Règlement délégué de la Commission (UE) 2020/1817 du 17 juillet 2020 complétant le règlement (UE) 2016/1011 du Parlement européen et du Conseil en ce qui concerne le contenu minimal de l'explication de la manière dont les facteurs environnementaux, sociaux et de gouvernance sont pris en compte dans la méthodologie de référence (Texte présentant de l'intérêt pour l'EEE)

Ce règlement entre en vigueur le vingtième jour après sa publication au Journal officiel de l'Union européenne.

Date de parution

3. 12. 2020

Toto delegované nariadenie Komisie rozširuje existujúce nariadenie (EÚ) 2016/1011 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty. Hlavným cieľom tohto nariadenia je zlepšiť transparentnosť un porovnateľnosť referenčných hodnôt z hľadiska environmentálnych, sociálnych a správnych (ESG) faktorov.

Nariadenie zavádza tieto kľúčové požiadavky pre správcov referenčných hodnôt:

• Vysvetlenie ESG faktorov: Správcovia musia vysvetliť, ktoré ESG faktory zohľadnili pri tvorbe metodiky referenčnej hodnoty. Toto vysvetlenie by malo zahŕňať:
  • Ktoré faktory ESG sa zohľadňujú
  • Ako sa tieto faktory odrážajú v kľúčových prvkoch metodiky, vrátane výberu, váh a metriky podkladových aktív.
  • Zdroje údajov a normy použité pre každý faktor ESG.
  • Či sa sledujú ciele ESG.
• Použitie vzoru: Nariadenie poskytuje konkrétny vzor, ktorý by mali správcovia použiť na vysvetlenie ESG faktorov.
• Aktualizácia informácií: Správcovia musia pravidelne aktualizovať poskytnuté informácie, aby odrážali zmeny v metodike a uviesť dôvod aktualizácie.
• Výnimky: Nariadenie sa neuplatňuje à:
  • Komoditné referenčné hodnoty.
  • Referenčné hodnoty bez podkladových aktív, ktoré majú vplyv na zmenu klímy (napríklad úrokové sadzby a devízové kurzy).

Nariadenie zdôrazňuje dôležitosť ESG faktorov v investičnom procese a snaží sa poskytnúť investorom jasnejšie informácie o tom, ako sa tieto faktory zohľadňujú v referenčných hodnotách. Cieľom je podporiť udržateľné financovanie un prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo.

Règlement délégué de la Commission (UE) 2020/1818 du 17 juillet 2020, couvert par le règlement (UE) 2016/1011 du Parlement européen et du Conseil, concernant les normes minimales pour les critères de référence de l'UE pour les investissements dans la transformation de l'économie dans le contexte du changement climatique et les critères de référence de l'UE pour les investissements dans s’aligner sur l’Accord de Paris par accord.

Ce règlement entre en vigueur le vingtième jour après sa publication au Journal officiel de l'Union européenne.

Date de parution

3. 12. 2020

Toto nariadenie dopĺňa Nariadenie (EÚ) 2016/1011 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch, pokiaľ ide o minimálne normy pre dva druhy referenčných hodnôt:

• Referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy: Tieto referenčné hodnoty majú za cieľ nasmerovať investície do oblastí, ktoré prispievajú k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.
• Referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou: Tieto referenčné hodnoty sú ambicióznejšie a zameriavajú sa na investície, ktoré sú plne v súlade s cieľmi Parížskej dohody.

Nariadenie stanovuje minimálne normy pre metodiku týchto referenčných hodnôt, pričom väčšina noriem je spoločná pre oba druhy, ale s odlišnými prahovými hodnotami.

Kľúčové aspekty nariadenia:

• Scenár referenčnej teploty: Metodika referenčných hodnôt musí byť založená na scenári otepľovania o 1,5 °C s žiadnym alebo obmedzeným prekročením podľa správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC).
• Obmedzenie pri alokácii akcií: Referenčné hodnoty založené na majetkových cenných papieroch musia mať aspoň rovnakú expozíciu voči odvetviam s vysokými emisiami skleníkových plynov (ako napríklad ropa, plyn, ťažba a doprava) ako ich podkladové prostredie vhodné na investície.
• Povinné zahrnutie emisií skleníkových plynov rozsahu 3: Do metodiky referenčných hodnôt sa musia postupne zahrnúť aj emisie skleníkových plynov rozsahu 3, ktoré zahŕňajú emisie z celého životného cyklu výrobkov a služieb. Nariadenie stanovuje harmonogram pre postupné zavedenie týchto emisií do metodiky.
• Zvýhodnenie spoločností s cieľmi v oblasti dekarbonizácie: Správcovia referenčných hodnôt môžu dať vyššiu váhu spoločnostiam, ktoré si stanovili a zverejnili ciele zníženia emisií skleníkových plynov a preukázateľne ich dosahujú.
• Minimálny postup vedúci k dekarbonizácii: Referenčné hodnoty musia preukázať schopnosť znižovať emisie uhlíka z jedného roka na druhý. Pre majetkové cenné papiere je stanovený minimálny ročný pokles intenzity emisií skleníkových plynov o 7 %.
• Základné zníženie intenzity emisií: Referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva musia mať intenzitu emisií skleníkových plynov aspoň o 30 % nižšiu ako ich prostredie vhodné na investície. V prípade referenčných hodnôt EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou je toto zníženie stanovené na 50 %.
• Kritériá vylúčenia: Referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou musia vylúčiť spoločnosti, ktoré porušujú globálne normy (ako napríklad zásady UNGC), sa podieľajú na kontroverzných činnostiach (ako napríklad výroba zbraní) a majú vysoký podiel príjmov z fosílnych palív alebo z výroby elektrickej energie s vysokou intenzitou emisií.
• Transparentnosť a presnosť: Nariadenie stanovuje požiadavky na transparentnosť ohľadom metodiky, vrátane informácií o zdrojoch údajov a odhadoch. Správcovia referenčných hodnôt musia zabezpečiť presnosť údajov o emisiách skleníkových plynov a ich porovnateľnosť.

Toto nariadenie predstavuje významný krok smerom k harmonizácii metodiky referenčných hodnôt súvisiacich so zmenou klímy a k zvýšeniu transparentnosti a porovnateľnosti informácií o environmentálnom vplyve investícií.

Règlement du Parlement européen et du Conseil (UE) 2019/2089 Benchmark EÚ zarovnaný s Parížom (EU PAB); Benchmark EÚ pre prechod na klimatickú zmenu (EU CTB) z 27. novembra 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy, referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou a referenčné hodnoty pre zverejňovanie informácií o udržateľnosti (Text s významom pre EHP)

Le présent règlement entre en vigueur le jour suivant celui de sa publication au Journal officiel de l'Union européenne.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2089 z 27. novembra 2019 mení nariadenie (EÚ) 2016/1011 a jeho cieľom je zlepšiť transparentnosť a integritu referenčných hodnôt používaných pri investíciách, najmä s ohľadom na ciele Parížskej dohody o zmene klímy.

Nariadenie zavádza dve nové kategórie referenčných hodnôt:

• Referenčná hodnota EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy: Táto referenčná hodnota sa zameriava na výber aktív, ktoré sú v súlade s postupom vedúcim k dekarbonizácii.
• Referenčná hodnota EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou: Táto referenčná hodnota sa zameriava na výber aktív, ktorých emisie uhlíka sú v súlade s cieľmi Parížskej dohody.

Nariadenie stanovuje požiadavky na poskytovateľov týchto referenčných hodnôt, vrátane:

• Zverejňovanie informácií o metodike: Poskytovatelia musia zverejniť podrobné informácie o metodike použitej na výpočet referenčnej hodnoty, vrátane kritérií pre výber a váženie aktív a metódy merania emisií uhlíka.
• Zohľadňovanie faktorov ESG: Poskytovatelia musia vo svojich vyhláseniach o referenčnej hodnote uviesť, či ich referenčné hodnoty sledujú ciele ESG (environmentálne, sociálne a správne ciele), a ak áno, do akej miery.
• Snaha o dekarbonizáciu: Poskytovatelia referenčných hodnôt EÚ pre investície do transformácie hospodárstva musia do roku 2022 vybrať aktíva emitované spoločnosťami, ktoré sa riadia postupom vedúcim k dekarbonizácii.
• Vylúčenie určitých sektorov: Komisia identifikuje sektory, ktoré sa majú vylúčiť z referenčných hodnôt EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou, pretože nemajú merateľné ciele znižovania emisií uhlíka.
• Pravidelné preskúmanie metodiky: Poskytovatelia musia pravidelne preskúmavať svoje metodiky a informovať používateľov o akýchkoľvek podstatných zmenách.

Nariadenie (EÚ) 2019/2089 prispieva k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody tým, že:

• Zvyšuje transparentnosť v oblasti nízkouhlíkových investícií.
• Pomáha investorom robiť informované rozhodnutia o udržateľných investíciách.
• Podporuje prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo.

Nariadenie nadobudlo účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Directive du Parlement européen et du Conseil (UE) 2024/825 (GCD) Directive sur les allégations vertes du 28 février 2024 modifiant les directives 2005/29/CE et 2011/83/UE en ce qui concerne l'autonomisation des consommateurs dans la transition verte par une meilleure protection contre les pratiques déloyales et par une meilleure information (Texte présentant de l'intérêt pour l'EEE)

La présente directive entre en vigueur le vingtième jour suivant celui de sa publication au Journal officiel de l'Union européenne.

Táto smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/825 z 28. februára 2024 sa zameriava na posilnenie postavenia spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie. Konkrétne mení smernice 2005/29/ES a 2011/83/EÚ s cieľom:

• Chrániť spotrebiteľov pred nekalými praktikami, ktoré ich zavádzajú a bránia im v prijímaní udržateľných rozhodnutí pri nákupoch.
• Poskytnúť spotrebiteľom lepšie informácie, aby sa mohli informovane rozhodovať o nákupe a prispievať k udržateľnejším modelom spotreby.

Hlavné body smernice:

• Rozšírenie definície klamlivých obchodných praktík: Smernica rozširuje zoznam nekalých obchodných praktík, ktoré sú za každých okolností zakázané. Patria sem praktiky súvisiace s:
  • Predčasným zastarávaním tovaru.
  • Klamlivými tvrdeniami týkajúcimi sa životného prostredia („zelené vymývanie mozgov“).
  • Zavádzajúcimi informáciami o sociálnych charakteristikách výrobkov alebo obchodníkov.
  • Nepriehľadnými a nedôveryhodnými značkami udržateľnosti.
• Sprísnenie pravidiel pre tvrdenia týkajúce sa životného prostredia: Obchodníci budú musieť poskytovať jasné, objektívne a overiteľné informácie na podporu svojich tvrdení o environmentálnych vlastnostiach výrobkov.
  • Tvrdenia o budúcich environmentálnych vlastnostiach budú musieť byť podložené podrobným plánom implementácie a overené nezávislým odborníkom.
  • Všeobecné tvrdenia o životnom prostredí bez overiteľných dôkazov budú zakázané.
  • Tvrdenia založené na kompenzácii emisií skleníkových plynov budú taktiež zakázané.
• Povinné informácie o životnosti a opraviteľnosti výrobkov: Obchodníci budú musieť spotrebiteľom poskytovať informácie o životnosti a opraviteľnosti výrobkov pred uzavretím zmluvy.
  • To zahŕňa informácie o dostupnosti náhradných dielov a pokyny na opravu.
  • V prípade tovaru s digitálnymi prvkami sa budú musieť poskytnúť aj informácie o dostupnosti softvérových aktualizácií.
• Zavedenie harmonizovaného označenia pre obchodné záruky životnosti: Obchodníci budú musieť zobrazovať harmonizované označenie, ak výrobca ponúka obchodnú záruku životnosti dlhšiu ako dva roky. Toto označenie bude musieť obsahovať aj informácie o zákonnej záruke súladu.

Dôležité aspekty:

• Smernica kladie dôraz na transparentnosť a overiteľnosť informácií poskytovaných spotrebiteľom.
• Zavádza nové nástroje na boj proti praktikám „zeleného vymývania mozgov“.
• Posilňuje práva spotrebiteľov na informácie o životnosti a opraviteľnosti výrobkov.
• Cieľom smernice je podporiť udržateľnú spotrebu a prispieť k zelenej transformácii.

Časový harmonogram:

• Členské štáty musia transponovať smernicu do vnútroštátneho práva do 27. marca 2026.
• Opatrenia sa uplatňujú od 27. septembra 2026.
• Komisia predloží správu o uplatňovaní smernice do 27. septembra 2031.

 

Règlement du Parlement européen et du Conseil (UE) 2023/2631 (EuGB) European Green Bonds du 22 novembre 2023 sur les obligations vertes européennes et la divulgation facultative d'informations pour les obligations commercialisées comme durables sur le plan environnemental et pour les obligations liées à la durabilité (Texte présentant de l'intérêt pour l'EEE).

1. Le présent règlement entre en vigueur le vingtième jour suivant celui de sa publication au Journal officiel de l'Union européenne. 2. Ce règlement s'applique à compter du 21 décembre 2024. 3. Par dérogation au paragraphe 2 du présent article, l'article 20, l'article 21 paragraphe 4, article 23 par. 6 et 7, article 24 par. 2, article 26 par. 3, article 27 par. 2, article 28 par. 3, article 29 par. 4, article 30 par. 3, article 31 par. 4, article 33 par. 7, article 42 par. 9, article 46 par. 6 et 7, article 49 par. 1, 2 et 3, article 63 par. 10, article 66 par. 3 et les articles 68, 69 et 70 s'appliquent à compter du 20 décembre 2023. 4. Par dérogation au paragraphe 2 du présent article, l'article 40, l'article 42 alinéa Les articles 1 à 8 et l'article 43 sont applicables à partir du 21 juin 2026. 5. Les États membres prennent les mesures nécessaires pour se conformer aux articles 45 et 49 au plus tard le 21 décembre 2024.

Toto nariadenie má za cieľ zjednotiť trh s environmentálne udržateľnými dlhopismi v rámci Európskej únie. Doteraz existujúce rozdiely v pravidlách medzi členskými štátmi viedli k fragmentácii trhu, sťažovali investorom porovnávanie dlhopisov a zvyšovali riziko greenwashingu.

Nariadenie zavádza označenie „európsky zelený dlhopis“ alebo „EuGB“, ktoré môžu používať len dlhopisy spĺňajúce prísne kritériá.

Kľúčové body nariadenia:

• Utilisation des bénéfices : Výnosy z EuGB musia byť alokované do projektov, ktoré sú v súlade s taxonómiou EÚ pre udržateľné činnosti. Nariadenie umožňuje určitú flexibilitu – maximálne 15 % výnosov môže byť alokovaných do činností, ktoré taxonómiu úplne nespĺňajú.
• Preskúmanie: Emitenti EuGB musia získať nezávislé preskúmanie depuis externého posudzovateľa pred emisiou aj po nej. Externí posudzovatelia musia byť registrovaní dans orgáne ESMA, ktorý nad nimi vykonáva dohľad.
• Zverejňovanie informácií: Emitenti EuGB musia zverejňovať podrobné informácie o dlhopisoch a ich vplyve na životné prostredie.
• Surveillance: Dohľad nad emitentmi EuGB vykonávajú príslušné orgány v členských štátoch.
• Sankcie: Za porušenie nariadenia môžu byť emitentom uložené správne sankcie, vrátane pokút.

Nariadenie taktiež stanovuje voliteľné vzory pre zverejňovanie informácií o iných dlhopisoch uvádzaných na trh ako environmentálne udržateľné.

Cieľom nariadenia je zvýšiť transparentnosť a dôveryhodnosť trhu so zelenými dlhopismi a uľahčiť investorom identifikáciu skutočne udržateľných investícií.

Règlement délégué de la Commission (UE) 2022/1288 du 6 avril 2022 complétant le règlement (UE) 2019/2088 du Parlement européen et du Conseil en matière de réglementation technique de réglementation en précisant les détails du contenu et de la présentation des informations au regard du principe « ne pas perturber de manière significative », précisant le contenu, les méthodologies et la présentation des informations relatives aux indicateurs de durabilité et aux impacts négatifs sur la durabilité, ainsi que le contenu et la présentation des informations relatives à la promotion des caractéristiques environnementales ou sociales et des objectifs d'investissement durable dans les documents précontractuels, sur les sites Internet et dans les rapports réguliers (Texte présentant de l'intérêt pour l'EEE)

Ce règlement entre en vigueur le vingtième jour après sa publication au Journal officiel de l'Union européenne. Ce règlement s’applique à partir du 1er janvier 2023.

Nariadenie Komisie (EÚ) 2022/1288 sa zameriava na zlepšenie transparentnosti v oblasti udržateľnosti v sektore finančných služieb. Cieľom je poskytnúť konečným investorom jasné, stručné a zrozumiteľné informácie, aby mohli robiť informované investičné rozhodnutia. Nariadenie dopĺňa a upresňuje pravidlá stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088.

Nariadenie sa zaoberá týmito kľúčovými aspektmi zverejňovania informácií o udržateľnosti:

• „Zásada výrazne nenarušiť“: stanovuje podrobnosti o obsahu a prezentácii informácií v súvislosti s touto zásadou.
• Ukazovatele udržateľnosti: upresňuje obsah, metodiky a prezentáciu informácií týkajúcich sa ukazovateľov udržateľnosti a nepriaznivých vplyvov na udržateľnosť.
• Predzmluvné dokumenty: Definuje obsah a prezentáciu informácií o presadzovaní environmentálnych alebo sociálnych vlastností a udržateľných investičných cieľov v predzmluvných dokumentoch.
• Webové stránky: Stanovuje pravidlá pre zverejňovanie informácií na webových stránkach účastníkov finančného trhu.

Nariadenie zavádza povinnosť pre účastníkov finančného trhu zverejňovať informácie o hlavných nepriaznivých vplyvoch svojich investičných rozhodnutí na faktory udržateľnosti. Tieto informácie musia byť zverejnené na webových stránkach v špeciálnej sekcii s názvom „Vyhlásenie o hlavných nepriaznivých vplyvoch investičných rozhodnutí na faktory udržateľnosti“. Vyhlásenie musí byť zverejnené každý rok do 30. júna, pričom sa vzťahuje na obdobie od 1. januára do 31. decembra predchádzajúceho roka.

Nariadenie ďalej upravuje prezentáciu informácií o:

• Finančných produktoch presadzujúcich environmentálne alebo sociálne vlastnosti: Určuje formát a obsah predzmluvných informácií, ako aj informácií zverejňovaných v pravidelných správach.
• Finančných produktoch, ktorých cieľom je udržateľná investícia: Stanovuje formát a obsah predzmluvných informácií, ako aj informácií zverejňovaných na webových stránkach a v pravidelných správach.
• Finančných produktoch s investičnými možnosťami: Definuje pravidlá pre zverejňovanie informácií o produktoch, ktoré ponúkajú investorom rôzne investičné možnosti, a zároveň presadzujú environmentálne alebo sociálne vlastnosti, alebo ktorých cieľom je udržateľná investícia.

Nariadenie stanovuje podrobné pravidlá pre výpočet a prezentáciu ukazovateľov hlavných nepriaznivých vplyvov na faktory udržateľnosti. Tieto ukazovatele sú rozdelené do troch kategórií:

• Ukazovatele uplatniteľné na investície do spoločností
• Ukazovatele uplatniteľné na investície do štátov a nadnárodných spoločností
• Ukazovatele uplatniteľné na investície do nehnuteľného majetku

Nariadenie tiež zdôrazňuje dôležitosť politík zapájania, ktoré by mali účastníci finančného trhu zaviesť s cieľom znížiť identifikované hlavné nepriaznivé vplyvy na faktory udržateľnosti.

Dôležitou súčasťou nariadenia je aj požiadavka na zverejnenie informácií o tom, do akej miery sa investície uskutočňujú do environmentálne udržateľných hospodárskych činností v súlade s taxonómiou EÚ stanovenou v nariadení (EÚ) 2020/852. Účastníci finančného trhu musia poskytnúť aj informácie o metódach a zdrojoch údajov použitých na meranie a monitorovanie udržateľnosti svojich investícií.

Nariadenie nadobudlo účinnosť 20. dňom po jeho zverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie a uplatňuje sa od 1. januára 2023. Jeho cieľom je zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť v oblasti udržateľnosti finančných investícií a pomôcť investorom robiť informovanejšie rozhodnutia.

Règlement du Parlement européen et du Conseil (UE) 2019/2088 (SFDR) Sustainable Finance Disclosure Règlement (SFDR) du 27 novembre 2019 relatif à la publication d'informations sur la durabilité dans le secteur des services financiers (Texte présentant de l'intérêt pour l'EEE).

Ce règlement entre en vigueur le vingtième jour après sa publication au Journal officiel de l'Union européenne. Ce règlement s'applique à partir du 10 mars 2021. Toutefois, par dérogation au paragraphe 2 de cet article, l'article 4 par. 6 et 7, article 8 par. 3, article 9 par. 5, article 10 par. 2, article 11 par. 4 et l'article 13 par. 2 s'appliquent à partir du 29 décembre 2019 et l'article 11 par. 1 à 3 s’applique à partir du 1er janvier 2022.

Nariadenie (EÚ) 2019/2088 sa zameriava na améliorer la transparence v sektore finančných služieb v súvislosti s udržateľnosťou. Jeho cieľom je znížiť informačné asymetrie medzi poskytovateľmi finančných produktov a služieb (účastníci finančného trhu a finanční poradcovia) a konečnými investormi.

Nariadenie zavádza povinnosti zverejňovania informácií pre účastníkov finančného trhu a finančných poradcov v nasledujúcich oblastiach:

• Začlenenie rizík ohrozujúcich udržateľnosť: Účastníci trhu a poradcovia musia zverejniť svoje politiky týkajúce sa začleňovania rizík ohrozujúcich udržateľnosť do svojich investičných rozhodnutí a poskytovania poradenstva. Musia tiež zverejniť, akým spôsobom tieto riziká zohľadňujú pri výbere finančných produktov pre klientov, a aký vplyv môžu mať tieto riziká na výnosy z investícií.
• Zohľadnenie nepriaznivých vplyvov na udržateľnosť: Účastníci trhu musia zverejniť informácie o tom, či a ako zohľadňujú hlavné nepriaznivé vplyvy svojich investičných rozhodnutí na faktory udržateľnosti (napríklad vplyv na životné prostredie, sociálne aspekty, ľudské práva). Musia tiež opísať svoje politiky náležitej starostlivosti v tejto oblasti a prípadne uviesť dôvody, prečo takéto vplyvy nezohľadňujú.
• Presadzovanie environmentálnych alebo sociálnych vlastností: Ak finančný produkt propaguje environmentálne alebo sociálne vlastnosti, musia účastníci trhu zverejniť informácie o tom, ako sa tieto vlastnosti dosahujú. Musia tiež uviesť, či sa pri posudzovaní týchto vlastností používa nejaký referenčný index a ako je tento index zosúladený s deklarovanými vlastnosťami.
• Udržateľné investície: Ak je cieľom finančného produktu dosiahnutie udržateľných investícií, musia účastníci trhu zverejniť informácie o tom, ako sa tento cieľ má dosiahnuť a aký index sa používa ako referenčná hodnota. Ak je cieľom zníženie emisií uhlíka, musia uviesť aj cieľovú expozíciu voči nízkym emisiám uhlíka v kontexte Parížskej dohody.
• Transparentnosť politík odmeňovania: Účastníci trhu a finanční poradcovia musia zverejniť informácie o tom, do akej miery sú ich politiky odmeňovania v súlade so začleňovaním rizík ohrozujúcich udržateľnosť.

Okrem týchto oblastí nariadenie zavádza aj požiadavky na pravidelnú aktualizáciu zverejňovaných informácií a na ich prezentáciu na webových stránkach účastníkov trhu a finančných poradcov.

Nariadenie (EÚ) 2019/2088 predstavuje dôležitý krok k väčšej transparentnosti a zodpovednosti v oblasti udržateľných investícií. Jeho implementácia pomôže konečným investorom lepšie pochopiť environmentálne a sociálne dopady svojich investícií a umožní im prijímať informovanejšie investičné rozhodnutia.

Règlement délégué de la Commission (UE) 2023/2772 (ESRS) Normes européennes de reporting sur le développement durable du 31 juillet 2023, complétant la directive 2013/34/UE du Parlement européen et du Conseil en ce qui concerne les normes de reporting des informations sur le développement durable.

Ce règlement entre en vigueur le troisième jour après sa publication au Journal officiel de l'Union européenne. Elle s’applique à compter du 1er janvier 2024 pour les exercices comptables commençant à compter du 1er janvier 2024.

Toto nariadenie sa zameriava na vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikmi. Hlavným cieľom je zabezpečiť transparentnosť a porovnateľnosť informácií o tom, ako podniky ovplyvňujú aspekty udržateľnosti a ako tieto aspekty ovplyvňujú ich fungovanie.

Základné princípy nariadenia

Nariadenie zavádza viacero kľúčových princípov pre vykazovanie informácií o udržateľnosti:

• Dvojitá významnosť: Podniky musia vykazovať aspekty udržateľnosti na základe princípu dvojitej významnosti. Tento princíp má dva rozmery: významnosť vplyvu un finančnú významnosť. To znamená, že musia zvážiť ako vplyvy podniku na aspekty udržateľnosti, tak aj vplyvy aspektov udržateľnosti na podnik.
• Hodnotový reťazec: Vyhlásenie o udržateľnosti sa musí týkať celého hodnotového reťazca podniku, a nie len jeho vlastných operácií. To znamená, že podniky musia zvážiť vplyvy a závislosti v celom svojom dodávateľskom reťazci.
• Časové horizonty: Nariadenie zdôrazňuje prepojenie minulosti, súčasnosti a budúcnosti pri vykazovaní informácií o udržateľnosti. Podniky musia zvážiť krátkodobé, strednodobé a dlhodobé vplyvy, riziká a príležitosti.

Štruktúra nariadenia

Nariadenie zavádza Európske štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti (ESRS), ktoré sú rozdelené do troch kategórií:

1. Prierezové ESRS: Stanovujú všeobecné požiadavky na vykazovanie informácií o udržateľnosti. Patrí sem aj opis postupov na identifikáciu a posúdenie významných vplyvov, rizík a príležitostí, ktoré sa týkajú znečisťovania životného prostredia, vodných a morských zdrojov un využívania zdrojov a obehového hospodárstva.
2. Tematické ESRS: Zameriavajú sa na špecifické témy udržateľnosti. Príklady zahŕňajú:
   • Znečisťovanie životného prostredia: Podniky musia vykazovať informácie o tom, ako ovplyvňujú znečisťovanie ovzdušia, vody a pôdy, aké opatrenia prijali na zmiernenie negatívnych vplyvov a aké sú očakávané finančné vplyvy.
   • Vodné a morské zdroje: Vyžaduje sa zverejnenie informácií o tom, ako podnik ovplyvňuje vodné a morské zdroje, aké opatrenia prijal na ich ochranu a aké sú očakávané finančné vplyvy.
   • Využívanie zdrojov a obehové hospodárstvo: Podniky musia informovať o svojom vplyve na využívanie zdrojov, o opatreniach na podporu obehového hospodárstva a o očakávaných finančných vplyvoch.
   • Vlastná pracovná sila: Nariadenie sa zameriava aj na sociálne aspekty, vyžadujúc zverejnenie informácií o vplyvoch na vlastnú pracovnú silu, o opatreniach na zabezpečenie dobrých pracovných podmienok a o rizikách a príležitostiach súvisiacich so zamestnancami.
   • Pracovníci v hodnotovom reťazci: Podniky musia zvážiť aj svoj vplyv na pracovníkov v celom svojom hodnotovom reťazci, vrátane dodávateľov. Musia informovať o opatreniach na zabezpečenie ich práv a o rizikách a príležitostiach s tým spojených.
   • Ovplyvnené spoločenstvá: Nariadenie zdôrazňuje aj zodpovednosť podnikov voči komunitám, v ktorých pôsobia. Podniky musia zverejniť informácie o vplyvoch na tieto komunity, o opatreniach na zmiernenie negatívnych dopadov a o rizikách a príležitostiach.
   • Spotrebitelia a koncoví užívatelia: Ďalšou dôležitou témou sú vplyvy na spotrebiteľov a koncových užívateľov výrobkov a služieb podniku. Vyžaduje sa zverejnenie informácií o vplyvoch na ich zdravie, bezpečnosť a súkromie, o opatreniach na ochranu ich záujmov a o rizikách a príležitostiach.
   • Obchodné správanie: Nariadenie sa venuje aj etickým aspektom podnikania. Podniky musia informovať o svojej stratégii a postupoch v oblastiach ako riadenie vzťahov s dodávateľmi, predchádzanie korupcii a úplatkárstvu a platobné postupy.
3. Odvetvové ESRS: Budú vyvinuté neskôr a budú sa vzťahovať na špecifické odvetvia.

Obsah vyhlásenia o udržateľnosti

Vyhlásenie o udržateľnosti musí obsahovať informácie o:

• Opatreniach a zdrojoch v súvislosti s významnými aspektmi udržateľnosti: Podniky musia opísať opatrenia, ktoré prijali na riešenie významných aspektov udržateľnosti, a zdroje pridelené na ich vykonávanie. Cieľom je zabezpečiť pochopenie kľúčových opatrení prijatých na predchádzanie, zmierňovanie a nápravu negatívnych vplyvov, ako aj na využitie príležitostí.
• Metrikách a cieľových hodnotách: Nariadenie vyžaduje, aby podniky stanovili merateľné ciele a ukazovatele na sledovanie svojho pokroku v oblasti udržateľnosti. Cieľom je sledovať účinnosť politík a opatrení prostredníctvom cieľových hodnôt.
• Procesoch na identifikáciu a posúdenie významnosti: Podniky musia opísať svoje postupy na identifikáciu a posúdenie významnosti vplyvov, rizík a príležitostí v oblasti udržateľnosti.
• Požiadavkách na zverejňovanie v iných ESRS: Podniky musia identifikovať a uviesť všetky požiadavky na zverejňovanie v iných ESRS, ktoré splnili.

Prechodné ustanovenia

Nariadenie obsahuje prechodné ustanovenia, ktoré umožňujú podnikom postupné zavádzanie niektorých požiadaviek na zverejňovanie. Napríklad v prvom roku (prvý rok) vypracovania vyhlásenia o udržateľnosti podľa ESRS môžu byť niektoré požiadavky na zverejňovanie alebo údajové body vynechané alebo sa nemusia uplatňovať. Zoznam postupne zavádzaných požiadaviek na zverejňovanie je uvedený v dodatku C k nariadeniu.

Požiadavky na uplatňovanie

Nariadenie obsahuje aj požiadavky na uplatňovanie, ktoré poskytujú podrobnejšie usmernenia k jednotlivým aspektom vykazovania informácií o udržateľnosti. Tieto požiadavky na uplatňovanie sú uvedené v dodatku A k nariadeniu a majú rovnakú platnosť ako ostatné časti štandardu.

Dôležité pojmy

Nariadenie zavádza a definuje viacero dôležitých pojmov súvisiacich s udržateľnosťou. Niektoré z nich zahŕňajú:

• Dvojitá významnosť: Princíp, ktorý vyžaduje, aby podniky zvážili ako svoje vplyvy na aspekty udržateľnosti, tak aj vplyvy aspektov udržateľnosti na ne.
• Významnosť vplyvu: Zameriava sa na to, ako podnik ovplyvňuje ekonomiku, životné prostredie a spoločnosť.
• Finančná významnosť: Posudzuje, ako aspekty udržateľnosti ovplyvňujú finančnú situáciu, výkonnosť a peňažné toky podniku.
• Hodnotový reťazec: Zahŕňa všetky subjekty a činnosti, ktoré sú zapojené do životného cyklu výrobku alebo služby, od získavania surovín až po likvidáciu odpadu.
• Parties prenantes: Jednotlivci alebo skupiny, ktoré môžu mať vplyv na podnik alebo ním môžu byť ovplyvnené. Patria sem napríklad zamestnanci, dodávatelia, zákazníci, investori a miestne komunity.
• Udržateľné oceány a moria: Koncept, ktorý zdôrazňuje zodpovedné využívanie a ochranu morských zdrojov a ekosystémov.

Conclusion

Nariadenie o vykazovaní informácií o udržateľnosti predstavuje významný krok smerom k transparentnejšej a zodpovednejšej podnikateľskej praxi. Zavedenie ESRS a dôraz na dvojitú významnosť, hodnotový reťazec a časové horizonty predstavujú komplexný rámec pre vykazovanie informácií o udržateľnosti. Je dôležité, aby podniky dôkladne porozumeli požiadavkám nariadenia a zaviedli potrebné procesy a systémy na zabezpečenie súladu. Printemps

Directive du Parlement européen et du Conseil 2014/95/UE (NFRD) Directive sur l'information non financière du 22 octobre 2014 modifiant la directive 2013/34/UE en ce qui concerne la publication d'informations non financières et sur la diversité par certaines grandes entreprises et groupes Texte présentant de l'intérêt pour l'EEE.

La présente directive entre en vigueur le vingtième jour suivant celui de sa publication au Journal officiel de l'Union européenne.

Hlavným zameraním je zverejňovanie nefinančných informácií a informácií o rozmanitosti veľkými podnikmi a skupinami.

Smernica reaguje na potrebu zvýšenej transparentnosti v oblasti sociálnych a environmentálnych informácií, ktoré poskytujú podniky. Európsky parlament zdôraznil dôležitosť informácií o udržateľnosti, najmä v sociálnej a environmentálnej oblasti.

Hlavné body smernice:

• Koordinácia vnútroštátnych predpisov: Smernica zdôrazňuje potrebu koordinácie vnútroštátnych predpisov týkajúcich sa zverejňovania nefinančných informácií veľkými spoločnosťami. To je dôležité pre záujmy podnikov, akcionárov a zúčastnených strán, najmä ak podniky pôsobia vo viacerých členských štátoch.
• Minimálne požiadavky: Zavádzajú sa minimálne právne požiadavky na rozsah informácií, ktoré musia podniky zverejniť. Ide o poskytnutie nestranného a úplného prehľadu o politikách, výsledkoch a rizikách.
• Nefinančný výkaz: Veľké podniky musia pripravovať nefinančný výkaz, ktorý obsahuje informácie o environmentálnych, sociálnych, zamestnaneckých záležitostiach, dodržiavaní ľudských práv a boji proti korupcii.
  • Obsah výkazu: Výkaz by mal popisovať politiky podniku v týchto oblastiach, ich výsledky a riziká. Mal by zahŕňať aj informácie o politikách náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci.
  • Výnimky: Členské štáty môžu oslobodiť podniky od povinnosti vypracovať nefinančný výkaz, ak už existuje samostatná správa s rovnakým obsahom.
  • Podrobné informácie: Výkaz by mal obsahovať aj informácie o vplyve podniku na životné prostredie, opatrenia na zabezpečenie rodovej rovnosti, pracovné podmienky, sociálny dialóg, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a opatrenia na ochranu miestnych komunít.
• Riziká a ich vplyv: Podniky musia poskytnúť informácie o rizikách, ktoré by mohli mať závažné negatívne dôsledky. Tieto riziká môžu vyplývať z činnosti podniku alebo s ňou súvisieť, vrátane jeho produktov, služieb a obchodných vzťahov.
• Rámce pre podávanie správ: Podniky sa môžu pri poskytovaní informácií opierať o vnútroštátne, európske (napr. EMAS) alebo medzinárodné rámce (napr. iniciatíva OSN Global Compact, OECD, ISO 26000).
• Presadzovanie: Členské štáty musia zabezpečiť účinné prostriedky na presadzovanie zverejňovania nefinančných informácií v súlade so smernicou.
• Dôležitosť pre investorov: Prístup investorov k nefinančným informáciám je dôležitým krokom k podpore investícií do efektívnosti podnikov.
• Zameranie na veľké podniky: Nové požiadavky na zverejňovanie sa vzťahujú len na veľké podniky a skupiny, aby sa minimalizovalo zaťaženie malých a stredných podnikov. Povinnosť zverejňovať nefinančný výkaz sa vzťahuje na veľké podniky, ktoré sú subjektmi verejného záujmu a na materské podniky veľkých skupín s viac ako 500 zamestnancami.
• Konsolidované správy: Pre skupiny podnikov sa vyžadujú konsolidované správy o hospodárení, aby sa zabezpečila porovnateľnosť a súlad informácií.
• Overovanie informácií: Štatutárni audítori kontrolujú, či bol poskytnutý nefinančný výkaz alebo samostatná správa. Členské štáty môžu požadovať aj overenie informácií nezávislým poskytovateľom uisťovacích služieb.
• Usmernenia Komisie: Komisia má vypracovať nezáväzné usmernenia o metodike vykazovania nefinančných informácií, vrátane kľúčových ukazovateľov správania.
• Politika rozmanitosti: Veľké podniky musia zverejniť svoju politiku rozmanitosti v správnych, riadiacich a dozorných orgánoch (napríklad vek, pohlavie, vzdelanie). Ak takúto politiku nemajú, musia vysvetliť prečo.
• Správa o vykonávaní: Komisia predloží správu o vykonávaní smernice Európskemu parlamentu a Rade, v ktorej zhodnotí aj jej pôsobnosť a účinnosť.

Conclusion:

Smernica 2014/95/EÚ predstavuje dôležitý krok smerom k väčšej transparentnosti a zodpovednosti podnikov. Jej cieľom je poskytnúť investorom a iným zainteresovaným stranám komplexný prehľad o nefinančnej výkonnosti podniku, a to najmä v oblastiach ako environmentálna zodpovednosť, sociálne záležitosti a riadenie. JaroR

Directive du Parlement européen et du Conseil (UE) 2024/1760 (CSDDD) Directive sur le devoir de diligence des entreprises en matière de développement durable du 13 juin 2024 relative au devoir de diligence des entreprises dans le domaine du développement durable et modifiant la directive (UE) 2019/1937 et le règlement (UE) 2023/2859 (Texte présentant de l'intérêt pour l'EEE)

Cette directive établit des règles pour les entreprises concernant leur responsabilité pour impacts négatifs réels et potentiels sur les droits de l’homme et l’environnement. Elle se concentre principalement sur leurs propres activités, celles de leurs filiales et des partenaires commerciaux au sein de leurs chaînes d'activités. La directive vise à atteindre une économie plus durable et sur limiter le réchauffement climatique.

Aspects clés de la directive :

• Champ d'application: La directive s'applique aux grandes entreprises ayant un certain chiffre d'affaires et un certain nombre de salariés. Il comprend des entreprises de l'UE et de pays tiers qui répondent aux critères fixés.
• Attention requise: Les entreprises doivent mettre en œuvre un processus de due diligence qui comprend :
  • Identification et évaluation impacts négatifs réels et potentiels sur les droits de l’homme et l’environnement.
  • Prévention, atténuation, suppression ou minimisation l'étendue de ces influences.
  • Fourniture d'un recours en cas d'effets indésirables réels.
  • Engagement des parties prenantes, y compris les employés, les syndicats et les communautés.
  • Introduction d’un mécanisme de notification et d’une procédure de plainte.
  • Surveillance l'efficacité des mesures prises.
  • Informations publiques concernant votre diligence raisonnable.
• Plan de transformation pour l'atténuation du changement climatique: Les entreprises doivent adopter un plan pour s'assurer que leur modèle économique est compatible avec les engagements de l'Accord de Paris sur le changement climatique.
• Effets indésirables: La directive définit les « effets négatifs sur les droits de l'homme » et les « effets négatifs sur l'environnement ». Il s’agit notamment de violations des conventions et normes internationales dans le domaine des droits de l’homme et de l’environnement.
• Responsabilité: Les entreprises peuvent être civilement responsable pour les dommages causés par le non-respect des obligations de diligence. La directive fixe des règles sur les délais de prescription, l'accès aux preuves et les décisions de justice.
• Sanctions: Les États membres doivent fournir des sanctions efficaces, proportionnées et dissuasives pour violation de la directive, y compris des amendes.
• Soutien: La Commission et les États membres fourniront lignes directrices, soutien et outils pour aider les entreprises à remplir leurs obligations. Cela comprend également sites internet spécialisés, plates-formes un portails.

Conditions importantes :

• Une chaîne d'activités: Comprend toutes les activités liées à la production et à la vente des produits ou services de l'entreprise, depuis l'acquisition des matières premières jusqu'au consommateur final.
• Partenaire commercial: Comprend les fournisseurs, sous-traitants, distributeurs et autres entités avec lesquels l'entreprise coopère au sein de sa chaîne d'activités.
• Parties prenantes: Il s'agit de toutes les personnes concernées par les activités de l'entreprise, notamment les salariés, les syndicats, les communautés locales et les organisations non gouvernementales.
• Attention requise: Un processus systématique d’identification, de prévention, d’atténuation et de résolution des impacts négatifs sur les droits de l’homme et l’environnement.

Objectif de la directive :

La directive sur le devoir de diligence des entreprises dans le domaine du développement durable vise à :

• Protéger les droits de l’homme et l’environnement dans les chaînes de valeur mondiales.
• Renforcer la durabilité et soutenir la transition vers une économie à faibles émissions de carbone.
• Accroître la responsabilité des entreprises pour leur impact sur la société et l’environnement.
• Créer des règles du jeu équitables pour les entreprises sur le marché intérieur de l’UE.

Conclusion:

Cette directive représente une étape importante vers une entreprise plus durable et responsable. Trompeur des règles contraignantes pour les entreprises et leur fournit outils et accompagnement pour leur accomplissement. La directive devrait avoir un impact positif sur droits de l'homme, environnement et lutte contre le changement climatique.

Directive du Parlement européen et du Conseil (UE) 2022/2464 (CSRD) Directive sur le reporting développement durable des entreprises du 14 décembre 2022, modifiant le règlement (UE) n° 2022. 537/2014, directive 2004/109/CE, directive 2006/43/CE et directive 2013/34/UE concernant l'information financière des entreprises en matière de développement durable (Texte présentant de l'intérêt pour l'EEE).

La présente directive entre en vigueur le vingtième jour suivant celui de sa publication au Journal officiel de l'Union européenne. L'article 4 de la présente directive s'applique à partir du 1er janvier 2024 aux exercices comptables commençant à compter du 1er janvier 2024.

Táto smernica, sa zaoberá problematikou vykazovania informácií o udržateľnosti podnikmi. Hlavným cieľom smernice je zlepšiť kvalitu, porovnateľnosť a dostupnosť informácií o aspektoch udržateľnosti, ktoré podniky zverejňujú.

Prečo je vykazovanie informácií o udržateľnosti dôležité?

• Zvyšujúci sa finančný význam: Informácie o udržateľnosti sú čoraz dôležitejšie z finančného hľadiska.
• Lepšie rozhodovanie a riadenie rizík: Kvalitné vykazovanie informácií o udržateľnosti umožňuje spoločnostiam lepšie si uvedomovať a chápať riziká a príležitosti súvisiace s udržateľnosťou a na základe toho prijímať informovanejšie rozhodnutia.
• Zvýšenie dôvery investorov a prístup k finančnému kapitálu: Investori čoraz viac vyhľadávajú informácie o udržateľnosti pri rozhodovaní o investíciách. Spoločnosti s dobrou transparentnosťou v oblasti udržateľnosti môžu mať lepší prístup k finančnému kapitálu.
• Zlepšenie komunikácie so zainteresovanými stranami: Vykazovanie informácií o udržateľnosti uľahčuje dialóg a komunikáciu medzi podnikmi a ich zainteresovanými stranami, ako sú zamestnanci, dodávatelia, zákazníci a miestne komunity.
• Zníženie administratívnej záťaže: Harmonizované štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti znižujú počet ad hoc žiadostí o informácie a zjednodušujú proces vykazovania pre podniky.

Na koho sa smernica vzťahuje?

Smernica rozširuje rozsah povinného vykazovania informácií o udržateľnosti na širšiu škálu podnikov:

• Všetky veľké podniky: Bez ohľadu na to, či sú ich cenné papiere obchodované na regulovanom trhu.
• Všetky podniky, s výnimkou mikropodnikov, ktorých cenné papiere sú obchodované na regulovanom trhu v EÚ: Vrátane emitentov z tretích krajín.
• Materské podniky veľkých skupín: Na úrovni skupiny.
• Úverové inštitúcie a poisťovne: Ak spĺňajú určité kritériá veľkosti.
• Podniky z tretích krajín: Ktorých cenné papiere sú obchodované na regulovanom trhu v EÚ alebo ktoré vykonávajú významnú činnosť na území EÚ.

Čo musia podniky vykazovať?

Smernica definuje „aspekty udržateľnosti“ ako environmentálne, sociálne, ľudskoprávne a správne faktory.

Podniky musia vykazovať informácie o:

• Dvojitá významnosť: Smernica zdôrazňuje dôležitosť vykazovania informácií z hľadiska rizík pre podnik (ako aspekty udržateľnosti ovplyvňujú podnik) aj z hľadiska vplyvu podniku (ako podnik ovplyvňuje aspekty udržateľnosti).
• Proces náležitej starostlivosti: Informácie o tom, ako podniky identifikujú, hodnotia a riadia svoje vplyvy na udržateľnosť v celom svojom hodnotovom reťazci.
• Environmentálne faktory: Napríklad emisie skleníkových plynov, spotreba vody a energie, biodiverzita a znečisťovanie.
• Sociálne faktory: Napríklad pracovné podmienky, ľudské práva, rozmanitosť a začlenenie.
• Správne faktory: Napríklad riadenie a podniková kultúra, boj proti korupcii a platobné praktiky.

Štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti

Smernica ukladá Komisii povinnosť prijať delegované akty, ktorými sa stanovia štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti.

Tieto štandardy:

• Bližšie určujú informácie, ktoré majú podniky zverejňovať.
• Zabezpečujú kvalitu vykazovaných informácií: Informácie by mali byť zrozumiteľné, relevantné, overiteľné, porovnateľné a pravdivo podané.
• Zohľadňujú prácu globálnych normotvorných iniciatív: Aby sa minimalizovala administratívna záťaž pre podniky.
• Stanovujú odvetvovo špecifické požiadavky: Vzhľadom na rôzne riziká a vplyvy v jednotlivých odvetviach.
• Zohľadňujú potreby malých a stredných podnikov: Poskytovaním primeraných štandardov pre tieto podniky.

Uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti

Smernica zavádza povinnosť uisťovania v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti, ktorá má zabezpečiť dôveryhodnosť zverejňovaných informácií.

• Nezávislí poskytovatelia uisťovacích služieb: Musia overiť, či vykazovanie informácií o udržateľnosti spĺňa požiadavky smernice a štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti.
• Názor týkajúci sa uistenia: Musí byť zverejnený spolu so správou o udržateľnosti.

Sanctions

Smernica stanovuje, že členské štáty musia zaviesť des sanctions efficaces, proportionnées et dissuasives za nedodržanie požiadaviek smernice.

Conclusion

Smernica o vykazovaní informácií o udržateľnosti predstavuje významný krok smerom k transparentnejšiemu a zodpovednejšiemu podnikaniu v EÚ.

Je dôležité si uvedomiť, že smernica je pomerne komplexná a detailná. Tento text poskytuje len základné informácie o jej hlavných bodoch. Pre podrobnejšie informácie je potrebné konzultovať celý text smernice. (Co2AI)

Pozrite tiež La directive CSRD en quelques mots