Les gouvernements continueront de débattre avant les négociations sur le climat de la Cop28 sur l'opportunité d'appeler à l'élimination progressive des combustibles fossiles, a déclaré le président égyptien de la Cop27 aux journalistes après une réunion de 50 ministres du Climat à Copenhague aujourd'hui. Le ministre égyptien des Affaires étrangères, Sameh Shoukry, a déclaré qu'il y aurait « des consultations et des négociations » sur l'opportunité d'appeler à l'élimination progressive des combustibles fossiles lors de la réunion des gouvernements des Émirats arabes unis (EAU) en novembre. Cette question a divisé les gouvernements lors des négociations climatiques de Copenhague27, qu'il a présidées en novembre dernier. À ses côtés, le ministre danois du Climat, Dan Jorgensen, a ajouté : "Il ne fait aucun doute que cela fera partie des discussions avant la conférence Cop28." Mais il a ajouté qu'"il est évidemment difficile de dire si nous obtiendrons ce résultat plus tard cette année à Dubaï". Shoukry a déclaré qu'il existe « une reconnaissance générale de l'importance de réduire la dépendance aux combustibles fossiles et de la possibilité de passer à des sources d'énergie renouvelables et à une énergie propre ». Il a ajouté : "Cela doit être considéré en termes de ce qui constitue une transition juste".

Le sixième « rapport de synthèse » du Groupe d'experts intergouvernemental sur l'évolution du climat (GIEC), publié cette semaine, suscite toujours des réactions. Dans un commentaire pour le Financial Times, la chroniqueuse Pilita Clark écrit qu'il est "étonnant de voir à quel point la couverture médiatique a changé depuis la cinquième évaluation". Clark écrit : « Le jour de la parution de son premier reportage en 2013, l'un des principaux programmes d'information de la BBC a mené une longue interview avec un climato-sceptique sur la conclusion selon laquelle l'homme était une cause principale « extrêmement probable » du réchauffement climatique « sans équivoque ». Aujourd'hui, cela était inimaginable. » Il continue : « Il est inquiétant de considérer à quel point l'élaboration des politiques climatiques et le GIEC lui-même ont été affectés par toutes les années où le scepticisme climatique était dominant. » Clark conclut : « La note d'orientation du GIEC publiée cette semaine. » ne se retient pas. Il parle avec une sombre clarté de la façon dont le risque de points de bascule, d’extinctions d’espèces et d’autres catastrophes augmentera à mesure que la planète se réchauffe. Nous n’avons jamais été aussi bien informés sur l’avenir du climat. Il faut maintenant rattraper toutes ces années perdues et essayer de rendre la situation vivable.»

Un éditorial du journal indien Business Standard a déclaré : « Les scientifiques indiens qui faisaient partie du GIEC ont averti que le pays était confronté au plus grand risque lié au changement climatique – des vagues de chaleur et des cyclones aux déplacements urbains et ruraux. » seulement l'adaptation », il affirme que « l'atténuation du changement climatique en Inde nécessite une solution urgente ». S'exprimant pour le Guardian, le professeur Simon Lewis de l'University College de Londres a déclaré : « Le document est important car il a été commandé par 195 gouvernements et son résumé a été approuvé ligne par ligne. C'est un fait accepté par les nations du monde entier et une base commune pour une action future. » Lewis dit que cela « fera également partie des préparatifs des prochaines négociations de l'ONU sur le climat qui se tiendront en novembre et décembre aux Émirats arabes unis, connus sous le nom de COP28." . Il poursuit : « La COP28 sera un affrontement mondial entre les intérêts pétroliers et un avenir viable, avec une clarté que le monde n'a jamais vue auparavant. » Robin Webster, responsable de la communication de l'ONG britannique Climate Outreach, écrit dans la légende de Climate Home. News : "Les climatologues du GIEC ont fait leur travail - maintenant nous devons faire le nôtre." Il ajoute : "En tant que citoyens, nous devons éduquer et inspirer nos pairs à agir sur le changement climatique à travers des campagnes positives et responsabilisantes, répond James Murray." au rapport avec un commentaire déclarant : « Le dernier rapport du GIEC est plus sobre que jamais et les émissions continuent d'augmenter, mais le catastrophisme climatique n'est pas la réponse. Dans un commentaire pour le Washington Post, le chroniqueur Eugene Robinson écrit : « Si nous prenons. » En prenant dès maintenant – au cours de cette décennie – une action audacieuse et coordonnée à l’échelle mondiale, nous pouvons limiter le changement climatique à un niveau supportable. Mais si nous maintenons le cap, alors le ciel nous aide tous. » Robinson ajoute : « Une solution orientée vers le marché serait une taxe carbone pour encourager la transition vers une énergie propre. Jusqu'à ce que cela soit politiquement possible, les gouvernements doivent continuer à soutenir la transition vers la nouvelle technologie. Alarme, nous devons élargir considérablement les marchés du carbone.

Ailleurs, un article pour BBC Future examine comment éliminer le dioxyde de carbone de l'atmosphère en utilisant les « émissions négatives » qui, selon le rapport du GIEC, seront nécessaires pour limiter le réchauffement climatique. Un article du Washington Post zoome sur un graphique du rapport sous le titre : « Ce visuel montre comment le changement climatique affectera les générations. » Enfin, Bloomberg publie une transcription de la discussion de ses journalistes Akshat Rathi et Oscar Boyd sur « le dernier GIEC ». rapport et pourquoi c'est important.

Pilita Clark, Financial Times, Carbon Brief

En examinant les nouveaux scénarios énergétiques publiés par le « géant pétrolier et gazier » Shell, le Times rapporte : « Dans le pire des cas... les émissions nettes de gaz à effet de serre ne seraient pas atteintes avant 2100. Dans le meilleur des cas, le monde atteindrait cette étape importante au début des années 1960, mais selon Shell, ce serait « extrêmement difficile ». Le document poursuit : « Shell a préconisé des scénarios qui, selon elle, ne représentent pas les prévisions ou la stratégie de l'entreprise. » Bloomberg couvre également les scénarios de Shell, en précisant : « La technologie qui aspire les émissions de carbone de l'air nécessiterait plus d'énergie, comme elle est utilisée pour le faire. gérer les ménages du monde, si elle veut jouer un rôle significatif dans la réalisation des objectifs climatiques mondiaux. » Par ailleurs, City AM rapporte que Shell « défendra aujourd'hui ses objectifs d'émissions sur trois ans manquants lors de sa mise à jour annuelle ESG, comme City AM l'a appris, malgré pression intense de la part d'actionnaires activistes".

Adam Vaughan, The Times, Carbon Brief

Globálna kapacita obnoviteľných zdrojov energie vzrástla v minulom roku o 10 % a dosiahla 3 372 gigawattov (GW), uvádza agentúra Reuters s odvolaním sa na nové údaje Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľné zdroje energie (IRENA). Spravodajský portál dodáva: V správe sa uvádza, že „solárna a veterná energia dominovali v náraste kapacity obnoviteľných zdrojov energie, pričom spoločne predstavovali 90 % všetkých čistých prírastkov obnoviteľných zdrojov energie v roku 2022.“ Uvádza sa v nej, že tento nárast predstavoval 83 % všetkých nových energetických kapacít v minulom roku, ale cituje šéfa IRENA Francesca La Cameru: „Ak chceme zostať na ceste obmedzujúcej globálne otepľovanie na 1,5 C, musí sa do roku 2030 zvýšiť ročný prírastok kapacity energie z obnoviteľných zdrojov na trojnásobok súčasnej úrovne.“ Príbeh priniesol aj portál BusinessGreen.

Nina Chestney, Reuters, Carbon Brief

• Zámer novej výstavby spaľovne pri meste Šaľa je od začiatku sprevádzaný protestmi.
• Budajov rezort tento rok vydal súhlasné stanovisko, ktoré však ešte nie je právoplatné. Rezort eviduje 30 odvolaní.
• Investor hovorí, že spaľovňa odpadu bude v Nitrianskom kraji kľúčová, keďže od skládkovania sa má upúšťať.
• Okrem stavby na juhozápade Slovenska má spoločnosť plány aj v ďalších lokalitách

Lokálne problémy sú tu podobné ako v iných kútoch krajiny. Šaľa na juhozápade Slovenska sa dlhé roky domáha obchvatu, ktorý by odľahčil dopravu. Okrem cestnej stavby sa v posledných rokoch stala predmetom diskusií aj plánová spaľovňa odpadu, ktorú investor – spoločnosť Ewia chce postaviť v blízkosti mesta. Od začiatku sa tieto kroky nepáčia aktivistom, ktorí spísali petíciu. Investor, naopak, už roky upokojuje, že takéto narábanie s odpadom má minimálny vplyv na životné prostredie. Sľubuje, že okrem spracovania odpadov bude vyrábať aj teplo či elektrinu. Rezort životného prostredia Jána Budaja spravil nedávno v projekte dôležitý krok. Zámer za 120 miliónov eur sa tak pohol dopredu. Envirorezort v polovici januára odsúhlasil variant, ktorý je napokon ďalej od Šale, ale bližšie k obci Močenok.

Ide o prvostupňové rozhodnutie. „Počkáme si na právoplatnosť rozhodnutia a potom uvidíme. Tak ako každý veľký projekt, aj tento má svojich odporov a zástancov,“ hovorí pre HN star…

Podľa nového prieskumu sa tretina mladých ľudí v Británii bojí, je smutná alebo pesimistická v súvislosti so zmenou klímy, pričom viac ako štvrtina sa cíti ohromená. Viac mladých ľudí uviedlo, že sa „veľmi obávajú“ klimatických zmien, ako starších ľudí, pričom 18 % ľudí nad 65 rokov uviedlo, že sa obávajú, v porovnaní s 31 % ľudí vo veku 16 – 24 rokov. Z prieskumu, ktorý si objednala organizácia Woodland Trust, tiež vyplynulo, že 24 % ľudí vo veku 16 – 24 rokov sa rozhodlo alebo zvažuje, že bude mať málo detí zo strachu o klímu. Výkonný riaditeľ Woodland Trust Dr. Darren Moorcroft označil výsledky za „alarmujúce“ a uviedol, že viac ľudí by malo mať prístup k prírode ako spôsob, ako zmierniť ich obavy z klímy. Zo všetkých opýtaných 86 % uviedlo, že pobyt na čerstvom vzduchu a v prírode má pozitívny vplyv na ich duševné zdravie. Dr. Moorcroft povedal: „Mladí ľudia zažívajú epidémiu klimatickej úzkosti a čoraz viac sa obávajú o zdravie planéty. „Tieto nové údaje ukazujú, že klimatické zmeny ohrozujú nielen životné prostredie, ale aj duševnú pohodu ľudí a ich životné plány do budúcnosti. „Vieme, že pobyt na čerstvom vzduchu a v prírode má pozitívny vplyv na duševné zdravie – ale úroveň prístupu k zeleni v Spojenom kráľovstve jednoducho nie je dostatočná.“

Podľa charitatívnej organizácie na ochranu prírody súvisí úzkosť mladých ľudí s nedostatočným prístupom k zeleni. V prieskume, ktorý si objednala organizácia Woodland Trust, sedem z desiatich mladých ľudí uviedlo, že sa obávajú o životné prostredie. Z prieskumu YouGov tiež vyplynulo, že 86 % opýtaných si myslí, že pobyt v prírode má pozitívny vplyv na ich duševné zdravie. Trust, ktorý prevádzkuje 400-hektárový les pre mladých ľudí v Meade v Derbyshire, uviedol, že výsledky sú alarmujúce.

„Pozitívne povedal: „Mladí ľudia zažívajú epidémiu klimatickej úzkosti a čoraz viac sa obávajú o zdravie planéty. „Vieme, že pobyt na čerstvom vzduchu a v prírode má pozitívny vplyv na duševné zdravie, ale úroveň prístupu k zeleni v Spojenom kráľovstve jednoducho nie je dostatočná. „Rozloha lesov v Spojenom kráľovstve je zúfalo nízka a my chceme, aby sa zvýšila. „Stromy a lesy sú neoddeliteľnou súčasťou riešenia prírodnej aj klimatickej krízy, ale mnohí mladí ľudia nevyužívajú výhody pobytu v prírode pre fyzické aj duševné zdravie.“ Vyzval vládu, aby do roku 2030 umožnila každému prístup k zeleným plochám v okruhu 15 minút chôdze od jeho domova.

Nový výskum hodnotí, ako by budúce otepľovanie Južného oceánu v okolí západnej Antarktídy mohlo ovplyvniť Rossov gyros, veľkú oceánsku cirkuláciu v tomto regióne. Pomocou simulácií modelu systému Zeme Spojeného kráľovstva (UKESM1) výskumníci predpokladajú „rýchle oteplenie Amundsenovho mora vyvolané rozšírením Rossovho gyra, ktoré je nezávislé od scenára pôsobenia“. To „zvýši teplotu kontinentálneho šelfu v Amundsenovom a Bellingshausenskom mori o viac ako 1 °C len za ∼30 rokov“, uvádza sa v dokumente. Výsledky naznačujú, že rozšírenie Rossovho gyra by mohlo poskytnúť mechanizmus, ktorým by sa úbytok ľadu na západoantarktickom ľadovci v oblasti Amundsen-Bellingshausenových morí mohol „zvýšiť ďaleko nad súčasný rozsah“. Autori dospeli k záveru: „Ak by sa takéto oteplenie uskutočnilo v skutočnosti, výrazne by ovplyvnilo budúcu stabilitu západoantarktického ľadového príkrovu.“

Lettres de recherche géophysique

Il existe un certain nombre d'éditoriaux et de commentaires sur le rapport de synthèse du GIEC récemment publié. Un éditorial du Guardian souligne la nécessité d’un financement public accru pour lutter efficacement contre le changement climatique. "Nous ne pouvons pas laisser la solution au réchauffement climatique au secteur privé", affirme le journal. Il poursuit en disant : "C'est pourquoi il est nécessaire d'impliquer davantage l'État - mais sans socialiser les risques et sans permettre aux banques de privatiser les bénéfices". Un éditorial du Scotsman décrit le réchauffement climatique comme une "maladie mortelle". Il écrit : « Les hommes politiques qui ne prennent pas ce diagnostic au sérieux se perdent dans un rêve fiévreux. Leurs illusions ne mèneront qu’au désastre.

Le court éditorial du Daily Mail qualifie le langage du rapport d'« hystérique » et de « distinctement familier ». Il écrit : « Les prévisions de catastrophe faites hier par les climatologues de l'ONU étaient clairement connues. Un réchauffement climatique catastrophique. Inondations catastrophiques, chaleur et famine. » Le documentaire poursuit : « Ne serait-il pas plus facile de faire confiance au lobby vert – et d'encourager les gens à faire des sacrifices pour protéger l'environnement – s'ils évitaient de tels discours hystériques ? une hystérie fabriquée" et a écrit : "Les marchés libres et l'innovation axée sur le commerce sont plus que capables de réduire considérablement les émissions de carbone avec juste un petit coup de pouce." Et ils pourraient le faire bien plus rapidement et à moindre coût et avec une bien plus grande acceptation du public que les solutions imposées par les États et promues par le GIEC et ses partisans (le GIEC ne fait pas de recommandations politiques.)

Le chroniqueur de Bloomberg, David Fickling, affirme que "avant même de prendre en compte les avantages en termes d'évitement climatique et de réduction des problèmes de santé, s'engager sur la voie de faibles émissions de carbone est actuellement considéré comme l'option la moins chère en termes de dépenses directes initiales". Il poursuit : « Avec un prix du carbone inférieur à 100 dollars par tonne – comparable aux prix actuels des quotas d’émission en Europe et aux allégements fiscaux aux États-Unis – il existe, selon le GIEC, une technologie réalisable pour réduire les émissions de moitié. la décennie en cours… Étant donné que les émissions de combustibles fossiles atteindront leur maximum d’ici deux ans, la question n’est plus de savoir si notre empreinte carbone va diminuer, mais quel sera le taux de déclin. » changements dans les pays du Pacifique. Ils écrivent : « Les pays ne peuvent pas continuer à justifier de nouveaux projets de combustibles fossiles par le développement ou la crise énergétique. C’est notre dépendance aux combustibles fossiles qui a rendu notre infrastructure énergétique vulnérable aux conflits et aux impacts climatiques dévastateurs, des milliards de personnes n’ont pas accès à l’énergie et les investissements dans des systèmes d’énergie propre plus flexibles et plus résilients ne répondent pas aux besoins.

En conclusion, Adam Vaughan, rédacteur en chef du Times pour l'environnement, attire l'attention sur les conclusions du rapport et sur la politique du Royaume-Uni visant à atteindre une consommation énergétique nette zéro d'ici 2050, qu'il ne parvient actuellement pas à atteindre. "Le ministre des émissions zéro, Grant Shapps, prévoit une 'journée verte' plus tard ce mois-ci, où il pourra utiliser le 'rapport de synthèse' du GIEC comme munition pour des plans plus audacieux de réduction des émissions", écrit Vaughan. Il poursuit : "Shapps sera jugé selon qu'il s'agit de son Green Day si nous utilisons les chansons du groupe punk éponyme, 'Basket Case' ou 'Welcome To Paradise'." Vaughan termine sa chronique avec une liste intitulée "[Que pouvons-nous] faire?", qui inclut "promouvoir... l'énergie éolienne et solaire" ; "le choix d'un régime alimentaire à base de plantes" et la confirmation du GIEC que "les communautés peuvent influencer le 'soutien politique' pour réduire le changement climatique".

Éditorial, The Guardian

Le dernier rapport du Groupe d'experts intergouvernemental sur l'évolution du climat, approuvé lundi après une session d'approbation d'une semaine en Suisse, a été largement relayé dans les médias. Selon le Financial Times, le rapport indique qu'un réchauffement de 1,5°C par rapport aux températures préindustrielles est "plus probable qu'improbable". Le rapport continue : Les rapports précédents du GIEC ont déclaré : « Les émissions de carbone ont continué d’augmenter sans relâche l’année dernière, mais pour que le monde ait le moindre espoir de limiter le réchauffement climatique à 1,5°C, elles doivent diminuer de près de moitié d’ici 2030. » rapport, il réitère les conclusions et, comme le note le FT, ajoute un nouveau tableau montrant les réductions d'émissions nécessaires d'ici 2035, 2040 et 2045, ainsi que d'ici 2050. (L'objectif est d'informer le prochain cycle d'engagements climatiques de l'ONU, qui couvrira la période jusqu’en 2035). Par ailleurs, BBC News rapporte que « les émissions projetées de CO2 provenant des infrastructures de combustibles fossiles existantes telles que les puits de pétrole et les gazoducs dépasseraient le budget carbone restant ». Par ailleurs, The Independent écrit que « des réductions drastiques et profondes des émissions de gaz à effet de serre sont nécessaires pour maintenir la température mondiale moyenne en dessous de 1,5°C au-dessus des niveaux préindustriels ». La Une du Guardian titre le rapport : « Le GIEC a constaté que plus de 3 milliards de personnes vivent déjà dans des zones « hautement vulnérables » au changement climatique, la moitié de la population mondiale connaissant désormais de graves pénuries d'eau au moins une partie de l'année. Le rapport prévient que dans de nombreuses régions, nous atteignons déjà les limites de notre capacité d'adaptation à des changements aussi majeurs, et que les conditions météorologiques extrêmes « déplacent de plus en plus » les populations en Afrique, en Asie, en Amérique du Nord, centrale et du Sud et dans le Pacifique Sud. Le rapport "est frappant par le nombre de références qu'il contient aux pertes et aux dommages déjà subis par les communautés du monde entier", écrit le New York Times. Climate Home News ajoute : « Les scientifiques affirment qu'une augmentation « multiple » du financement est nécessaire pour atteindre les objectifs climatiques et protéger les communautés touchées de manière disproportionnée par le réchauffement climatique. » Le Wall Street Journal écrit : « Les nations du monde doivent collectivement réduire les émissions de gaz à effet de serre de 60 %. » d'ici 2035, le % limitera le réchauffement à 1,5 °C par rapport aux niveaux préindustriels. » Le Times ajoute : « Le rapport du GIEC affirme que le rôle de l'humanité est « sans équivoque » et a provoqué un réchauffement climatique de 1,1 °C depuis la révolution industrielle. » Le Guardian cite le président du GIEC, Hoesung Lee : « La lutte contre le changement climatique est un défi difficile, complexe et persistant pour des générations. Nous, la communauté scientifique, présentons les faits de la sombre réalité, mais soulignons également la perspective d’espoir grâce à un changement transformationnel concerté, authentique et mondial.

The Independent rapporte que le nouveau rapport de synthèse « résume six rapports précédents du GIEC publiés depuis 2018, qui ont collecté et analysé des milliers d'articles scientifiques ». Il qualifie le rapport de « l’évaluation la plus claire et la plus actuelle de la crise climatique ». Le document cite également le secrétaire général de l'ONU, António Guterres, qui s'est exprimé lors d'une conférence de presse à l'occasion du lancement du rapport : « Le rapport du GIEC d'aujourd'hui est un guide pour désamorcer la bombe à retardement climatique. C’est un manuel de survie pour l’humanité. » L’Associated Press cite également Guterres : « L’humanité est sur une glace mince – et cette glace fond rapidement… Notre monde a besoin d’une action climatique sur tous les fronts – sur tout, partout, en même temps. » Guterres « lance un « programme d'accélération pour toutes les parties » qui « commence par que les parties appuient immédiatement sur le bouton pour accélérer leurs délais de zéro émission nette afin d'atteindre une consommation mondiale nette nulle d'ici 2050 ». Politico ajoute que Guterres souhaite que les pays développés s'engagent à zéro émission nette d'ici 2040 et les pays en développement d'ici 2050. (Il y a eu une certaine confusion quant à savoir si Guterres voulait dire zéro émission nette de CO2 ou zéro émission nette de gaz à effet de serre. Dans le rapport du GIEC déclare : « Les trajectoires qui limitent le réchauffement à 1,5 °C sans dépassement ou avec un dépassement limité atteindront des émissions nettes de CO2 nulles d'ici début 2050, suivies par des émissions nettes négatives de CO2 de gaz, elles le feront vers 2070.") Politico ajoute que Gurerres a demandé les pays du groupe des pays développés de l'OCDE s'engagent à éliminer progressivement le charbon d'ici 2030, et les autres pays suivront cet exemple d'ici 2040. Le journal The Times écrit en première page sous le titre "L'ONU tire la sonnette d'alarme sur les objectifs de zéro émission nette". . Le Daily Telegraph écrit : « Le Royaume-Uni, comme la plupart des autres pays développés, s'est fixé un objectif de zéro émission nette d'ici 2050, et ses conseillers en matière de changement climatique ont déclaré qu'il serait « difficile à mettre en œuvre » d'y parvenir plus rapidement. (L'objectif du Royaume-Uni est de zéro net pour tous les gaz à effet de serre d'ici 2050. La « voie équilibrée » vers cet objectif, définie par ses conseillers officiels en matière de climat, permettra d'atteindre zéro émission nette de CO2 vers 2043). The Independent rapporte que la Première ministre écossaise sortante, Nicola Sturgeon, a déclaré : « Nous devons commencer à prendre cela beaucoup plus au sérieux, sinon les générations futures ne nous le pardonneront jamais, et à juste titre. » Et le Times of India cite In.

Camilla Hodgson et Attracta Mooney, Financial Times, Carbon Brief

Od Arktídy až po tropické oblasti zaberajú mokrade približne 6 % povrchu planéty. Tieto podmáčané pôdy sú najväčším prírodným zdrojom metánu – silného skleníkového plynu, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri zvyšovaní globálnej teploty. Keďže klimatické zmeny zvyšujú globálne teploty a narúšajú zrážkové pomery, mokrade uvoľňujú metán do atmosféry rýchlejšie – tento jav je známy ako „spätná väzba mokradí na metán“. V novom výskume, ktorý bol uverejnený ako „krátke oznámenie“ v časopise Nature Climate Change, sa uvádza, že v rokoch 2020 – 21 došlo k „výnimočnému“ nárastu emisií metánu z mokradí. V dokumente sa dodáva, že najmä tropické mokrade sú „horúcimi miestami“ emisií metánu z mokradí, pričom najväčší podiel na zvýšení emisií z tropických mokradí v 21. storočí má Južná Amerika. V samostatnej štúdii, ktorá bola tiež uverejnená v časopise Nature Climate Change, sa uvádza, že globálne otepľovanie ovplyvňuje aj emisie oxidu uhličitého a oxidu dusného z mokradí. V článku sa dospelo k záveru, že „otepľovanie podkopáva potenciál nedotknutých mokradí zmierňovať zmeny klímy aj pri obmedzenom zvýšení teploty o 1,5 – 2 °C“.

Spätná väzba na metán v mokradiach
Metán je silný skleníkový plyn, ktorý od priemyselnej revolúcie spôsobil približne 30 % všetkého globálneho otepľovania spôsobeného človekom. Väčšina emisií metánu pochádza z ľudskej činnosti – vrátane priemyslu fosílnych palív, skládok a poľnohospodárstva. V roku 2021 podpísali USA, EÚ, Indonézia, Kanada, Brazília, Spojené kráľovstvo a mnohé ďalšie krajiny „Globálny záväzok v oblasti metánu“, v ktorom sľúbili, že v období rokov 2020 – 30 znížia svoje emisie metánu o 30 %. Medzitým sa v správe, ktorú minulý rok zverejnila Medzinárodná energetická agentúra v rámci globálneho sledovania metánu, dospelo k záveru, že „nákladovo najefektívnejšie možnosti znižovania emisií metánu sú v energetickom sektore, najmä v prevádzkach na ťažbu ropy a plynu“. Avšak 40 % emisií metánu pochádza z prírodných zdrojov. Najväčším prírodným zdrojom emisií metánu na svete sú podmáčané pôdy nazývané mokrade, ktoré sú aspoň časť roka zaplavené vodou.

Mokrade majú mnoho rôznych foriem, od arktických permafrostových rašelinísk cez tropické mangrovové plantáže až po slané močiare. Približne 40 % všetkých druhov žije alebo sa rozmnožuje v mokradiach. Poskytujú tiež kľúčové ekosystémové služby, ako je filtrácia vody, a sú dôležitými zásobníkmi uhlíka. Preto sa o obnove mokradí často hovorí ako o dôležitej možnosti zmiernenia klimatických zmien. Mokrade však tiež uvoľňujú skleníkové plyny do atmosféry. Nová štúdia skúma, ako klimatické zmeny ovplyvňujú emisie metánu v dvoch kľúčových typoch mokradí – v permafroste a v tropických mokradiach. Večne zamrznuté mokrade, ktoré sa nachádzajú pri nízkych teplotách vo vysokých zemepisných šírkach, pozostávajú z čiastočne zamrznutej a podmáčanej pôdy. S otepľovaním klímy a rozmrazovaním permafrostu sa dlho spiace mikróby začínajú „prebúdzať“ a uvoľňovať metán do atmosféry. Medzitým tropické mokrade, ktoré sa zvyčajne nachádzajú v horúcom a vlhkom podnebí. Keďže meniaca sa klíma spôsobuje zmeny v štruktúre zrážok, nové pôdy sa podmáčajú a tieto mokrade sa rozširujú, uvádza sa v dokumente. Celkovo to znamená, že globálne otepľovanie spôsobuje väčšie emisie metánu z mokradí. Tento proces sa nazýva „spätná väzba mokradí na metán“.

Podceňovanie emisií
V článku sa hodnotí spätná väzba mokradí na metán pomocou dvoch rôznych typov údajov – vzoriek zozbieraných počas mnohých desaťročí terénnych prác a údajov z „reanalýzy“, ktorá kombinuje pozorovania z viacerých zdrojov s modelovými simuláciami. Autori používajú tieto dva zdroje údajov na spustenie simulácií modelu metánu z mokradí, ktorý používajú na prognózovanie budúcich emisií metánu z tropických aj večne zamrznutých mokradí v rámci rôznych scenárov otepľovania. Na nasledujúcom grafe sú znázornené emisie metánu z mokradí v rokoch 2000 – 22 v porovnaní s úrovňami v rokoch 2000 – 2006, ako boli odhadnuté na základe údajov z terénnych prác (prerušovaná čierna čiara) a údajov z reanalýzy (plná čierna čiara). Zobrazuje aj predpokladané emisie prevzaté z piateho projektu Coupled Model Intercomparison Project (CMIP5) až do roku 2100. CMIP je rámec pre experimenty s klimatickými modelmi, ktorý umožňuje vedcom študovať a porovnávať výstupy rôznych klimatických modelov.

Tmavomodrá, svetlomodrá, žltá a červená čiara znázorňujú scenár nízkych (RCP2,6), stredne vysokých (RCP4,5), vysokých (RCP 6,0) a extrémne vysokých (RCP8,5) emisií.

Ayesha Tandon, Carbon Brief

Jean-Pascal van Ypersele, ancien vice-président du Groupe d'experts intergouvernemental sur l'évolution du climat, a déclaré : « Une trop grande importance accordée à la géo-ingénierie pour réguler le réchauffement climatique pourrait mettre la planète sur une trajectoire plus risquée. »
Si la planète se réchauffait de plus de 1,5°C par rapport à l’époque préindustrielle, cela entraînerait beaucoup plus de vagues de chaleur, de précipitations extrêmes et de sécheresses que si la température restait en dessous de ce seuil. La plupart de ces impacts laisseront des marques irréversibles sur l'écologie et les populations, a déclaré Jean-Pascal van Ypersele, ancien vice-président du Groupe d'experts intergouvernemental sur l'évolution du climat, le plus grand collectif mondial d'experts en climat. Une trop grande importance accordée à la géo-ingénierie pour réguler le réchauffement climatique pourrait placer la planète sur une trajectoire à risque plus élevé, a-t-il déclaré dans une interview par courrier électronique avant la publication du rapport de synthèse du GIEC lundi. Ypersele est un climatologue belge qui participe à la réunion du GIEC à Interlaken, en Suisse, qui fait des heures supplémentaires.

V úvodníku denníka New York Times sa skutočnosť, že chudobnejšie krajiny sa na zmene klímy podieľajú len málo, ale už teraz pociťujú jej najväčšie dôsledky, označuje za „jednu z najväčších nespravodlivostí tejto éry“. Píše sa v ňom: „Svetová banka a darcovské krajiny, ktoré ju kontrolujú, môžu urobiť viac, aby sa zasadili o riešenie tejto generačnej výzvy. Aby Svetová banka a ďalšie multilaterálne úverové inštitúcie boli v 21. storočí schopné plniť svoj účel, musia vedúci predstavitelia vymyslieť, ako získať a využiť obrovské množstvo kapitálu, ktorý bude v nasledujúcich rokoch potrebný na pomoc krajinám prispôsobiť sa meniacej sa klíme a zmierniť jej následky. Financovanie opatrení v oblasti klímy bolo dlhé roky v úzadí v porovnaní s dvojitým cieľom banky, ktorým je znižovanie extrémnej chudoby a podpora spoločnej prosperity. Dnes je neoddeliteľnou súčasťou dosahovania týchto cieľov.“

Editorial, New York Times, Carbon Brief

Európske solárne spoločnosti tvrdia, že obmedzenia na čínsky dovoz zahrnuté v navrhovanom zákone EÚ o čistom nulovom priemysle by mohli sťažiť prechod na čisté nulové hodnoty, uvádza FT. Zákon zaväzuje orgány, aby zvážili zníženie hodnoty verejných súťaží na projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ak spoločnosti pochádzajú z jednej krajiny, ktorá má viac ako 65 % podiel na trhu EÚ s týmto výrobkom. [Toto pravidlo sa interpretuje ako „protičínske“, keďže krajina, ktorá v súčasnosti dodáva takmer všetok dovoz solárnych fotovoltaických modulov do Európy.] Dries Acke, riaditeľ pre politiku v priemyselnej lobistickej skupine SolarPower Europe, pre FT povedal: „Ak nechceme riskovať spomalenie zavádzania solárnej energie, potrebujeme väčšiu mrkvu, najmä pokiaľ ide o financovanie solárnych elektrární v Európe.“ Agentúra Bloomberg informuje aj o reakcii na návrh zákona o čistom nulovom priemysle, pričom uvádza, že „kritici tento prístup označili za pripomínajúci skôr plánované hospodárstvo než reakciu voľného trhu“. V názorovom článku Davida Ficklinga pre agentúru Bloomberg sa opisuje ako „zelený protekcionizmus [ktorý] zhorší jej energetickú bezpečnosť“. DownToEarth India uvádza, že výsledok pre globálny juh je stále neistý. Politico uvádza, že Francúzsko stále presadzuje, aby boli všetky jadrové technológie uvedené na zozname technológií, na ktoré sa vzťahujú osobitné podmienky stanovené v zákone o čistom nulovom priemysle, a to napriek tomu, že pred zverejnením návrhu prehralo bitku o túto možnosť. (Pozrite si celý vysvetľujúci článok časopisu Carbon Brief o zákone o nulovom priemysle a o tom, ako súvisí s priemyselným plánom EÚ Green Deal). Na inom mieste agentúra Reuters uvádza, že EÚ pracuje na systéme, ktorý má povzbudiť spoločnosti k spoločnému nákupu plynu.

Yuan Yang, Alice Hancock and Laura Pitel, Financial Times, Carbon Brief

La publication du rapport du Groupe d'experts intergouvernemental sur l'évolution du climat (GIEC) a été "retardée" par "la lutte entre pays riches et pays en développement sur les objectifs d'émissions et l'aide financière aux pays vulnérables", rapporte l'Associated Press. Le rapport final du sixième cycle d'évaluation (AR6) du GIEC est une synthèse qui rassemble les conclusions du rapport sur la science du climat d'août 2021, du rapport sur les impacts climatiques de février 2022 et du rapport sur la manière d'aborder le changement climatique d'avril 2022, ainsi que des précédents " messages spéciaux". Le rapport de synthèse devait être approuvé vendredi après une réunion d'approbation des gouvernements d'une semaine, rapporte l'agence AP. Le rapport indique : "Le délai a été prolongé à plusieurs reprises alors que les représentants de grands pays tels que la Chine, le Brésil, l'Arabie Saoudite, ainsi que les États-Unis et l'Union européenne, se disputaient ce week-end sur la formulation des phrases clés du texte... Un processus inhabituel pour les pays qui signent un rapport scientifique consiste à s'assurer que les gouvernements acceptent ses conclusions comme une recommandation faisant autorité sur laquelle fonder leurs actions. » Selon le magazine Carbon Brief, le rapport a été approuvé dimanche soir et doit être publié aujourd'hui. à 13h00 CET. (Un aperçu détaillé du rapport de synthèse AR6 sera publié par Carbon Brief plus tard cette semaine). Politico rapporte que le retard dans la publication du rapport est lié à une « grève » de certains scientifiques. Avant la publication du rapport, le Guardian s'est entretenu avec le Premier ministre des Samoa, qui appelle le monde à agir. Fiame Naomi Mata'afa déclare au Guardian : « Nous sommes tous touchés, mais le degré d'impact dépend des circonstances spécifiques de chaque pays. Ainsi, nos pays atolls de basse altitude sont là, nous vivons avec. » The Guardian fournit également une explication de ce qu'est le rapport de synthèse AR6 et pourquoi il est important.

Časopis Carbon Brief sa zaoberá všetkými podrobnosťami priemyselného plánu Green Deal, ktorý navrhla Európska komisia. Nový súbor navrhovaných právnych predpisov sa všeobecne interpretuje ako odpoveď EÚ na americký zákon o znižovaní inflácie.

Daisy Dunne a Josh Gabbatiss, Carbon Brief

Počet veľkých umeleckých diel o klimatických zmenách by sa dal pohodlne spočítať na jednej ruke orangutana, ktorý čoskoro vyhynul. Tak ako v prípade všetkých najpálčivejších problémov našej doby je proces premeny pochmúrnej reality na pôsobivé umenie príliš veľkou alchýmiou. Produkt sa tak stáva buď sentimentálnym a senzáciechtivým, alebo nestráviteľným vo svojej prevarenej cnosti. Extrapolácie, veľkorozpočtová antológia AppleTV+ o svete na pokraji záhuby, dosahuje niečo celkom výnimočné: dokáže byť aj sentimentálna, aj kázajúca.

Dej sa začína v roku 2037, keď Blízky východ sužujú požiare a hladina mora ohrozuje nízko položené mestá. Vlády sa snažia dohodnúť na nových klimatických dohodách (vidíme vyjednávačov na COP42 v Tel Avive) a kľúčom k nim by mohol byť technický génius Nick Bilton (Kit Harington; nie je to dobré pre moje SEO) a jeho spoločnosť Alpha. Ich patenty na technológiu odsoľovania by vyprahnutej Zemi umožnili trochu oddychu – ale aké podmienky budú kladené na uvoľnenie tohto lukratívneho vynálezu? Všetko by sa mohlo skrývať v kovoch a mineráloch pod topiacim sa ľadom Arktídy (Apple predsa len vie veľa o batériách).

Tvorca Extrapolácií Scott Z. Burns je známy najmä ako scenárista filmu Stevena Soderbergha Contagion (Nákaza) z roku 2011, ktorý si získal novú pozornosť počas pandémie Covid-19. V Extrapoláciách sa Burns venuje klimatickej kríze, ktorá sa dá predpovedať o niečo ľahšie. Dejový oblúk sa odohráva v priebehu 33 rokov, na začiatku ktorých ľudia hovoria všeobecne rozumné veci, ako napríklad: „S ohňom, podlahou alebo hladomorom sa nedá vyjednávať!“ Seriál sa však rýchlo zvrhne na sci-fi, keď nadnárodná spolupráca na uhlíkovej neutralite ustúpi človeku zavraždenému pomstychtivým mrožom, nehovoriac o technológii, ktorá okamžite preloží veľrybí spev do dokonalej angličtiny. „Teraz sa stáva ďalším,“ hučí gnómická veľryba hrbáč s hlasom Meryl Streepovej, „kým neodpadneme a nevrátime, čo sme vzali.“

L'approbation par le président américain Joe Biden du projet de 8 milliards de dollars de ConocoPhillips visant à extraire 600 millions de barils de pétrole des terres fédérales de l'Alaska « s'est accompagné d'un bruit sourd de trahison et d'un air d'inévitabilité », a déclaré David Wallace-Wells. Wallace-Wells écrit dans son bulletin d'information du New York Times : « Pendant la campagne électorale, Biden a promis 'plus de forages sur les terres fédérales, point final'. Point, point, point ». Mais malgré tous les discours sur le boom des énergies renouvelables, la transition verte et tout l'argent qui y est consacré, il y a eu peu d'efforts concertés, du moins aux États-Unis, pour réellement réduire notre gaspillage de ce qui empoisonne réellement le climat : les combustibles fossiles. Il demande « quelle est l'ampleur de la bombe à carbone » du projet Willow, notant : « La réponse honnête est que ce n'est pas zéro, mais ce n'est pas catastrophique en soi. Si le projet se réalise et produit du pétrole comme prévu, il devrait produire 9,2 millions de tonnes métriques supplémentaires de CO2 chaque année – soit à peu près l’équivalent de deux nouvelles centrales électriques au charbon ajoutées à notre flotte ou de 2 millions de voitures à essence ajoutées au parc. route . C'est mauvais : toute quantité supplémentaire de carbone promet de pousser le monde encore plus loin de l'enveloppe de température qui a jusqu'à présent délimité et contribué à cultiver toute l'histoire de la civilisation humaine... Et pourtant, 9 millions de tonnes métriques ne représentent qu'environ les deux dixièmes de 1 % des émissions américaines actuelles. » Mais, poursuit-il, « la même logique pourrait être utilisée pour justifier n’importe quel projet de combustible fossile ». Telle est « la nature du problème, qui imprègne presque tous les aspects de la civilisation industrielle et postindustrielle : l’ampleur du défi semble à la fois inciter à l’urgence et recommander une sorte d’indifférence ». Il conclut : "Une ligne doit être tracée quelque part, et l'administration Biden continue de la franchir."

David Wallace-Wells, The New York Times, Carbon Brief

Čína požiadala Európsku úniu, aby „zdôvodnila svoju novú uhlíkovú daň na hraniciach“ vo Svetovej obchodnej organizácii, čo „naznačuje, že môže napadnúť zákon na obchodnom súde v Ženeve“, píše South China Morning Post. Dodáva, že vyslanec Pekingu vo WTO „navrhol využiť výbor pre obchod a životné prostredie na multilaterálne rokovania“ o „environmentálnych opatreniach, ktoré vyvolali spory“, počnúc mechanizmom EÚ na úpravu uhlíkových hraníc (CBAM), o ktorom Čína „trvá na tom“, že „nie je v súlade s globálnymi obchodnými pravidlami“. Noviny so sídlom v Hongkongu si všímajú aj dokument univerzity Tsinghua, ktorý bol uverejnený v roku 2021 a v ktorom sa uvádza, že „Čína ako najväčší svetový výrobca priemyselných surovín, ako je cement a oceľ, by bola najviac postihovaná právnymi predpismi EÚ“. Článok však poukazuje na správu China Dialogue, v ktorej sa uvádza, že „prvá vlna odvodov by sa vzťahovala len na 2 % čínskeho vývozu z EÚ“.

Agentúra Bloomberg medzitým uvádza, že „prudký nárast výroby veternej energie v Číne pomohol začiatkom roka potlačiť spaľovanie uhlia, aj keď sa vláda snažila naštartovať ekonomiku po tom, ako sa vzdala Covid Zero“. Uvádza, že veterné turbíny vyrobili v januári a februári 134 TWh (terawatthodín) elektrickej energie, čo je „30 % skok“ oproti predchádzajúcemu roku. Spolu s „rastúcou“ produkciou slnečnej energie bola nová výroba z obnoviteľných zdrojov „schopná viac ako pokryť 2,3-percentný nárast dopytu po elektrickej energii za dva mesiace“, zdôrazňuje portál a dodáva, že to „umožnilo prevádzkovateľom tepelných elektrární znížiť prevádzku, čím sa znížili emisie z odvetvia, ktoré najviac znečisťuje životné prostredie na svete“. Štátny spravodajský portál Xinhua píše, že „obnoviteľné zdroje energie bezpochyby víťazia“, keďže krajina je „na dobrej ceste k dosiahnutiu svojho cieľa znížiť do roku 2030 emisie oxidu uhličitého“, pričom cituje Lei Yanga, profesora z Energetického inštitútu Pekinskej univerzity. Yang dodáva: „Pre Čínu je rozvoj vlastných kapacít obnoviteľných zdrojov energie pomocou pri dosahovaní energetickej bezpečnosti… Prechod na energetiku je v súlade s energetickou bezpečnosťou v dlhodobom horizonte.“ Rádio Slobodná Ázia, spravodajská služba financovaná USA, uvádza, že „obnovená závislosť Číny od uhlia ohrozuje klimatické ambície sveta“. Denník China Daily prináša komentár Lin Boqianga, výskumného pracovníka Tan Kah Kee Innovation Laboratory a dekana Čínskeho inštitútu pre štúdium energetickej politiky na univerzite v Xiamene. Píše: „Aby Čína dosiahla ciele „dvojitého uhlíka“, v nasledujúcich desaťročiach vybuduje nový energetický systém, v ktorom budú dominovať veterné a solárne zdroje energie, a postupne sa vzdá fosílnych palív (vrátane uhlia).“ Dodáva: „Postupné vyraďovanie by si vyžadovalo nahradenie tradičných zdrojov energie obnoviteľnými zdrojmi energie. Nízkouhlíková transformácia Číny musí zatiaľ zohľadňovať náklady na energiu a energetickú bezpečnosť, čo znemožňuje, aby sa krajina v krátkodobom až strednodobom horizonte zbavila energie z uhlia.“ V závere uvádza: „Aj keď Čína v roku 2030 dosiahne vrchol emisií uhlíka, uhoľné elektrárne budú naďalej zabezpečovať prevažnú väčšinu elektrickej energie na poháňanie čínskeho hospodárskeho rastu a plány na „vyradenie“ uhoľných elektrárenských kapacít budú predmetom vášnivých diskusií. Kľúč spočíva v uznaní úlohy uhoľnej energetiky ako „stabilizátora“ a „balastného kameňa“ na zabezpečenie dodávok elektrickej energie a napredovania v prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo pri relatívne nižších nákladoch.“

Samostatne pokračuje spravodajstvo o každoročných „dvoch zasadnutiach“ Číny, významnom politickom zhromaždení v Pekingu, ktoré sa skončilo 13. marca. V článku uverejnenom v časopise China Dialogue sa uvádza, že zákonodarcovia a politickí poradcovia „ponúkli tisíce návrhov a podnetov vrátane mnohých z oblasti klímy a energetiky“. Dodáva sa v ňom, že Qian Feng z Čínskej technickej akadémie navrhol vláde „vydať nariadenia o obchodovaní s emisiami uhlíka“, pričom uviedol, že súčasný národný trh s uhlíkom má „slabý systém monitorovania emisií pre podniky a chýba mu účinný cenový mechanizmus“. Lu Xiulu, riaditeľ odboru ekológie a životného prostredia v provincii Guangdong, navrhol, aby sa „na úrovni provincií a obcí uskutočnili pilotné projekty týkajúce sa rozpočtu na emisie oxidu uhličitého“, píše sa ďalej v článku. Hoci sa o týchto návrhoch „živo diskutuje“, zdôrazňuje sa v článku, je „ťažké povedať, či a ako budú prijaté a či sa nakoniec stanú politikou“. Denník China Daily uvádza, že počas stretnutia politický poradca „vyzval na viac projektov na zníženie emisií uhlíka“ vrátane „zachytávania, využívania a ukladania uhlíka (CCUS), ktoré by sa mali zahrnúť do čínskeho programu certifikovaného znižovania emisií, aby sa zvýšilo úsilie krajiny vyrovnať sa so zmenou klímy“.

Agentúra Reuters napokon píše, že oživenie čínskeho hospodárstva „sa zdá byť na dobrej ceste, ale je nerovnomerne rozložené v jednotlivých sektoroch, čo pravdepodobne povedie k podobnému vývoju aj v prípade dovozu hlavných komodít“. Priemyselná produkcia „vzrástla o 2,4 %“ v prvých dvoch mesiacoch roku 2023 v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka, dodáva spravodajský portál.

Finbarr Bermingham, South China Morning Post, Carbon Brief

Európska komisia včera predstavila svoj zákon o čistom nulovom priemysle, ktorý Politico opisuje ako „dlho očakávaný návrh zameraný na podporu ekologického priemyslu v Európe“. Vysvetľuje: „Cieľom navrhovaného nariadenia je zabezpečiť, aby sa do roku 2030 aspoň 40 % dopytu po čistých technológiách v bloku vyrábalo na domácom trhu. V návrhu sa stanovujú ciele pre technológie, ktoré sa považujú za nevyhnutné na dekarbonizáciu hospodárstva bloku, čo má zabrániť tomu, aby EÚ prehlbovala svoju závislosť od tretích krajín, ako je Čína.“ Novinárom to včera povedal podpredseda Komisie Frans Timmermans: „Ak chceme dosiahnuť klimatickú neutralitu, ako plánujeme v roku 2050, a ak chcete využiť všetky príležitosti, ktoré nám táto priemyselná revolúcia prináša, a odvrátiť výzvy… budeme potrebovať masívne rozšírenie výroby čistých technológií.“ Rokovania „išli až na doraz“, píše Politico, keďže „komisári sa snažili vyriešiť spor o to, či zahrnúť jadrovú energiu“. Pokračuje: „Konečný text je nejednoznačný. Jadrová energia nie je zahrnutá do zoznamu ‚strategických technológií s nulovou čistou hodnotou’…, ktoré môžu využívať rýchlejšie udeľovanie povolení a ľahší prístup k financovaniu. Na inom mieste v texte však formálna definícia technológií s nulovou čistou spotrebou zahŕňa „pokročilé technológie na výrobu energie z jadrových procesov s minimálnym odpadom z palivového cyklu“ a „malé modulárne reaktory“. Agentúra Reuters informuje o tom, že včera sedem štátov EÚ – vrátane Nemecka, Španielska a Dánska – „posilnilo svoj odpor voči snahám Francúzska započítať jadrovú energiu do cieľov EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie“.
V samostatnom článku Politico sa venuje „piatim veciam, ktoré treba vedieť“ o zákone o čistom nulovom priemysle a zákone o kritických surovinách, ktorého cieľom je „posilniť zásobovanie bloku“. Uvádza sa v ňom, že v rámci zákona o nulovom priemysle „projekty, ktoré získajú osobitný štatút ‚strategického projektu‘ a majú ročný výkon viac ako 1 gigawatt, budú mať skrátené lehoty na vydanie povolenia na jeden rok; projekty pod touto úrovňou budú mať zelenú do deviatich mesiacov“. Financial Times však uvádza, že vedúci predstavitelia odvetvia varovali, že nové plány zlyhajú, ak nebudú podporené väčším objemom peňazí. Článok napríklad cituje Gilesa Dicksona, výkonného riaditeľa WindEurope, ktorý hovorí: „Dnes jednoducho nemáme dostatok tovární a infraštruktúry na to, aby sme postavili všetku veternú energiu, ktorú Európa chce.“ V inom článku Politico komentuje „bruselský boj proti reformám [prezidenta USA] Bidena“. Píše sa v ňom: „Bruselskí úradníci sú čoraz podráždenejší z toho, že podniky požadujú viac štátnych peňazí a hrozia, že ak ich nedostanú, odídu z Európy a presťahujú sa do Ameriky.“ Agentúra Reuters v „informačnom súbore“ o návrhoch Komisie uvádza, že obsahujú aj „plány na podporu výroby čistého vodíka pomocou dotačného systému financovaného EÚ“.
Politico medzitým uvádza, že „Európskemu parlamentu sa nepáči podoba navrhovanej zákulisnej dohody Nemecka s Bruselom na záchranu spaľovacieho motora“. Politico s odvolaním sa na dvoch predstaviteľov Parlamentu uvádza, že Roberta Metsola, predsedníčka Parlamentu, napíše v liste hlavným mestám EÚ, aby „rešpektovali“ dohodu, ktorá bola dohodnutá minulý rok a ktorá má do roku 2035 účinne zakázať predaj nových znečisťujúcich osobných automobilov a dodávok. Ako sa uvádza v článku, intervencia bola dohodnutá včera v reakcii na to, že Nemecko – spolu s Talianskom, Poľskom, Bulharskom a Českou republikou – sa vyhrážalo, že „dohodu pokazí“, keď bude trvať na tom, aby sa po roku 2035 povolilo používanie vozidiel poháňaných len syntetickými palivami vyrobenými zo zachyteného CO2 a vodíka. (Viac informácií nájdete vo včerajšom Daily Briefing.) Manévre Nemecka predstavujú riziko širšej „nákazy“ klimatickými zákonmi, povedal jeden z diplomatov EÚ pre Financial Times, pričom menšie krajiny budú nasledovať Berlín a „[znížia] ambície v iných veciach“.
Agentúra Reuters napokon uvádza, že krajiny Európskej únie sa včera dohodli, že „sa pokúsia znížiť počet poľnohospodárskych podnikov, na ktoré sa vzťahujú navrhované pravidlá na zníženie znečistenia a emisií skleníkových plynov z hospodárskych zvierat“. Stalo sa tak „napriek kritike zo strany niektorých členských štátov“ – vrátane Bulharska, Nemecka, Talianska a Poľska, píše spravodajský portál.

Federica Di Sario, Politico, „Carbon Brief“