Samovražedná misia Európskej únie v oblasti znižovania emisií CO2 nebude mať z globálneho pohľadu žiaden význam. EÚ produkuje približne desať percent celosvetových emisií – ak by sme sa aj dostali na úplnú nulu, čo je nemožné už len z povahy prirodzených biologických procesov, svetová klíma to ani nepostrehne.
Európa si akurát zlikviduje svoj priemysel, odovzdá sa do područia importu – najpravdepodobnejšie z Číny a zároveň príde o zdroje, ktoré by mohla investovať napríklad aj do skutočnej ochrany prírody, obnovy ekosystémov, ktoré svojím prirodzeným fungovaním viažu atmosférický oxid uhličitý a znižujú teplotu prostredia.
Tieto snahy, ktoré sa postupom času pretavujú do čoraz prísnejších politických regulácií, nemajú svoj efekt ani podľa IPCC – Medzivládneho panelu pre zmenu klímy. Táto vedecká platforma, na ktorú sa odvolávajú všetci bojovníci proti emisiám, vo svojej ostatnej správe vydanej minulý týždeň uvádza, že v roku 2019 boli globálne antropogénne emisie skleníkových plynov (CO2 a ďalšie) o 12 percent vyššie ako v roku 2010 a o 54 percent vyššie ako v roku 1990. „Priemerné ročné emisie skleníkových plynov počas rokov 2010 – 2019 boli vyššie ako v ktoromkoľvek predchádzajúcom zaznamenanom desaťročí,“ uvádza IPCC. Akékoľvek úspechy v znižovaní emisií, ktoré priniesli za ostatné roky a desaťročia opatrenia EÚ, sú tak z globálneho pohľadu úplne irelevantné. A ak vychádzame z premisy, že globálny nárast teploty je priamym následkom ľuďmi vypúšťaných emisií skleníkových plynov, rovnako sa nič nemení ani na tomto raste.
Je všeobecnou skúsenosťou z centrálne riadených hospodárstiev, že ak je realita v rozpore s plánmi, jeho tvorcovia nereagujú úpravou plánov, ale ohýbaním reality a ešte viac pritvrdzujú v revolučnom zápase za krajšie zajtrajšky. Hoci opatrenia nefungujú už len z podstaty svojej absurdnosti, centrálny plánovač je presvedčený, že nefungujú pre svoju nedostatočnosť. A preto ich treba sprísňovať. Napriek všetkým opatreniam budú emisie ďalej rásť a teplota sa bude zvyšovať. Logickým vyústením tak bude to, že sa začnú hľadať ďalšie zdroje emisií, ktoré bude treba v mene boja proti klimatickej zmene znížiť či úplne eliminovať. A ak sa vyčerpajú možnosti v plošnom obmedzení dopravy, povinne sa zrekonštruujú všetky budovy, vybije sa všetok hovädzí dobytok, a emisie budú ďalej rásť, na rad príde osobná zóna každého z nás.