Pokrok EÚ v plnení environmentálnych cieľov do roku 2030 je nepostačujúci
Európska environmentálna agentúra (EEA) zverejnila druhú výročnú správu o pokroku smerom k cieľom 8. environmentálneho akčného programu (EAP). Táto správa poskytuje komplexný prehľad o tom, ako dobre EÚ (suite…)
Ako dosiahnuť uhlíkovú neutralitu: Praktický sprievodca pre jednotlivcov na Slovensku
V čase rastúceho povedomia o klimatických zmenách sa čoraz viac jednotlivcov zaujíma o to, ako môžu prispieť k znižovaniu svojho uhlíkovej stopy. Dosiahnutie uhlíkovej neutrality je možné kombináciou znižovania vlastných emisií a kompenzácie tých, ktoré sa nedajú úplne eliminovať. Nasledujúci sprievodca vám poskytne konkrétne kroky a hodnoty, ktoré môžete aplikovať na Slovensku, aby ste sa priblížili k tomuto cieľu.
1. Zmerajte svoju uhlíkovú stopu
Prvým krokom k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality je zistenie, aké množstvo CO₂ (a iných skleníkových plynov) generujete. Na tento účel môžete využiť online kalkulačky, ktoré zohľadnia vaše aktivity v doprave, spotrebe energie, strave a ďalších oblastiach.
2. Znížte svoje emisie
Energetická efektívnosť doma
Investujte do zatepľovania, výmeny starých okien, energeticky úsporných spotrebičov a LED osvetlenia. Tieto opatrenia môžu výrazne znížiť vašu spotrebu energie a tým aj emisie.
Obnoviteľné zdroje energie
Ak je to možné, prejdite k dodávateľovi zelenej energie alebo inštalujte solárne panely. Obnoviteľné zdroje energie sú kľúčovým prvkom pre udržateľnú budúcnosť.
Transport
Minimalizujte používanie osobného automobilu – využívajte verejnú dopravu, bicykel alebo choďte pešo. Prípadne zvážte elektromobil, ktorý má nižšie emisie v porovnaní s tradičnými vozidlami.
Stravovacie návyky
Znížte konzumáciu mäsa, najmä hovädzieho a baranieho, a zamerajte sa na viac rastlinnej stravy. Minimalizujte tiež potravinový odpad, čo prispieva k zníženiu celej uhlíkovej stopy.
3. Kompenzujte zostávajúce emisie
Kreditové systémy
Investujte do projektov na vysádzanie stromov alebo do obnoviteľných energetických projektov, ktoré sú overené certifikátmi uhlíkových offsetov. Tieto projekty pomáhajú kompenzovať emisie, ktoré sa vám nepodarí eliminovať.
Podpora miestnych iniciatív
Zapojte sa do komunitných projektov zameraných na znižovanie uhlíkovej stopy, napríklad výsadbu stromov alebo lokálne energetické projekty. Tým prispievate nielen k svojej uhlíkovej neutralite, ale aj k kolektívnemu úsiliu.
4. Udržateľný životný štýl
Zníženie spotreby
Premýšľajte o svojich nákupoch, preferujte trvalo udržateľné a lokálne produkty. Zníženie spotreby prispieva k menšiemu množstvu odpadu a nižším emisiám.
Recyklácia a minimalizácia odpadu
Triedte odpad, kupujte produkty s menším množstvom obalov a podporujte recykláciu. Minimalizácia odpadu je dôležitým krokom k udržateľnému životnému štýlu.
5. Edukácia a angažovanosť
Éducation
Sledujte aktuálne informácie o klimatických opatreniach a podporte diskusie o trvalo udržateľnom rozvoji. Informovanosť je kľúčová pre efektívne konanie.
Advokácia
Podporujte verejnú politiku a iniciatívy, ktoré podporujú prechod na udržateľnú ekonomiku a energetickú efektívnosť. Vaša angažovanosť môže ovplyvniť širšie spoločenské a politické zmeny.
Konkrétne hodnoty pre jednotlivca na Slovensku
Pre jednotlivca na Slovensku sa odporúča cieliť na zníženie ročnej uhlíkovej stopy na hodnotu okolo 2 ton CO₂e ročne. Pre lepšie porozumenie:
– Priemerná uhlíková stopa obyvateľa Slovenska je približne 5,66 až 8 ton CO₂e ročne, pričom niektoré zdroje uvádzajú hodnotu okolo 6,5 ton CO₂e na osobu (dáta z klímy a Eurostatu).
Ak chcete dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, váš cieľ by mal byť:
– Redukcia emisií približne 70–80 % – teda z pôvodných 6,5 ton približne na 1,2 až 2 ton CO₂e ročne.
Konkrétne kroky:
– Doprava: Ak ročne osobné auto prispieva asi 1,5 až 2 ton CO₂e, prechod na verejnú dopravu, bicykel či zdieľané jazdy môže túto hodnotu znížiť o 50 % (teda ušetriť približne 0,75 až 1 tonu CO₂e).
– Logement: Energetická efektívnosť (zatepľovanie, LED osvetlenie, prechod na obnoviteľnú energiu) môže znížiť emisie z domácich potrieb o 0,5 až 1 tonu CO₂e ročne.
– Strava: Zníženie spotreby mäsa, najmä hovädzieho, a zvýšenie podielu rastlinnej stravy môže znížiť uhlíkovú stopu o 0,5 až 1 tonu CO₂e ročne.
– Spotreba a životný štýl: Menšie zmeny v nákupoch a obmedzenie plytvania (recyklácia, redukcia odpadu) môžu prispieť ďalších 0,2 až 0,5 tony CO₂e ročne.
Kombináciou týchto opatrení by ste mohli znížiť svoju uhlíkovú stopu z priemernej hodnoty 6,5 ton na približne 1,2 až 2 ton CO₂e ročne, čo sa blíži k stavu uhlíkovej neutrality (v rámci kompenzácie, napríklad vysádzaním stromov alebo investíciou do uhlíkových offsetov).
Dosiahnutie uhlíkovej neutrality je reálny cieľ, ktorý môžete dosiahnuť prostredníctvom kombinácie znižovania svojich emisií a kompenzácie tých, ktoré sa nedajú eliminovať. Uplatnením konkrétnych krokov a hodnôt prispievate nielen k svojmu osobnému cieľu, ale aj k širšiemu úsiliu o zmiernenie klimatických zmien.
Printemps
Greenhushing: Čo to je a prečo na tom záleží
Greenhushing je praktika, pri ktorej spoločnosti alebo organizácie úmyselne znižujú komunikáciu o svojich ekologických iniciatívach alebo udržateľných postupoch. Namiesto toho, aby sa chválili svojimi environmentálnymi úspechmi (ako to robia pri greenwashingu), rozhodnú sa o nich radšej mlčať.
Prečo na tom záleží?
– Menej tlaku na ostatných – Ak firmy nehovoria o svojich ekologických aktivitách, môže sa spomaliť celkový posun k udržateľnosti, pretože chýba pozitívny príklad pre konkurenciu a verejnosť.
– Ťažšia kontrola a transparentnosť – Ak firmy nezverejňujú svoje udržateľné kroky, je náročnejšie hodnotiť ich skutočný dopad na životné prostredie a porovnávať ich s ostatnými.
– Strata dôvery spotrebiteľov – Mnohí zákazníci chcú podporovať udržateľné značky, no ak o ich aktivitách nevedia, môžu sa rozhodnúť pre menej ekologické alternatívy.
– Investori a regulácie – Rastie tlak zo strany investorov a regulátorov na väčšiu transparentnosť v oblasti ESG (environmentálne, sociálne a riadiace faktory). Greenhushing môže pre firmu znamenať reputačné a právne riziká.
Prečo firmy greenhushujú?
– Strach z kritiky alebo obvinenia z greenwashingu.
– Neistota ohľadom presnosti ekologických údajov.
– Obava, že udržateľnosť sa bude vnímať ako marketingový trik.
Hoci greenhushing môže vyzerať ako opatrná stratégia, v konečnom dôsledku spomaľuje potrebnú ekologickú transformáciu. Transparentnosť a otvorená komunikácia sú kľúčom k skutočnému pokroku v oblasti udržateľnosti. Printemps
Európska komisia odkladá Zelenú dohodu v novej agropotravinárskej vízii
Exekutíva EÚ predstavila novú víziu európskeho agropotravinárskeho systému do roku 2040, čím obmedzila svoju predchádzajúcu, environmentálne ambicióznejšiu politiku v reakcii na narastajúce protesty farmárov. Nový prístup k agropotravinárskej politike, ktorý v stredu predstavila Európska komisia, sa zameriava skôr na zjednodušenie predpisov a na to, aby sa z poľnohospodárstva opäť stalo atraktívne povolanie, než na zvyšovanie environmentálnych noriem.
Týmto posunom sa Komisia vzďaľuje od svojej kontroverznej stratégie z farmy na vidličku, ktorá bola agropotravinárskou zložkou hlavnej politiky predchádzajúceho mandátu, Európskej zelenej dohody. (Gerardo Fortuna, viac na euronews.com)
Súbor nástrojov EU Climate Action Academy
Akadémia opatrení EÚ v oblasti klímy, ktorá bola spustená v septembri 2024, je digitálnym centrom vedomostí EÚ o zmene klímy a o tom, ako konať, ktorú vám prináša Európsky pakt o zmene klímy. Akadémia je navrhnutá tak, aby budovala vedomosti a povedomie o zmene klímy a krokoch, ktoré môžeme všetci podniknúť, aby sme im pomohli bojovať. Bezplatná platforma ponúka informatívne kurzy a zdroje, interaktívne podujatia a praktické nástroje na prijatie opatrení.
Táto súprava nástrojov vám poskytuje materiály na šírenie informácií o Akadémii opatrení EÚ v oblasti klímy a umožňuje vašim priateľom, rodine a kolegom zapojiť sa do boja proti zmene klímy. (Viac na pacte-climatique.europa.eu)
COP16: Sledovanie prísľubov krajín v boji proti strate biodiverzity
Na samite COP15 o biodiverzite v decembri 2022 sa takmer každá krajina na svete zaviazala k novej globálnej dohode o „zastavení a zvrátení“ straty biodiverzity do roku 2030 a „obnovení harmónie s prírodou“ do roku 2050.
V rámci globálneho rámca biodiverzity Kunming-Montreal (GBF) sa krajiny zaviazali vydať nové národné plány, ako dosiahnu celý rad cieľov a úloh.
Tieto plány sú známe ako národné stratégie a akčné plány v oblasti biodiverzity (NBSAP). (Viac na carbonbrief.org)
Pomôžte vytvoriť budúci dlhodobý rozpočet EÚ na prispôsobenie sa zmene klímy
Európska komisia začala konzultácie s cieľom vytvoriť budúci dlhodobý rozpočet EÚ (viacročný finančný rámec), pričom stanovila priority financovania v celej Európe od roku 2028. Ide o kľúčovú príležitosť na zabezpečenie toho, aby prispôsobovanie sa zmene klímy zostalo ústredným bodom budúcich investícií EÚ.
Moderný rozpočet EÚ by mal byť jednoduchší, účinnejší a lepšie zameraný na riešenie naliehavých výziev vrátane odolnosti voči zmene klímy. Návrhy Komisie zahŕňajú:
- Národné a regionálne investičné plány navrhnuté v spolupráci s miestnymi orgánmi
- Európsky fond pre konkurencieschopnosť na podporu strategických sektorov a technológií
- Cielenejšie financovanie vonkajšej činnosti v súlade s prioritami EÚ
- Silnejšie záruky pre právny štát
Komisia vyzýva všetky zainteresované strany, aby prispeli, pričom verejné konzultácie budú otvorené do 6. mája 2025 do poludnia. Panel európskych občanov tiež spojí 150 Európanov, aby prediskutovali a navrhli odporúčania.
Nechajte svoj hlas počuť a pomôžte formovať budúce financovanie EÚ na prispôsobenie sa zmene klímy. Zúčastnite sa verejných konzultácií ici .
Offsetové projekty: Kľúč k znižovaniu uhlíkovej stopy
Klimatická kríza a neustále rastúce emisie skleníkových plynov nútia vlády, podniky aj jednotlivcov hľadať spôsoby, ako znížiť svoj vplyv na životné prostredie. Offsetové projekty predstavujú inovatívny prístup (suite…)
Pasívny dom, ako riešenie klimatických zmien
Domy s nulovou čistou energiou využívajú prírodné zdroje energie a sú navrhnuté tak, aby spotrebovali menej energie a ako také sa považujú za dôležité v boji proti klimatickým zmenám. Aby bola budova považovaná za pasívny dom, musí spĺňať nasledujúce kritériá:
1. Spotreba energie na vykurovanie priestorov nesmie presiahnuť 15 kWh na štvorcový meter čistej obytnej plochy (ošetrená podlahová plocha) za rok alebo 10 W na štvorcový meter špičkovej spotreby.
V klimatických podmienkach, kde je potrebné aktívne chladenie, sa požiadavka na spotrebu energie na chladenie priestorov približne zhoduje s vyššími požiadavkami na teplo, s dodatočným príspevkom na odvlhčovanie.
2. Obnoviteľná spotreba primárnej energie z obnoviteľných zdrojov (PER podľa metódy PHI) – celková energia, ktorá sa má použiť na všetky domáce aplikácie (vykurovanie, teplá voda a domáca elektrina), nesmie presiahnuť 60 kWh na štvorcový meter upravovanej podlahovej plochy za rok pre pasívny dom Classic.
3. Vzduchotesnosť – maximálne 0,6 výmeny vzduchu za hodinu pri tlaku 50 Pascalov (ACH50), ako bolo overené tlakovou skúškou na mieste (v tlakovom aj beztlakovom stave).
4. Tepelná pohoda musí byť splnená pre všetky obytné priestory v zime aj v lete, pričom najviac 10 % hodín v danom roku je nad 25 °C.
Budovy pasívnych domov sa plánujú, optimalizujú a overujú pomocou balíka plánovania pasívnych domov (PHPP).
Všetky vyššie uvedené kritériá sú dosiahnuté vďaka inteligentnému návrhu a implementácii piatich princípov pasívneho domu:
1. Návrh bez tepelných mostov
2. Špičkové okná
3. Vetranie s rekuperáciou tepla
4. Kvalitná izolácia
5. Vzduchotesná konštrukcia
Pri výstavbe pasívnych domov platí týchto päť základných princípov:
1. Tepelná izolácia
Všetky nepriehľadné stavebné prvky vonkajšieho plášťa domu musia byť veľmi dobre izolované. Pre väčšinu chladných a teplých klimatických podmienok to znamená súčiniteľ prestupu tepla (hodnota U) maximálne 0,15 W/(m²K), t.j. stratí sa maximálne 0,15 wattov na stupeň teplotného rozdielu a na meter štvorcový vonkajšieho povrchu.
2. Okná pre pasívne domy
Rámy okien musia byť dobre izolované a vybavené nízkoenergetickými sklami vyplnenými argónom alebo kryptónom, aby sa zabránilo prenosu tepla. Pre väčšinu chladných a teplých klimatických podmienok to znamená U-hodnotu 0,80 W/(m²K) alebo menej, s g-hodnotami okolo 50 % (g-hodnota = celková slnečná priepustnosť, podiel slnečnej energie dostupnej pre miestnosť).
3. Rekuperácia tepla z vetrania
Kľúčom je účinné vetranie s rekuperáciou tepla, ktoré umožňuje dobrú kvalitu vzduchu v interiéri a šetrí energiu. V pasívnom dome sa minimálne 75 % tepla z odpadového vzduchu odovzdáva opäť čerstvému vzduchu pomocou výmenníka tepla.
4. Vzduchotesnosť budovy
Nekontrolované úniky vzduchu cez medzery musia byť menšie ako 0,6 výmen za hodinu počas tlakovej skúšky pri 50 Pascal (v tlakovom aj beztlakovom stave).
5. Absencia tepelných mostov
Všetky hrany, rohy, napojenia a prestupy musia byť naplánované a realizované s veľkou starostlivosťou, aby sa predišlo tepelným mostom. Tepelné mosty, ktorým sa nedá vyhnúť, sa musia čo najviac minimalizovať.
Printemps
Globálne ľadovce sa topia alarmujúcou rýchlosťou,
Výsadba stromov za uhlíkové kredity: Všetko, čo potrebujete vedieť
Ako sa klimatické zmeny zintenzívňujú, národy a priemyselné odvetvia hľadajú inovatívne spôsoby, ako znížiť uhlíkovú stopu. Crédits carbone sa ukázali ako kľúčový nástroj v tomto úsilí. Výsadba nových stromov tiež vytvára uhlíkové kredity. Okrem toho stromy znižujú oxid uhličitý, obnovujú ekosystémy a biodiverzitu a bojujú proti dezertifikácii.
Climate Portal MIT študoval, že v roku 2021 USA vypustili 5,6 miliardy ton CO2. Na to, aby sme to absorbovali, je potrebných viac ako 30 miliónov hektárov stromov, čo je približne veľkosť Nového Mexika. Odhaduje sa:
- Hektár stromov dokáže absorbovať 50 ton uhlíka, čo sa rovná asi 180 tonám CO2 v atmosfére.
Ale nie všetky stromy sú rovnaké. Niektoré lesy ukladajú len 10 ton uhlíka na hektár, zatiaľ čo iné viac ako 1000. Výsadba stromov na kompenzáciu emisií alebo vytváranie uhlíkových kreditov je teda zložitejšia, ako sa zdá.
V tomto článku budeme diskutovať o všetkom, čo potrebujete vedieť o výsadbe stromov za uhlíkové kredity. Poďme študovať do hĺbky. (Saptakee S, plus sur carboncredits.com)
SUPER-i Toolkit: Boj proti energetickej chudobe v Európe
Projekt SUPER-i, financovaný z programu Horizon 2020, vyvinul komplexný nástroj na boj proti energetickej chudobe v Európe. Tento nástroj integruje technické analýzy, posúdenia vplyvu na životné prostredie a inovatívne finančné mechanizmy. Ponúka konkrétne odporúčania a riešenia pre zvýšenie energetickej účinnosti v Dánsku, Taliansku a Slovinsku prostredníctvom portálu SUPER-i. Zameriava sa na retrofity budov, obnoviteľné zdroje energie a znižovanie emisií skleníkových plynov. Cieľom je poskytnúť zainteresovaným stranám znalosti a nástroje potrebné na zlepšenie prístupu k energii a udržateľný rozvoj. Printemps
Glosár kľúčových výrazov
- Energetická chudoba: Situácia, keď domácnosti nemajú dostatočný prístup k spoľahlivým, cenovo dostupným a moderným energetickým službám na uspokojenie svojich základných potrieb.
- Holistický prístup: Komplexný prístup, ktorý zohľadňuje prepojené aspekty problému a kombinuje rôzne stratégie na jeho riešenie. V prípade SUPER-i, technické, environmentálne a finančné aspekty.
- Udržateľnosť: Schopnosť uspokojovať potreby súčasnosti bez ohrozenia schopnosti budúcich generácií uspokojovať ich vlastné potreby. V kontexte energetiky, ide o využívanie zdrojov a technológií, ktoré minimalizujú environmentálny dopad.
- Retrofitting: Modernizácia existujúcich budov alebo systémov s cieľom zlepšiť ich energetickú účinnosť.
- Emisie skleníkových plynov: Plyny uvoľňované do atmosféry, ktoré prispievajú k globálnemu otepľovaniu a klimatickým zmenám.
- Mikrofinancovanie: Poskytovanie malých pôžičiek alebo finančných služieb osobám alebo skupinám, ktoré nemajú prístup k tradičným bankovým službám.
- Verejno-súkromné partnerstvo (PPP): Forma spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom na financovaní, výstavbe a prevádzke infraštruktúrnych projektov alebo verejných služieb.
- Škálovateľnosť (Scalability): Schopnosť riešenia alebo systému byť implementovaný vo väčšom rozsahu alebo v iných kontextoch.
- Stakeholder (Zainteresovaná strana): Osoba, skupina alebo organizácia, ktorá má záujem alebo je ovplyvnená projektom alebo činnosťou.
Stratégia odolnosti voči vode
Dohoda o čistom priemysle: Plán konkurencieschopnosti a dekarbonizácie
Clean Industrial Deal je plán pre konkurencieschopnosť a dekarbonizáciu EÚ. Cieľom je transformovať európsky priemysel s cieľom dosiahnuť do roku 2030 udržateľné a odolné hospodárstvo. (suite…)
Globálne otepľovanie ovplyvňuje sucho v Eurázii
Globálne otepľovanie pravdepodobne ovplyvňuje regionálne suchá v celej Eurázii. Zistenie vplýva na pochopenie zmien klímy a potrebu prispôsobenia sa novým rizikám súvisiacim so suchom. (suite…)
Mestské stromy: Nový pohľad na ich prínosy a nerovnosti v mestách
Mestá na celom svete sa čoraz viac spoliehajú na stromy ako na nástroj na ochladzovanie a adaptáciu na zmenu klímy. Bežne sa pri plánovaní a investíciách do zelene používa metrika pokrytia korunami stromov. (suite…)
Návrat vlkov do Škótska: Riešenie klimatickej krízy a obnova prírody?
Klimatické hodinky
Platforma Climate Watch poskytuje údaje a poznatky o politikách v oblasti klímy, trendoch emisií a národne stanovených príspevkoch (NDC), čím pomáha sledovať pokrok v plnení globálnych záväzkov v oblasti klímy.
Predstavuje vysoko cenný zdroj pre komunitu klimatického paktu a širšie, ponúka komplexné údaje o politikách v oblasti klímy a trendoch v oblasti emisií v reálnom čase. (Plus sur climatewatchdata.org)
Mládež v pohybe pre opatrenia v oblasti klímy
Publikácia „Mládež v pohybe za klimatickú akciu!“ je kompiláciou mládežníckych iniciatív v poľnohospodárstve, ktoré sa zaoberajú dopadmi zmeny klímy. Vytvorila ju Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo Organizácie Spojených národov (FAO) v Ríme v roku 2019. (suite…)