Celui-ci praktická príručka o predvídaní zručností, vyvinutá v spolupráci s UNESCO-UNEVOC, sa zameriava na spravodajstvo o zručnostiach a odborné vzdelávanie a prípravu (VET) pre zelenú transformáciu. Zdôrazňuje (suite…)
Európska únia (EÚ) zvažuje nový plán, ktorý má pomôcť splniť jej klimatický cieľ do roku 2040. Podľa zdrojov môže Európska komisia povoliť krajinám využívať medzinárodné uhlíkové kredity podľa článku 6 Parížskej dohody. Išlo by o veľkú zmenu oproti súčasnému pravidlu EÚ, ktoré hovorí, že ciele v oblasti klímy sa musia dosiahnuť len pomocou domácich opatrení. (Jennifer L, plus sur carboncredits.com)
Smart Cities Marketplace a iniciatívy s ním spojené majú za jeden zo svojich hlavných cieľov dosiahnutie európskych energetických a klimatických cieľov. To znamená, že snahy o rozvoj inteligentných miest (suite…)
Orientačný výpočet priemernej dennej uhlíkovej stopy jedného obyvateľa Slovenska (približne 16,4 kg CO₂/deň) sa štandardne rozdeľuje do rôznych kategórií. Tieto údaje sú len priemerné orientačné hodnoty, založené na rôznych štúdiách o environmentálnych stopách, spotrebe energie, a doprave na Slovensku.
1. Bývanie a energie v domácnosti (kúrenie, elektrina, teplá voda)
Vyjadrené položky:
| Aktivita | Približný podiel | CO₂/deň |
|---|---|---|
| Kúrenie (plyn, drevo, centrálne) | 50 % | 3,4 kg |
| Elektrina (svetlo, spotrebiče) | 30 % | 2,0 kg |
| Ohrev teplej vody | 20 % | 1,4 kg |
| Spolu bývanie | 100 % | 6,8 kg |
2. Doprava (cesty do práce a ďalšia mobilita)
Vyjadrené položky:
| Aktivita | Popis | približne denne (km) | Približná emisia |
|---|---|---|---|
| Osobné auto | približne 20 – 40 km/deň/osoba | 3,8 kg | |
| Verejná doprava (vlak, bus) | priemerne 5 – 15 km/deň/osoba | 0,6 kg | |
| Iná mobilita (napr.cesty na nákup a rekreáciu) | menšia vzdialenosť | 0,4 kg | |
| Spolu doprava | 4,8 kg |
( tieto čísla značne závisia od individuálnych okolností )
3. Potraviny a stravovanie
Vyjadrené položky:
| Potravina | Podiel na emisiách | Približná denná hodnota CO₂ |
|---|---|---|
| Mäso a živočíšne produkty | cca 50 % | 2,45 kg |
| Mliečne výrobky a vajcia | cca 15 % | 0,73 kg |
| Obilniny a pečivo | cca 10 % | 0,49 kg |
| Ovocie, zelenina | cca 10 % | 0,49 kg |
| Spracované jedlá a polotovary | cca 10 % | 0,49 kg |
| Nápoje, cukrovinky a ostatné | cca 5 % | 0,24 kg |
| Spolu potraviny | 100 % | 4,9 kg |
(Vegánska alebo vegetariánska strava môže radikálne znížiť túto hodnotu až o polovicu alebo viac.)
4. Spotreba, tovary a služby
Vyjadrené položky:
| Položka | Príklady | Približná denná hodnota CO₂ |
|---|---|---|
| Oblečenie a textil | nákup oblečenia, posteľnej bielej | 0,6 kg |
| Elektronika, nábytok, vybavenie | telefóny, spotrebiče, počítače, nábytok | 0,7 kg |
| Zábava a služby | reštaurácie, kiná, kultúra, športové aktivity, internet | 0,5 kg |
| Hygienické výrobky, drogéria, kozmetika | čistenie a hygienické výrobky | 0,2 kg |
| Spolu spotreba a služby | 2 kg |
(Táto hodnota závisí do veľkej miery od individuálneho správania. Redukcia spotreby a nákup ekologických alternatív môže dramaticky znížiť túto stopu.)
5. Odpady (spracovanie odpadu, recyklácia)
Vyjadrené položky:
| Položka odpadu | Podiel | Približná denná hodnota CO₂ |
|---|---|---|
| Zvyškový netriedený odpad | cca 50 % | 0,2 kg |
| Spracovanie ostatného odpadu (papier, sklo, plast, kov) | cca 50 % | 0,2 kg |
| Spolu odpady | 0,4 kg |
Súhrnný prehľad (priemerná denná uhlíková stopa dospelého Slováka):
| Kategória | Hodnota kg CO₂ / deň | Percentuálny podiel |
|---|---|---|
| Bývanie a energia | 6,8 kg | 41,5 % |
| Transport | 4,8 kg | 29,3 % |
| Potraviny | 4,9 kg | 29,9 % |
| Spotreba tovarov a služieb | 2,0 kg | 12,2 % |
| Odpady | 0,4 kg | 2,4 % |
| SPOLU za deň | cca 18,9 kg | 100 % |
( Toto upresnenie dalo mj. o niečo vyšší výsledok – cca 18,9 kg/deň – rozsah jednotlivých faktorov závisia od dôležitých zdrojov a metodík; preto je hodnota vždy orientačná. )
Priemerná uhlíková stopa Slovákov je približne v rozmedzí 16 až 19 kg CO₂ denne . Výpočet závisí od individuálneho životného štýlu a daní regiónov.
Tieto údaje slúžia predovšetkým na uvedomenie si, ktoré oblasti života majú najväčší vplyv na životné prostredie a kde je priestor na zmenu a redukciu stôp. Printemps
Svetové lesy sú nevyhnutné pre klimatickú stabilitu, biodiverzitu a trvalo udržateľný rozvoj. Finančné mechanizmy na podporu ich zachovania však zostávajú obmedzené. Očakávané spustenie nástroja Tropical Forest Forever Facility (TFFF) na klimatickom samite OSN COP30 koncom tohto roka v Brazílii predstavuje príležitosť na zvýšenie financovania ochrany prírody – za predpokladu, že sa k tomu vlády a investori zaviažu.
TFFF predstavuje významný posun vo financovaní ochrany prírody. Namiesto zamerania sa výlučne na znižovanie emisií, ako to robia iniciatívy REDD+, je TFFF trvalým nadačným fondom, ktorý odmeňuje vlády za udržiavanie alebo obnovu zalesnených oblastí. (Peter Graham, viac na climatchangenews.com)
Aktívne zapojenie občanov má významný pozitívny vplyv na úspešnosť a udržateľnosť iniciatív zameraných na zvýšenie mestskej biodiverzity a zelenej infraštruktúry. Projekt BiodiverCities ukázal, že keď sú (suite…)
„Dekarbonizácia výrobných firiem “ (EU ETS) analyzuje výzvy a príležitosti súvisiace s dekarbonizáciou výrobných spoločností v EÚ. Dekarbonizácia európskych výrobných firiem je kľúčová pre dosiahnutie (suite…)
V rámci balíka Omnibus Komisia EÚ navrhla zjednodušenia a vylepšenia nariadenia CBAM. Cieľom návrhu je zjednodušiť a zvýšiť nákladovú efektívnosť nariadenia o CBAM a zároveň zabezpečiť, aby jeho environmentálne ciele a hlavné zásady návrhu zostali nedotknuté . Kľúčové opatrenia sa zameriavajú na zjednodušenie dodržiavania predpisov pre dovozcov zefektívnením požiadaviek na podávanie správ, najmä tých, ktoré zahŕňajú zložité výpočty a rozsiahly zber údajov.
Predtým, ako sa návrhy EÚ stanú právne záväznými, musia prejsť riadnym legislatívnym postupom na európskej úrovni. Kým sa to nedosiahne, každý dovozca tovaru CBAM by sa mal zaregistrovať ako autorizovaný deklarant CBAM v registri CBAM, čo je možné od 31. marca 2025. Podrobnosti uvádzame. (Leonard Freiherr von Rummel, viac na lexologie.com)
Teplota stúpa a ohrozuje rastúcu mestskú populáciu sveta. Kľúčom je identifikácia hotspotov a využitie všetkých dostupných zdrojov údajov. Projekt CityCLIM financovaný EÚ vyvinul nástroj špeciálne na podporu mestskej správy pri hľadaní najlepších možností na zmiernenie horúčav v mestách a prispôsobenie sa im. (Plus sur cordis.europa.eu)
Je všeobecne akceptované, že zmena klímy predstavuje vážne hrozby pre finančnú stabilitu a je preto dôležitá pre mandáty centrálnych bánk a finančných dozorných orgánov. (suite…)
Budovy a stavebníctvo sú zodpovedné za takmer 40 % globálnych emisií oxidu uhličitého spojených s využívaním energie. Tieto emisie sa delia na dve hlavné kategórie: (suite…)
Podľa údajov Európskej služby pre klimatické zmeny Copernicus (C3S) bol marec 2025 v Európe najteplejším marcom od začiatku meraní. Globálna priemerná teplota dosiahla 14,06 °C, čo je o 1,6 °C viac ako v predindustriálnom období. Tento nárast znamená, že za posledných 21 mesiacov bola priemerná teplota až 20-krát vyššia o 1,5 °C oproti predindustriálnej úrovni. citeturn0search6
Extrémne zrážky a sucho v Európe
Okrem vysokých teplôt čelila Európa v marci aj výrazným zrážkovým extrémom. Niektoré oblasti zaznamenali najvyššie úhrny zrážok za posledných 47 rokov, zatiaľ čo iné regióny zažili najsuchší marec za rovnaké obdobie. Tieto kontrastné podmienky zdôrazňujú vplyv klimatických zmien na zrážkové vzory a ich nepredvídateľnosť. citeturn0news19
Pokračujúci trend otepľovania
Rok 2024 bol podľa údajov NASA najteplejším rokom v histórii, s priemernou teplotou o 1,28 °C vyššou oproti priemeru z rokov 1951–1980. citeturn0search11 Tento trend pokračuje aj v roku 2025, pričom predpovede naznačujú, že tento rok bude patriť medzi tri najteplejšie zaznamenané roky. citeturn0news26
Dôsledky pre budúcnosť
Tieto rekordné teploty a extrémne poveternostné javy zdôrazňujú naliehavosť riešenia klimatických zmien. Vedci varujú, že každý ďalší nárast teploty zvyšuje intenzitu a frekvenciu extrémnych udalostí, ako sú vlny horúčav, silné dažde a suchá. Je nevyhnutné, aby globálne spoločenstvo prijalo opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov a prispôsobilo sa meniacej sa klíme. Printemps
Environmentálne, sociálne a riadiace (ESG) kritériá sú kľúčovými ukazovateľmi na analýzu toho, ako je trvalo udržateľný rozvoj začlenený do stratégií organizácií.
V hospodárskom a finančnom sektore, kde sa ESG kritériá stali v poslednej dobe obzvlášť populárnymi, sa často používajú ako mimofinančné analytické nástroje na hodnotenie ekonomických aktérov nad rámec bežných kritérií. Začlenením týchto kritérií sa môžu organizácie odlíšiť a preukázať svoj zodpovedný záväzok, čím podporujú udržateľnosť svojho podnikového riadenia.
Odkiaľ pochádza koncept ESG?
Skratka ESG pochádza z konceptu „Triple Bottom Line“ alebo „Triple P“ (People, Planet, Profit), ktorý bol predstavený v 90. rokoch. Toto malo ukázať, že spoločnosti majú záujem zamerať sa na iné kritériá ako čistý zisk. Koncept sa v priebehu rokov vyvíjal a teraz vedie ku kritériám ESG, pilierom sociálne zodpovedného investovania (SRI). (DiliTrust, viac na lexologie.com)
Jean-Baptiste Fressoz, významný historik v oblasti vedy, techniky a životného prostredia, nám vo svojej knihe More and More and More: An All-Consuming History of Energy odhaľuje zásadný omyl, ktorý dlhé roky formoval naše chápanie energetických premien. Namiesto tradičného príbehu o postupnom nahradzovaní jedného zdroja energie druhým – od dreva cez uhlie až po ropu a jadro – Fressoz tvrdí, že v skutočnosti ide o neustále zvyšovanie spotreby energie, kde sa nové zdroje jednoducho hromadia na starých.
Akumulácia namiesto prechodu
Podľa Fressoza sa nikdy neuskutočnila „transícia“ z jedného zdroja energie na iný. Napríklad obdobie uhlia, ktoré by malo nahradiť drevo, v skutočnosti viedlo k zvýšenej spotrebe dreva – na podporu ťažby uhlia, výstavbu železníc a ďalšie priemyselné činnosti. Podobne, prechod na ropu nepriniesol úplné zánik využívania uhlia alebo dreva, ale skôr doplnil existujúci energetický mix. Týmto spôsobom vzniká obraz, kde sa nové technológie a zdroje energie neoddeľujú od starých, ale na nich „nadstavujú“, čím sa celková spotreba energie neustále zvyšuje.
Dôsledky pre boj proti klimatickým zmenám
Fressozove argumenty majú zásadné implikácie pre naše snahy o zmiernenie klimatických zmien. Ak neexistuje jasný prechod z fosílnych palív na čisté zdroje energie, ako sa dlhodobo propaguje, potom stratégie založené len na rozvoji obnoviteľných zdrojov nebudú postačujúce. Naša spoločnosť musí čeliť faktu, že aj napriek rastu solárnej a veternej energie, celková spotreba fosílnych zdrojov môže naďalej rásť, čo komplikuje snahy o zníženie emisií.
Výzva k prehodnoteniu našich predstáv
Fressoz nás vyzýva, aby sme sa oslobodili od ilúzie energetickej prechodu, ktorá bola pôvodne propagovaná nielen environmentálnymi aktivistami, ale aj samotnými energetickými spoločnosťami. Tieto spoločnosti často využívajú koncept prechodu na „zelenú energiu“ ako zámienku na odklad radikálnych opatrení, zatiaľ čo skutočná realita je oveľa komplikovanejšia. Naša historická skúsenosť ukazuje, že namiesto čistého nahradenia jedného zdroja druhým dochádza k symbiotickému prepojeniu, kde každá nová technológia len zvyšuje celkovú spotrebu energie.
Jean-Baptiste Fressoz svojou prácou More and More and More prináša dôležitý a provokatívny pohľad na našu energetickú históriu. Jeho analýza nás núti uvedomiť si, že boj proti klimatickým zmenám si vyžaduje oveľa viac než len technologický prechod – vyžaduje si aj zásadné zmeny v našom spotrebnom modeli, hospodárskej paradigme a prístupe k využívaniu prírodných zdrojov. Pre každého, kto sa zaujíma o otázky udržateľnosti, energetickej politiky a klimatických zmien, je táto kniha nevyhnutným čítaním, ktoré ponúka hlboké a často nekomfortné poznatky o tom, kam nás naša civilizácia vedie.
Jean-Baptiste Fressoz tak otvára dvere k prehodnoteniu našich predstáv o budúcnosti – budúcnosti, kde riešením nie je len prechod na „zelené“ zdroje, ale aj zásadná redukcia našej celkovej spotreby a transformácia našich hospodárskych modelov. Printemps
Udržateľné balenie sa v posledných rokoch stalo módnym slovom, ktoré presadzujú značky aj spotrebitelia ako spôsob, ako znížiť škody na životnom prostredí. Odklon od materiálov na báze papiera k biodegradovateľným alternatívam sa javí ako krok správnym smerom.
Pod povrchom sa však skrýva zložitejšia realita. Aj keď sa tieto alternatívy zdajú byť na prvý pohľad ekologické, majú svoje vlastné environmentálne dôsledky.
Tlak na udržateľnosť, ak nie je dôkladne zvážený, môže viesť k nepredvídaným nevýhodám, ktoré v konečnom dôsledku podkopú jeho účel.
Jednou z najpopulárnejších alternatív k plastu sú papierové obaly. Zdá sa, že logika je správna – papier je biologicky odbúrateľný, recyklovateľný a pochádza z obnoviteľných zdrojov.
Environmentálne náklady na výrobu papiera sa však často prehliadajú. V porovnaní s plastom si výroba papierových obalov vyžaduje podstatne viac energie a vody.
Štúdia z roku 2020 publikovaná v časopise Journal of Cleaner Production zdôraznila, že papierové tašky si vyžadujú najmenej štyrikrát viac energie na výrobu ako plastové tašky, s ďalším problémom zvýšených emisií skleníkových plynov počas výroby. (Oumar Fofana, viac activé packaging-gateway.com)
Údaje nahlásené členskými štátmi EÚ do termínu 31. marca 2025 ukazujú 5 % zníženie emisií v roku 2024 v porovnaní s úrovňami v roku 2023 od oznamujúcich stacionárnych zariadení a prevádzkovateľov lietadiel. Vďaka tomuto vývoju sú teraz emisie ETS približne 50 % pod úrovňou z roku 2005 a sú na ceste k dosiahnutiu cieľa do roku 2030 – 62 %.
Pozorovaný trend potvrdzuje účinnosť a efektívnosť systému obchodovania s emisnými kvótami EÚ ako dôležitého nástroja politiky na dekarbonizáciu európskeho hospodárstva. (Plus sur climat.ec.europa.eu)
Máte príbeh o tom, ako ste urobili pozitívnu zmenu, zlepšili naše životné prostredie a pomohli vybudovať udržateľnejšiu budúcnosť? Prečo ho teda nepredložíte a nezúčastníte sa informačnej kampane Európskej environmentálnej agentúry (EEA) „Naše životné prostredie: Naša budúcnosť“? Povedzte nám o životnom prostredí Európy svojimi činmi a vlastnými slovami. ( Plus sur eea.europa.eu )
FR 
SK 
EN 
DE 
HU 
PL 