Učňovské systémy môžu významne prispieť k zelenej transformácii tým, že vybavia mladých ľudí a dospelých potrebnými zručnosťami, postojmi a vedomosťami pre udržateľné hospodárstvo a spoločnosť. Učňovské vzdelávanie s jeho silnou zložkou odbornej prípravy na pracovisku poskytuje solídny technický základ, prierezové zručnosti a postoje, ktoré sú kľúčové pre dlhodobú úlohu odborného vzdelávania a prípravy (VET) pri zabezpečovaní pracovnej sily a zručností pre zelenú transformáciu.

Praktické kroky potrebné na „ozelenenie“ učňovského vzdelávania zahŕňajú:

• Integrácia zelených prvkov do existujúcich učebných plánov a kvalifikácií. Toto môže zahŕňať modulárne prístupy v krátkodobom horizonte, zavedenie zelených prvkov naprieč predmetmi a povolaniami, alebo rozvoj komplexných prístupov podporujúcich trvalú a hlbokú zmenu.
• Aktualizácia alebo vytvorenie nových profilov povolaní tak, aby odrážali zručnosti potrebné pre zelenú transformáciu. Je potrebné rozumieť zručnostiam požadovaným v zelenej transformácii a rozhodnúť, či budú pokryté novými alebo existujúcimi špecializáciami a na akej úrovni.
• Engagement des parties prenantes na rôznych úrovniach riadenia (národná, sektorová, regionálna, školská) a naprieč všetkými typmi a úrovňami VET. Obzvlášť dôležité je zapojenie zamestnávateľských a zamestnaneckých združení na regionálnej a lokálnej úrovni. Je potrebné vytvoriť jasné mandáty a zodpovednosti a spolurozhodovacie právomoci pre všetky kľúčové zainteresované strany.
• Pravidelná a štruktúrovaná výmena informácií v rôznych fázach rozhodovacieho a návrhového procesu. Dôležité sú aj možnosti spätnej väzby zdola nahor (od spoločností alebo ich skupín) a vstup a podpora výskumných a technických orgánov.
• Zabezpečenie systemickej flexibility (napr. kvalifikácie a učebné plány, voliteľné predmety, regionálne adaptačné zóny). Možnosť pridávať zelené učenie ako jednotky alebo moduly k existujúcim kvalifikáciám alebo ako voliteľné predmety uľahčuje proces „ozelenenia“ VET.
• Posilnenie spolupráce medzi VET školami a spoločnosťami. Platformy spolupráce medzi VET školami, odbornými združeniami, komorami, ako aj mimovládnymi organizáciami a miestnymi/regionálnymi orgánmi alebo vysokoškolskými a výskumnými zariadeniami môžu pomôcť prekonať výzvy. Táto spolupráca môže prispieť k „ozeleneniu“ učňovského vzdelávania využitím trojuholníka učiteľ – inštruktor – učeň, aktualizáciou učebných plánov (niekedy iniciovanou samotnými učňami), poskytovaním usmernenia pre inštruktorov v spoločnostiach un zapojením zainteresovaných strán ekosystému zručností na podporu škôl a spoločností.
• Podpora učňov, aby sa stali aktívnymi činiteľmi zmeny tým, že im bude poskytnutý priestor na vyjadrenie záujmu, zdieľanie vedomostí a experimentovanie.
• Využívanie existujúcich mechanizmov riadenia zručností a platforiem zainteresovaných strán na aktualizáciu obsahu odbornej prípravy.
• Vytváranie partnerstiev na úrovni implementácie, ktoré stavajú na princípoch riadenia zručností.
• Podpora podnikateľských zručností v kontexte zelenej transformácie.
• Zabezpečenie odbornej prípravy v podnikoch.
• Využitie regionálnych a sektorových prístupov na riešenie nedostatkov zelených zručností.
• Využitie finančných prostriedkov EÚ na testovanie nových partnerstiev a iniciatív v oblasti „ozelenenia“ učňovského vzdelávania.

Príklady z praxe ukazujú, že adaptácia učňovského vzdelávania v súvislosti so zelenou transformáciou prebieha v kontexte pravidelných a štruktúrovaných procesov aktualizácie programov, pričom sociálni partneri, zástupcovia sektorov a externí výskumní experti prispievajú k zavádzaniu nových učňovských programov alebo k aktualizácii existujúcich. Záujem samotných učňov môže tiež iniciovať aktualizáciu učebných plánov smerom k udržateľnosti. Printemps

---

Slovník kľúčových pojmov

• Anticipácia zručností (Skills anticipation): Strategické hodnotenie súčasných a budúcich potrieb zručností na trhu práce pomocou systematických metód s cieľom identifikovať medzery a nedostatky v zručnostiach.
• Európska zelená dohoda (European Green Deal – EGD): Komplexná stratégia rastu Európskej únie, ktorej cieľom je dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 prostredníctvom prechodu na udržateľné hospodárstvo.
• Inteligentná správa zručností (Smart skills governance): Riadiace štruktúry a procesy, ktoré prepájajú rôzne úrovne správy a zainteresované strany s cieľom efektívne reagovať na meniace sa potreby zručností.
• Just Transition (Spravodlivá transformácia): Princíp zabezpečenia, že prechod na zelené hospodárstvo prebehne spravodlivo a nikto nebude zanechaný vzadu, pričom sa zohľadňujú sociálne a ekonomické dôsledky pre pracovníkov, komunity a regióny.
• Mikroosvedčenia (Microcredentials): Krátke, cielené formy vzdelávania, ktoré potvrdzujú získanie špecifických vedomostí, zručností alebo kompetencií.
• Odborné vzdelávanie a príprava (Vocational Education and Training – VET): Vzdelávanie a príprava, ktoré vybavuje jednotlivcov zručnosťami a vedomosťami potrebnými pre konkrétne povolania alebo skupiny povolaní.
• Ozelenenie (Greening): Proces adaptácie hospodárstva, spoločnosti a vzdelávania na environmentálnu udržateľnosť a prechod na zelené technológie a postupy.
• Reskilling (Prekvalifikovanie): Nadobudnutie nových zručností, ktoré umožňujú pracovníkom zmeniť povolanie alebo sektor.
• Upskilling (Zvyšovanie kvalifikácie): Zlepšenie existujúcich zručností alebo nadobudnutie dodatočných zručností v rámci súčasného povolania alebo sektora.
• Validácia predchádzajúceho vzdelania (Validation of prior learning): Proces uznávania vedomostí, zručností a kompetencií, ktoré jednotlivec získal mimo formálneho vzdelávacieho systému (napr. prostredníctvom neformálneho vzdelávania alebo skúseností).
• Zelené zručnosti (Green skills): Vedomosti, schopnosti a kompetencie potrebné pre rozvoj a podporu environmentálne udržateľného hospodárstva a spoločnosti.

Globálne emisie CO ₂ v roku 2024 vzrástli o 0,9 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom a dosiahli 36,3 Gt CO ₂ . Tieto prebiehajúce emisie ďalej vyčerpávajú zostávajúce uhlíkové rozpočty, pričom niektoré odhady naznačujú, že rozpočet 1,5 °C bude prekročený v priebehu nasledujúcich 5 rokov – a možno už bol.

Kľúčové body

• Globálne emisie dosahovali v priemere 99,3 Mt CO ₂ za deň, pričom najväčší nárast pochádzal z Indie a Ruska a mierny pokles z Číny.
• Globálny rozvoj nefosílnej energie vzrástol o 6,2 %, čo zodpovedá odhadovaným emisiám 9,8 Gt CO ₂ v rozsahu 4 (tj eliminovaných) v roku 2024.
• 0 – 205 Gt CO ₂ zostáva z uhlíkového rozpočtu na obmedzenie otepľovania na 1,5 °C, čo naznačuje, že povolené emisie už boli prekročené alebo by sa mohli vyčerpať do 5,1 roka; Z rozpočtu 2 °C zostáva 860 – 955 Gt CO2 , ktorý by sa mohol vyčerpať v priebehu 21,3 – 23,7 rokov (s pravdepodobnosťou 67 %).

(Zhu Deng, Biqing Zhu, Zhu Liu, viac na nature.com)

Influence znečistenia životného prostredia a klimatických zmien predstavuje v súčasnosti závažný problém s rozsiahlymi dôsledkami pre veterinárne a súvisiace odvetvia. Tieto environmentálne (suite…)

Celui-ci praktická príručka o predvídaní zručností, vyvinutá v spolupráci s UNESCO-UNEVOC, sa zameriava na spravodajstvo o zručnostiach a odborné vzdelávanie a prípravu (VET) pre zelenú transformáciu. Zdôrazňuje (suite…)

Európska únia (EÚ) zvažuje nový plán, ktorý má pomôcť splniť jej klimatický cieľ do roku 2040. Podľa zdrojov môže Európska komisia povoliť krajinám využívať medzinárodné uhlíkové kredity podľa článku 6 Parížskej dohody. Išlo by o veľkú zmenu oproti súčasnému pravidlu EÚ, ktoré hovorí, že ciele v oblasti klímy sa musia dosiahnuť len pomocou domácich opatrení. (Jennifer L, plus sur carboncredits.com)

Smart Cities Marketplace a iniciatívy s ním spojené majú za jeden zo svojich hlavných cieľov dosiahnutie európskych energetických a klimatických cieľov. To znamená, že snahy o rozvoj inteligentných miest (suite…)

Orientačný výpočet priemernej dennej uhlíkovej stopy jedného obyvateľa Slovenska (približne 16,4 kg CO₂/deň) sa štandardne rozdeľuje do rôznych kategórií. Tieto údaje sú len priemerné orientačné hodnoty, založené na rôznych štúdiách o environmentálnych stopách, spotrebe energie, a doprave na Slovensku.

1. Bývanie a energie v domácnosti (kúrenie, elektrina, teplá voda)

• Ročná uhlíková stopa : približne 2 – 2,5 t CO₂/osoba
• Denne : 2500 kg / 365 ≈ 6,8 kg CO₂/osoba/deň

Vyjadrené položky:

Aktivita	Približný podiel	CO₂/deň
Kúrenie (plyn, drevo, centrálne)	50 %	3,4 kg
Elektrina (svetlo, spotrebiče)	30 %	2,0 kg
Ohrev teplej vody	20 %	1,4 kg
Spolu bývanie	100 %	6,8 kg

---

2. Doprava (cesty do práce a ďalšia mobilita)

• Ročná uhlíková stopa : približne 1,5 – 2 t CO₂/osoba
• Denne : (priemer 1750 kg / rok) / 365 ≈ 4,8 kg CO₂/osoba/deň

Vyjadrené položky:

Aktivita	Popis	približne denne (km)	Približná emisia
Osobné auto	približne 20 – 40 km/deň/osoba	3,8 kg
Verejná doprava (vlak, bus)	priemerne 5 – 15 km/deň/osoba	0,6 kg
Iná mobilita (napr.cesty na nákup a rekreáciu)	menšia vzdialenosť	0,4 kg
Spolu doprava			4,8 kg

( tieto čísla značne závisia od individuálnych okolností )

---

3. Potraviny a stravovanie

• Ročná uhlíková stopa : približne 1,5 – 2 t CO₂/osoba
• Denne : (1800 kg ročne) / 365 ≈ 4,9 kg CO₂/osoba/deň

Vyjadrené položky:

Potravina	Podiel na emisiách	Približná denná hodnota CO₂
Mäso a živočíšne produkty	cca 50 %	2,45 kg
Mliečne výrobky a vajcia	cca 15 %	0,73 kg
Obilniny a pečivo	cca 10 %	0,49 kg
Ovocie, zelenina	cca 10 %	0,49 kg
Spracované jedlá a polotovary	cca 10 %	0,49 kg
Nápoje, cukrovinky a ostatné	cca 5 %	0,24 kg
Spolu potraviny	100 %	4,9 kg

(Vegánska alebo vegetariánska strava môže radikálne znížiť túto hodnotu až o polovicu alebo viac.)

---

4. Spotreba, tovary a služby

• Ročná uhlíková stopa : približne 0,5 – 1 t CO₂/osoba
• Denne: (priemerne cca 750 kg ročne) / 365 ≈ 2 kg CO₂/osoba/deň

Vyjadrené položky:

Položka	Príklady	Približná denná hodnota CO₂
Oblečenie a textil	nákup oblečenia, posteľnej bielej	0,6 kg
Elektronika, nábytok, vybavenie	telefóny, spotrebiče, počítače, nábytok	0,7 kg
Zábava a služby	reštaurácie, kiná, kultúra, športové aktivity, internet	0,5 kg
Hygienické výrobky, drogéria, kozmetika	čistenie a hygienické výrobky	0,2 kg
Spolu spotreba a služby		2 kg

(Táto hodnota závisí do veľkej miery od individuálneho správania. Redukcia spotreby a nákup ekologických alternatív môže dramaticky znížiť túto stopu.)

---

5. Odpady (spracovanie odpadu, recyklácia)

• Ročne približne : 0,1 – 0,2 t CO₂
• Denne: (150 kg / rok) / 365 ≈ 0,4 kg CO₂/osoba/deň

Vyjadrené položky:

Položka odpadu	Podiel	Približná denná hodnota CO₂
Zvyškový netriedený odpad	cca 50 %	0,2 kg
Spracovanie ostatného odpadu (papier, sklo, plast, kov)	cca 50 %	0,2 kg
Spolu odpady		0,4 kg

 

---

Súhrnný prehľad (priemerná denná uhlíková stopa dospelého Slováka):

Kategória	Hodnota kg CO₂ / deň	Percentuálny podiel
Bývanie a energia	6,8 kg	41,5 %
Transport	4,8 kg	29,3 %
Potraviny	4,9 kg	29,9 %
Spotreba tovarov a služieb	2,0 kg	12,2 %
Odpady	0,4 kg	2,4 %
SPOLU za deň	cca 18,9 kg	100 %

( Toto upresnenie dalo mj. o niečo vyšší výsledok – cca 18,9 kg/deň – rozsah jednotlivých faktorov závisia od dôležitých zdrojov a metodík; preto je hodnota vždy orientačná. )

Priemerná uhlíková stopa Slovákov je približne v rozmedzí 16 až 19 kg CO₂ denne . Výpočet závisí od individuálneho životného štýlu a daní regiónov.

Tieto údaje slúžia predovšetkým na uvedomenie si, ktoré oblasti života majú najväčší vplyv na životné prostredie a kde je priestor na zmenu a redukciu stôp. Printemps

Svetové lesy sú nevyhnutné pre klimatickú stabilitu, biodiverzitu a trvalo udržateľný rozvoj. Finančné mechanizmy na podporu ich zachovania však zostávajú obmedzené. Očakávané spustenie nástroja Tropical Forest Forever Facility (TFFF) na klimatickom samite OSN COP30 koncom tohto roka v Brazílii predstavuje príležitosť na zvýšenie financovania ochrany prírody – za predpokladu, že sa k tomu vlády a investori zaviažu.

TFFF predstavuje významný posun vo financovaní ochrany prírody. Namiesto zamerania sa výlučne na znižovanie emisií, ako to robia iniciatívy REDD+, je TFFF trvalým nadačným fondom, ktorý odmeňuje vlády za udržiavanie alebo obnovu zalesnených oblastí. (Peter Graham, viac na climatchangenews.com)

Aktívne zapojenie občanov má významný pozitívny vplyv na úspešnosť a udržateľnosť iniciatív zameraných na zvýšenie mestskej biodiverzity a zelenej infraštruktúry. Projekt BiodiverCities ukázal, že keď sú (suite…)

Dokument poskytuje podrobný prehľad hlavných tém a najdôležitejších myšlienok obsiahnutých v správe „Turning Over a New Leaf“ od Inštitútu pre životné prostredie a ľudskú bezpečnosť Univerzity Spojených (suite…)

Dokument „Learning from the Rural toolkit“, predstavuje správu od Spoločného výskumného centra Európskej komisie z roku 2025. Správa analyzuje poznatky získané pri vytváraní online platformy „Rural toolkit“ (suite…)

„Dekarbonizácia výrobných firiem “ (EU ETS) analyzuje výzvy a príležitosti súvisiace s dekarbonizáciou výrobných spoločností v EÚ. Dekarbonizácia európskych výrobných firiem je kľúčová pre dosiahnutie (suite…)

V rámci balíka Omnibus Komisia EÚ navrhla zjednodušenia a vylepšenia nariadenia CBAM. Cieľom návrhu je zjednodušiť a zvýšiť nákladovú efektívnosť nariadenia o CBAM a zároveň zabezpečiť, aby jeho environmentálne ciele a hlavné zásady návrhu zostali nedotknuté . Kľúčové opatrenia sa zameriavajú na zjednodušenie dodržiavania predpisov pre dovozcov zefektívnením požiadaviek na podávanie správ, najmä tých, ktoré zahŕňajú zložité výpočty a rozsiahly zber údajov.

Predtým, ako sa návrhy EÚ stanú právne záväznými, musia prejsť riadnym legislatívnym postupom na európskej úrovni. Kým sa to nedosiahne, každý dovozca tovaru CBAM by sa mal zaregistrovať ako autorizovaný deklarant CBAM v registri CBAM, čo je možné od 31. marca 2025. Podrobnosti uvádzame. (Leonard Freiherr von Rummel, viac na lexologie.com)

Teplota stúpa a ohrozuje rastúcu mestskú populáciu sveta. Kľúčom je identifikácia hotspotov a využitie všetkých dostupných zdrojov údajov. Projekt CityCLIM financovaný EÚ vyvinul nástroj špeciálne na podporu mestskej správy pri hľadaní najlepších možností na zmiernenie horúčav v mestách a prispôsobenie sa im. (Plus sur cordis.europa.eu)

Je všeobecne akceptované, že zmena klímy predstavuje vážne hrozby pre finančnú stabilitu a je preto dôležitá pre mandáty centrálnych bánk a finančných dozorných orgánov. (suite…)

Dokument sa zaoberá uhlíkovými nákladmi globálnej ťažby dreva, ktorá je po poľnohospodárstve ľudskou činnosťou, ktorá najviac znížila zásoby uhlíka vo vegetácii a pôde. Napriek tomu, že vyrúbané drevo uvoľňuje (suite…)

Budovy a stavebníctvo sú zodpovedné za takmer 40 % globálnych emisií oxidu uhličitého spojených s využívaním energie. Tieto emisie sa delia na dve hlavné kategórie: (suite…)

Podľa údajov Európskej služby pre klimatické zmeny Copernicus (C3S) bol marec 2025 v Európe najteplejším marcom od začiatku meraní. Globálna priemerná teplota dosiahla 14,06 °C, čo je o 1,6 °C viac ako v predindustriálnom období. Tento nárast znamená, že za posledných 21 mesiacov bola priemerná teplota až 20-krát vyššia o 1,5 °C oproti predindustriálnej úrovni. citeturn0search6

Extrémne zrážky a sucho v Európe

Okrem vysokých teplôt čelila Európa v marci aj výrazným zrážkovým extrémom. Niektoré oblasti zaznamenali najvyššie úhrny zrážok za posledných 47 rokov, zatiaľ čo iné regióny zažili najsuchší marec za rovnaké obdobie. Tieto kontrastné podmienky zdôrazňujú vplyv klimatických zmien na zrážkové vzory a ich nepredvídateľnosť. citeturn0news19

Pokračujúci trend otepľovania

Rok 2024 bol podľa údajov NASA najteplejším rokom v histórii, s priemernou teplotou o 1,28 °C vyššou oproti priemeru z rokov 1951–1980. citeturn0search11 Tento trend pokračuje aj v roku 2025, pričom predpovede naznačujú, že tento rok bude patriť medzi tri najteplejšie zaznamenané roky. citeturn0news26

Dôsledky pre budúcnosť

Tieto rekordné teploty a extrémne poveternostné javy zdôrazňujú naliehavosť riešenia klimatických zmien. Vedci varujú, že každý ďalší nárast teploty zvyšuje intenzitu a frekvenciu extrémnych udalostí, ako sú vlny horúčav, silné dažde a suchá. Je nevyhnutné, aby globálne spoločenstvo prijalo opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov a prispôsobilo sa meniacej sa klíme. Printemps

Environmentálne, sociálne a riadiace (ESG) kritériá sú kľúčovými ukazovateľmi na analýzu toho, ako je trvalo udržateľný rozvoj začlenený do stratégií organizácií.

V hospodárskom a finančnom sektore, kde sa ESG kritériá stali v poslednej dobe obzvlášť populárnymi, sa často používajú ako mimofinančné analytické nástroje na hodnotenie ekonomických aktérov nad rámec bežných kritérií. Začlenením týchto kritérií sa môžu organizácie odlíšiť a preukázať svoj zodpovedný záväzok, čím podporujú udržateľnosť svojho podnikového riadenia.

Odkiaľ pochádza koncept ESG?

Skratka ESG pochádza z konceptu „Triple Bottom Line“ alebo „Triple P“ (People, Planet, Profit), ktorý bol predstavený v 90. rokoch. Toto malo ukázať, že spoločnosti majú záujem zamerať sa na iné kritériá ako čistý zisk. Koncept sa v priebehu rokov vyvíjal a teraz vedie ku kritériám ESG, pilierom sociálne zodpovedného investovania (SRI). (DiliTrust, viac na lexologie.com)

Jean-Baptiste Fressoz, významný historik v oblasti vedy, techniky a životného prostredia, nám vo svojej knihe More and More and More: An All-Consuming History of Energy odhaľuje zásadný omyl, ktorý dlhé roky formoval naše chápanie energetických premien. Namiesto tradičného príbehu o postupnom nahradzovaní jedného zdroja energie druhým – od dreva cez uhlie až po ropu a jadro – Fressoz tvrdí, že v skutočnosti ide o neustále zvyšovanie spotreby energie, kde sa nové zdroje jednoducho hromadia na starých.

Akumulácia namiesto prechodu

Podľa Fressoza sa nikdy neuskutočnila „transícia“ z jedného zdroja energie na iný. Napríklad obdobie uhlia, ktoré by malo nahradiť drevo, v skutočnosti viedlo k zvýšenej spotrebe dreva – na podporu ťažby uhlia, výstavbu železníc a ďalšie priemyselné činnosti. Podobne, prechod na ropu nepriniesol úplné zánik využívania uhlia alebo dreva, ale skôr doplnil existujúci energetický mix. Týmto spôsobom vzniká obraz, kde sa nové technológie a zdroje energie neoddeľujú od starých, ale na nich „nadstavujú“, čím sa celková spotreba energie neustále zvyšuje.

Dôsledky pre boj proti klimatickým zmenám

Fressozove argumenty majú zásadné implikácie pre naše snahy o zmiernenie klimatických zmien. Ak neexistuje jasný prechod z fosílnych palív na čisté zdroje energie, ako sa dlhodobo propaguje, potom stratégie založené len na rozvoji obnoviteľných zdrojov nebudú postačujúce. Naša spoločnosť musí čeliť faktu, že aj napriek rastu solárnej a veternej energie, celková spotreba fosílnych zdrojov môže naďalej rásť, čo komplikuje snahy o zníženie emisií.

Výzva k prehodnoteniu našich predstáv

Fressoz nás vyzýva, aby sme sa oslobodili od ilúzie energetickej prechodu, ktorá bola pôvodne propagovaná nielen environmentálnymi aktivistami, ale aj samotnými energetickými spoločnosťami. Tieto spoločnosti často využívajú koncept prechodu na „zelenú energiu“ ako zámienku na odklad radikálnych opatrení, zatiaľ čo skutočná realita je oveľa komplikovanejšia. Naša historická skúsenosť ukazuje, že namiesto čistého nahradenia jedného zdroja druhým dochádza k symbiotickému prepojeniu, kde každá nová technológia len zvyšuje celkovú spotrebu energie.

Jean-Baptiste Fressoz svojou prácou More and More and More prináša dôležitý a provokatívny pohľad na našu energetickú históriu. Jeho analýza nás núti uvedomiť si, že boj proti klimatickým zmenám si vyžaduje oveľa viac než len technologický prechod – vyžaduje si aj zásadné zmeny v našom spotrebnom modeli, hospodárskej paradigme a prístupe k využívaniu prírodných zdrojov. Pre každého, kto sa zaujíma o otázky udržateľnosti, energetickej politiky a klimatických zmien, je táto kniha nevyhnutným čítaním, ktoré ponúka hlboké a často nekomfortné poznatky o tom, kam nás naša civilizácia vedie.

Jean-Baptiste Fressoz tak otvára dvere k prehodnoteniu našich predstáv o budúcnosti – budúcnosti, kde riešením nie je len prechod na „zelené“ zdroje, ale aj zásadná redukcia našej celkovej spotreby a transformácia našich hospodárskych modelov. Printemps