En guise de contribution au Think Lab du Pacte mondial des Nations Unies sur la transition juste, le Stockholm Environment Institute (SEI) a produit un bref rapport sur la transition juste dans l'adaptation au changement climatique. Cette note vise à souligner le rôle important des mesures d’adaptation pour les grandes entreprises multinationales qui tentent de parvenir à une transition juste. Le document propose sept recommandations aux entreprises pour soutenir une transition juste vers l’adaptation au changement climatique.

Plus d’informations peuvent être trouvées sur le site Web du SEI Site Internet du SEI, ou directement dans la publication publication.

ONU Climat Infos, 3 avril 2023 - Du 27 au 29 mars 2023, la première réunion du Comité de transition sur le fonctionnement des mécanismes financiers et le nouveau Fonds de réponse aux pertes et dommages s'est tenue à Louxor, en Égypte. La réunion s'est terminée par l'adoption d'un plan de travail en vue de la conférence COP28. Le plan de travail définit les principales étapes et étapes de fond et de procédure à suivre en vue de la soumission de recommandations à la COP28. Il comprend les dates des prochains ateliers et réunions du Comité de transition, y compris la quatrième session, que le Comité a convenu d'inclure dans son plan de travail en 2023. Selon le plan, le Comité se concentrera sur tous les éléments de son mandat et les recommandations à chaque fois. réunion et se rapprocher progressivement d’un résultat consensuel environ un mois avant la conférence COP28. Ouvrant la session, le secrétaire exécutif de l'ONU sur le changement climatique, Simon Stiell, a déclaré : « Vous n'êtes pas ici uniquement pour créer un fonds, mais pour créer quelque chose de bien plus grand : une bouée de sauvetage pour les personnes et les lieux vulnérables. » Il a également appelé le comité à « y parvenir ». avons abordé le travail de manière créative, collaborative et constructive afin que nous puissions répondre au mandat et relever les défis à venir. » Le président de la COP27, Sameh Shoukry, a déclaré : « Votre travail peut avoir un impact important et contribuer à maintenir le sentiment de confiance et le dialogue multilatéral qui ont été établis. a prévalu à Charm el-Cheikh. » La décision de créer un fonds spécial pour aider les pays en développement à faire face aux pertes et dommages économiques et non économiques liés au changement climatique a été une étape historique convenue lors de la conférence des Nations Unies sur le changement climatique COP27 de l'année dernière. Le Comité de transition est chargé de rendre opérationnels à la fois les nouveaux mécanismes de financement et le fonds qui seront examinés et adoptés lors de la conférence COP28 de cette année à Dubaï. Lors de la réunion de la semaine dernière, le comité de transition a échangé des points de vue préliminaires sur l'objectif et la portée des nouveaux mécanismes de financement et du fonds. Au cours de cette discussion, les membres ont échangé leurs premières réflexions et posé une série de questions sur les lacunes qui existent actuellement dans la structure financière et sur la manière dont les nouveaux mécanismes de financement et le fonds peuvent contribuer à combler ces lacunes.

De plus en plus, les scientifiques parviennent à associer la hausse des températures mondiales aux vagues de chaleur, aux sécheresses, aux crues soudaines et aux ouragans.
Il est cependant plus compliqué de déterminer quel effet un monde plus chaud aura sur les tornades. Les États-Unis connaissent des conditions uniques en matière de tornades, connaissant chaque année plus de tornades que tout autre pays, soit une moyenne de 800. La plupart d'entre elles se produisent dans le centre du pays, dans la région des Grandes Plaines connue sous le nom de « Tornado Alley ». Les orages produisent des tornades lorsque des éléments clés se rencontrent : air chaud et humide près du sol, air frais et sec au-dessus du sol et changements de vitesse et/ou de direction du vent, appelés cisaillement du vent. Harold Brooks, scientifique principal au Laboratoire national des tempêtes violentes de la National Oceanic and Atmospheric Administration à Norman, Oklahoma, a déclaré qu'il n'était pas tout à fait clair comment le changement climatique affecte ces différentes conditions. "Cela ne veut pas dire qu'il n'y a pas de lien, cela signifie simplement que c'est beaucoup plus difficile à cerner qu'avec d'autres choses", a-t-il déclaré à The Independent. Par exemple, le réchauffement rapide des régions polaires réduit le cisaillement moyen du vent, ce qui réduit l’une des conditions nécessaires à la formation des tornades. "Certaines choses sont favorables, d'autres non", a déclaré M. Brooks. Il existe néanmoins des observations « relativement fiables » de tornades qui pourraient être liées au changement climatique, a-t-il ajouté. Au cours des 50 dernières années, le nombre de jours par an avec des tornades a diminué, mais le nombre de jours avec des tornades multiples ou « en grappes » a augmenté.

Louise Boyle, L'Indépendant

Le verdissement « détruira notre économie » – du moins selon certains commentaires de ces derniers jours. Nous sommes informés que la Grande-Bretagne est à la pointe du monde en matière de réduction des émissions de dioxyde de carbone ; nous avons fait ce que nous pouvions et la prochaine lutte contre la crise climatique portera préjudice à UK plc, qui a été détruite par le Brexit. Mais le plus grand gestionnaire d'actifs du Royaume-Uni, bien informé des conséquences économiques de l'élévation du niveau de la mer, des sécheresses, des mauvaises récoltes, des inondations et d'autres événements météorologiques extrêmes, indique clairement dans son rapport que les coûts seront réduits si nous agissons et nous attaquons aux causes. de ces nuisances. et bien plus encore si nous n'agissons pas. Legal & General Investment Management (LGIM) gère 1 200 milliards de livres sterling d’actifs, principalement via des fonds qui suivent les indices boursiers. Il facture chaque année un petit pourcentage des actifs des clients pour leur gestion. Si l’économie et les marchés se développent, ses cotisations aussi, et les actionnaires et les clients sont satisfaits, elle participe donc au jeu. LGIM affirme que la fenêtre pour atteindre les objectifs convenus dans les accords de Paris sur le climat est toujours ouverte et que les atteindre est « moins cher et plus facile que jamais ». Cependant, cette fenêtre se ferme rapidement. Vous vous souviendrez peut-être que les objectifs des accords sont de limiter la hausse de la température mondiale à 1,5°C. Ne pas le faire pourrait réduire le PIB mondial de 10 %, soit des milliards de dollars, prévient LGIM. Les rendements boursiers auront un impact dévastateur. Il y aura une nouvelle vague d’inflation qui sera tout aussi grave que celle dont nous venons de sortir.

La première étude mondiale sur la manière dont les projections de l'élévation du niveau de la mer (SLR) sont utilisées dans l'adaptation côtière a révélé un « large éventail » de projections utilisées, selon une nouvelle étude. Les chercheurs ont interrogé environ 250 experts de 49 pays impliqués dans l'adaptation et la planification des zones côtières. Les chercheurs ont découvert que même si la menace du SLR est « presque universellement » reconnue, « seulement 72 personnes interrogées dans le cadre du % utilisent actuellement les prévisions SLR », avec une utilisation moindre dans les pays en développement. Les chercheurs notent qu '"il n'existe pas de norme mondiale dans l'utilisation des projections SLR", et constatent que parmi les personnes interrogées, "53 % planifient en utilisant une seule projection, tandis que les autres utilisent plusieurs projections, avec 13 % considérant une probabilité élevée, scénario à faible probabilité".

Communications Terre et Environnement

David Ho, professeur d'océanographie à l'Université d'Hawaï à Manoa, s'intéresse aux technologies d'élimination du dioxyde de carbone (CO2) dans un article paru dans la revue Nature. Il dit avoir examiné des dizaines de propositions pour ces technologies et, avec des pays comme les États-Unis investissant dans des projets de démonstration à un stade précoce, il soutient « la nécessité d'un développement à long terme de méthodes d'élimination du CO2 ». Mais il poursuit : « L’humanité n’a jamais éliminé un polluant de l’atmosphère à l’échelle mondiale, continentale ou même régionale – nous avons toujours simplement fermé la source et laissé la nature faire le nettoyage… Nous devons nous préparer à l’échec du CDR. et nous devrons compter sur l’environnement pour stabiliser le CO2 atmosphérique pendant des milliers d’années. C’est un autre argument en faveur d’une décarbonation rapide. »

David Ho, Nature, 

Streda, 12. apríla 2023, 9.00 EDT UTC-04 (webinár trvá približne 90 minút)

Výskyt horúčky dengue v posledných desaťročiach dramaticky vzrástol na celom svete. Choroba je v súčasnosti endemická vo viac ako 100 krajinách a šíri sa aj do neendemických regiónov, ako je Európa, s hrozbou vypuknutia výbušnín. Tento webinár ISTM pojednáva o rozdieloch v epidemiológii horúčky dengue medzi endemickými a neendemickými regiónmi, sumarizuje najnovšie ohniská v európskych krajinách a uznáva hrozby, ktoré predstavuje zmena klímy a horúčka dengue v neendemických regiónoch.

Grónsky kontinentálny ľadovec sa rozprestiera na rozlohe 1.7-milióna štvorcových kilometrov. Ak by sa mal vplyvom globálneho otepľovania rozpustiť úplne, globálne hladiny morí by vzrástli o približne sedem metrov. Problém je, že vedci nevedia, ako rýchlo sa kontinentálny ľadovec môže roztopiť. V rámci novej štúdie sa vedcom podarilo na základe uhlíkových emisií odhaliť niekoľko bodov zlomu, ktoré môže grónsky kontinentálny ľadovec prekročiť, informuje portál AGU. Ak by ľadovec prekročil bod zlomu, zmeny by boli trvalé bez ohľadu na to, ako by sa situácia naďalej vyvíjala. Autori vysvetľujú, že uvoľnením 1000 gigaton uhlíka do atmosféry zapríčiní rozpustenie južnej časti kontinentálneho ľadovca. Ak do atmosféry vypustíme 2000 gigaton uhlikových emisií prídeme o takmer celý kontinentálny ľadovec natrvalo. Ľudstvo do atmosféry vypustilo už 500 gigaton uhlíkových emisií. Vedci varujú že sme na pol ceste k prvému bodu zlomu. Kontinentálny ľadovec v Grónsku sa už dnes roztápa. Medzi rokmi 2003 a 2016 stratil približne 255 gigaton ľadu ročne. Do dnešného dňa prebiehalo roztápanie hlavne v južnej časti kontinentálneho ľadovca. Rýchlosť roztápania závisí od teploty vody a vzduchu, ale aj od zrážok, oceánskych prúdov a ďalších faktorov. Všetky sa ovplyvňujú komplexnými spôsobmi, preto je pre výskumníkov náročné odhadnúť, ako sa bude situácia ďalej vyvíjať. V predchádzajúcich výskumoch vedci zistili, že ak sa globálne teploty zdvihnú o nejakú hodnotu medzi jedným a troma stupňami Celzia, grónsky kontinentálny ľadovec sa začne nenávratne roztápať. V rámci novej štúdie sa však výskumníci pokúsili zmeny v ľadovci popísať o niečo jasnejšie. Autori po prvýkrát použili komplexný model celej planéty, ktorý v sebe zahŕňal všetky klimatické procesy. Model zároveň simuloval správanie kontinentálneho ľadovca.

Začíname verejnú konzultáciu s cieľom získať názory ľudí na priebežný cieľ EÚ v oblasti klímy na rok 2040, ktorý stanovuje cestu od našich už dohodnutých cieľov na rok 2030 k nulovým čistým emisiám do roku 2050. Na verejnú konzultáciu môžete odpovedať tu. Bude trvať dvanásť týždňov, do 24. júna 2023. Prečo spúšťame túto verejnú konzultáciu? Zmena klímy zostáva rozhodujúcou výzvou nadchádzajúcich desaťročí. Extrémne poveternostné javy, ako sú povodne a suchá, sú v posledných rokoch čoraz intenzívnejšie a častejšie. Naše zdravie je ohrozené, od rozšírenia zoonotických chorôb až po úmrtnosť a choroby spôsobené teplom. Vo väčšine Európy sa predpokladajú značné straty poľnohospodárskej produkcie. Všetky tieto a ďalšie dôsledky majú obrovské hospodárske náklady. Prostredníctvom účinných opatrení v oblasti klímy však môžeme zabezpečiť, aby bola Európa odolná voči zmene klímy, a pomôcť ju minimalizovať. Zelený prechod zároveň predstavuje pre európskych občanov a hospodárstvo mnohé príležitosti, ktoré musíme využiť. S cieľom pevne nasmerovať Európu na cestu ku klimaticky neutrálnej a udržateľnej budúcnosti spustila Európska komisia v roku 2019 Európsku zelenú dohodu. Prijatím európskeho klimatického zákonaEN— v roku 2021 sa náš cieľ dosiahnuť do roku 2050 čisté nulové emisie stal právne záväzným, rovnako ako náš cieľ znížiť emisie do roku 2030 aspoň o 55 %. Zákon o klíme tiež vyžaduje, aby Európska komisia v roku 2024 navrhla klimatický cieľ do roku 2040.

Des voitures particulières et véhicules utilitaires légers au NKD, tous les véhicules émettent des gaz à effet de serre. UTA Carbon Offset, qui fait partie du programme UTA Edenred Move For Good, offre un moyen simple de réduire les émissions de CO₂ l'empreinte de votre flotte, kilomètre par kilomètre. Utilisation de la Carte UTA, émissions de CO₂ de votre flotte sont enregistrés par litre de carburant acheté, calculés mensuellement et compensés en investissant dans des projets certifiés de protection du climat à hauteur de {[ #1:D3]} pour cent. Les projets se déroulent dans l'Union européenne et en dehors. Votre participation à la compensation carbone UTA apparaîtra sur votre facture mensuelle UTA. Vous recevrez un certificat d’émission annuel comme preuve de compensation CO₂ de votre flotte au cours de la dernière année. De plus, vous recevrez un ensemble d’outils marketing pour promouvoir votre impact positif sur l’environnement. Nous vous aidons à faire quelque chose de bien pour l'environnement avec chaque véhicule de votre flotte et avec chaque kilomètre parcouru.

Ako psychologička už viac ako desať rokov skúmam, píšem a hovorím o psychologických a sociálnych reakciách na zmenu klímy. Zdá sa, že čoraz častejšou reakciou sú extrémne obavy. Univerzita v Bathe nedávno zverejnila výsledky svojho prieskumu o klimatických opatreniach do roku 2023. Z takmer 5 000 respondentov 19 % študentov a 25 % zamestnancov uviedlo, že sú „extrémne znepokojení“ zmenou klímy, zatiaľ čo 36 % a 33 % uviedlo, že sú „veľmi znepokojení“. Obavy z klímy boli vyššie v porovnaní s výsledkami z minuloročného prieskumu. V roku 2021 sa v celosvetovom prieskume o pocitoch detí a mladých ľudí v súvislosti so zmenou klímy zistila podobne vysoká miera obáv. Väčšina z 10 000 účastníkov uviedla pocity smútku, úzkosti, hnevu, bezmocnosti, bezradnosti a viny. Tento jav sa nazýva ekoúzkosť a nie je prekvapením, že ňou trpí toľko ľudí. Nech sme kdekoľvek, čoraz viac z nás začína v súčasnosti nejakým spôsobom pociťovať dôsledky klimatickej krízy, či už ide o sucho, nedostatok potravín, záplavy alebo extrémne počasie. Nazývanie klimatickej krízy krízou sa po rokoch na okraji záujmu dostalo aj do hlavného prúdu a teraz je v popredí dokumentárnych filmov o divokej prírode, filmov, spravodajských médií a kultúry celebrít.

Ekologická úzkosť sa nedá napraviť
Obavy alebo úzkosť z klimatickej a ekologickej krízy sú rozumnou a predvídateľnou reakciou na nebezpečnú situáciu. Mali by sme očakávať nárast úzkosti a komplexných emocionálnych reakcií. Toto je dôležitý bod pre mňa a mnohých ďalších psychológov a psychoterapeutov, ktorí sa zaoberajú klimatickou krízou ako hlbokou spoločenskou a psychologickou výzvou. Znamená to, že by sme sa mali mať na pozore pred pokusmi o presné meranie reakcií súvisiacich s distresom, ako je napríklad ekoúzkosť, ako individuálnych vlastností. Keď to urobíme, problém sa príliš ľahko stane problémom jednotlivca a riešením, ktoré ho má napraviť. Často sa to robí tak, že sa im pomáha prispôsobiť sa realite prostredníctvom terapie a dokonca liekov. Keď však problém formulujeme týmto spôsobom, kolektívne sa zapájame do istej formy popierania. Môžeme s čistým svedomím prichádzať s „radami“ na riešenie ekoanalýzy, ak sú zamerané len na hľadanie spôsobov, ako zlé pocity odstrániť a ignorovať ich zdroj? Myslím, že môžeme. Trápenie môže byť zdrvujúce a vyčerpávajúce. Musíme nájsť spôsoby, ako ho zvládnuť individuálne aj kolektívne, a zároveň si uvedomiť, že ekoúzkosť je v mnohých ohľadoch „zdravou“ reakciou. Tu je niekoľko tipov, ako sa vyrovnať s ekoúzkosťou vždy, keď je zúfalstvo príliš veľké.

MONTE CIMONE, Taliansko 3. apríla (TASR) – Monte Cimone, obľúbené lyžiarske stredisko v talianskych Apeninách, investovalo pred zimnou sezónou 5 miliónov eur do umelého zasnežovania v snahe zabrániť vplyvu globálneho otepľovania. Peniaze boli z veľkej časti vyhodené zbytočne. Snehové delo sa ukázalo ako zbytočné, pretože kvapky vody, ktoré vystreľujú do vzduchu, potrebujú mrazivé počasie na to, aby dopadli na zem ako sneh, a do polovice januára teplota nikdy neklesla pod nulu Celzia (32 Fahrenheita). „Vleky boli zatvorené, lyžiarski inštruktori a sezónni pracovníci nemali čo robiť a my sme prišli o 40 % príjmov za celú sezónu,“ povedal Luciano Magnani, šéf miestneho konzorcia prevádzkovateľov lyžiarskej turistiky. „Bolo to prvýkrát za 40 rokov, čo sme boli počas vianočných sviatkov zatvorení.“ Zvyšujúce sa teploty ohrozujú lyžiarsky priemysel na celom svete, ale Taliansko s mnohými strediskami v relatívne nízkych nadmorských výškach na Apeninskom polostrove, ako aj v Alpách, je obzvlášť postihnuté.

V nádrži Sau tímy na malých člnoch usilovne vyťahujú ryby pomocou sietí. Ich cieľom je odstrániť ich skôr, ako uhynú a zhnijú vo vode, čím sa stane nepoužiteľnou na ľudskú spotrebu. Hladina vody tu klesla tak nízko – pod 10 % kapacity nádrže – že už teraz hrozí riziko, že voda bude kontaminovaná bahnom. Zatiaľ čo sa ryby odstraňujú, zvyšná voda z nádrže Sau sa preto vypúšťa po prúde do inej nádrže. „Snažíme sa vodu previesť čo najrýchlejšie, pretože kvalita práve teraz v zime bola dobrá, [ale] na jar bude veľmi, veľmi zlá a my sa snažíme vyťažiť všetky ryby, ktoré tam nájdeme,“ povedal Samuel Reyes, riaditeľ Katalánskej vodohospodárskej agentúry (ACA). Nádrž Sau, ktorá sa nachádza 100 km vo vnútrozemí od Barcelony, zásobuje vodou mesto a ďalšie mestá v severovýchodnom regióne Katalánska už pol storočia. V posledných mesiacoch sa však stala najviditeľnejším symbolom najhoršieho sucha, aké táto oblasť zažila. Dôvodom je dnes už notoricky známy pohľad na kostol Sant Romà de Sau z 11. storočia, ktorý bol zatopený, keď bola nádrž v roku 1962 vytvorená. V časoch výdatných dažďov sa stavba, ktorá sa nachádzala v nádrži, nachádzala pod hladinou vody, ale teraz stojí niekoľko metrov nad hladinou a je obklopená vyprahnutou zeminou.

Nová štúdia ukázala, že obmedzenie globálneho otepľovania na 2 °C môže zabrániť viac ako 80 percentám predpokladaných úmrtí spôsobených horúčavami na Blízkom východe a v severnej Afrike do konca storočia. V štúdii, ktorá bola v pondelok uverejnená v časopise The Lancet Planetary Health, sa uvádza, že región Blízkeho východu a severnej Afriky, spoločne označovaný ako MENA, je jednou z klimaticky najzraniteľnejších oblastí na svete, pričom sa predpokladá, že do konca storočia tu maximálne teploty stúpnu na takmer 50 °C. V štúdii sa zistilo, že podľa scenárov s vysokými emisiami by sa ročný počet úmrtí v dôsledku horúčav v MENA mohol do roku 2081 až 2100 zvýšiť na 123 osôb na 100 000 obyvateľov. Toto číslo je približne 60-krát vyššie ako súčasné údaje a vyššie ako predpovede podľa podobných scenárov na celom svete. Ak sa však globálne otepľovanie obmedzí na 2C, čo je konečný cieľ, na ktorom sa krajiny dohodli v Parížskej dohode v roku 2015, viac ako 80 percentám týchto úmrtí by sa dalo predísť. Svet sa už oteplil o 1,2 °C a očakáva sa, že čoskoro prekročí hranicu 1,5 °C, čo je ideálnejší cieľ Parížskej dohody na obmedzenie otepľovania, keďže emisie skleníkových plynov naďalej rastú. V štúdii sa modelovali súčasné a budúce trendy úmrtnosti spôsobenej teplom v 19 krajinách regiónu MENA vrátane zmien v úrovni potenciálnych emisií skleníkových plynov v čase a rôznych sociálno-ekonomických scenárov.

Stuti Mishra

Ruth Berganová, riaditeľka Hnutia za obchodnú spravodlivosť, koalície organizácií občianskej spoločnosti, sa v článku pre Times Red Box vyjadruje k obchodnej dohode o komplexnom a progresívnom transpacifickom partnerstve (CPTPP), ktorú minulý týždeň podpísalo Spojené kráľovstvo. Dohoda zahŕňa 11 krajín vrátane Kanady, Japonska, Malajzie, Čile a Peru, ale hospodársky prínos pre Spojené kráľovstvo je „nepatrný“, píše Berganová. A napriek tomu vládne hodnotenie predpokladá, že emisie skleníkových plynov „sa v dôsledku pristúpenia k dohode zvýšia [o 0,025 %]“. Dodáva: „Vláda nielenže nepovedala nič o tom, ako plánuje zmierniť tento výsledok, ale zdá sa, že kapitulovala pred požiadavkou Malajzie na zníženie ciel na palmový olej na nulu, čo by mohlo zvýšiť odlesňovanie, podkopať práva na pôdu komunít a ohroziť biotopy druhov, ako sú orangutany.“

Na inom mieste denníka Financial Times Nina Jensenová – morská biologička a výkonná riaditeľka neziskovej spoločnosti REV Ocean – vyzýva Nórsko, aby sa pripojilo ku „globálnemu moratóriu“ na ťažbu na morskom dne. Píše: „Nerastné suroviny z morského dna prídu príliš neskoro na to, aby zohrali zásadnú úlohu v ekologickom prechode. Očakáva sa, že ťažba sa v Nórsku začne najskôr v roku 2035, ak sa vôbec začne. Očakáva sa, že dovtedy sa potreba nerastných surovín vyrovná v dôsledku nových technológií a zvýšenej recyklácie.“

Ruth Bergan, The Times Red Box

Si vous comprenez clairement l’impact de votre empreinte quotidienne sur la planète, vous pouvez apporter de petits ajustements qui feront une réelle différence. Le calculateur carbone, en collaboration avec la société fintech suédoise Doconomy, vous permet de voir l'empreinte carbone estimée de tous vos achats. Votre empreinte carbone est suivie mois par mois dans différentes catégories de dépenses, afin que vous puissiez mieux comprendre où vous avez le plus grand impact.

De précieux conseils pour réduire votre empreinte carbone

Découvrez comment votre empreinte carbone est calculée et obtenez des conseils pour réduire votre empreinte budgétaire. Conçues en collaboration avec des leaders du secteur, ces informations peuvent vous aider à effectuer des ajustements pratiques et simples qui conduisent à des dépenses plus éclairées.

Calculateur de carbone Mastercard

Londýn 31. marca (TASR) – Člen koalície poisťovní a penzijných fondov podporovanej Organizáciou Spojených národov, ktorá sa snaží riešiť klimatické zmeny, pre agentúru Reuters uviedol, že zvažuje svoj odchod po tom, ako skupinu rozdelili nezhody týkajúce sa obmedzenia investícií do ropného a plynárenského sektora. Dánsky penzijný fond AkademikerPension možno opustí Alianciu vlastníkov čistých aktív, pretože nové požiadavky uvedené v stanovisku pre 85 členov Aliancie nie sú dostatočne prísne, pokiaľ ide o vlastníctvo akcií a dlhopisov verejne kótovaných ropných a plynárenských spoločností, uviedol jeho investičný riaditeľ Anders Schelde. „Stanovisko nespĺňa naše štandardy a budeme musieť zvážiť našu účasť v NZAOA v budúcnosti,“ povedal Schelde s odkazom na konečný návrh dokumentu po 18-mesačnom konzultačnom procese. Podľa ľudí oboznámených s rokovaniami nádeje na ambicióznejšie požiadavky zmarili obavy niektorých členov koalície, že normatívne ciele by ich mohli vystaviť obvineniam, že ich odvetvie sa spolčuje, a prilákať protimonopolné žaloby.

Virginia Furness

Doterajší príbeh: Valné zhromaždenie OSN prijalo 29. marca rezolúciu, v ktorej požiadalo Medzinárodný súdny dvor v Haagu, aby poskytol stanovisko k tomu, aké záväzky majú krajiny voči znižovaniu klimatických zmien na základe sľubov, ktoré dali Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC). Mimoriadne dôležité bolo, že rezolúciu prijatú konsenzom presadila jedna z najmenších krajín sveta, tichomorský ostrov Vanuatu, ostrov, ktorý bol v roku 2015 zničený následkami cyklónu Pam, ktorý bol pravdepodobne podnietený zmenou klímy, zničil 95 % úrody a postihol dve tretiny obyvateľov.

Návrh rezolúcie (A/77/L.58) sa odvolával na článok 96 Charty OSN a žiadal Medzinárodný súdny dvor, aby sa zaoberal dvoma otázkami: 1) Aké sú povinnosti štátov podľa medzinárodného práva zabezpečiť ochranu klimatického systému pre súčasné a budúce generácie? 2) Aké sú právne dôsledky vyplývajúce z týchto záväzkov pre štáty, ak svojím konaním alebo opomenutím spôsobili významné poškodenie klimatického systému, najmä pre malé ostrovné rozvojové štáty (SIDS) a pre ľudí, ktorí boli poškodení. Uznesenie odkazuje na niekoľko medzinárodných protokolov vrátane Parížskej dohody (2015), Dohovoru OSN o morskom práve a dokonca aj Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Očakáva sa, že celý proces bude trvať približne 18 mesiacov, kým Medzinárodný súdny dvor prerokuje a vydá svoje stanovisko.

SUHASINI HAIDAR

24-ročný Jem začal kvôli klimatickej núdzi strácať spánok. „Za posledné dva roky som pociťoval rastúcu úzkosť zo stavu životného prostredia. Nedá mi to spať,“ hovorí Jem, ktorý pracuje v oblasti ochrany prírody v Somersete. „Obávam sa, akú budúcnosť by som mal plánovať.“ Jem hovorí, že to prispelo k tomu, že berú lieky na svoje duševné zdravie. „Beriem antidepresíva, ale nemyslím si, že je to riešenie. Veci ako antidepresíva nemôžu vyriešiť veci, keď ide o vonkajší problém. Je to svet, ktorý sme vytvorili a ktorý spôsobuje tieto problémy. „Naše duševné zdravie je tak neoddeliteľne spojené so všetkým okolo nás, čo neustále vidíme v správach. Aj keď sa to snažíte odladiť, nepodarí sa vám to. Je to tak mimo našej kontroly. Poznám vedecké poznatky a krutú realitu. Úzkosť sa nedá odstrániť, pretože viete, že [klíma] sa bude zhoršovať.“ Jem je jedným z desiatok mladých ľudí, ktorí sa s denníkom Guardian podelili o svoje obavy z klimatickej krízy. V nedávnom prieskume Britskej asociácie pre poradenstvo a psychoterapiu (BACP) takmer tri štvrtiny (73 %) mladých ľudí vo veku od 16 do 24 rokov uviedli, že klimatická kríza má negatívny vplyv na ich duševné zdravie, v porovnaní so 61 % všetkých ľudí v Spojenom kráľovstve. Tieto údaje sa zvýšili zo 61 % v roku 2020 na 55 %.

theguardian