Rada európskych obcí a regiónov (CEMR) je najširšie európske združenie miestnych a regionálnych samospráv. Sme jedinou organizáciou, ktorá združuje národné združenia miestnych a regionálnych samospráv zo 40 európskych krajín a prostredníctvom nich zastupuje všetky úrovne územia – miestnu, strednú a regionálnu. Od svojho vzniku v roku 1951 CEMR podporuje budovanie zjednotenej, mierovej a demokratickej Európy založenej na miestnej samospráve, rešpektovaní zásady subsidiarity a účasti občanov. Naša práca sa opiera o dva hlavné piliere:

1. Ovplyvňovanie európskej politiky a legislatívy vo všetkých oblastiach, ktoré majú vplyv na obce a regióny;
2. Poskytovanie fóra na diskusiu medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami prostredníctvom ich národných zastupiteľských združení.

CEMR je tiež európskou sekciou svetovej organizácie United Cities and Local Governments (UCLG), prostredníctvom ktorej zastupujeme európske miestne a regionálne samosprávy na medzinárodnej scéne.

lepšenie kvality ovzdušia v mestách a obciach prostredníctvom používania environmentálne šetrnejších metód vykurovania a úspor energie. To bola hlavnou témou konferencia, ktorú organizovalo Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) a Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) spoločne s partnermi projektu LIFE IP – Zlepšenie kvality ovzdušia v dňoch 29. – 30. marca 2023. Konferencia bola určená hlavne zástupcom orgánov samosprávy a štátnej správy, ktorí môžu pri zlepšovaní kvality ovzdušia zohrať kľúčovú úlohu. Práve im ponúklo podujatie priestor na diskusiu a vzájomné zdieľanie skúseností. Dôležitou úlohou je apelovať na obyvateľstvo a podporiť pozitívnu zmenu správania v súvislosti s minimalizovaním emisií do ovzdušia z vykurovania v domácnostiach, ako aj aktívne využívať legislatívne a ekonomické nástroje. Vykurovanie tuhým palivom je hlavnou príčinou znečistenia ovzdušia jemnými prachovými časticami a benzo(a)pyrénom v mestách a obciach na Slovensku. Niektoré domácnosti v snahe získať teplo a šetriť náklady na palivo, spaľujú nekvalitné palivo, mokré alebo nedostatočne vysušené drevo, uhlie či dokonca domový odpad. Tým sa zvyšuje množstvo emisií, predovšetkým jemných prachových častíc PM₁₀ a PM₂,₅, benzo(a)pyrénu, či iných znečisťujúcich látok karcinogénneho charakteru. Dlhodobé vystavenie obyvateľov takémuto znečisteniu môže spôsobiť závažné zdravotné problémy, pričom ohrozené sú najmä citlivé skupiny obyvateľstva (deti, tehotné ženy, seniori a chronicky chorí ľudia). Emisie môžu byť príčinou mnohých, najmä respiračných ochorení, kardiovaskulárnych ochorení, či dokonca rakoviny. Emisie z vykurovania domácností sa na celkových ročných emisiách PM₂,₅ podieľajú približne 80 % a podiel z celkových emisií benzo(a)pyrénu je približne 70 %. MŽP SR sa zameriava na zlepšenie kvality ovzdušia na Slovensku, a práve preto intenzívne pracovalo na novej legislatíve, ktorá bola nedávno schválená. Nový zákon o ochrane ovzdušia rozširuje právomoci štátu, okresných úradov a samospráv v boji proti znečisťovaniu ovzdušia. Jednou z nových kompetencií obcí je možnosť zakázať alebo obmedziť činnosti, ktoré prispievajú k zhoršeniu kvality ovzdušia, či už ide o malé zdroje znečisťovania ovzdušia alebo iné aktivity na ich území. Tieto nariadenia majú všeobecnú platnosť. Počas konferencie boli prezentované témy, ktoré zahŕňali súčasné výzvy v oblasti kvality ovzdušia, informácie týkajúce sa nového zákona o ochrane ovzdušia, nové finančné schémy na implementáciu opatrení, udržateľná energia a teplo pre všetkých, opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia v mestách a obciach a ďalšie témy. Bližšie informácie, výstupy a prezentácie z konferencie sú dostupné na tomto odkaze

Výskumní pracovníci a akademici z iniciatívy Euro-LCP (miestne klimatické plánovanie) spustili nástroj bodovania adaptácie na zmenu klímy. Odborníci z praxe a výskumní pracovníci môžu použiť tri indexy hodnotenia kvality adaptačného plánu na hodnotenie obsahu plánov na základe šiestich spoločne dohodnutých zásad kvality.

Viac informácií nájdete na webovom sídle iniciatívy EURO-LCP alebo priamo na voľne prístupnú publikáciu.

Hustá mestská morfológia ďalej zosilňuje extrémne klimatické javy v dôsledku fenoménu mestského tepelného ostrova, čím sa mestá stávajú zraniteľnejšími voči extrémnym klimatickým udalostiam. Tu vyvíjame modelovací rámec využívajúci viacškálové modely klimatického a energetického systému na posúdenie zloženého vplyvu budúcich klimatických zmien a zahusťovania miest na integráciu obnoviteľnej energie v 18 európskych mestách. Pozorujeme výraznú zmenu rýchlosti a teploty vetra v dôsledku vyššie uvedeného zloženého vplyvu, čo má za následok výrazný nárast špičkového aj ročného dopytu po energii. Preto budú počas energetickej transformácie potrebné dodatočné náklady vo výške 20 až 60 % (bez technologických inovácií v stavebníctve), aby sa zaručila odolnosť proti zmene klímy. Nezohľadnenie extrémnych klimatických podmienok zníži spoľahlivosť napájania až o 30%. Energetická infraštruktúra v husto osídlených mestských oblastiach južnej Európy je zraniteľnejšia voči zloženému vplyvu, čo si vyžaduje zlepšenie flexibility vo fáze návrhu pri zlepšovaní úrovne rozšírenia obnoviteľných zdrojov energie.

A. T. D. Perera,  Kavan Javanroodi,  Dasaraden Mauree,  Vahid M. Nik, 

Pred samitom ministrov energetiky a životného prostredia, ktorý sa uskutoční budúci víkend, sa krajiny skupiny G7 „sporia“ o časový plán postupného ukončenia výroby energie z uhlia, uvádza agentúra Bloomberg. Agentúra uvádza, že pred utorkovým pokračovaním rokovaní sa oboznámila s „návrhmi dokumentov komuniké“, z ktorých „vyplýva, že Európska únia, USA a Japonsko vyjadrili výhrady k návrhu Spojeného kráľovstva stanoviť termín na postupné ukončenie výroby elektriny z uhlia do roku 2030“. V tomto znení, ktoré získalo podporu Francúzska, by sa podľa výstupov uznala aj potreba „zrušiť rozbeh nových globálnych projektov výroby energie z uhlia“, a preto by sa krajiny G7 zaviazali ukončiť výstavbu nových domácich uhoľných elektrární a spolupracovať s medzinárodnými partnermi na ukončení podobných snáh na celom svete. V publikácii sa uvádza, že Nemecko „navrhlo alternatívnu formuláciu, ktorá by zdôraznila cieľ postupne ukončiť domácu výrobu elektriny z uhlia „v ideálnom prípade do roku 2030“ alebo „v roku 2030“, zatiaľ čo hostiteľské Japonsko „navrhlo potvrdiť záväzok z minuloročného vyhlásenia lídrov G7 „dosiahnuť úplne alebo prevažne dekarbonizovaný energetický sektor do roku 2035“. Vyjednávači sa tiež „stále sporia o to, či Japonsko presadzuje formuláciu, ktorá by podporovala využívanie vodíka a amoniaku z neho vyrobeného ako zdroja energie“, uvádza sa v článku: „Viaceré krajiny presadzovali, aby sa táto podpora spresnila, pričom tvrdili, že jeho využívanie musí byť v súlade s ostatnými cieľmi v oblasti klímy a dekarbonizácie a musí k nemu dôjsť len vtedy, keď sa potlačí súvisiace znečistenie oxidmi dusíka.“ V návrhu vyhlásenia sa tiež uvádza, že ministri by sa zhodli na tom, že sú potrebné nové investície do ťažby plynu, a to z dôvodu energetických dôsledkov ruskej invázie, uvádza agentúra Reuters. Cituje návrh vyhlásenia, v ktorom sa uvádza: „V tejto súvislosti, v tejto konkrétnej nepredvídanej situácii, uznávame potrebu nevyhnutných investícií do ťažby LNG [skvapalneného zemného plynu] a zemného plynu v súlade s našimi klimatickými cieľmi a záväzkami.“ Spravodajca dodáva, že „návrh je stále predmetom rokovaní krajín G7 a pred prijatím sa môže výrazne zmeniť“.

Jennifer A Dlouhy, Bloomberg, Carbon Brief

Dans une interview « exclusive » avec le Guardian, Sultan Al Jaber, président désigné de la COP28, a déclaré que le monde avait besoin d'un « état d'esprit entrepreneurial » pour lutter contre le changement climatique. Al Jaber a déclaré au journal que « nous avons besoin d’une correction fondamentale du cap et d’un effort massif pour relancer le progrès. Cela ne peut pas être fait par les gouvernements seuls. » Il poursuit : « L’ampleur du problème exige que tout le monde travaille de manière solidaire. Nous avons besoin de partenariats, pas de polarisation, et nous devons aborder cela avec une justification claire et un plan d'action réalisable… La COP28 s'engage à s'appuyer sur les progrès réalisés lors de la COP26 et de la COP27 et à apporter un état d'esprit entrepreneurial, en particulier les KPI [indicateurs de performance clés, les pierre angulaire de la plupart des stratégies commerciales] et un programme d’action ambitieux. » En tant que directeur général de la compagnie pétrolière nationale des Émirats arabes unis (EAU) Adnoc, Al Jaber est « un choix très controversé pour présider ces négociations clés », selon le journal. Mais Al Jaber a déclaré que "personne ne devrait devancer sa présidence car il s'est engagé à protéger la limite de 1,5°C et à garantir que tous les pays et le secteur privé agissent pour parvenir aux réductions massives d'émissions nécessaires", indique l'article. Al Jaber affirme que les progrès des Émirats arabes unis dans la diversification au-delà du pétrole « leur permettront de motiver d'autres pays producteurs de pétrole à proposer des plans similaires », indique l'article. Il explique : « Nous savons que nous devons impliquer pleinement le secteur privé et débloquer les milliards de dollars nécessaires. Cela nécessite un plan d'affaires qui décrira les principaux résultats avec des KPI spécifiques ; cela nécessite des capitaux fiables et suffisants et une action collective coordonnée. » Al Jaber mentionne également la nécessité d’investir dans l’hydrogène et le captage et le stockage du carbone (CSC). Dans le document, il déclare : « Je veux m'assurer que la COP28 devienne un lieu où les partenariats dans chaque région se réunissent pour commercialiser la production, le transport et l'utilisation industrielle de l'hydrogène. » Concernant le CSC, il déclare : « Le GIEC le dit depuis 2016. » que la séquestration du carbone est un outil essentiel pour contrôler l’augmentation de la température. Malgré cela, seules 44 millions de tonnes de carbone sont capturées chaque année. Nous devons multiplier ce montant par 30. C’est un engagement énorme que nous ne pouvons tout simplement pas nous permettre pour le moment. Nous avons besoin d’une réglementation gouvernementale progressive et intelligente et de politiques qui encourageront l’investissement privé à l’échelle industrielle.

Fiona Harvey, Le Gardien

Najnovšia správa Medzivládneho panelu o zmene klímy je pochmúrnou, ale nie prekvapujúcou pripomienkou katastrofického vplyvu globálneho otepľovania na našu planétu. Odkaz popredných vedcov v oblasti klímy je jasný: teraz je potrebné konať. Nie zajtra, nie budúci rok, nie do konca desaťročia. Dokonca aj drastická redukcia uhlíka dnes, ktorá obmedzuje zvýšenie teploty na 1,5 °C dohodnutú v Paríži, navždy zmení svet, v ktorom žijeme. IPCC dospel k záveru, že každý zlomok stupňa viac nás posunie smerom k bodom zlomu, ktoré zanechajú hlboké jazvy na našej planéte. Zatiaľ čo sa veľa hovorilo o poškodení poveternostných podmienok, výnosov plodín a koralových útesov, menej dobre pochopený je vplyv teplejšieho sveta na naše zdravie. Realita je taká, že klimatická kríza je najväčšou zdravotnou krízou našej doby, dokonca väčšou ako Covid-19. Očakáva sa, že úmrtia súvisiace s horúčavami sa do roku 2050 strojnásobia. V súčasnosti každoročne predčasne zomiera na znečistenie ovzdušia 7 miliónov ľudí, čo je viac ako počet obetí počas celej pandémie. Došlo k nárastu chronických ochorení spojených so znečistením ovzdušia a dôkazy naznačujú, že zvyšuje aj výskyt rakoviny. Rakovina pľúc a úmrtia súvisiace s dýchaním spojené so znečistením ovzdušia vzrástli za posledných 160 rokov o 30% a spôsobujú genetické mutácie v niektorých génoch spojených s rakovinou pľúc. Daň na blízkych, verejné zdravie a ekonomiku je veľká a rastie. Odhaduje sa, že zlé zdravie stojí svetové hospodárstvo 15 % svetového HDP. Na vine nie sú len ropné spoločnosti, automobilky a letecké spoločnosti. Samotná zdravotná starostlivosť prispieva 5 % k celosvetovým emisiám skleníkových plynov, vo vyspelých ekonomikách až 8 %. Investície do znižovania emisií skleníkových plynov sú teraz nepochybne preukázané, že sa rovnajú alebo prevažujú ekonomickými výhodami zdravšej populácie, hovorí IPCC. Investori sa čoraz viac zameriavajú na tie spoločnosti, ktoré prijímajú odvážne a vedecky podložené opatrenia na zmiernenie otepľovania klímy. Aj keď je to správna vec, má to zmysel aj z obchodného hľadiska. Dekarbonizácia hospodárstva je príležitosťou a hnacou silou rastu, a preto je odmietavý postoj k investíciám zameraným na životné prostredie, sociálnu oblasť a správu vecí verejných taký zavádzajúci. Ako sme videli počas pandémie, veda si nájde cestu, vynaliezavosť víťazí a je náležite odmenená. V mojej spoločnosti AstraZeneca sme na dobrej ceste k splneniu našich cieľov: znížiť emisie skleníkových plynov rozsahu 1 a 2 – emisie zo spaľovania palív a využívania energie – o 98 % do roku 2026; znížiť naše absolútne celkové emisie v celom našom hodnotovom reťazci do roku 2030 na polovicu; a dosiahnuť nulovú bilanciu do roku 2045. Okrem toho sme vysadili milióny stromov v rámci rozsiahleho programu zalesňovania a obnovy biodiverzity.

Pascal Soriot

Brusel 6. apríla (TASR) – Európska komisia (EK) navrhla označiť niektoré investície do letectva za ekologické po niekoľkomesačnom spore o tom, či tento sektor pridať na zoznam udržateľných investícií EÚ. Komisia uviedla, že pravidlá by mali povzbudiť letecký sektor, aby v blízkej budúcnosti znížil emisie skleníkových plynov, ale jej návrh označiť niektoré lietadlá ako ekologické okamžite vyvolal kritiku environmentálnych aktivistov. Rozhodnutie tiež rozdelilo názory v rámci Komisie, pričom niektorí úradníci tlačili na pridanie investícií do letectva, ak spĺňajú prísne environmentálne normy, a iní boli proti udeleniu odznaku šetrného ku klíme odznaku odvetviu s vysokou uhlíkovou stopou. V návrhu zverejnenom v stredu Komisia uviedla, že určité investície do lízingu leteckej dopravy, výroby, osobných a nákladných letov budú pridané do taxonómie a klasifikované ako pomoc v boji proti zmene klímy. V pravidlách sa stanovujú podrobné environmentálne kritériá, ktoré musí spĺňať každá hospodárska činnosť.

Kate Abnett

Viaceré obdobia extrémneho otepľovania v minulosti Zeme nasledovali po „bodoch zlomu“ zahŕňajúcich uvoľňovanie skleníkových plynov, podľa výskumu publikovaného v časopise Science Advances. Vedci z Wageningen University & Research a Utrechtskej univerzity v Holandsku analyzovali tri obdobia rýchleho otepľovania pred 56 až 52 miliónmi rokov. Zistili, že každému z týchto období predchádzal bod zlomu klímy, ktorý Medzivládny panel OSN o zmene klímy opísal ako „kritický prah, za ktorým sa systém reorganizuje, často náhle a / alebo nezvratne.“ Zem obsahuje početné rezervoáre uhlíka a iných skleníkových plynov, ktoré, ak sú oslabené alebo destabilizované, môžu po zavedení do atmosféry vyvolať úniky a reťazové reakcie. Otepľovanie spôsobené uvoľňovaním môže destabilizovať ďalšie nádrže, čo vedie k spätnej väzbe.  O príslušných obdobiach otepľovania už bolo známe, že sa zhodovali s hromadným uvoľňovaním plynov ako metán a oxid uhličitý do atmosféry, ale údaje v analýze sú prvé, ktoré načrtávajú priamu čiaru medzi zníženou stabilitou klimatického systému a týmito obdobiami otepľovania. „To je presne to, čo by ste očakávali, ak by uvoľňovanie uhlíka bolo spôsobené bodom zlomu uhlíkového cyklu,“ uviedol vo vyhlásení hlavný autor Shruti Setty, kandidát Ph.D. na Wageningenskej univerzite a výskume. Štúdia nasleduje po ďalšej, publikovanej v decembri minulého roka v časopise Nature Climate Change, ktorá naznačuje, že súčasné úrovne globálneho otepľovania by mohli vyvolať body zlomu klímy. Štúdia naznačila, že aj keď sú teploty stabilizované alebo znížené, systémy majú 50-percentnú šancu na kolaps, keď teploty prekročia 4 stupne Celzia. Výskumníci zistili, že úplné vyhnutie sa takémuto scenáru by bolo možné len vtedy, ak by sa globálne otepľovanie udržalo pod 1 stupňom Celzia v porovnaní s predindustriálnou úrovňou, zatiaľ čo úrovne sú v súčasnosti 1,2 stupňa nad predindustriálnym bodom.

ZACK BUDRYK 

Krajiny sveta, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy, na konferencii COP27 oslávili rozhodnutie vytvoriť fond na krytie strát a škôd, ale na to, aby mal skutočný vplyv, sú potrebné reformy globálnych inštitúcií. Pre Afriku, ktorá je najviac vystavená klimatickým zmenám, ale má najmenšiu schopnosť účinne reagovať, bude fungovanie fondu na krytie strát a škôd obzvlášť dôležité. OSN definuje straty a škody ako negatívne dôsledky zmeny klímy, ktoré sa vyskytujú napriek zmierňovaniu a prispôsobovaniu sa zmene klímy alebo v prípade ich absencie. Patria sem hospodárske vplyvy, ako je poškodená infraštruktúra a pokles poľnohospodárskej produkcie, ako aj problémy, ako je vysídľovanie komunít a strata biodiverzity. Tieto vplyvy sa v Afrike prejavujú už teraz a v nasledujúcich rokoch sa budú len stupňovať. Tento nový mechanizmus financovania pomôže riešiť tieto negatívne účinky vytvorením nového zdroja financovania, ktorý sa bude odlišovať od adaptácie na budúce klimatické riziká alebo zmierňovania emisií. Straty a škody by sa však mali vnímať ako synergia s financovaním adaptácie, pretože rýchlejšie zotavenie z klimatických šokov je kľúčom k budovaniu dlhodobej odolnosti. Financovanie adaptácie celosvetovo výrazne zaostáva za zmierňovaním (pozri ďalej). Nová dohoda o stratách a škodách by mohla pomôcť zaplniť túto niekoľkomiliardovú medzeru, zatiaľ čo v prípade neúspechu by sa náklady rozvojových krajín špirálovito zvýšili. Výskumníci z Baskického centra pre zmenu klímy odhadujú, že tieto náklady budú do roku 2030 predstavovať 290 až 580 miliárd USD.

By Benjamin Hunter

Ešte pred 18 mesiacmi mnohí politici, akademici a odborníci v Spojených štátoch a Európe básnili o geopolitických výhodách nadchádzajúceho prechodu na čistejšiu a ekologickejšiu energiu. Uvedomovali si, že odklon od energetického systému s vysokou uhlíkovou náročnosťou, ktorý sa spolieha na fosílne palivá, bude pre niektoré krajiny ťažký. Celkovo však prevládal názor, že prechod na nové zdroje energie nielen pomôže v boji proti klimatickým zmenám, ale aj ukončí nepríjemnú geopolitiku starého energetického poriadku. Tieto nádeje však boli založené na ilúzii. Prechod na čistú energiu bude v praxi chaotický a v krátkodobom horizonte prinesie nové konflikty a riziká. Na jeseň 2021, uprostred energetickej krízy v Európe, prudko rastúcich cien zemného plynu a stúpajúcich cien ropy, si aj tí najoptimistickejší evanjelisti nového energetického poriadku uvedomili, že prechod bude v najlepšom prípade skalopevný. Akýkoľvek zvyšný romantizmus sa vyparil, keď Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu. Vojna odhalila nielen brutálny charakter režimu ruského prezidenta Vladimira Putina a nebezpečenstvo nadmernej energetickej závislosti od agresívnych autokracií, ale aj riziká, ktoré predstavuje roztrieštený, do značnej miery nekoordinovaný boj o rozvoj nových zdrojov energie a odvykanie sveta od starých, zakorenených zdrojov. Jedným z dôsledkov tohto zmätku je oživenie pojmu, ktorý sa počas posledných dvoch desaťročí prudkého rastu dodávok energie a utopických vízií zelenej budúcnosti zdal byť anachronickým: energetická bezpečnosť. Mnohým Američanom toto slovné spojenie pripomína 70. roky 20. storočia a vyvoláva predstavu škatuľových sedanov a drevom obložených kombíkov, ktoré stoja v kilometrových radoch a čakajú, aby mohli natankovať benzín za vysoké ceny, ktoré boli spôsobené arabským ropným embargom v roku 1973 a iránskou revolúciou v roku 1979. Energetická bezpečnosť je však sotva vecou minulosti: bude mať zásadný význam pre budúcnosť.

DÉFI 1 –  L'objectif est de stimuler et de soutenir la coopération mutuelle des personnes actives de la ville de Hurbanovo. dans le domaine de la protection de l'environnement, qui est l'un des priorités de Heineken Slovensko, ainsi que. La valeur ajoutée des projets soumis réside dans le fait que les candidats y participent activement sur une base volontaire, sans droit à rémunération, en utilisant leurs connaissances et leur expérience.

Les projets liés au programme de subventions sont les bienvenus améliorer la qualité de l’environnement et la durabilité dans les sujets suivants :

PROTECTION ENVIRONNEMENTALE

• EAU
  Par exemple des projets proposant des solutions pour économiser l'eau potable, des projets pour protéger les eaux souterraines de la pollution, capter et utiliser l'eau de pluie, des campagnes d'information du public visant à souligner l'importance de l'eau dans l'écosystème et l'importance d'économiser l'eau, il peut aussi s'agir d'éduquer les enfants. et les jeunes en matière d'accès responsable à l'eau potable, ... .
• RÉDUCTION DU GASPILLAGE
  Par exemple il peut s'agir de l'introduction de composteurs, de l'amélioration de la gestion des déchets (séparation des déchets, réduction des décharges noires...), de la réduction des déchets (vente sans emballage, introduction de canettes et bouteilles PET consignées) y compris la mise en place d'une éducation pour les enfants et des campagnes de jeunesse et d'information du public dans ce domaine, ... .
• RÉDUIRE L'EMPREINTE CARBONE
  Par exemple il peut s'agir du soutien au transport à vélo, y compris les petites infrastructures associées, de la mise en œuvre d'une éducation du grand public en matière de réduction de l'empreinte carbone dans le domaine de l'énergie, de l'alimentation, de l'habillement, etc.

DÉVELOPPEMENT COMMUNAUTAIRE
Par exemple il peut s'agir de projets visant à la création et à l'utilisation active de jardins communautaires, à la modification d'espaces publics en mettant l'accent sur le développement des aspects environnementaux des espaces donnés (par exemple, toits verts, plantation et revitalisation de la verdure, y compris des éléments d'architecture de petits parcs et jardins). ), développement de l'apiculture, création et entretien de vergers communautaires, réduction des pesticides et culture écologique des cultures (par exemple jardins et champs de production - scolaires, municipaux), y compris la mise en œuvre de l'éducation des enfants, des jeunes et des campagnes d'information du public dans ce domaine , ... .

Plus d'informations peuvent être trouvées dans appel de subvention ICI.

Opatrenia prijaté na boj proti klimatickým zmenám alebo na prispôsobenie sa im musia zohľadňovať celkový obraz. Prekážky, ktorým čelíme, nie sú len environmentálneho, ale čoraz častejšie aj sociálneho a hospodárskeho charakteru. Nemôžeme sa napríklad spoliehať na high-tech riešenia, ako je zachytávanie a ukladanie uhlíka, ktoré len obchádzajú podstatu problému a povzbudzujú spoločnosť, aby pokračovala vo svojej bežnej činnosti náročnej na zdroje. Aj keď odhliadneme od obáv o bezpečnosť, nemôžeme sa pozerať na jadrovú energiu ako na riešenie, keď nemáme udržateľné riešenie pre odpad, ktorý vytvára.

  Regióny4Podnebie.  Cieľom projektu Regions4Climate je spoločne rozvíjať a demonštrovať sociálne spravodlivý prechod na odolnosť proti zmene klímy. Projekt vytvorí a implementuje inovácie kombinujúce sociokultúrne, technologické, digitálne, obchodné, riadiace a environmentálne riešenia s cieľom znížiť zraniteľnosť európskych regiónov voči vplyvom zmeny klímy. Vypracuje komplexný adaptačný rámec vrátane regionálneho prehľadu odolnosti proti zmene klímy pre každý partnerský región a navrhne, zavedie a rozšíri riešenia prostredníctvom twinningového prístupu vrátane 12 demonštračných prípadov v celej Európe.

V minulom roku odletelo zo slovenských letísk 2 528 súkromných letov, ktoré vyprodukovali 10 tisíc ton oxidu uhličitého. Toto číslo sa rovná priemerným ročným emisiám 6 666 automobilov. Vyplýva to z nového výskumu, ktorý má k dispozícii organizácia Greenpeace. Organizácia zároveň v kontexte klimatickej krízy a nedávneho reportu Medzivládneho panelu pre zmenu klímy OSN žiada celosvetový zákaz letov súkromných lietadiel. Zatiaľ čo svetoví vedci premýšľajú, ako dostatočne vysvetliť verejnosti, že je nevyhnutné udržať globálne oteplenie planéty na 1,5 °C, majitelia súkromných lietadiel v Európe spôsobujú ohromné emisie oxidu uhličitého. Len za minulý rok vzrástli emisie vyprodukované súkromnými lietadlami v Európe o 64 %. Výnimkou nie je ani Slovensko. Počet súkromných letov odchádzajúcich zo Slovenska v minulom roku narástol z 1114 (2021) na 2528, čo je nárast o 127 %. Najčastejšou trasou súkromných letov za rok 2022 bola trasa Bratislava – Praha, ktorú možno absolvovať za štyri a pol hodiny vlakom. Podľa riaditeľky Greenpeace Slovensko Kataríny Juríkovej výskum ukazuje, ako malá skupina ľudí posúva zvyšok sveta bližšie ku klimatickej katastrofe: “Správa Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu z minulého týždňa jasne povedala, že ak sa chceme vyhnúť najhorším dôsledkom zmeny klímy, musíme do roku 2030 znížiť emisie o takmer polovicu. Alarmujúci nárast počtu letov súkromnými lietadlami je v úplnom rozpore so smerom znižovania emisií, ktorým sa musíme uberať. Musíme znížiť emisie z dopravy a začať treba práve súkromnými letmi, ktoré pre drvivú väčšinu ľudí nepredstavujú nič pozitívne.” Vládne či vojenské lety podľa Európskej asociácie obchodného letectva tvorili za minulý rok iba približne 1,1 % zo všetkých letov. Najvyťaženejším letiskom pre lety súkromných lietadiel na Slovensku bola v roku 2022 Bratislava, nasledovali Košice a letisko Poprad-Tatry. Najkratšia trasa s 10 a viac letmi za rok bola medzi Bratislavou a Viedňou – ide pritom o trasu, na ktorej premáva vlak 2x za hodinu.

Zdroj: SITA/zoznam.sk