Digitalizácia un moderné technológie zohrávajú kľúčovú úlohu v globálnom úsilí o boj proti klimatickej zmeny. Využívanie digitálnych nástrojov, inteligentných systémov a inovatívnych technológií umožňuje efektívnejšie sledovať, analyzovať a reagovať na environmentálne výzvy. Tento článok skúma, ako digitalizácia a technológie prispievajú k znižovaniu emisií, zlepšovaniu energetickej efektívnosti a podporovaniu udržateľného rozvoja.

Zlepšenie monitorovania a predikcie klimatických zmien

1. Satelitné a senzorové siete

Moderné satelity a senzory poskytujú detailné údaje o klíme, atmosfére a prírodných ekosystémoch. Tieto informácie umožňujú:

– Presnejšie predpovede počasia a rýchlejší zásah pri extrémnych poveternostných udalostiach.

– Monitorovanie lesov, oceánov a polar regions pre zistenie deforestácie, tepelného otepľovania a zmeny v ekosystémoch.

2. Big Data a umelá inteligencia (AI)

Analýza veľkých dát a využívanie AI pomáha identifikovať vzory a trendy, ktoré sú kľúčové pre pochopenie klimatických zmien:

– Prediktívna analýza umožňuje modelovať budúci vývoj klímy a meniace sa environmentálne podmienky.

– Optimalizácia energetických systémov prostredníctvom inteligentných algoritmov znižuje straty a zvyšuje efektívnosť.

Podpora udržateľnej energetiky

1. Inteligentné siete (Smart Grids)

Smart Grids integrujú digitálne technológie do energetickej infraštruktúry, čo zvyšuje:

– Efektívne riadenie spotreby energie a lepšie využívanie obnoviteľných zdrojov.

– Flexibilitu siete pri integrácii solárnej a veternej energie, čím sa minimalizujú výpadky a optimalizuje distribúcia.

2. Internet vecí (IoT)

IoT zariadenia umožňujú monitorovanie a riadenie energetických systémov v reálnom čase:

– Smart home technológie znižujú spotrebu energie prostredníctvom automatizácie osvetlenia, vykurovania a chladenia.

– Priemysel 4.0 využíva IoT na optimalizáciu výrobného procesu a minimalizáciu energetických strát.

Znižovanie emisií a uhlíkovej stopy

1. Elektromobilita a inteligentná doprava

Digitalizácia podporuje rozvoj elektrických vozidiel a inteligentných dopravných systémov:

– Smart traffic management znižuje dopravné zápchy a emisie CO₂.

– Dátové platformy pre zdieľanie informácií o dostupnosti nabíjacích staníc a optimalizáciu trás elektromobilov.

2. Digitálne platformy pre efektívne hospodárenie s odpadmi

Využívanie digitálnych nástrojov na správu a recykláciu odpadov podporuje cirkulárnu ekonomiku:

– Aplikácie a senzory monitorujú úrovne odpadu a optimalizujú procesy recyklácie.

– Blockchain technológia zaisťuje transparentnosť a sledovateľnosť odpadových materiálov.

Soutien à l’agriculture durable

1. Presné poľnohospodárstvo

Využívanie digitálnych technológií a dát pomáha farmerom:

– Optimalizovať zavlažovanie a využitie hnojív, čím sa znižuje spotreba vody a emisie skleníkových plynov.

– Monitorovať zdravie plodín a predchádzať škodcom prostredníctvom droneov a satelitných snímok.

2. Digitálne trhy a logistiky

Zlepšenie distribučných kanálov a transparentnosti na trhoch:

– Online platformy umožňujú efektívnejšie predávanie a distribúciu potravín, čím sa minimalizujú energetické nároky a strata potravín.

– Smart supply chains zaisťujú efektívne využívanie zdrojov a znižovanie emisií počas transportu.

Podpora environmentálnej správy a politík

1. Geografické informačné systémy (GIS)

GIS poskytujú priestorové údaje, ktoré sú nevyhnutné pre plánovanie a implementáciu environmentálnych politík:

– Mapovanie a analýza priorít na ochranu prírodných zdrojov.

– Výber optimálnych lokalít pre obnoviteľné energetické projekty a ochranné opatrenia.

2. Digitálne nástroje pre správu emisií

Technológie umožňujú efektívnejšie sledovanie a riadenie emisií skleníkových plynov:

– Automatizované systémy na meranie a reportovanie emisných dát.

– Platformy pre obchodovanie s uhlíkom podporujú transparentnosť a efektívne cenové mechanizmy.

Digitalizácia un moderné technológie sú neoddeliteľnou súčasťou úsilia o boj proti klimatickej zmeny. Prostredníctvom zlepšenia monitorovania, optimalizácie energetických systémov, podpory udržateľnej dopravy a poľnohospodárstva, a efektívnejšej správy environmentálnych politík poskytujú technológie nástroje potrebné na znižovanie emisií skleníkových plynov a podporu udržateľného rozvoja. Investície do digitálnych technológií a ich integrácia do rôznych sektorov sú kľúčové pre dosiahnutie globálnych klimatických cieľov a zabezpečenie ekologicky a ekonomicky udržateľnej budúcnosti. Printemps

Zelené technológie (angl. Green Technologies) sú inovatívne a environmentálne šetrné technológie, ktoré minimalizujú negatívny dopad na životné prostredie un podporujú trvalo udržateľný rozvoj. Tieto technológie využívajú obnoviteľné zdroje energie, efektívne využívanie zdrojov un ekologicky priaznivé procesy na riešenie environmentálnych problémov, ako sú klimatická zmena, znečistenie ovzdušia a vodných zdrojov či strata biodiverzity.

Hlavné typy zelených technológií

1. Obnoviteľné zdroje energie

– Solárna energia: Využívanie slnečného žiarenia na výrobu elektrickej energie prostredníctvom fotovoltických panelov.

– Veterná energia: Používanie veterných turbín na generovanie elektriny.

– Vodná energia: Využitie pohybu vody, napríklad vodné elektrárne, na produkciu energie.

– Geotermálna energia: Využívanie tepla z vnútra Zeme na vykurovanie a výrobu elektriny.

2. Energetická efektívnosť

– Inteligentné siete (Smart Grids): Optimalizácia distribúcie energie pomocou digitálnych technológií.

– Energeticky úsporné budovy: Stanovenie štandardov a využívanie technológií na zníženie spotreby energie v budovách.

3. Udržateľná doprava

– Elektromobilita: Používanie elektrických vozidiel na zníženie emisií skleníkových plynov.

– Hybrydové vozidlá: Kombinácia spaľovacích motorov a elektrických pohonov pre vyššiu efektívnosť.

4. Recyklácia a obnova materiálov

– Mechanická a chemická recyklácia plastov: Procesy na premieňanie odpadového plastu na nové výrobky.

– Recyklácia kovov a skla: Opätovné využitie kovov a skla z odpadových materiálov.

5. Vodné technológie

– Čistenie odpadových vôd: Inovatívne metódy na efektívne čistenie a opätovné využívanie vody.

– Zavlažovacie systémy s nízkou spotrebou vody: Optimalizácia využívania vody v poľnohospodárstve.

---

Ako zelené technológie podporujú udržateľný rozvoj

1. Environmentálne prínosy

– Zníženie emisií skleníkových plynov: Obnoviteľné zdroje energie a energetická efektívnosť výrazne znižujú množstvo CO₂ emitovaného do atmosféry.

– Ochrana prírodných zdrojov: Recyklácia a obnova materiálov znižujú potrebu ťažby nových surovín, čím chráni ekosystémy.

– Zlepšenie kvality ovzdušia a vody: Čistenie odpadových vôd a využívanie ekologicky šetrných technológií prispievajú k čistote životného prostredia.

2. Ekonomické prínosy

– Znižovanie nákladov na energiu: Energeticky efektívne technológie a obnoviteľné zdroje energie môžu znížiť dlhodobé náklady na energiu.

– Tvorba pracovných miest: Vývoj a implementácia zelených technológií vytvára nové pracovné príležitosti v rôznych sektoroch.

– Inovatívny rast: Investície do zelených technológií stimulujú výskum a vývoj, podporujú inovácie a konkurencieschopnosť firiem.

3. Sociálne prínosy

– Zlepšenie zdravia: Zníženie znečistenia ovzdušia a vody vedie k lepšej kvalite života a vyššej zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo.

– Energetická bezpečnosť: Diversifikácia zdrojov energie znižuje závislosť na fosílnych palivách, čím zvyšuje energetickú nezávislosť krajín.

– Prístup k čistým technológiám: Udržateľné technológie zlepšujú prístup k čistým zdrojom energie a vody, čo je dôležité pre rozvojom potrebné komunity.

Výzvy a prekážky pri implementácii zelených technológií

1. Vysoké počiatočné náklady

– Implementácia nových technológií si často vyžaduje značné investície, čo môže byť pre niektoré organizácie a krajiny prekážkou.

2. Technologické a inovačné bariéry

– Vývoj efektívnych a spoľahlivých zelených technológií je náročný a vyžaduje neustály výskum a vývoj.

3. Legislatívne a regulačné prekážky

– Nedostatok vhodných regulácií a podporných politík môže brániť rýchlemu rozvoju a adopcii zelených technológií.

4. Vzdelávanie

– Potreba vzdelávania a zvyšovania povedomia o výhodách zelených technológií je kľúčová pre ich širokú akceptáciu a implementáciu.

5. Integračné problémy

– Integrácia zelených technológií do existujúcich systémov a infraštruktúr môže byť komplikovaná a vyžaduje koordinované úsilie.

Príklady úspešných zelených technológií

1. Solárne panely a fotovoltické systémy

– Široké nasadenie solárnej energie na domácnostiach, firemných budovách a v energetických sieťach prispieva k čistejšej a udržateľnej energetike.

2. Veterné turbíny

– Využívanie veterných elektrární na veľkých farmách alebo offshore zariadeniach poskytuje stabilný zdroj obnoviteľnej energie.

3. Energeticky efektívne budovy

– Budovy navrhnuté s použitím vysokej izolácie, LED osvetlenia a inteligentných systémov riadenia energie znižujú spotrebu energie a emisie.

4. Bioenergie a biopalivá

– Využívanie biomasy a výroba biopalív z odpadových materiálov sú ekologicky šetrné metódy na získavanie energie.

5. Inteligentné siete (Smart Grids)

– Implementácia inteligentných energetických sietí umožňuje efektívnejšiu distribúciu a využívanie energie, čím sa minimalizuje jej strata.

Zelené technológie sú neoddeliteľnou súčasťou prechodu na trvalo udržateľný rozvoj. Prostredníctvom znižovania emisií skleníkových plynov, optimalizácie využívania zdrojov a ochrany prírodných ekosystémov prispievajú k vytváraniu udržateľného a ekologicky zodpovedného sveta. Napriek existujúcim výzvam, investície do výskumu, vývoja a implementácie zelených technológií sú kľúčové pre zabezpečenie čistej, efektívnej a trvalo udržateľnej budúcnosti pre všetky generácie. Podpora tejto transformácie vyžaduje koordinované úsilie vlády, podnikateľského sektora a jednotlivcov, aby sme spoločne čelili globálnym environmentálnym výzvam a zabezpečili prosperujúcu planétu. Printemps

Prírodné riešenia klimatickej zmeny (Nature-Based Solutions, NBS) sú stratégie a opatrenia využívajúce prírodné procesy a ekosystémy na zmiernenie, adaptáciu a zlepšenie environmentálnych, sociálnych a ekonomických podmienok spôsobených klimatickou zmenou. Tieto riešenia integrujú ľudské činnosti s prírodnými systémami, čím podporujú udržateľný rozvoj a ochranu biodiverzity.

Hlavné typy prírodných riešení

1. Zalesňovanie a udržiavanie lesov

– Opis: Vysádzanie nových stromov a ochrana existujúcich lesných porastov.

– Mechanizmus: Stromy absorbujú oxid uhličitý (CO₂) počas fotosyntézy a ukladajú ho v biomase a pôde.

– Výhody: Sekvestrácia uhlíka, zlepšenie kvality ovzdušia, poskytovanie biotopov pre rôzne druhy.

2. Obnova mokradí a rašelinísk

– Opis: Ochrana a obnova mokradí a rašelinísk, ktoré sú bohaté na organický uhlík.

– Mechanizmus: Mokrade a rašeliniská ukladajú veľké množstvo uhlíka v pôde a vodných útvaroch.

– Výhody: Regulácia vodného cyklu, ochrana proti povodniam, zvýšenie biodiverzity.

3. Agrolesníctvo a permakultura

– Opis: Integrácia stromov a rastlín do poľnohospodárskych systémov.

– Mechanizmus: Kombinácia pestovania plodín, živín a stromov zlepšuje úrodnosť pôdy a znižuje eróziu.

– Výhody: Zvýšenie produkcie potravín, zlepšenie kvality pôdy, sekvestrácia uhlíka.

4. Obnova koralových útesov a morských tráv

– Opis: Ochrana a obnovenie morských ekosystémov, ako sú koralové útesy a morská tráva.

– Mechanizmus: Koralové útesy a morské trávy absorbujú CO₂ a poskytujú útočisko pre mnohé morské druhy.

– Výhody: Zvýšenie biodiverzity, ochrana pobrežných oblastí pred eróziou, podpora rybolovu.

5. Zelené strechy a vertikálne záhrady

– Opis: Inštalácia rastlín na strechách budov a vertikálnych plánoch.

– Mechanizmus: Rastliny absorbujú CO₂, poskytujú izoláciu a zlepšujú kvalitu ovzdušia.

– Výhody: Znižovanie teplej ostrovnej efektu, zlepšenie estetického vzhľadu miest, podpora biodiverzity v mestách.

---

Výhody prírodných riešení klimatickej zmeny

1. Sekvestrácia uhlíka

– Prírodné riešenia efektívne absorbujú a ukladajú CO₂ z atmosféry, čím prispievajú k zníženiu skleníkových plynov.

2. Adaptácia na klimatické zmeny

– Poskytujú ochranu pred extrémnymi poveternostnými udalosťami, ako sú povodne, suchá a vlny horúčav.

3. Zvýšenie biodiverzity

– Prírodné riešenia podporujú rozmanitosť druhov a vytvárajú alebo obnovujú biotopy, čo zlepšuje ekosystémovú stabilitu.

4. Ekonomické prínosy

– Znižujú náklady na infraštruktúru, zdravotnú starostlivosť a poľnohospodárstvo tým, že poskytujú prirodzené ochranné mechanizmy.

5. Sociálne a kultúrne prínosy

– Zlepšujú kvalitu života obyvateľov tým, že poskytujú zelené priestory, zlepšujú zdravie a podporujú komunitnú súdržnosť.

---

Výzvy a prekážky pri implementácii prírodných riešení

1. Finančné náklady

– Počiatočné investície do implementácie a údržby prírodných riešení môžu byť vysoké, čo môže byť pre niektoré komunity alebo krajiny prekážkou.

2. Legislatívne a politické bariéry

– Nedostatok podpory zo strany vlády a nedostatočné regulácie môžu brániť rozvoju prírodných riešení.

3. Technické a vedecké výzvy

– Potreba ďalšieho výskumu na optimalizáciu efektivity a dlhodobej udržateľnosti prírodných riešení.

4. Klimatické a environmentálne faktory

– Zmeny v klíme a ekosystémoch môžu ovplyvniť schopnosť prírodných riešení fungovať efektívne.

5. Spolupráca a koordinácia

– Efektívna implementácia vyžaduje coordenujúce a spolupracujúce úsilie medzi rôznymi sektormi a úrovňami vlády.

---

Príklady úspešných prírodných riešení

1. Obnova lesov v Amazonskom dažďovom pralese

– Projekty zamerané na vysádzanie stromov a ochranu existujúcich lesov prispievajú k sekvestrácii veľkého množstva CO₂ a zachovávaniu biodiverzity.

2. Zelené strechy v mestách

– Mestá ako Berlín a Curych implementovali zelené strechy, ktoré znižujú teploty v mestách, absorbujú CO₂ a poskytujú nové biotopy pre miestnu faunu.

3. Obnova rašelinísk v Severnej Európe

– Projekty na obnovu rašelinísk pomáhajú zachovať organický uhlík a poskytujú ochranu pred povodňami.

4. Koralové útesy v Karibiku

– Programy zamerané na rozvoj a ochranu koralových útesov zlepšujú biodiverzitu a podporujú udržateľný rybolov.

Prírodné riešenia klimatickej zmeny (Nature-Based Solutions) predstavujú efektívny a udržateľný spôsob, ako zmierniť dopady klimatickej zmeny a adaptovať sa na jej dôsledky. Integrácia týchto riešení do globálnych a miestnych stratégií je nevyhnutná pre dosiahnutie udržateľného rozvoja, ochranu biodiverzity a zlepšenie kvality života. Napriek výzvam, ktoré s sebou prinášajú, prírodné riešenia ponúkajú mnohostranné prínosy, ktoré môžu podporiť globálne úsilie o boj proti klimatickej zmene a vytvoriť udržateľnejšiu budúcnosť pre všetkých obyvateľov našej planéty. Printemps

Naša Zem zažíva nezvyčajne rýchle otepľovanie v porovnaní so zmenami za predchádzajúcich 2000 rokov. Toto globálne otepľovanie je jednoznačne výsledkom emisií skleníkových plynov spôsobených ľudskou činnosťou, najmä spaľovaním fosílnych palív, ako sú uhlie, ropa a zemný plyn, používaných v doprave a energetike. Globálne otepľovanie a s ním súvisiace klimatické zmeny vedú k stále vážnejším a škodlivejším dôsledkom pre ľudí a ekosystémy, ktoré nás podporujú. Tieto dôsledky sa prejavujú zhoršovaním zdravia, bezpečnosti, ochrany a prosperitu.

Klimatické zmeny sú často označované ako výzva alebo kríza kvôli ich závažným dopadom, naliehavosti nájdenia riešení a komplexnosti problému. Už teraz klimatické zmeny zvyšujú tlak na fyzickú infraštruktúru a sociálne, ekonomické a politické systémy, na ktoré sa spoliehame, zároveň však ohrozujú zdravie a blahobyt ľudí a všetkého života na Zemi.

Niektoré budúce klimatické zmeny sú nevyhnutné a/alebo nezvratné, napríklad strata ľadových pokrývok a trvalé záplavy pobrežných oblastí. Avšak tieto zmeny je možné obmedziť významným a rýchlym znížením globálnych emisií skleníkových plynov. Naliehavé kroky na zníženie emisií a rozšírenie adaptácie v tomto desaťročí sú kľúčové pre minimalizáciu vplyvov na ľudí a ekosystémy. Rýchle opatrenia by tiež priniesli množstvo výhod, najmä pre kvalitu ovzdušia a zdravie. Tieto prechody by zahŕňali rozsiahle zmeny v technológiách, infraštruktúre, využívaní pôdy, správaní a riadiacich štruktúrach.

Skleníkové plyny emitované ľudskou činnosťou zahŕňajú oxid uhličitý (CO₂), metán (CH₄), oxid dusný (N₂O) a fluórované plyny. Zvýšené množstvo týchto plynov v atmosfére spôsobuje otepľovanie planéty, čo má rozsiahle dôsledky na klimatický systém.

Klimatické zmeny majú široké dopady na zdravie a blaho ľudí a ekosystémov. To zahŕňa častejšie a intenzívnejšie záplavy, suchá, silnejšie búrky a požiare; zmeny v dostupnosti potravín a metódach pestovania plodín; ohrozenie zásobovania vodou; a nárast chorôb prenášaných vektormi, problémov duševného zdravia a chorôb a úmrtí spojených s teplom. Tieto dôsledky môžu spolu zvyšovať riziká pre národnú bezpečnosť.

Aj keď niektorí ľudia a regióny môžu zaznamenať obmedzené alebo krátkodobé výhody z klimatických zmien, negatívne vplyvy už teraz prevyšujú väčšinu pozitívnych efektov a s pokračujúcim otepľovaním budú akékoľvek výhody ešte viac oslabované.

Hoci klimatické zmeny ovplyvňujú všetkých, ich dôsledky nie sú rovnaké pre každého. Niektorí jednotlivci a komunity čelia vyšším zdravotným rizikám v závislosti od faktorov, ako je vek, miesto práce alebo bývania, prístup k zdrojom a existujúci zdravotný stav. Tieto faktory sú ovplyvnené sociálnym a ekonomickým kontextom. Napríklad komunity s nízkymi príjmami a farebné komunity čelia vážnejším rizikám a škodám, pretože s väčšou pravdepodobnosťou žijú alebo pracujú v oblastiach vystavených klimatickým rizikám a často majú menej zdrojov na reakciu na ich dôsledky. Vo vidieckych oblastiach môžu byť tieto riziká ešte vyššie kvôli nedostatku zdrojov alebo infraštruktúry na prispôsobenie sa. Mladí ľudia budú počas svojho života tiež čeliť rastúcim záťažiam spôsobeným klimatickými zmenami. Dôležitou súčasťou klimatickej gramotnosti je pochopenie, ako a prečo ľudia vnímajú dopady klimatických zmien odlišne a ako sociálne a kultúrne súvislosti ovplyvňujú ich schopnosť reagovať. Printemps

Slovník kľúčových pojmov

• Adaptácia: V ľudských systémoch je to proces prispôsobovania sa skutočnej alebo očakávanej klíme a jej účinkom s cieľom zmierniť škody alebo využiť výhodné príležitosti. V prírodných systémoch je to proces prispôsobenia sa skutočnej klíme a jej účinkom.
• Aerosóly: Suspenzia vzdušných tuhých alebo kvapalných častíc s typickou veľkosťou častíc v rozmedzí od niekoľkých nanometrov do niekoľkých desiatok mikrometrov.
• Biodiverzita: Rozmanitosť života, vrátane počtu rastlinných a živočíšnych druhov, iných foriem života, genetických typov, biotopov a biómov v ekosystéme.
• Cyklus uhlíka: Súbor procesov, prostredníctvom ktorých uhlíkové zlúčeniny prúdia medzi zásobníkmi v životnom prostredí.
• Cirkulácia (oceánska): Rozsiahly pohyb vôd v oceánskom povodí, ktorý je kľúčovým regulátorom klímy.
• Klíma: Priemerné poveternostné podmienky oblasti za dlhšie časové obdobie.
• Changement climatique : Zmeny v priemerných poveternostných podmienkach, ktoré pretrvávajú niekoľko desaťročí alebo dlhšie.
• Klimatická spravodlivosť: Uznanie rozmanitosti hodnôt a minulých a súčasných škôd.
• Klimatický model: Numerické znázornenie klimatického systému na základe fyzikálnych, chemických a biologických vlastností.
• Klimatický systém: Hmota, energia a procesy zahrnuté v interakciách medzi zemskou atmosférou, hydrosférou, kryosférou, litosférou a biosférou.
• Klimatická variabilita: Odchýlky klimatických premenných od daného priemerného stavu.
• Koprodukcia (poznatkov): Integrácia rôznych znalostných systémov.
• Dôstojná práca: Produktívna práca pre ľudí v podmienkach slobody, rovnosti, bezpečnosti a ľudskej dôstojnosti.
• Diskriminácia: Nerovnaké zaobchádzanie s jednotlivcom alebo skupinou ľudí na základe napríklad ich rasy, pohlavia, veku alebo zdravotného postihnutia.
• Sucho: Výnimočné obdobie nedostatku vody.
• Zemský systém: Funkcia Zeme ako systému vzájomne prepojených častí.
• Eko-úzkosť: Chronický strach z environmentálnej skazy.
• Eko systém: Funkčná jednotka pozostávajúca zo živých organizmov, ich neživého prostredia a vzájomných interakcií.
• Emisie: Uvoľňovanie plynov a aerosólov do atmosféry.
• Environmentálna nespravodlivosť: Environmentálne činy, správanie, zákony a politiky, ktoré nie sú spravodlivé.
• Rovnosť: Zásada byť spravodlivý a nestranný.
• Extrémne udalosti: Poveternostné udalosti, ktoré sú zriedkavé na konkrétnom mieste a v čase.
• Extrémne teplo: Teploty, ktoré sú oveľa vyššie a/alebo vlhkejšie, ako je priemer.
• Záplava: Pretečenie bežných hraníc vodného toku.
• Potravinová sieť: Diagram prepojení medzi druhmi v ekosystéme.
• Fosílne palivá: Uhlíkové palivá z fosílnych ložísk uhľovodíkov, vrátane uhlia, ropy a zemného plynu.
• Globálne otepľovanie: Zvýšenie globálnej povrchovej teploty.
• Skleníkový efekt: Proces, prostredníctvom ktorého sa teplo zachytáva v blízkosti zemského povrchu skleníkovými plynmi.
• Skleníkový plyn (GHG): Plynné zložky atmosféry, ktoré absorbujú a vyžarujú žiarenie.
• Nebezpečenstvo: Potenciálny výskyt prírodnej alebo človekom spôsobenej fyzickej udalosti.
• Vlna horúčav: Obdobie abnormálneho horúceho počasia.
• Záplava prílivom: Nastáva, keď sa stúpanie hladiny mora skombinuje s miestnymi faktormi.
• Ľadový štít: Ľadové teleso kontinentálnej veľkosti.
• Dopad (klimatický): Dôsledky realizovaných rizík na prírodné a ľudské systémy.
• Domorodé poznatky (IK): Súbory dynamických a skúsenostných poznatkov získaných časom domorodými národmi.
• Priemyselná éra: Obdobie od začiatku rozsiahlej priemyselnej činnosti okolo roku 1750 až po súčasnosť.
• Nerovnosť: Nespravodlivý rozdiel v distribúcii zdrojov.
• Medzivládny panel o zmene klímy: Organizácia, ktorá poskytuje vedecké informácie pre tvorbu klimatickej politiky.
• Spravodlivý prechod: Súbor princípov, procesov a postupov, ktoré zabezpečujú, že nikto nezostane pozadu pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo.
• Maladaptácia: Nastane, keď sa prijmú opatrenia, ktoré môžu viesť k zvýšenému riziku nepriaznivých následkov súvisiacich s klímou.
• Marginalizovaná populácia/komunita: Komunita vylúčená z hlavného spoločenského, hospodárskeho a kultúrneho života.
• Migrácia (ľudí): Pohyb osoby alebo skupiny osôb cez medzinárodné hranice alebo v rámci národa.
• Zmierňovanie: Opatrenia na zníženie množstva a rýchlosti budúcej zmeny klímy.
• Okysľovanie oceánov: Proces, ktorým sa hodnota pH morskej vody posúva smerom k kyslejším hodnotám.
• Preťažená komunita: Obyvateľstvo alebo geografická oblasť, ktorá zažíva neúmerné environmentálne a klimatické škody a riziká.
• Parížska dohoda: Medzinárodná klimatická dohoda z roku 2015.
• Participatívne procesy: Prístupy k výskumu a plánovaniu, v ktorých sa tí, ktorých výsledky najviac ovplyvňujú, aktívne zapájajú do procesu.
• Obnoviteľná energia: Akákoľvek forma energie, ktorá sa dopĺňa prirodzenými procesmi.
• Odolnosť (klimatická): Schopnosť prepojených sociálnych, ekonomických a ekologických systémov vyrovnať sa s klimatickou zmenou.
• Riziko: Ohrozenie života, zdravia, bezpečnosti, životného prostredia, ekonomickej pohody a iných cenností.
• Stúpanie hladiny mora: Zvýšenie výšky hladiny mora.
• Sociálne systémy: Inštitúcie, politiky, programy, postupy, hodnoty a správanie.
• Búrkový príval: Dočasné zvýšenie hladiny mora v dôsledku extrémnych poveternostných podmienok.
• Transformačná adaptácia: Adaptácia, ktorá mení základné atribúty sociálno-ekologického systému.
• Kritický bod: Bod, v ktorom zmena klímy spustí významnú environmentálnu udalosť.
• Neistota (štatistická): Vyjadrenie miery, do akej je množstvo alebo proces neznámy.
• Zanedbávaná komunita: Komunita, ktorá v dôsledku nepretržitej systémovej diskriminácie zažíva neúmerné environmentálne a klimatické škody a riziká.
• Vektor (choroby): Organizmus, ktorý prenáša mikroorganizmy spôsobujúce choroby.
• Zraniteľnosť (klimatická): Miera, do akej sú fyzické, biologické a sociálno-ekonomické systémy náchylné na nepriaznivé vplyvy zmeny klímy.
• Počasie: Stav atmosféry, najmä s ohľadom na jej účinky na život a ľudské aktivity.
• Blaho (ľudské): Stav existencie, ktorý napĺňa rôzne ľudské potreby.
• Požiar: Požiar na divokej pôde.

Celkovým cieľom projektu INTERCAMBIO je podpora duševného a fyzického zdravia pracovníkov v meniacom sa pracovnom prostredí v dôsledku klimatických zmien, zavádzania nových pracovných postupov a medzi pracovníkmi na zelených pracovných miestach. INTERCAMBIO bude podporovať intervencie založené na dôkazoch a rámec pre sociálnu ochranu a dôstojné zelené pracovné miesta . (Plus sur intercambio-project.eu)

V nadväznosti na správu Európskeho dvora audítorov z rokov 2021 a 2021 , tiež v spolupráci s FOREST EUROPE , bol na Climate-ADAPT zverejnený nový súbor 8 prípadových štúdií a 3 možností prispôsobenia adaptácie v sektore lesného hospodárstva.

Ukážka prípadových štúdií:

• Iniciatívy zalesňovania vo veľkých oblastiach postihnutých suchom a výskytom škodcov v Nemecku ( podpora rozhodnutia pre vlastníkov lesov v Hesensku ; rozsiahla obnova lesov v Severnom Porýní-Vestfálsku )

(Plus sur climat-adapt.eea.europa.eu)

Strategický poradný výbor pomôže Európskej komisii ďalej navrhovať Destination Earth (DestinE) ako jednu z hlavných iniciatív EÚ, ktorá reaguje na dvojitú výzvu, ktorou je zelená a digitálna transformácia. Majú sa vyvinúť dve vysoko presné digitálne dvojčatá Zeme na monitorovanie a simuláciu prírodnej a ľudskej činnosti a na vývoj a testovanie scenárov, ktoré by umožnili udržateľnejší rozvoj a podporili európske politiky zelenej transformácie. Adaptácia v tomto zohráva kľúčovú úlohu, pretože jedno z digitálnych dvojčiat sa bude venovať adaptácii na zmenu klímy. (Plus sur climat-adapt.eea.europa.eu)

Rovnako ako akcie môžu investori nakupovať a predávať fondy obchodované na burze (ETF) vždy, keď je trh otvorený. Často investovanie do uhlíkových kreditov prostredníctvom ETF ponúka jednoduchý a rôznorodý spôsob, ako vstúpiť na tento expandujúci trh. Pokryli sme niektoré z najlepších ETF na rok 2025 na trhu s uhlíkovými kreditmi a ako podporujú udržateľné investície. (Plus sur carboncredits.com)

Carbon Market Regulations Tracker je vyvinutý s cieľom zlepšiť pochopenie a transparentnosť regulácií trhu s uhlíkom a podporiť vlády, vývojárov projektov, investorov a iných účastníkov trhu pri orientácii v meniacom sa regulačnom prostredí.

Sledovač slúži ako centrálny informačný uzol, ktorý ponúka štandardizované súhrny a priame odkazy na príslušné nariadenia týkajúce sa základných a úverových trhových aktivít v rámci dobrovoľných trhov s uhlíkom a trhov podľa článku 6 Parížskej dohody. Zahŕňa implementované aj plánované alebo konzultované nariadenia, ale nezahŕňa politiky uhlíkovej dane alebo systémy obchodovania s emisiami, pokiaľ nezahŕňajú uhlíkové kredity. Sledovač je umiestnený na webovej stránke Gold Standard a bude sa pravidelne udržiavať, aby sa zabezpečilo, že zostane relevantným nástrojom na podporu trhovej istoty a uľahčenie zdieľania znalostí medzi kľúčovými účastníkmi trhu v rámci jurisdikcií. (Plus sur goldstandard.org)

Soil Atlas 2024 je publikácia, ktorá zdôrazňuje význam pôdy ako základného zdroja života na Zemi. Pôda sa považuje za najrozmanitejšie biotop na Zemi a je nevyhnutná pre produkciu potravín, reguláciu vody a klímy. Napriek tomu je ohrozená degradáciou, ktorá má vplyv na poľnohospodársku produktivitu, potravinovú bezpečnosť a zdravie ekosystémov.

Medzi hlavné body publikácie patrí:

• Degradácia pôdy: Približne tretina svetových pôd je degradovaná, pričom viac ako 40 percent z nich sa nachádza v Afrike. Degradácia pôdy je spôsobená neudržateľnými poľnohospodárskymi postupmi, odlesňovaním a zlou správou pôdy. V Európe je 60% pôd klasifikovaných ako poškodené.
• Desertifikácia: Intenzívne poľnohospodárstvo a klimatická kríza vedú k vážnej degradácii pôdy a desertifikácii aj v Európe, vrátane krajín s miernym a vlhkým podnebím.
• Changement climatique: Zdravá pôda je kľúčová pre skladovanie uhlíka. Pôda ukladá viac uhlíka ako lesy. Zároveň pomáha zmierňovať dopady extrémneho počasia, ako sú búrky a záplavy.
• Korporátna moc: Nadmerné používanie umelých hnojív a pesticídov poškodzuje pôdu a biodiverzitu. Tieto produkty prinášajú veľké zisky nadnárodným spoločnostiam, ktoré ovplyvňujú vlády, čo bráni zavedeniu potrebných politík na ochranu ľudí a životného prostredia.
• Dusíkaté hnojivá: Syntetické hnojivá poškodzujú klímu, ale priemyselné poľnohospodárstvo je na nich silne závislé. Ceny hnojív viedli k zvýšeniu cien potravinových komodít, čo najviac postihuje africké krajiny.
• Fosfor: Fosfor je bioesenciálny prvok, no jeho zdroje sú obmedzené. Priemyselné hnojivá sa vyrábajú z fosfátových hornín, ktorých zásoby sú konečné.
• Zelené hnojivá: Výroba syntetických dusíkatých hnojív pomocou obnoviteľnej energie môže znížiť emisie skleníkových plynov. Nerieši to však problémy spojené s nadmerným používaním syntetických hnojív.
• Konflikty o pôdu: Pôda zohráva dôležitú úlohu pri ochrane životného prostredia, ale intenzívne využívanie pôdy na klimatické opatrenia môže viesť ku konfliktom a porušovaniu ľudských práv.
• Crédits carbone: Pôda má veľkú kapacitu na skladovanie uhlíka, ktorá sa využíva na vytváranie obchodovateľných uhlíkových kreditov. Tie ale môžu v skutočnosti podkopať snahy o zníženie emisií.
• Ľudské práva: Spravodlivý prístup k pôde je základom pre realizáciu ľudských práv, ako je právo na potraviny. Napriek tomu pretrvávajú smrteľné konflikty o pôdu.
• Ženy a pôda: Bezpečný prístup k pôde je dôležitý pre dlhodobú ochranu pôdy. V mnohých afrických krajinách sú však práva žien na pôdu neisté, čo bráni investíciám do udržateľného hospodárenia s pôdou.
• Union européenne: EÚ nemá komplexný právny rámec pre ochranu pôdy a doterajšie pokusy o jeho vytvorenie boli neúspešné.
• Agroekológia: Agroekológia predstavuje odpoveď na priemyselný model poľnohospodárstva, ktorý vykorisťuje ľudí a poškodzuje pôdu.
• Skryté náklady: Degradácia pôdy má mnohé neviditeľné náklady – environmentálne, zdravotné, sociálne a ekonomické. Účtovníctvo skutočných nákladov (TCA) umožňuje tieto náklady zviditeľniť.
• Obnova pôdy: V Indii sa mnoho farmárov vracia k alternatívnym postupom hospodárenia s pôdou, ktoré boli poškodené nadmerným používaním chemických hnojív a pesticídov.
• Obnova púští: V boji proti desertifikácii v oblasti Sahary a Sahelu sa osvedčujú miestne, zdola nahor realizované techniky.
• Bez-pôdne poľnohospodárstvo: Vertikálne vnútorné poľnohospodárstvo umožňuje pestovanie plodín počas celého roka. Vyžaduje si menej priestoru a sľubuje zníženie spotreby vody, hnojív a pesticídov. Musí byť však súčasťou rozsiahlejšej transformácie potravinových systémov.

Publikácia tiež zdôrazňuje, že ochrana pôdy je nevyhnutná pre budúcnosť a že je potrebné spolupracovať na jej ochrane. Ponúka prehľad o rôznych aspektoch pôdy a zároveň vyzýva na konkrétne kroky na jej ochranu a udržateľné využívanie. Printemps

Glosár kľúčových pojmov

• Pôda: Vrchná vrstva zemskej kôry, ktorá pozostáva z minerálov, organickej hmoty, vody, vzduchu a živých organizmov a je základom pre rast rastlín a život na Zemi.
• Degradácia pôdy: Zhoršovanie kvality pôdy v dôsledku prírodných a ľudských faktorov, ktoré znižujú jej úrodnosť a schopnosť plniť svoje ekosystémové funkcie.
• Erózia: Odnášanie vrchných vrstiev pôdy vodou, vetrom alebo inými prírodnými silami, ktoré vedie k strate živín a zhoršovaniu úrodnosti.
• Salinizácia: Nahromadenie solí v pôde, ktoré bráni rastu rastlín a znižuje úrodnosť pôdy.
• Land grabbing (uchmatnutie pôdy): Rozsiahle nadobúdanie pôdy firmami, bankami a investičnými fondmi, často za spoluúčasti národných elít, ktoré vedie k vysídľovaniu miestnych komunít a k porušovaniu ľudských práv.
• Crédit carbone : Certifikát reprezentujúci uloženie jednej tony oxidu uhličitého v pôde, lesoch alebo iných systémoch, ktorý sa používa pri obchodovaní v rámci mechanizmov klimatickej politiky.
• Agroekológia: Prístup k poľnohospodárstvu, ktorý sa zameriava na integráciu ekologických princípov do poľnohospodárskej praxe s cieľom zvýšiť udržateľnosť a odolnosť poľnohospodárskych systémov.
• Desertifikácia: Proces znižovania úrodnosti a vysychania pôdy v suchých a polosuchých oblastiach, ktorý vedie k šíreniu púštnych podmienok.
• Humus: Organická hmota v pôde, ktorá vzniká rozkladom rastlinných a živočíšnych zvyškov mikroorganizmami a má kľúčový význam pre štruktúru a živnosť pôdy.
• Zai technika: Tradičná poľnohospodárska technika využívaná v suchých oblastiach, pri ktorej sa vytvárajú malé jamky, kde sa hromadí voda a živiny pre sadenie rastlín.
• Vertikálne farmárstvo: Technika poľnohospodárskej produkcie, pri ktorej sa rastliny pestujú v niekoľkých vrstvách nad sebou v uzavretých priestoroch, čo umožňuje kontrolu prostredia a efektívne využitie priestoru.
• Peatlands (rašeliniska): Ekosystémy tvorené nahromadenou organickou hmotou z odumretých rastlín, v ktorých sa ukladá veľké množstvo uhlíka a prispievajú k regulácii vodného režimu.

Každý rok si 24. januára pripomíname  Medzinárodný deň vzdelávania, deň zamyslenia sa nad transformačnou silou vzdelávania. Toto je ideálny čas zamerať sa na dôležitosť klimatickej výchovy a inovatívnych metód, vďaka ktorým bude pútavejšia a efektívnejšia.

Vzdelávanie je kľúčom k riešeniu klimatických zmien. Je to jediný najsilnejší prediktor informovanosti o zmene klímy. Mainstreaming klimatickej výchovy zmení myslenie a správanie – nielen pre študentov, ale aj pre ich rodičov, komunity a vlády. (Plus sur earthday.org)

V Európe a na celom svete sú ľudia ovplyvnení rastúcimi rizikami, ktoré zmena klímy predstavuje pre ich životy, zdravie a živobytie. Na počesť obetí a postihnutých klimatickou krízou Európska komisia, Európsky parlament a Rada EÚ určili 15. júl za Deň EÚ pre obete globálnej klimatickej krízy.

Zatiaľ čo zmena klímy je globálnou výzvou, jej dôsledky pociťujeme lokálne. Dátum 15. júla bol jedným z najhorších dní smrteľných záplav, ktoré postihli Európu v roku 2021. Ako sa naša planéta otepľuje, dopady – od extrémnych poveternostných udalostí, ako sú horúčavy, suchá alebo záplavy, až po pobrežnú eróziu v dôsledku stúpajúcej hladiny morí – pokračujú. vybrať si daň na životoch a živobytí v celej Európe a vo svete, čo bude mať trvalý vplyv na miestne hospodárstva a komunity. (Plus sur climat.ec.europa.eu)

Dokument je správou o implementácii klimatického cieľa EÚ do roku 2040 a identifikuje hlavné stavebné kamene a opatrenia potrebné na dosiahnutie 90% zníženia emisií skleníkových plynov (GHG) v porovnaní s rokom 1990. Správa zdôrazňuje, že dosiahnutie cieľa do roku 2040 je nevyhnutné pre dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 a následné dosiahnutie záporných emisií.

Kľúčové body správy:

• Základné stavebné kamene: Správa identifikuje niekoľko kľúčových stavebných kameňov pre dosiahnutie cieľa do roku 2040:
  • Zníženie spotreby energie: Očakáva sa zníženie hrubej dostupnej energie o približne 30 % medzi rokmi 2021 a 2040. Najväčšie zníženie sa očakáva v doprave, nasledované priemyslom a obytnými a terciárnymi sektormi.
  • Dostupnosť zelenej elektriny: Elektrifikácia dopravy, budov a priemyslu si vyžaduje rozsiahle množstvá zelenej elektriny. Dokument uvádza, že je nevyhnutné zvýšiť úložnú kapacitu, keďže systémy sú postavené na obnoviteľnej energii.
  • Dostupnosť udržateľnej biomasy: Predpokladá sa, že použitie biomasy a odpadu sa zvýši o 30 % v scenároch IA S2 a S3, čo predstavuje približne 20 % hrubej dostupnej energie v roku 2040. Správa však upozorňuje na neistotu dostupnosti biomasy v tomto rozsahu a na potenciálne negatívne dopady na ekosystémy a biodiverzitu.
  • Dostupnosť zeleného vodíka: Rýchle zvýšenie spotreby vodíka sa predpokladá, dosahujúc 55-95 Mtoe do roku 2040 v scenároch S1-S2-S3. Produkcia zeleného vodíka je však zatiaľ v počiatočných štádiách.
  • Zachytávanie a ukladanie uhlíka (CCS) a využitie (CCU): CCS hrá významnú úlohu v scenároch IA, pričom ročné zachytávanie uhlíka sa pohybuje od menej ako 100 MtCO2 v scenári S1 po približne 350 MtCO2 ročne v scenári S3 do roku 2040.
  • Odstraňovanie uhlíka: Odstraňovanie uhlíka z atmosféry prostredníctvom prírodných a priemyselných metód je kľúčové, pričom sa očakáva dosiahnutie až 400 Mt CO2. Správa však upozorňuje na klesajúce schopnosti prirodzených „sinkov“ a neistoty týkajúce sa priemyselných metód odstraňovania uhlíka.
  • Financovanie a investície: Správa zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť dostatočné financovanie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.
• Sektorové opatrenia: Správa sa zaoberá aj konkrétnymi opatreniami v jednotlivých sektoroch:
  • Transport: Emisie z dopravy musia klesnúť o 73 %, pričom domáca doprava musí klesnúť o 82 % do roku 2040. To si vyžaduje rozsiahlu elektrifikáciu cestnej dopravy, prechod na ekologickejšie spôsoby dopravy a zníženie objemu dopravy. Podiel batériových elektrických vozidiel by mal vzrásť na 57-58 % v roku 2040.
  • Budovy: Na dosiahnutie cieľov zníženia emisií je potrebná kombinácia opatrení, vrátane stanovenia minimálnych štandardov energetickej hospodárnosti (MEPS) a rekonštrukčných povinností pre obytné budovy, zvyšovania ročného nárastu energie z obnoviteľných zdrojov a ukončenie inštalácie nových kotlov na fosílne palivá.
  • Priemysel: Na dosiahnutie cieľov je kľúčová elektrifikácia priemyselných procesov, ktorá si vyžaduje rozsiahle investície do infraštruktúry. Okrem toho je potrebné zlepšiť obehové hospodárstvo a efektívnosť využívania materiálov.
  • Poľnohospodárstvo: Zníženie emisií z poľnohospodárstva si vyžaduje zníženie počtu hospodárskych zvierat, zmenu stravovacích návykov a daňové opatrenia na mäso a mliečne výrobky. Technické opatrenia majú len obmedzený potenciál na zníženie emisií z chovu hospodárskych zvierat.
  • Énergétique: Správa zdôrazňuje, že je nevyhnutné znížiť hrubé emisie z energetického sektora približne o 100% do roku 2040. Kľúčovými opatreniami sú rozširovanie využívania obnoviteľnej energie, využívanie jadrovej energie a udržiavanie systému obchodovania s emisiami (ETS).
• Dôležitosť dopytových opatrení: Správa poukazuje na to, že dopytové opatrenia (napr. obehové hospodárstvo, udržateľnejšia spotreba, zníženie plytvania potravinami) sú nevyhnutné na zníženie rizika, že ponukové opatrenia nebudú dostatočné.

Záverom, správa zdôrazňuje, že dosiahnutie klimatického cieľa EÚ do roku 2040 vyžaduje rozsiahle a koordinované úsilie v rôznych sektoroch, pričom je nevyhnutná rýchla implementácia existujúcich a nových opatrení un zároveň je potreba zohľadniť environmentálne, sociálne a ekonomické dopady. Správa tiež poukazuje na to, že mnohé technológie potrebné na dosiahnutie cieľa sú ešte stále v počiatočnej fáze vývoja a ich rozsiahle nasadenie si vyžaduje značné investície a politickú podporu. Printemps

Slovník Kľúčových Pojmov

• BECCS (Bioenergy Carbon Capture and Storage): Technológia zachytávania a ukladania CO2 z biomasy.
• BEV (Battery-electric vehicles): Batériové elektrické vozidlá.
• CBAM (Carbon Boarder Adjustment Mechanism): Mechanizmus uhlíkového vyrovnania na hraniciach, ktorého cieľom je zabrániť úniku uhlíka.
• CCS (Carbon Capture and Storage): Technológia zachytávania a ukladania oxidu uhličitého.
• CCU (Carbon Capture and Utilisation): Zachytávanie a využívanie oxidu uhličitého, napríklad pri výrobe palív.
• CDR (Carbon Dioxide Removal): Odstraňovanie oxidu uhličitého z atmosféry.
• CO2e (Carbon dioxide equivalents): Ekvivalenty oxidu uhličitého, jednotka používaná na porovnanie rôznych skleníkových plynov.
• DACCS (Direct Air Carbon Capture and Storage): Zachytávanie CO2 priamo zo vzduchu a jeho ukladanie.
• ECL (European Climate Law): Európsky klimatický zákon, ktorý stanovuje právny rámec pre klimatickú politiku EÚ.
• EED (Energy Efficiency Directive): Smernica o energetickej účinnosti, ktorá stanovuje ciele pre zlepšenie energetickej účinnosti.
• EJ (Exajoules): Jednotka energie.
• ENTSO-E (European Network of Transmission System Operators for Electricity): Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav elektrickej energie.
• ENTSO-G (European Network of Transmission System Operators for Gas): Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav plynu.
• EPBD (Energy Performance of Buildings Directive): Smernica o energetickej hospodárnosti budov, stanovujúca energetické normy pre budovy.
• EU ETS (European Emissions Trading System): Európsky systém obchodovania s emisiami.
• GAE (Gross Available Energy): Hrubá dostupná energia.
• GHG (Greenhouse gas): Skleníkové plyny.
• HGV (Heavy goods vehicles): Ťažké nákladné vozidlá.
• IA (Impact Assessment): Posúdenie vplyvu.
• ICE (Internal combustion engine): Spaľovací motor.
• LULUCF (Land Use, Land-Use Change and Forestry): Sektor využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesníctva.
• Mtoe (Million tonnes of oil equivalent): Milión ton ropného ekvivalentu.
• NECPs (National Energy and Climate Plans): Národné plány v oblasti energetiky a klímy, ktoré stanovujú národné ciele v oblasti klímy.
• NZIA (Net Zero Industry Act): Akt o priemysle s nulovými emisiami.
• RFNBOs (Renewable fuels of non-biological origin): Obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu, napríklad e-palivá.
• RED (Renewable Energy Directive): Smernica o obnoviteľných zdrojoch energie, stanovuje ciele podielu obnoviteľných zdrojov.
• RRF (Recovery and Resilience Facility): Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti.
• SAFs (Sustainable Aviation Fuels): Udržateľné letecké palivá.
• STEP (Strategic Technologies for Europe Platform): Strategické technológie pre Európsku platformu.
• TEN-E (Trans-European Networks for Energy): Transeurópske siete pre energetiku.
• TYNDPs (Ten-Year Network Development Plans): Desaťročné plány rozvoja siete.
• ZEVs (Zero-emission vehicles): Vozidlá s nulovými emisiami.

Dokument est dobrovoľný štandard pre mikropodniky, malé a stredné podniky (VSME), ktorý vyvinula Európska poradná skupina pre finančné výkazníctvo (EFRAG). Jeho cieľom je pomôcť týmto podnikom so zverejňovaním informácií o udržateľnosti.

Hlavné ciele tohto štandardu sú:

• Poskytnúť informácie pre veľké spoločnosti, ktoré vyžadujú údaje o udržateľnosti od svojich dodávateľov.
• Poskytnúť informácie pre banky a investorov, čím sa zlepší prístup podnikov k financovaniu.
• Zlepšiť riadenie otázok udržateľnosti, ako je znečistenie a bezpečnosť pracovníkov.
• Prispievať k udržateľnejšiemu a inkluzívnejšiemu hospodárstvu.

Štandard je určený pre podniky, ktorých cenné papiere nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Európskej únii. Zahŕňa mikropodniky, malé podniky a stredné podniky, ktoré sú definované na základe ich súvahy, čistého obratu a priemerného počtu zamestnancov.

Tento štandard nie je právne záväzný ako Európske štandardy pre vykazovanie udržateľnosti (ESRS) pre veľké podniky. Podporuje však konzistentnosť s ESRS a zároveň zohľadňuje charakteristiky malých a stredných podnikov.

Štruktúra štandardu: Štandard má dva moduly:

• Základný modul: Obsahuje zverejnenia B1 a B2 a základné metriky (B3 až B11). Tento modul je určený pre mikropodniky a je minimálnou požiadavkou pre ostatné podniky.
• Komplexný modul: Obsahuje ďalšie dátové body, ktoré môžu vyžadovať banky, investori a korporátni klienti nad rámec základného modulu. Použitie komplexného modulu je podmienené použitím základného modulu.

Princípy prípravy správy o udržateľnosti:

• Podniky by mali poskytovať informácie o pozitívnych aj negatívnych dopadoch na ľudí a životné prostredie.
• Mali by uvádzať informácie o tom, ako environmentálne a sociálne otázky ovplyvňujú ich finančnú pozíciu.
• Informácie by mali byť relevantné, verné, porovnateľné, zrozumiteľné a overiteľné.
• Podniky môžu doplniť metriky z modulov o ďalšie kvalitatívne a kvantitatívne informácie.
• Správa o udržateľnosti by mala byť koherentná s finančnými výkazmi.

Základný modul (B1-B11) obsahuje požiadavky na zverejnenie informácií v nasledovných oblastiach:

• Všeobecné informácie: základ pre prípravu správy, právna forma podniku, odvetvie podľa NACE, veľkosť súvahy, obrat, počet zamestnancov, krajina primárnych operácií, geolokácia miest.
• Prax, politiky a budúce iniciatívy prechodu k udržateľnejšej ekonomike.
• Environmentálne metriky:
  • Spotreba energie a emisie skleníkových plynov (GHG).
  • Znečistenie ovzdušia, vody a pôdy.
  • Biodiverzita.
  • Voda.
  • Využívanie zdrojov, obehové hospodárstvo a nakladanie s odpadom.
• Sociálne metriky:
  • Všeobecné charakteristiky pracovnej sily.
  • Zdravie a bezpečnosť pracovníkov.
  • Odmeňovanie, kolektívne vyjednávanie a odborná príprava.
• Správa a riadenie:
  • Odsúdenia a pokuty za korupciu a úplatkárstvo.

Komplexný modul (C1-C9) dopĺňa základný modul o ďalšie informácie:

• Všeobecné informácie: stratégia, obchodný model a iniciatívy súvisiace s udržateľnosťou.
• Environmentálne metriky:
  • Zváženie pri vykazovaní emisií GHG v rámci B3.
  • Ciele zníženia emisií GHG a prechod ku klíme.
  • Klimatické riziká.
• Sociálne metriky:
  • Ďalšie charakteristiky pracovnej sily.
  • Informácie o ľudských právach.
  • Závažné negatívne incidenty v oblasti ľudských práv.
• Správa a riadenie:
  • Príjmy z určitých odvetví a vylúčenie z referenčných hodnôt EÚ.
  • Pomer rodovej diverzity v riadiacom orgáne.

Štandard obsahuje aj rozsiahle prílohy s definíciami pojmov, zoznamom možných otázok udržateľnosti a informáciami pre účastníkov finančného trhu. Poskytuje tiež podrobné pokyny pre každý modul. Printemps</

Glosár kľúčových pojmov

• VSME Štandard (Voluntary standard for non-listed micro-, small- and medium-sized undertakings): Dobrovoľný štandard pre mikropodniky a malé a stredné podniky, ktorých akcie nie sú obchodované na regulovanom trhu. Pomáha podnikom poskytovať informácie o udržateľnosti pre obchodných partnerov, banky a investorov.
• Základný modul: Jeden z dvoch modulov VSME štandardu. Zameriava sa na minimálne požiadavky a je vhodný pre mikropodniky a menšie firmy.
• Komplexný modul: Druhý modul VSME štandardu. Poskytuje rozsiahlejšie informácie a je vhodný pre podniky, ktoré chcú podrobnejšie informovať o svojom úsilí v oblasti udržateľnosti.
• Emisie skleníkových plynov (GHG): Skleníkové plyny sú plyny v atmosfére, ktoré pohlcujú a vyžarujú tepelnú energiu. VSME Štandard sa zameriava na šesť plynov uvedených v Kjótskom protokole: oxid uhličitý (CO2), metán (CH4), oxid dusný (N2O), fluorid dusitý (NF3), fluórované uhľovodíky (HFCs), perfluórované uhľovodíky (PFCs) a fluorid sírový (SF6).
• Scope 1 emisie: Priame emisie skleníkových plynov z vlastných zdrojov podniku, napríklad z výrobných procesov.
• Scope 2 emisie: Emisie skleníkových plynov z nákupu energií, ako je elektrina, teplo, para a chlad.
• Scope 3 emisie: Emisie skleníkových plynov, ktoré pochádzajú z iných zdrojov ako Scope 1 a Scope 2, napríklad z dodávateľského reťazca.
• Odoberanie vody: Celkové množstvo vody, ktoré podnik odoberá z akéhokoľvek zdroja.
• Spotreba vody: Množstvo vody, ktoré sa po odobraní neodvedie späť do vodného prostredia alebo tretím stranám.
• Biodiverzitne citlivá oblasť: Oblasť, ktorá je definovaná ako oblasť so špeciálnou ochranou prírody. Ide o oblasti ako sú siete Natura 2000, UNESCO pamiatky, KBA a iné chránené oblasti.
• NACE klasifikácia: NACE je štatistická klasifikácia ekonomických činností v Európskej únii.
• Základný rok: Predchádzajúci rok, voči ktorému sa merajú emisie podniku.
• Cieľový rok: Budúci rok, v ktorom sa má dosiahnuť zníženie emisií.
• Hodnotový reťazec: Celý rad aktivít, zdrojov a vzťahov, ktoré súvisia s obchodným modelom podniku. Zahŕňa aktivity podniku, jeho dodávateľov aj zákazníkov.
• Udržateľnosť: Schopnosť uspokojovať potreby súčasnosti bez kompromitovania schopnosti budúcich generácií uspokojovať vlastné potreby. Zahrňuje environmentálne, sociálne a ekonomické aspekty.
• Emisné faktory (EF): Emisné faktory sa používajú na výpočet emisií škodlivých látok.
• Skleníkový potenciál (GWP): Miera, akou skleníkový plyn prispieva ku globálnemu otepľovaniu v porovnaní s oxidom uhličitým (CO2).
• NMVOC (Non-methane volatile organic compounds): Nemetánové prchavé organické látky, ktoré sú znečisťujúce látky ovzdušia.
• PM10 (Particulate matter 10): Časticové látky s priemerom 10 mikrometrov a menej.
• SBTi (Science Based Targets initiative): Iniciatíva, ktorá podporuje spoločnosti pri stanovovaní vedecky podložených cieľov znižovania emisií skleníkových plynov.
• SFDR (Sustainable Finance Disclosure Regulation): Nariadenie EÚ o zverejňovaní informácií o udržateľnosti vo finančnom sektore.
• EBA Pillar 3: Požiadavky Európskeho orgánu pre bankovníctvo na zverejňovanie informácií bankami, vrátane informácií o environmentálnych a sociálnych rizikách.
• Benchmark Regulation: Nariadenie EÚ o referenčných hodnotách (benchmarks).
• Circular Economy: Ekonomický model založený na minimalizácii odpadu, opätovnom využívaní a recyklácii materiálov.
• Transition plan: Plán, ktorý popisuje kroky, ktoré podnik podnikne na transformáciu svojho podnikania v smere k nízkoemisnej ekonomike.

Prvý deň vo funkcii prezidenta Spojených štátov Donald Trump formálne oznámil odstúpenie svojej krajiny od Parížskej dohody – dôležitej globálnej zmluvy, ktorá sa snaží obmedziť klimatické zmeny.

Pred podpísaním príkazu Trump oznámil svoje dôvody aréne jasajúcich priaznivcov , pričom globálnu dohodu opísal ako „nespravodlivé, jednostranné okrádanie parížskej klimatickej dohody“.

Samozrejme, nie je to prvýkrát, čo Trump stiahol USA z parížskej dohody – urobil to v roku 2017 , počas svojho prvého funkčného obdobia.

Na jednej strane je Trumpov krok obrovskou ranou pre snahy o globálne klimatické opatrenia. USA sú po Číne druhým najväčším producentom skleníkových plynov na svete. Krajina je kľúčová pre globálne úsilie o obmedzenie klimatických zmien.

Ale vzhľadom na Trumpov popieranie klímy je v skutočnosti lepšie, ak sa USA nezúčastňujú medzinárodných rokovaní o klíme, kým je pri moci. Takto môže zvyšok sveta pokračovať v práci bez Trumpovho korozívneho vplyvu. (od Rebekkah Markey-Towlerovej, The Conversation, viac na phys.org)

Požiare, ktoré v roku 2024 vzplanuli po celom svete, pomohli k rekordnému ročnému skoku v hladinách oxidu uhličitého v atmosfére, čo vedcov prekvapilo. Údaje ukazujú, že ľudstvo sa posúva ešte hlbšie do nebezpečného sveta preplneného extrémneho počasia. (Plus sur theguardian.com)

Dokument slúži ako komunikačný nástroj na propagáciu výročnej udalosti Európskeho klimatického paktu „Spoločne v akcii“, ktorá sa uskutoční 19. marca 2025. Okrem toho podporuje aj spoločnú misiu s aplikáciou AWorld.

Dokument obsahuje krátke a dlhé texty, ktoré sú určené na zdieľanie v rôznych komunikačných kanáloch, ako sú newslettery, webové stránky a sociálne siete.

Hlavné body podujatia:

• Diskusie a inšpiratívne príbehy: Podujatie ponúkne inšpiratívne diskusie, networkingové príležitosti a príbehy o úspechoch klimatických šampiónov.
• Exkluzívny dialóg: Účastníci sa budú môcť zapojiť do dialógu s komisárom Wopke Hoekstrom o najnovších klimatických politikách EÚ.
• Panelové diskusie: Budú sa konať panelové diskusie o urýchlení inkluzívneho zeleného prechodu, moderované Kurtom Vandenberghe.
• Tematické stretnutia: Budú sa konať stretnutia na témy ako adaptácia na zmenu klímy, aktivizmus mládeže, inkluzívna klimatická akcia, prekonávanie ekologickej úzkosti a využitie vedy, umenia a umelej inteligencie.
• Klimatická akčná dedina: Na podujatí bude predstavená „klimatická akčná dedina“ s iniciatívami EÚ a projektmi komunity klimatického paktu.
• Živé vystúpenia: Súčasťou podujatia budú aj živé hudobné vystúpenia.

Misia na AWorld:

• Dokument propaguje aj misiu na aplikácii AWorld, kde môžu ľudia zaznamenávať svoje klimatické aktivity a prispievať k cieľu 200 000 akcií pre planétu.
• Používatelia môžu získavať odmeny a súťažiť o popredné miesta, ktoré budú vyhlásené na výročnom podujatí.
• Misia v aplikácii trvá od 21. januára do 19. marca 2025.
• Aplikácia AWorld umožňuje sledovať aktivity ako znižovanie odpadu, výber udržateľného cestovania a znižovanie spotreby energie.

Dôležité termíny:

• Registrácia na podujatie je otvorená do 24. februára 2025.
• Výročná udalosť sa koná 19. marca 2025.
• Misia na AWorld prebieha od 21. januára do 19. marca 2025.

Cieľom podujatia a misie je zapojiť ľudí do spoločnej akcie v boji proti klimatickým zmenám a oslavovať pokrok v tejto oblasti. Printemps

V dnešnej digitálnej ére, kde umelá inteligencia (AI) hraje čoraz dôležitejšiu úlohu v našom každodennom živote, rastie aj obava z jej environmentálneho dopadu. Nedávna štúdia upozorňuje na výrazné emisie oxidu uhličitého (CO₂) generované populárnym modelom AI, ChatGPT. Podľa výskumu produkuje ChatGPT rovnaké množstvo emisií CO₂ ako 260 letov z New Yorku do Londýna každý mesiac.

Energetická stopa ChatGPT

ChatGPT, vyvinutý spoločnosťou OpenAI, je jedným z najpokročilejších modelov strojového učenia, ktorý je schopný generovať text na základe vstupových údajov od používateľov. Jeho schopnosti však prichádzajú s výraznou energetickou náročnosťou. Hlavným zdrojom emisií CO₂ sú dátové centrá, ktoré prevádzkujú servery potrebné na spracovanie a ukladanie obrovského množstva dát používaných na tréning a fungovanie modelu.

Štúdia odhaľuje vysoký dopad AI na životné prostredie

Štúdia, ktorá bola nedávno publikovaná, porovnáva emisie CO₂ produkované ChatGPT s emisiami z leteckej dopravy. Výsledky naznačujú, že samotný ChatGPT vyprodukuje emisné množstvo ekvivalentné 260 letom z New Yorku do Londýna každý mesiac. Toto porovnanie podčiarkuje potrebu zváženia environmentálnych dôsledkov rozvoja a využívania AI technológií.

„Zatiaľ čo AI prináša množstvo výhod a inovácie, jej energetická náročnosť a prispievanie k emisiám CO₂ nemôže byť ignorovaná,“ povedal Dr. Jan Novák, vedúci tímu výskumu na Univerzite Komenského. „Je potrebné hľadať spôsoby, ako znížiť uhlíkovú stopu AI bez toho, aby sme obetovali jej potenciál.“

Komparácia s leteckou dopravou

Pre lepšie pochopenie rozsahu emisií bolo použité porovnanie s leteckou dopravou, ktorá je známa svojím významným prínosom k globálnemu otepľovaniu. Let z New Yorku do Londýna produkuje približne 1,2 tonu CO₂ na pasažéra. Preto 260 letov mesačne predstavuje približne 312 ton CO₂, čo je ekvivalent množstvu vyprodukovaného ChatGPT.

Hľadanie udržateľných riešení

Výskumníci zdôrazňujú, že je nevyhnutné investovať do udržateľných technológií a optimalizácie algoritmov, aby sa znížila energetická náročnosť AI modelov. Medzi navrhované riešenia patrí:

– Optimalizácia algoritmov: Zefektívnenie algoritmov pre rýchlejšie a menej energeticky náročné výpočty.

– Použitie obnoviteľných zdrojov energie: Posilnenie využívania obnoviteľných zdrojov energie v dátových centrách.

– Distribuovaná výpočtová architektúra: Využívanie distribuovaných systémov na zníženie záťaže na jednotlivé servery.

– Recyklácia a používanie efektívnejších hardvérových komponentov: Implementácia energeticky úspornších hardvérových riešení v dátových centrách.

Etické zodpovednosti technologických gigantov

Spoločnosti ako OpenAI čelia zvýšenému tlaku zo strany verejnosti a environmentalistov, aby prijali zodpovedné kroky na zníženie svojho uhlíkovej stopy. „Je našou povinnosťou zabezpečiť, aby technologický pokrok nebol na úkor našej planéty,“ tvrdí Emily Horváthová, zástupkyňa pre udržateľnosť v OpenAI.

Budúcnosť AI a udržateľnosti

Zatiaľ čo AI technológie pokračujú v expanzii a integrácii do rôznych sektorov, otázka ich environmentálneho dopadu sa stáva čoraz dôležitejšou. Budúce výskumy sa budú musieť zamerať nielen na zlepšovanie výkonu AI, ale aj na jeho udržateľnosť. „Pretože AI bude hrať kľúčovú rolu v riešení mnohých globálnych výziev, musíme zabezpečiť, že bude fungovať zodpovedne a udržateľne,“ dodáva Dr. Novák.

Štúdia poukazuje na významný environmentálny dopad AI modelov ako ChatGPT a zdôrazňuje potrebu precíznej optimalizácie a udržateľných riešení. Znižovanie emisií CO₂ je nevyhnutné pre zachovanie našej planéty pre budúce generácie, a preto je dôležité, aby technologické spoločnosti prijali potrebné opatrenia na minimalizáciu svojho dopadu. Printemps

Konferencia a výstava Sustainable Foods 2023 sa konala 28. a 29. januára v Londýne a bola zameraná na podporu udržateľných potravinových systémov. Táto udalosť združila rôzne zainteresované strany, vrátane nadnárodných potravinárskych spoločností, agropodnikov, vládnych úradníkov a investorov. Cieľom bolo definovať a urýchliť prijatie udržateľných potravinových systémov.

Konferencia zdôraznila, že potravinársky sektor je zodpovedný za približne jednu tretinu globálnych emisií skleníkových plynov. Preto je potrebná koordinácia medzi rôznymi aktérmi, ako sú farmári, agropodniky, obchodníci, firemné oddelenia udržateľnosti, manažéri, poskytovatelia kapitálu a vládni úradníci.

V roku 2025 bude konferencia ešte väčšia a zameraná na vyššiu úroveň manažmentu. Očakávajú sa CEO a CSO významných maloobchodných a potravinárskych spoločností ako Sainsburys, Danone, Tesco a iné. Okrem toho sa uskutoční výstava 40 technológií a riešení podporujúcich snahy o dosiahnutie nulových emisií a udržateľných potravinových systémov. Súčasťou budú aj diskusie, okrúhle stoly a workshopy, ako aj aplikácia na dohadovanie stretnutí. Uskutoční sa aj recepcia s udržateľnými nápojmi a občerstvením.

Medzi hlavných rečníkov v roku 2025 patria James Mayer (Danone), Simon Roberts (Sainsburys), James Bailey (Waitrose), a mnoho ďalších. Konferencia má aj sponzorov a partnerov v rôznych oblastiach, ako je regeneratívne poľnohospodárstvo, mliečne výrobky, uhlíková stopa, biodiverzita a iné.

Program konferencie je rozdelený do dvoch dní, pričom každý deň má svoje témy. Medzi hlavné témy patria:

• Cesta k nulovým emisiám
• Udržateľné poľnohospodárstvo
• Odolný potravinový systém
• Financovanie udržateľnej transformácie
• Regenerácia prírody
• Potravinová bezpečnosť a náklady na prechod
• Dekarbonizácia dodávateľského reťazca
• Rastlinné potravinové systémy
• Stratégie modrej ekonomiky
• Škálovanie regeneratívneho poľnohospodárstva
• ESG regulácie
• Zdravie a výživa
• Udržateľné hovädzie mäso
• Regeneratívne mliečne výrobky
• Okrúhle stoly na rôzne témy
• Mrazené potraviny a zmena klímy

Konferencia je určená pre manažérov, vedúcich oddelení, odborníkov na udržateľnosť, zástupcov tlače, akademikov a výskumníkov. Medzi účastníkmi sú aj zástupcovia potravinárskych výrobcov a maloobchodníkov, vládnych inštitúcií, technologických firiem, investorov a iných.

Konferencia ponúka rôzne príležitosti na partnerstvo, vrátane možnosti prezentovať myšlienkové líderstvo, technológie, služby a prípadové štúdie. Partneri majú možnosť vystúpiť na hlavnom pódiu, zúčastniť sa okrúhlych stolov a workshopov, využiť marketingové aktivity a získať výstavný stánok.

Účastníci sa musia zaregistrovať a zaplatiť poplatok. Registračný poplatok zahŕňa prístup na summit, obed, prestávky na kávu, prístup do aplikácie a pozvanie na večernú recepciu. K dispozícii sú aj zľavy pre skupiny.

Podujatie získalo pozitívne ohlasy od účastníkov, ktorí ocenili širokú škálu tém, príležitosť na diskusiu s rôznymi aktérmi a možnosť nadviazať nové kontakty. Printemps

Alternatívy k jednorazovým plastovým fľašiam zahŕňajú opakovane použiteľné fľaše z ocele a hliníka un sklenené fľaše. Environmentálne výhody opakovane použiteľných fliaš z ocele a hliníka závisia od toho, ako často sa používajú. Sklenené fľaše (0,75 l) musia byť opakovane použité minimálne trikrát, aby boli ekologicky rovnocenné s PET fľašami (0,5 l), v závislosti od zdrojov a miestnych podmienok.

Environmentálne dopady:

• Plastové fľaše sú zväčša vyrobené z polyetyléntereftalátu (PET), ropného produktu, ktorý má veľkú uhlíkovú stopu. Na výrobu plastovej fľaše je potrebná približne štvrtina fľaše ropy a viac ako päť litrov vody. Plastové fľaše sa rozkladajú najmenej 450 rokov a uvoľňujú mikroplasty do životného prostredia.
• Opakovane použiteľné fľaše z ocele a hliníka: Ich environmentálne výhody závisia od frekvencie ich používania.
• Sklenené fľaše: Environmentálna rovnocennosť s PET fľašami sa dosiahne, ak sa opakovane použijú aspoň trikrát.

Stratégie na podporu prechodu na udržateľnejšie riešenia:

• Zákaz jednorazových plastových fliaš: Hoci nie je plánovaný celoplošný zákaz, Európska únia stanovila ciele pre recykláciu a zber plastových fliaš. Do roku 2025 musia byť plastové fľaše vyrobené z minimálne 25 % recyklovaného plastu (do roku 2030 stúpne na 30 %) a 77 % plastových fliaš sa musí zbierať oddelene (do roku 2029 stúpne na 90 %).
• Podpora používania vody z vodovodu: Smernica o pitnej vode nabáda členské štáty, aby podporovali používanie vody z vodovodu na zníženie spotreby balenej vody.
• Zavedenie schém vrátenia fliaš: Zavedenie celoeurópskej schémy vrátenia opakovane použiteľných fliaš.
• Zvýšenie povedomia: Informovanie verejnosti o negatívnych dopadoch plastových fliaš a výhodách udržateľných alternatív.
• Daňové stimuly: Daňové stimuly by mali podporovať spotrebiteľov pri výbere udržateľných a zdravých alternatív. Zvýšenie dane z pridanej hodnoty na plastové výrobky, ktoré by ich zdražili, by mohlo spotrebiteľov motivovať k voľbe udržateľnejších alternatív.

Ďalšie faktory, ktoré treba zvážiť:

• Dizajn produktov: Produkty by mali byť navrhnuté tak, aby boli ľahko opraviteľné a aby vydržali čo najdlhšie.
• Záruka a opravy: Predĺženie minimálnej záruky na elektrické spotrebiče a snaha výrobcov o ľahšiu opravu.

Prechod na udržateľnejšie riešenia si vyžaduje kombináciu regulácií, ekonomických stimulov, technologických inovácií a zmeny spotrebiteľského správania. Printemps