Čína požiadala Európsku úniu, aby „zdôvodnila svoju novú uhlíkovú daň na hraniciach“ vo Svetovej obchodnej organizácii, čo „naznačuje, že môže napadnúť zákon na obchodnom súde v Ženeve“, píše South China Morning Post. Dodáva, že vyslanec Pekingu vo WTO „navrhol využiť výbor pre obchod a životné prostredie na multilaterálne rokovania“ o „environmentálnych opatreniach, ktoré vyvolali spory“, počnúc mechanizmom EÚ na úpravu uhlíkových hraníc (CBAM), o ktorom Čína „trvá na tom“, že „nie je v súlade s globálnymi obchodnými pravidlami“. Noviny so sídlom v Hongkongu si všímajú aj dokument univerzity Tsinghua, ktorý bol uverejnený v roku 2021 a v ktorom sa uvádza, že „Čína ako najväčší svetový výrobca priemyselných surovín, ako je cement a oceľ, by bola najviac postihovaná právnymi predpismi EÚ“. Článok však poukazuje na správu China Dialogue, v ktorej sa uvádza, že „prvá vlna odvodov by sa vzťahovala len na 2 % čínskeho vývozu z EÚ“.
Agentúra Bloomberg medzitým uvádza, že „prudký nárast výroby veternej energie v Číne pomohol začiatkom roka potlačiť spaľovanie uhlia, aj keď sa vláda snažila naštartovať ekonomiku po tom, ako sa vzdala Covid Zero“. Uvádza, že veterné turbíny vyrobili v januári a februári 134 TWh (terawatthodín) elektrickej energie, čo je „30 % skok“ oproti predchádzajúcemu roku. Spolu s „rastúcou“ produkciou slnečnej energie bola nová výroba z obnoviteľných zdrojov „schopná viac ako pokryť 2,3-percentný nárast dopytu po elektrickej energii za dva mesiace“, zdôrazňuje portál a dodáva, že to „umožnilo prevádzkovateľom tepelných elektrární znížiť prevádzku, čím sa znížili emisie z odvetvia, ktoré najviac znečisťuje životné prostredie na svete“. Štátny spravodajský portál Xinhua píše, že „obnoviteľné zdroje energie bezpochyby víťazia“, keďže krajina je „na dobrej ceste k dosiahnutiu svojho cieľa znížiť do roku 2030 emisie oxidu uhličitého“, pričom cituje Lei Yanga, profesora z Energetického inštitútu Pekinskej univerzity. Yang dodáva: „Pre Čínu je rozvoj vlastných kapacít obnoviteľných zdrojov energie pomocou pri dosahovaní energetickej bezpečnosti… Prechod na energetiku je v súlade s energetickou bezpečnosťou v dlhodobom horizonte.“ Rádio Slobodná Ázia, spravodajská služba financovaná USA, uvádza, že „obnovená závislosť Číny od uhlia ohrozuje klimatické ambície sveta“. Denník China Daily prináša komentár Lin Boqianga, výskumného pracovníka Tan Kah Kee Innovation Laboratory a dekana Čínskeho inštitútu pre štúdium energetickej politiky na univerzite v Xiamene. Píše: „Aby Čína dosiahla ciele „dvojitého uhlíka“, v nasledujúcich desaťročiach vybuduje nový energetický systém, v ktorom budú dominovať veterné a solárne zdroje energie, a postupne sa vzdá fosílnych palív (vrátane uhlia).“ Dodáva: „Postupné vyraďovanie by si vyžadovalo nahradenie tradičných zdrojov energie obnoviteľnými zdrojmi energie. Nízkouhlíková transformácia Číny musí zatiaľ zohľadňovať náklady na energiu a energetickú bezpečnosť, čo znemožňuje, aby sa krajina v krátkodobom až strednodobom horizonte zbavila energie z uhlia.“ V závere uvádza: „Aj keď Čína v roku 2030 dosiahne vrchol emisií uhlíka, uhoľné elektrárne budú naďalej zabezpečovať prevažnú väčšinu elektrickej energie na poháňanie čínskeho hospodárskeho rastu a plány na „vyradenie“ uhoľných elektrárenských kapacít budú predmetom vášnivých diskusií. Kľúč spočíva v uznaní úlohy uhoľnej energetiky ako „stabilizátora“ a „balastného kameňa“ na zabezpečenie dodávok elektrickej energie a napredovania v prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo pri relatívne nižších nákladoch.“
Samostatne pokračuje spravodajstvo o každoročných „dvoch zasadnutiach“ Číny, významnom politickom zhromaždení v Pekingu, ktoré sa skončilo 13. marca. V článku uverejnenom v časopise China Dialogue sa uvádza, že zákonodarcovia a politickí poradcovia „ponúkli tisíce návrhov a podnetov vrátane mnohých z oblasti klímy a energetiky“. Dodáva sa v ňom, že Qian Feng z Čínskej technickej akadémie navrhol vláde „vydať nariadenia o obchodovaní s emisiami uhlíka“, pričom uviedol, že súčasný národný trh s uhlíkom má „slabý systém monitorovania emisií pre podniky a chýba mu účinný cenový mechanizmus“. Lu Xiulu, riaditeľ odboru ekológie a životného prostredia v provincii Guangdong, navrhol, aby sa „na úrovni provincií a obcí uskutočnili pilotné projekty týkajúce sa rozpočtu na emisie oxidu uhličitého“, píše sa ďalej v článku. Hoci sa o týchto návrhoch „živo diskutuje“, zdôrazňuje sa v článku, je „ťažké povedať, či a ako budú prijaté a či sa nakoniec stanú politikou“. Denník China Daily uvádza, že počas stretnutia politický poradca „vyzval na viac projektov na zníženie emisií uhlíka“ vrátane „zachytávania, využívania a ukladania uhlíka (CCUS), ktoré by sa mali zahrnúť do čínskeho programu certifikovaného znižovania emisií, aby sa zvýšilo úsilie krajiny vyrovnať sa so zmenou klímy“.
Agentúra Reuters napokon píše, že oživenie čínskeho hospodárstva „sa zdá byť na dobrej ceste, ale je nerovnomerne rozložené v jednotlivých sektoroch, čo pravdepodobne povedie k podobnému vývoju aj v prípade dovozu hlavných komodít“. Priemyselná produkcia „vzrástla o 2,4 %“ v prvých dvoch mesiacoch roku 2023 v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka, dodáva spravodajský portál.
Finbarr Bermingham, South China Morning Post, Carbon Brief