväzuje na predchádzajúci plán a navrhuje dobrovoľný cieľ (suite…)

Európska únia sa opäť ocitá v centre pozornosti s návrhom nových opatrení, ktoré by mohli zásadne zmeniť trh elektromobilov. Brusel totiž zvažuje zavedenie povinných cieľov elektrifikácie pre veľké podniky, (suite…)

Systémy CDR možno koncepčne rozdeliť na dva základné typy: cyklické a „raz použité“. Cyklické systémy CDR používajú jediný materiál na opakované zachytávanie CO₂, ktorý sa po extrakcii CO₂ regeneruje a opätovne používa, zatiaľ čo „raz použité“ systémy používajú materiál, ktorý reaguje s CO₂ iba raz a potom sa distribuuje do životného prostredia. Cyklické systémy sú energeticky náročnejšie.

• Cyklické systémy CDR, ako napríklad chemické priame zachytávanie vzduchu (DAC), opakovane používajú jednu dávku materiálu na zachytávanie CO₂ v cyklickom procese. Po tom, čo materiál zachytí určité množstvo CO₂, sa CO₂ extrahuje (typicky pomocou tepla), CO₂ sa oddelí do relatívne čistého prúdu vhodného na skladovanie (geologická sekvestrácia alebo mineralizácia) a materiál sa opätovne použije v ďalšom cykle. Hlavným vstupom (okrem vzduchu) pre cyklické systémy je energia. Cyklické systémy majú minimálnu požiadavku na energiu danú druhým termodynamickým zákonom. Hybridné (technické/biologické) systémy zachytávania uhlíka, ako napríklad BECCS, kde je výstup v podstate čistý prúd CO₂, sú tiež v podstate cyklické systémy, keď sa zváži celý súbor procesov vrátane počiatočnej fotosyntézy rastlinami.
• Systémy CDR „raz použité“, ako napríklad zrýchlené zvetrávanie hornín (ERW) a zvyšovanie alkality oceánov (OAE), používajú materiály, ktoré sú mimo rovnováhy s atmosférou, ako napríklad alkalické minerály extrahované zo zeme alebo určité druhy priemyselných vedľajších produktov. Po spracovaní sa tento materiál široko distribuuje a nechá sa reagovať s atmosférickým CO₂, aby sa uhlík viazal. Výstupom procesu „raz použité“ je modifikovaná verzia vstupného materiálu, ktorú nemožno ľahko opätovne použiť na zachytávanie ďalšieho uhlíka. Systémy „raz použité“ nemajú rovnaké minimálne požiadavky na vstup energie ako cyklické systémy. Avšak majú stále značné energetické potreby (napr. drvenie a preprava materiálu). Pretože výstupom týchto systémov nie je čistý CO₂ a v mnohých prípadoch končí široko distribuovaný na zemi alebo v oceáne, je potrebné zvážiť komplikované environmentálne a ekologické problémy.
• Printemps

Európska únia zavádza CBAM (Mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc), ktorý ukladá dovozcom uhlíkové náklady. Tento krok motivuje výrobcov k dekarbonizácii, aby si zachovali konkurencieschopnosť na trhu. (suite…)

Výskumníci z Rothamsted Research a Poľnohospodárskeho výskumného ústavu odhalili, že environmentálna stopa produkcie hovädzieho mäsa chovaného na tráve v môže byť znížená až o 26 % vďaka implementácii rôznych zmierňujúcich techník. (suite…)

Chemická priama extrakcia zo vzduchu (DAC) je technológia odstraňovania oxidu uhličitého (CDR), ktorá zahŕňa odstraňovanie CO₂ priamo zo vzduchu pomocou pracovného materiálu, ako je tuhý sorbent alebo kvapalné rozpúšťadlo. V systémoch chemickej DAC sa veľké objemy vzduchu privádzajú do kontaktu s materiálmi, ktoré viažu CO₂. Po nasýtení sorbentu/rozpúšťadla CO₂ sa materiál izoluje od vzduchu a CO₂ sa extrahuje. Tým sa pracovný materiál regeneruje na použitie v ďalšom extrakčnom cykle. CO₂ sa následne sekvestruje (DACCS) alebo sa prípadne využije na priemyselné účely (DACCU).

Hlavné výhody chemických systémov DAC:

• Jednoduchý výstup: Chemické zariadenia DAC produkujú výstupy koncentrovaného CO₂, ktoré sa dajú ľahko merať. Výstupom je relatívne prúd čistého CO₂.
• Menší vplyv na rozlohu pôdy: Chemické závody DAC majú vplyv na výrazne menšiu rozlohu pôdy ako väčšina suchozemských systémov CDR, či už ide o jednorazové alebo biologické systémy s porovnateľnou kapacitou. Dokonca aj v prípade, že sú systémy DAC poháňané špecializovanými systémami obnoviteľnej energie, ako je pole solárnych kolektorov, potrebná rozloha pôdy je stále menšia ako rozloha potrebná pre iné prístupy, ako napríklad BECCS.
• Flexibilita umiestnenia: Zariadenia sa dajú umiestniť tak, aby sa optimalizovala dostupnosť odpadového tepla alebo obnoviteľných zdrojov energie, požiadavky na vodu, blízkosť miest sekvestrácie CO₂, prevádzkové prostredie (ako je teplota a vlhkosť) a geopolitické aspekty.
• Spravovateľné meranie, vykazovanie a overovanie (MRV): MRV by malo byť pri chemických zariadeniach DAC priamočiarejšie ako pri väčšine ostatných rozsiahlych navrhovaných systémoch CDR.

Printemps