Législation ESG

Platforma EÚ pre trvalo udržateľné financovanie vypracovala správu o použiteľnosti a údajoch s cieľom zjednodušiť taxonómiu EÚ na podporu trvalo udržateľného financovania. Správa, ktorá bola vypracovaná vo februári 2025, (suite…)

Taxonómia v kontexte ESG (Environmental, Social, and Governance – Environmentálne, Sociálne a Riadiace faktory) predstavuje systematický klasifikačný rámec, ktorý slúži na identifikáciu, kategorizáciu a hodnotenie ekonomických aktivít podľa ich vplyvu na životné prostredie, spoločnosť a riadenie podnikov. Cieľom taxonómie je poskytnúť jednotné kritériá pre to, čo sa považuje za udržateľné alebo zelené, aby sa predišlo tzv. „greenwashingu“ (klamlivé prezentovanie produktov alebo aktivít ako ekologických).

V Európskej únii bola vytvorená Európska taxonómia pre udržateľné financie, ktorá je kľúčovým nástrojom v oblasti udržateľných investícií. Táto taxonómia definuje:

Šesť environmentálnych cieľov:

1. Zmiernenie zmeny klímy

2. Adaptácia na zmenu klímy

3. Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov

4. Prechod na obehové hospodárstvo, prevencia odpadu a recyklácia

5. Prevencia a kontrola znečistenia

6. Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov

– Kritériá pre sociálne a riadiace aspekty, ktoré zahŕňajú dodržiavanie ľudských práv, pracovných podmienok, boja proti korupcii a transparentnosti riadenia.

Aby mohla byť ekonomická aktivita klasifikovaná ako udržateľná podľa taxonómie, musí spĺňať tri hlavné podmienky:

1. Významný prínos k aspoň jednému z uvedených environmentálnych cieľov.

2. Neškodiť výrazne žiadnemu z ostatných cieľov (princíp „Do No Significant Harm“).

3. Dodržiavať minimálne sociálne a riadiace ochranné opatrenia, ako sú napríklad smernice OECD pre nadnárodné spoločnosti a zásady OSN o podnikaní a ľudských právach.

Účel taxonómie v ESG:

– Pre investorov: Poskytuje jasné a porovnateľné informácie o tom, do akej miery sú ich investície udržateľné, čím podporuje informované rozhodovanie a smerovanie kapitálu do ekologických a sociálne zodpovedných projektov.

– Pre spoločnosti: Umožňuje im hodnotiť a zlepšovať svoje činnosti vzhľadom na udržateľnosť, čo môže zvýšiť ich atraktivitu pre investorov a zlepšiť ich reputáciu.

– Pre regulátorov: Slúži ako nástroj na vytváranie politík a regulácií, ktoré podporujú prechod k udržateľnému hospodárstvu.

Význam taxonómie:

Taxonómia v ESG je kľúčovým krokom smerom k štandardizácii pojmov a metodík v oblasti udržateľnosti. Pomáha predchádzať nesúladom a nejasnostiam spôsobeným rôznymi interpretáciami toho, čo znamená „udržateľný“ alebo „zelený“. Tým podporuje transparentnosť na finančných trhoch a prispieva k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody a Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj.

Táto definícia by mala poskytnúť jasný obraz o tom, čo predstavuje taxonómia v ESG a aký je jej význam v súčasnom ekonomickom a environmentálnom kontexte. Ak máš ďalšie otázky alebo potrebuješ podrobnejšie informácie, rád ti pomôžem. Printemps

Európska komisia radikálne zjednoduší ekologické predpisy EÚ v snahe naštartovať bojujúci európsky priemysel a konkurovať rýchlejšie rastúcim ekonomikám v Ázii a Amerike. Von der Leyen začiatkom tohto mesiaca uviedla, že spustí legislatívny postup na zjednodušenie troch hlavných environmentálnych zákonov EÚ z posledného mandátu: Smernicu o podávaní správ o podnikovej udržateľnosti , Smernicu o povinnej starostlivosti o udržateľnosti podnikov a Taxonómiu EÚ . (MARIANNE GROS, Viac na politique.eu)

Un document intitulé «Communication de la Commission sur l'interprétation de certaines dispositions de la Directive 2013/34/UE (Directive Comptable), de la Directive 2006/43/CE (Directive Audit), du Règlement (UE) No. 537/2014 (Règlement Audit), Directive 2004/109/CE (Directive Transparence), Règlement Délégué (UE) 2023/2772 (le premier ensemble de normes européennes de reporting en matière de développement durable, « le premier acte délégué ESRS ») et le Règlement (UE) 2019/2088 (Règlement Sustainable Finance Disclosure, « SFDR ») en ce qui concerne « reporting sur le développement durable » apporte des éclaircissements sur certaines des dispositions légales relatives au reporting sur le développement durable.

L'objectif principal du document est de faciliter la mise en œuvre des nouvelles exigences en matière de reporting développement durable introduites par la directive Corporate Sustainability Reporting (CSRD) dans la législation existante. Le document contient :

• Glossaire des termes pertinents : Définit les termes clés liés au reporting de développement durable, tels que « directives comptables », « ESRS », « rapport de développement durable » et « déclaration de développement durable ».
• Aperçu des exigences CSRD : Décrit brièvement les nouvelles exigences en matière de reporting développement durable introduites par la directive CSRD.
• Conseils détaillés sur des aspects spécifiques du reporting développement durable : Le document est structuré en sections de questions fréquemment posées (FAQ), qui couvrent divers sujets :
  • Champ d'application et dates d'application : Qui est tenu de rendre compte de la durabilité et depuis quand.
  • Règles d'exonération : Quand une entreprise est-elle exemptée du reporting développement durable ?
  • ESRS : Quelles normes ESRS les entreprises doivent-elles utiliser et comment doivent-elles rendre compte de leur chaîne de valeur.
  • Divulgation d'informations conformément à l'article 8 du règlement taxonomie : Comment inclure les informations au titre de l'article 8 du règlement taxonomie dans une déclaration de durabilité.
  • Exigences de langue et de format : Dans quelle langue et dans quel format le rapport de durabilité doit-il être préparé et publié.
  • Surveillance: Quelles autorités sont chargées de superviser le respect des exigences en matière de reporting développement durable.
• Exigences de vérification pour les rapports de durabilité : Qui peut vérifier les rapports de durabilité et quelles sont les conditions de vérification.
• Exigences pour les entreprises de pays tiers : Comment les exigences en matière de reporting développement durable s’appliquent aux entreprises de pays tiers.
• SFDR : Comment les informations sur les actifs incorporels et les indicateurs SFDR sont liés aux rapports sur le développement durable.

Il est important de noter que ce document sert uniquement d'aide à la mise en œuvre de la législation pertinente. Elle n’introduit aucun nouveau droit ou obligation et ne constitue pas une interprétation contraignante du droit de l’UE. Printemps 

Ce document fournit des conseils pratiques sur l’adoption volontaire des normes IFRS S1 et IFRS S2 pour les entreprises. Ces normes, publiées par l'International Sustainability Standards Board (ISSB), fournissent un cadre mondial permettant aux entreprises de divulguer des informations sur les risques et opportunités liés au développement durable qui sont pertinentes pour les investisseurs. Le document explique divers aspects de l'application des normes, notamment les allègements transitoires et les principes de proportionnalité, qui permettent aux entreprises d'intégrer progressivement ces normes dans leur pratique. Il examine également comment les entreprises peuvent communiquer leurs progrès dans la mise en œuvre de ces normes et comment elles peuvent s'appuyer sur les cadres de divulgation existants en matière de développement durable. Printemps

Normes internationales d'information financière (IFRS) 25 septembre publié  manuel.

Un résumé de la législation ESG au niveau de l'Union européenne comprend plusieurs textes législatifs et réglementaires clés axés sur les investissements durables, la divulgation en matière de durabilité, les obligations vertes et l'intégration des facteurs ESG dans diverses pratiques économiques et financières :

Ces initiatives législatives mettent l'accent sur les efforts de l'UE pour soutenir des activités économiques durables sur le plan environnemental, pour accroître la transparence et la responsabilité des entreprises et du secteur financier dans leur approche de la durabilité.

(Plus sur co2news.sk/esg_legislativa)

Un résumé de la législation ESG au niveau de l'Union européenne comprend plusieurs textes législatifs et réglementaires clés axés sur les investissements durables, la divulgation en matière de durabilité, les obligations vertes et l'intégration des facteurs ESG dans diverses pratiques économiques et financières :

Ces initiatives législatives mettent l'accent sur les efforts de l'UE pour soutenir des activités économiques durables sur le plan environnemental, pour accroître la transparence et la responsabilité des entreprises et du secteur financier dans leur approche de la durabilité.

(Plus sur co2news.sk/esg_legislativa)

Règlement délégué de la Commission (UE) 2021/2139 du 4 juin 2021 complétant le règlement (UE) 2020/852 du Parlement européen et du Conseil par l'établissement de critères d'examen technique permettant de déterminer les conditions dans lesquelles une activité économique est caractérisée comme contribuant de manière significative à l'atténuation du changement climatique ou à l'adaptation au changement climatique, et pour déterminer si l'activité économique donnée ne perturbe pas de manière significative la réalisation de l'un des autres objectifs environnementaux (Texte important pour l'EEE).

Ce règlement entre en vigueur le vingtième jour après sa publication au Journal officiel de l'Union européenne. Il s’applique à partir du 1er janvier 2022.

Toto nariadenie stanovuje technické kritériá preskúmania na určenie, či hospodárska činnosť významne prispieva k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy, a či výrazne nenarúša plnenie iných environmentálnych cieľov.

• Nariadenie zdôrazňuje, že technické kritériá by mali zohľadňovať povahu a rozsah hospodárskej činnosti, odvetvie, a či je činnosť prechodnou alebo podpornou.
• V prípade niektorých činností s technicky zložitými prvkami, overenie splnenia technických kritérií preskúmania môže vyžadovať nezávislú tretiu stranu.
• Nariadenie uznáva, že niektoré činnosti, ako napríklad lesníctvo, obnova mokradí a výroba programov, môžu prispieť k adaptácii na zmenu klímy poskytovaním adaptačných riešení.
• Dôležité je, aby technické kritériá preskúmania neovplyvňovali existujúce environmentálne, zdravotné, bezpečnostné a sociálne požiadavky stanovené v práve EÚ a vnútroštátnom práve.
• Nariadenie nadobúda účinnosť 20 dní po uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie a uplatňuje sa od 1. januára 2022.

Nariadenie obsahuje príklady technických kritérií preskúmania pre rôzne činnosti, vrátane:

Lesníctvo:

• Zavedenie plánu zalesňovania a následného plánu obhospodarovania lesov.
• Analýza prínosov pre klímu, ktorá preukazuje zníženie emisií skleníkových plynov.
• Minimalizácia používania hnojív a zákaz používania hnoja.
• Zákaz degradácie pôdy s vysokými zásobami uhlíka.
• Monitorovanie a overovanie súladu s kritériami nezávislým certifikačným orgánom.

Ochrana a obnova životného prostredia:

• Obnova mokradí
• Používanie minimálneho množstva hnojív a zákaz používania hnoja.
• Predchádzanie používaniu škodlivých chemických látok.

Priemysel:

• Výroba hliníka
• Výroba železa a ocele
• Výroba vodíka
• Výroba sadzí

Doprava:

• Podpora používania ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými alebo nízkymi emisiami.
• Podpora vnútrozemskej a námornej osobnej vodnej dopravy s nízkymi emisiami.

Energetika:

• Podpora prečerpávacích vodných elektrární spĺňajúcich kritériá udržateľného využívania vodných zdrojov.

Stavebníctvo:

• Podpora inštalácie, údržby alebo opravy energeticky efektívnych zariadení v budovách.

Nariadenie ďalej uvádza všeobecné kritériá zásady „výrazne nenarušiť“ vo vzťahu k:

• Udržateľnému využívaniu a ochrane vodných a morských zdrojov.
• Prechodu na obehové hospodárstvo.
• Prevencia a kontrole znečisťovania.

Nariadenie tiež definuje podporné činnosti, ktoré samy o sebe nemusia významne prispievať k zmierneniu zmeny klímy, ale umožňujú iným činnostiam znižovať emisie skleníkových plynov. Tieto činnosti musia spĺňať špecifické technické kritériá preskúmania.

Nariadenie je komplexným dokumentom s množstvom detailných technických informácií, preto je vhodné pre podrobnejšie informácie konzultovať celý text nariadenia a jeho príloh.

Règlement délégué de la Commission (UE) 2023/2486 du 27 juin 2023 complétant le règlement (UE) 2020/852 du Parlement européen et du Conseil par l'établissement de critères d'examen technique permettant de déterminer les conditions dans lesquelles une activité économique est caractérisée comme contribuant de manière significative à l'utilisation durable et à la protection de l'eau et ressources marines, la transition vers l'économie circulaire, la prévention et le contrôle de la pollution ou la protection et la restauration de la biodiversité et des écosystèmes, et de déterminer si cette activité économique n'interfère pas de manière significative avec la réalisation de l'un des autres objectifs environnementaux, et qui modifie Règlement délégué (UE) 2021/2178 de la Commission concernant la publication d'informations spécifiques sur ces activités économiques

Ce règlement entre en vigueur le vingtième jour après sa publication au Journal officiel de l'Union européenne. Il s’applique à partir du 1er janvier 2024.

Toto nariadenie stanovuje technické kritériá preskúmania na identifikáciu hospodárskych činností, ktoré významne prispievajú k dosiahnutiu environmentálnych cieľov EÚ. Tieto ciele sú:

• Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov
• Prechod na obehové hospodárstvo
• Prevencia a kontrola znečisťovania
• Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov

Nariadenie zdôrazňuje dôležitosť hierarchie odpadového hospodárstva v obehovom hospodárstve, pričom uprednostňuje predchádzanie vzniku odpadu, prípravu na opätovné použitie a recykláciu. Zároveň zdôrazňuje úlohu digitálnych riešení, ako sú digitálne pasy výrobkov, pri zlepšovaní sledovateľnosti materiálov a transparentnosti v environmentálnom monitorovaní.

Nariadenie zavádza špecifické kritériá pre rôzne kategórie hospodárskych činností v prílohách I až IV. Pre každú činnosť sú definované kritériá „významný prínos“ un „výrazne nenarušiť“. Kritériá „výrazne nenarušiť“ zabezpečujú, aby činnosti významne neohrozovali dosiahnutie iných environmentálnych cieľov.

Nariadenie tiež mení delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2178, aby sa zohľadnil rozšírený rozsah zverejňovania informácií o hospodárskych činnostiach prispievajúcich k environmentálnym cieľom. Zároveň sa zavádzajú zmeny na riešenie technických a právnych nezrovnalostí v delegovanom nariadení (EÚ) 2021/2178.

Dôležité je, že nariadenie umožňuje postupné uplatňovanie, aby podniky mali dostatok času na posúdenie svojich činností a splnenie povinností v oblasti podávania správ. Nariadenie bude pravidelne preskúmavané a v prípade potreby menené, aby sa zohľadnil vývoj v oblasti vedy, technológií a politík.

Nariadenie je rozsiahle a komplexné a obsahuje detailné technické kritériá pre širokú škálu činností.

Poskytnuté zdroje neobsahujú informácie o tom, aký typ súhrnu by mal byť vytvorený. Prosím o upresnenie, aký druh súhrnu požadujete, napríklad:

• Stručný prehľad hlavných bodov
• Zhrnutie pre konkrétne odvetvie
• Zhrnutie zamerané na konkrétny environmentálny cieľ
• Súhrn určený pre konkrétnu cieľovú skupinu (napr. podniky, investori)

Poskytnutie týchto informácií umožní vytvoriť súhrn, ktorý čo najlepšie splní vaše potreby.

Règlement délégué de la Commission (UE) 2021/2178 du 6 juillet 2021 complétant le règlement (UE) 2020/852 du Parlement européen et du Conseil précisant le contenu et les informations publiés par les entreprises qui s'appliquent au 19a ou 29a de la directive 2013/34/UE en matière d'activités durables sur le plan environnemental, et clarification de la méthodologie pour remplir l'obligation de publication déclarée (Texte ayant une signification pour l'EEE).

Ce règlement entre en vigueur le vingtième jour après sa publication au Journal officiel de l'Union européenne.

Toto nariadenie dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 a upresňuje:

• Obsah a prezentáciu informácií, ktoré musia zverejňovať podniky, na ktoré sa vzťahuje článok 19a alebo 29a smernice 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o environmentálne udržateľné hospodárske činnosti.
• Metodiku, ktorú musia podniky použiť na splnenie tejto povinnosti zverejňovania.

Nariadenie zavádza špecifické kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI) pre finančné a nefinančné podniky a stanovuje metodiku ich výpočtu.

Nefinančné podniky musia zverejniť KPI týkajúce sa:

• obratu
• kapitálových výdavkov
• prevádzkových výdavkov

Tieto KPI vyjadrujú, aký podiel ich činností je zosúladený s taxonómiou environmentálne udržateľných činností. Musia tiež zverejniť rozčlenenie týchto KPI podľa environmentálnych cieľov, ku ktorým ich činnosti prispievajú.

Finančné podniky (správcovia aktív, úverové inštitúcie, investičné spoločnosti a poisťovne a zaisťovne) musia zverejňovať špecifické KPI relevantné pre ich obchodný model.

Nariadenie stanovuje aj pravidlá zverejňovania informácií spoločné pre všetky podniky.

Nariadenie nadobúda účinnosť 20 dní po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Povinnosť zverejňovania KPI sa pre nefinančné podniky začína 1. januára 2023 a pre finančné podniky 1. januára 2024.

Komisia preskúma uplatňovanie nariadenia do 30. júna 2024 a posúdi najmä potrebu zmien v súvislosti so zahrnutím expozícií voči ústredným vládam, centrálnym bankám a podnikom, ktoré nezverejňujú nefinančné informácie.

Directive sur les rapports sur le développement durable des entreprises (CSRD)  2022/2464, publiée au Journal officiel de l'Union européenne le 16 décembre 2022, élargit l'éventail des entreprises qui doivent rendre compte de la durabilité et oblige la Commission européenne à adopter des normes européennes obligatoires en matière de reporting sur la durabilité sous forme d'actes délégués. Afin de promouvoir une surveillance convergente des informations sur le développement durable par les émetteurs couverts par la directive Transparence, la CSRD donne mandat à l'ESMA d'émettre lignes directrices sur la supervision des rapports de développement durable par les autorités nationales compétentes.

Le 15 décembre 2023, l'ESMA, conformément à l'article 16 par. 2 du règlement sur l'ESMA a publié un document de consultation (CP) avec un projet de lignes directrices sur l'application des informations sur la durabilité (GLESI).

• Cieľom nariadenia je zlepšiť vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikmi. To má priniesť prospech občanom, sporiteľom, odborovým zväzom a zástupcom zamestnancov, ktorí budú mať prístup k relevantným informáciám a budú sa môcť lepšie zapájať do sociálneho dialógu. Sporitelia, ktorí chcú investovať udržateľným spôsobom, budú mať k dispozícii viac informácií.
• Nariadenie rozširuje povinnosť vykazovať informácie o udržateľnosti aj na ďalšie kategórie podnikov. Okrem veľkých podnikov, ktoré sú subjektmi verejného záujmu, sa to týka aj všetkých veľkých podnikov a podnikov s výnimkou mikropodnikov, ktorých cenné papiere sú obchodované na regulovanom trhu v EÚ. Dôvodom je rastúci záujem investorov a občianskej spoločnosti o informácie o udržateľnosti.
• Povinnosť vykazovať informácie o udržateľnosti sa vzťahuje aj na podniky z tretích krajín, ktorých cenné papiere sú obchodované na regulovanom trhu v EÚ. Cieľom je uspokojiť potreby investorov a zabezpečiť rovnaké podmienky pre spoločnosti pôsobiace na vnútornom trhu EÚ. Tieto podniky musia poskytnúť informácie o svojom vplyve na sociálne a environmentálne otázky.
• Malé a stredné podniky s výnimkou mikropodnikov, ktorých cenné papiere sú obchodované na regulovanom trhu v EÚ, musia tiež zverejňovať informácie o udržateľnosti. Toto opatrenie má chrániť investorov a zabezpečiť prístup menších kótovaných podnikov k finančnému kapitálu.
• Nariadenie zavádza pojem „dvojitá významnosť“. Podniky musia vykazovať informácie o svojom vplyve na ľudí a životné prostredie (vplyv podniku), ako aj o tom, ako aspekty udržateľnosti ovplyvňujú podnik (riziká pre podnik).
• Dôležitou súčasťou vykazovania informácií o udržateľnosti je aj proces náležitej starostlivosti. Podniky musia identifikovať, monitorovať a riešiť skutočné a potenciálne nepriaznivé vplyvy svojich činností na ľudí a životné prostredie.
• Nariadenie stanovuje štandardy pre vykazovanie informácií o udržateľnosti. Tieto štandardy by mali zohľadňovať existujúce právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia a sociálnych otázok. Mali by byť zrozumiteľné a porovnateľné.
• Vykazovanie informácií o udržateľnosti by malo byť predmetom uistenia. Spočiatku sa bude vyžadovať uistenie na základe limitovaného overenia. Následne sa prejde na uistenie na základe primeraného overenia.
• Členské štáty musia zabezpečiť, aby boli informácie o udržateľnosti verejne dostupné. Podniky, ktorých cenné papiere nie sú obchodované na regulovanom trhu, musia zverejniť svoju správu o hospodárení v elektronickom formáte.
• Členské štáty môžu zaviesť opatrenia na podporu malých a stredných podnikov pri uplatňovaní štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti.
• Nariadenie stanovuje aj sankcie za nedodržanie povinností v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti.

Règlement du Parlement européen et du Conseil (UE) relatif à la taxonomie 2020/852 du 18 juin 2020 relatif à la création d'un cadre visant à faciliter les investissements durables et à la modification du règlement (UE) 2019/2088 (Texte présentant de l'intérêt pour l'EEE).

Ce règlement entre en vigueur le vingtième jour après sa publication au Journal officiel de l'Union européenne. Articles 4, 5, 6 et 7 et article 8 par. 1, 2 et 3 s'appliquent : a) à partir du 1er janvier 2022, en ce qui concerne les objectifs environnementaux visés à la lettre de l'article 9 a) et b); et b) à compter du 1er janvier 2023, en ce qui concerne les objectifs environnementaux visés à la lettre de l'article 9 c) à f). L'article 4 ne s'applique pas aux systèmes d'incitation fondés sur des certificats qui existent déjà avant l'entrée en vigueur du présent règlement et qui fixent des exigences pour les produits financiers visant à financer des projets durables.

Toto nariadenie stanovuje kritériá na určenie, či sa hospodárska činnosť považuje za environmentálne udržateľnú. Cieľom je stanoviť mieru environmentálnej udržateľnosti investície. Nariadenie sa zameriava na presmerovanie kapitálových tokov do udržateľných investícií s cieľom dosiahnuť udržateľný a inkluzívny rast.

Hlavné body nariadenia:

• Nariadenie sa vzťahuje na opatrenia prijaté členskými štátmi alebo EÚ, ktoré stanovujú požiadavky pre účastníkov finančného trhu, emitentov finančných produktov a podnikových dlhopisov, ktoré sa prezentujú ako environmentálne udržateľné.
• Definuje pojem „environmentálne udržateľná investícia“ ako investíciu do hospodárskych činností, ktoré možno podľa tohto nariadenia označiť za environmentálne udržateľné.
• Stanovuje šesť environmentálnych cieľov:
  • Zmiernenie zmeny klímy
  • Adaptation au changement climatique
  • Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov
  • Prechod na obehové hospodárstvo
  • Prevencia a kontrola znečisťovania
  • Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov
• Podrobne popisuje, čo znamená „významne prispievať“ k dosiahnutiu každého z týchto cieľov.
• Taktiež definuje, čo sa považuje za „výrazné narušenie“ plnenia týchto cieľov.
• Zavádza „minimálne záruky“, ktoré musia podniky dodržiavať, aby sa ich činnosti mohli považovať za environmentálne udržateľné. Tieto záruky sa týkajú ľudských a pracovných práv.
• Stanovuje požiadavky na „technické kritériá preskúmania“, ktoré sa použijú na posúdenie, či hospodárska činnosť spĺňa podmienky na to, aby sa označila za environmentálne udržateľnú.
• Zavádza Platformu pre udržateľné financovanie, ktorá bude poskytovať Komisii poradenstvo ohľadom technických kritérií preskúmania a ďalších aspektov nariadenia.
• Určuje povinnosti členských štátov, pokiaľ ide o monitorovanie dodržiavania nariadenia účastníkmi finančného trhu.
• Stanovuje, že členské štáty musia zaviesť opatrenia a sankcie za porušenie nariadenia.
• Upravuje Nariadenie (EÚ) 2019/2088 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb tak, aby bolo v súlade s týmto nariadením.

Nariadenie nadobúda účinnosť 20 dní po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňovanie jednotlivých článkov sa začína v rokoch 2022 a 2023 v závislosti od konkrétneho environmentálneho cieľa.

Nariadenie (EÚ) 2020/852 predstavuje významný krok smerom k dosiahnutiu cieľa klimaticky neutrálnej EÚ do roku 2050. Jeho cieľom je podporiť udržateľné financovanie a zabezpečiť, aby investície smerovali do činností, ktoré majú pozitívny vplyv na životné prostredie.

Directive du Parlement européen et du Conseil (UE) 2016/97 (IDD) Directive sur la distribution d'assurance du 20 janvier 2016 relative à la distribution d'assurance (texte révisé) Texte présentant de l'intérêt pour l'EEE.

L'IDD est directive d'harmonisation minimale et ses dispositions sont précisées dans deux règlements délégués : le règlement délégué (UE) 2017/2358 de la Commission relatif aux exigences en matière de surveillance des produits et de gestion des produits et le règlement délégué (UE) 2017/2359 de la Commission relatif aux exigences d'information et aux règles de conduite des affaires.

En août 2021, le Règlement Délégué (UE) 2021/1257 modifiant les Règlements Délégués (UE) 2017/2358 et (UE) 2017/2359, facteurs, risques et préférences de durabilité intégrés aux exigences de surveillance et de gestion des produits pour les compagnies d’assurance et les assureurs. distributeurs, ainsi qu'aux règles commerciales et aux conseils en investissement pour les produits d'investissement basés sur l'assurance.

Táto smernica stanovuje pravidlá pre distribúciu poistenia a zaistenia v Európskej únii s cieľom zlepšiť ochranu spotrebiteľa un zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých distribútorov, bez ohľadu na to, či predávajú produkty priamo alebo prostredníctvom sprostredkovateľov.

Smernica sa vzťahuje na:

• poisťovne
• sprostredkovateľov poistenia
• sprostredkovateľov zaistenia
• sprostredkovateľov doplnkového poistenia (s určitými výnimkami)

a na všetky osoby, ktoré poskytujú informácie o poistných produktoch a umožňujú zákazníkom uzatvoriť poistnú zmluvu online.

Smernica nezahŕňa osoby, ktoré poskytujú len príležitostné poradenstvo o poistení v rámci inej odbornej činnosti.

Hlavné body smernice:

• Zápis sprostredkovateľov: Sprostredkovatelia musia byť zapísaní v registri príslušného orgánu v členskom štáte, v ktorom majú bydlisko alebo sídlo.
• Sloboda usadiť sa a poskytovať služby: Sprostredkovatelia môžu pôsobiť v celej EÚ na základe zásady slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby.
• Surveillance: Domovský a hostiteľský členský štát spolupracujú pri dohľade nad sprostredkovateľmi.
• Odborné znalosti a schopnosti: Sprostredkovatelia musia preukázať dostatočné odborné znalosti a schopnosti a absolvovať pravidelnú odbornú prípravu.
• Dobrá povesť: Sprostredkovatelia musia mať dobrú povesť a čistý register trestov.
• Poistenie zodpovednosti: Sprostredkovatelia musia mať poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania.
• Ochrana finančných prostriedkov zákazníkov: Smernica zavádza opatrenia na ochranu finančných prostriedkov zákazníkov pred neschopnosťou sprostredkovateľa.
• Transparentnosť odmien: Sprostredkovatelia musia zákazníkom poskytnúť informácie o svojej odmene.
• Posudzovanie potrieb zákazníka: Predaj poistenia musí byť vždy založený na posúdení potrieb zákazníka.
• Poradenstvo: Ak sa poskytuje poradenstvo, musí byť zákazníkovi predložené osobné odporúčanie.
• Krížový predaj: Smernica upravuje pravidlá krížového predaja, aby sa zabránilo nevýhodným praktikám pre zákazníka.
• Dohľad nad produktmi: Poisťovne musia zabezpečiť, aby poistné produkty spĺňali potreby cieľového trhu.
• Sankcie: Členské štáty musia stanoviť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie za porušenie smernice.

Smernica má za cieľ posilniť ochranu spotrebiteľa un zlepšiť fungovanie vnútorného trhu s poistením. Zavádza prísnejšie pravidlá pre sprostredkovateľov a poisťovne, aby sa zabezpečila transparentnosť a spravodlivosť pri predaji poistných produktov.

Directive du Parlement européen et du Conseil (UE) 2024/1619 (CRD) Directive sur les exigences de fonds propres du 31 mai 2024 modifiant la directive 2013/36/UE en ce qui concerne les pouvoirs de surveillance, les sanctions, les succursales dans des pays tiers et les risques environnementaux, sociaux et de gouvernance. Dans la version consolidée de la directive CRD, les facteurs ESG sont abordés, par exemple, à l'article 3, paragraphe 1, points 68 et 69 ; article 73 ; article 74 ; article 76 ; article 87 bis ; article 91 ; article 98 ; Article 100 ; Article 104 (la liste ne constitue pas un calcul exhaustif).

La présente directive entre en vigueur le vingtième jour suivant celui de sa publication au Journal officiel de l'Union européenne. Article 1 point 44 lettre c) et article 1 point 45 lettre c) sont appliqués à partir du 29 juillet 2024.

Táto smernica sa zameriava na posilnenie integrita finančného systému Únie un harmonizáciu regulačného rámca pre úverové inštitúcie. Zavádza opatrenia na:

• Predchádzanie konfliktom záujmov:
  • Smernica zdôrazňuje nezávislosť príslušných orgánov, ich zamestnancov a členov orgánov správy a riadenia.
  • Zavádza minimálne požiadavky na predchádzanie konfliktom záujmov, ako napríklad čakacie lehoty pre zamestnancov a členov orgánov správy a riadenia pred prijatím do zamestnania u dohliadaných subjektov, zákaz obchodovania s nástrojmi vydanými dohliadanými subjektmi a maximálne obdobie držby pre príslušných členov orgánov správy a riadenia.
  • Zamestnanci a členovia orgánov, na ktorých sa vzťahujú čakacie lehoty, majú nárok na primeranú náhradu.
  • Zavádza sa povinnosť predkladať vyhlásenia o záujmoch pre zamestnancov a členov orgánov správy a riadenia.
• Posilnenie dohľadu nad pobočkami z tretích krajín:
  • Zavádza sa požiadavka na udelenie povolenia pre podniky z tretích krajín, ktoré chcú poskytovať hlavné bankové služby v Únii.
  • Tieto podniky musia zriadiť aspoň pobočku v členskom štáte, ktorá bude mať povolenie v súlade s právom Únie.
  • Smernica stanovuje rámec pre pobočky z tretích krajín, vrátane ich klasifikácie, kapitálovej vybavenosti, požiadaviek na likviditu un vnútornú správu a riadenie.
• Sprísnenie sankcií za porušenie:
  • Smernica vyžaduje od členských štátov, aby stanovili účinné, primerané a odrádzajúce správne sankcie, pravidelné penále un iné správne opatrenia za porušenie smernice a súvisiacich nariadení.
  • Zavádza sa harmonizovaný výpočet celkového čistého ročného obratu na účely stanovenia správnych peňažných sankcií.
  • Smernica umožňuje kumuláciu správnych a trestných sankcií za rovnaké porušenie.
• Posilnenie požiadaviek na riadenie a kontrolu:
  • Zavádzajú sa opatrenia na zabezpečenie rozmanitosti riadiacich orgánov, pokiaľ ide o vek, pohlavie, zemepisný pôvod a vzdelanie a profesionálne skúsenosti.
  • Inštitúcie a finančné holdingové spoločnosti sú zodpovedné za posúdenie vhodnosti členov riadiacich orgánov, ktoré následne overujú príslušné orgány.
  • Zavádza sa možnosť predbežného posúdenia vhodnosti potenciálnych členov riadiacich orgánov.
  • Inštitúcie musia vypracovať individuálne vyhlásenia o zodpovednosti a prehľady povinností pre členov riadiacich orgánov, vrcholového manažmentu a osoby zastávajúce kľúčové funkcie.
• Zjednodušenie a zosúladenie postupov:
  • Smernica objasňuje a zjednodušuje postupy aktivácie vankúša na krytie systémového rizika.
  • Zavádza sa povinnosť zohľadniť zásadu proporcionality pri vypracovávaní technických predpisov a usmernení.

Smernica taktiež upravuje niektoré aspekty týkajúce sa zlúčení a splynutí, rozdelení un významných prevodov aktív a záväzkov.

Règlement (UE) du Parlement européen et du Conseil 2024/1623 (CRR) Règlement sur les exigences de fonds propres du 31 mai 2024 modifiant le règlement (UE) n° 575/2013 concernant les exigences en matière de risque de crédit, de risque d'ajustement du risque de crédit, de risque opérationnel, de risque de marché et de limite inférieure pour les valeurs de production. Dans la rédaction consolidée du règlement CRR, les facteurs ESG sont abordés, par exemple, à l'article 4, paragraphe 1, point 52d), 52e), 52f), 52g), 52h), 52i), 154 ; Article 177 ; Article 207 ; Article 208 ; Article 210 ; article 430 ; article 433b; article 449bis ; Article 501c (la liste ne constitue pas un calcul exhaustif).

Le présent règlement entre en vigueur le vingtième jour suivant celui de sa publication au Journal officiel de l'Union européenne. Il s'applique à partir du 1er janvier 2025. Toutefois, ces points de l'article 1 de ce règlement s'appliquent à partir du 9 juillet 2024 : point 1 lettre a) point iv); point 1 lettre b); points 2, 3 et 4 ; point 6 lettre f); point 8 lettre c); point 11 concernant l'article 34 par. 4 du règlement (UE) n° 575/2013 ; lettre point 30 d); point 34 concernant l'article 104 par. 9 du règlement (UE) n° 575/2013 ; point 35 lettre un); point 37 concernant l'article 104c par. 4 du règlement (UE) n° 575/2013 ; point 42 relatif à l'article 111 par. 8 du règlement (UE) n° 575/2013 ; point 52 concernant l'article 122a par. 4 du règlement (UE) n° 575/2013 ; point 53 relatif à l'article 123 par. 1 du troisième alinéa du Règlement (UE) no. 575/2013 ; point 55 concernant l'article 124 par. 11, 12 et 14 du règlement (UE) n° 575/2013 ; point 56 concernant l'article 126a par. 3 du règlement (UE) n° 575/2013 ; points 57 et 65; lettre point 70 c) relatif à l'article 143 par. 5 du règlement (UE) n° 575/2013 ; point 71 lettre b); point 72 lettre je); lettre du point 75 d); point 78 lettre e); point 81 ; point 98 lettres b); lettre du point 102 d); point 104 lettre c); lettre du point 105 c); point 106 lettre e); point 135 lettre c); point 152 lettre b) le point ii) ; point 155 concernant l'article 314 par. 9 et 10, article 315 par. 3, article 316 paragraphe 3, article 317 paragraphe 9 et 10, article 320 par. 3, article 321 alinéa 2 et l'article 323 par. 2 du règlement (UE) n° 575/2013 ; point 156 lettre b); point 159 lettre c) relatif à l'article 325c al. 8 du règlement (UE) n° 575/2013 ; point 160 lettres c) relatif à l'article 325j al. 7 du règlement (UE) n° 575/2013 ; point 164 lettre b); point 178 lettres e); point 180 ; lettre du point 182 d); point 183 lettres c); point 184 lettre b) le point iii) ; point 198 lettres c); point 201 concernant l'article 383a al. 4 et 5 du règlement (UE) n° 575/2013 ; point 204 ; lettre du point 205 b) point i); point 214 lettre a) et c); points 222 et 223 ; point 229 relatif à l'article 449a al. 3 du règlement (UE) n° 575/2013 ; points 232, 235, 236 et 238 ; point 239 lettre un); point 242 relatif à l'article 495b al. 2 et 4 et l'article 495c al. 2 du règlement (UE) n° 575/2013 ; points 243, 244, 248 et 249 ; point 250 relatif à l'article 506 du règlement (UE) n° 575/2013 ; point 251 concernant les articles 506e et 506f du règlement (UE) no. 575/2013 ; points 252, 253 et 254.

Ce règlement introduit plusieurs modifications par rapport au règlement (UE) n° 575/2013, qui concerne exigences prudentielles pour les établissements. Les changements se concentrent sur divers domaines, notamment ressources propres, pondérations de risque, risque de marché et risque opérationnel.

Principaux changements :

• Limite inférieure pour les valeurs de sortie : Un mécanisme est en cours d'introduction pour garantir une répartition appropriée des ressources propres dans le but protection de l'épargne. Parallèlement, des périodes de transition et des ajustements sont définis pour des types spécifiques d'expositions, telles que les expositions de qualité investissement par rapport à des entités commerciales non notées un prêts hypothécaires à faible risque.
• Expositions garanties par des biens immobiliers : On continue à l'utiliser approche de distribution de crédit, mais avec des ajustements conformément aux normes Bâle III. Des mesures sont mises en place pour réduire l’impact des effets cycliques sur la valorisation immobilière et sur améliorer la transparence lors de l’évaluation d’un bien immobilier.
• Limites inférieures des valeurs d'entrée : Ils sont induits en erreur valeurs minimales pour nos propres estimations des paramètres de risque (probabilité de défaut, perte en cas de défaut, facteurs de conversion de prêt), qui assure un niveau prudent exigences en matière de ressources propres.
• Risque de marché : Une date d'entrée en vigueur uniforme pour les exigences est établie FRTB (Revue fondamentale du trading book) calculer les besoins de fonds propres pour couvrir le risque de marché. Pour les établissements avec gamme d'activités modérément large dans le business book la possibilité d'utiliser est introduite approche standardisée simplifiée.
• Risque opérationnel : Le règlement définit en détail ce qui est considéré comme perte résultant d’un événement de risque opérationnel, et modifie la méthodologie de calcul exigences de fonds propres pour couvrir le risque opérationnel.

Le règlement souligne également principe de proportionnalité, en tenant compte des différences de taille et de complexité des institutions.

Dispositions complémentaires :

• Définitions : Le règlement élargit et clarifie les définitions de plusieurs termes, notamment risque de modèle, expositions garanties par un bien immobilier, taux de défaut à un an, PME, promesse révocable sans condition.
• Consolidation: Les règles concernant consolidation de filiales, tout en offrant plus de flexibilité aux autorités compétentes.
• Couverture : Des règles sont introduites pour couverture du risque de change des parts de capital et le traitement de couverture interne dans les expositions au risque d’ajustement de la valorisation des créances.
• Ajustements transitoires : Ils sont établis périodes transitoires pour la mise en œuvre de certains changements tels que limites inférieures supérieures pour les valeurs LGD d'entrée.

Le règlement impose également ABE (Autorité bancaire européenne) en travaillant plusieurs directives et réglementations techniques réglementaires pour préciser certains aspects de la mise en œuvre plus en détail.

Conclusion

Ce règlement représente une mise à jour significative du cadre prudentiel pour les institutions de l’UE. Son objectif est augmenter la résistance du système financier et améliorer la protection déposants et investisseurs.

Règlement délégué de la Commission (UE) 2021/1257 (IBIPS) Insurance-Based Investment Products du 21 avril 2021 modifiant les règlements délégués (UE) 2017/2358 et (UE) 2017/2359 en ce qui concerne l'inclusion de facteurs de durabilité, de risques en matière de durabilité et de préférences en matière de durabilité dans les exigences imposées aux compagnies d'assurance et aux distributeurs d'assurance. concernant le contrôle des produits et de leur gestion ainsi que les règles d'exercice des activités et de conseil en investissement dans le domaine des produits d'investissement fondés sur l'assurance (Texte présentant de l'intérêt pour l'EEE)

Ce règlement entre en vigueur le vingtième jour après sa publication au Journal officiel de l'Union européenne. Il s’applique à partir du 2 août 2022.

Le règlement délégué (UE) 2021/1257 de la Commission modifie les règlements délégués (UE) 2017/2358 et (UE) 2017/2359 dans le but intégrer des facteurs de durabilité dans les exigences imposées aux compagnies d’assurance et aux distributeurs d’assurance. Les changements concernent le contrôle des produits, leur administration et les règles d'exercice des activités et de conseil en investissement dans le domaine des produits d'investissement basés sur l'assurance.

Raisons des changements :

• Le règlement répond à la nécessité de transition vers une économie plus durable, conformément aux objectifs de l’accord de Paris et du pacte vert européen.
• L’objectif est de réorienter les flux de capitaux vers des investissements durables et d’éviter l’échouage des actifs.
• La demande croissante des investisseurs pour des investissements durables nécessite la prise en compte des facteurs de durabilité et des objectifs liés à la durabilité dans les exigences de gouvernance des produits.

Principaux changements :

• Obligation de prendre en compte les facteurs de durabilité : Les assureurs et les intermédiaires d'assurance doivent prendre en compte les facteurs de durabilité lors de l'approbation et de la gestion des produits d'assurance, en particulier ceux destinés aux clients à la recherche de produits présentant un profil durable.
• Identification du marché cible : Il est nécessaire de déterminer exactement à quel groupe de clients ayant des préférences spécifiques en termes de durabilité le produit est destiné.
• Présentation transparente des facteurs de durabilité : Les distributeurs d'assurance doivent disposer de suffisamment d'informations sur les facteurs de durabilité du produit pour pouvoir les présenter de manière transparente aux clients.
• Intégrer les préférences des clients en matière de durabilité : Les intermédiaires d'assurance et les compagnies d'assurance doivent prendre en compte les préférences des clients en matière de durabilité et identifier les conflits d'intérêts potentiels lorsqu'ils fournissent des conseils en investissement.
• Distinguer différents niveaux de durabilité : Les intermédiaires d’assurance et les compagnies d’assurance doivent expliquer clairement aux clients les différences entre les différents produits d’investissement basés sur l’assurance et leur niveau de durabilité.
• Prévention du greenwashing : Les intermédiaires d’assurance et les compagnies d’assurance ne doivent pas présenter des produits comme durables s’ils ne répondent pas effectivement aux normes environnementales et sociales de base.

Le règlement est entré en vigueur le 2 août 2022 et est directement applicable dans tous les États membres de l’UE.

Règlement délégué de la Commission (UE) 2021/1256 du 21 avril 2021 modifiant le règlement délégué (UE) 2015/35 en ce qui concerne l'inclusion des risques liés au développement durable dans la gouvernance des entreprises d'assurance et de réassurance (Texte présentant de l'intérêt pour l'EEE).

Ce règlement entre en vigueur le vingtième jour après sa publication au Journal officiel de l'Union européenne. Il s’applique à partir du 2 août 2022.

Toto nariadenie mení existujúce delegované nariadenie (EÚ) 2015/35 s cieľom začleniť riziká ohrozujúce udržateľnosť do riadenia a správy poisťovní a zaisťovní. Nariadenie nadobudlo účinnosť 20 dní po zverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie a uplatňuje sa od 2. augusta 2022.

Hlavné body nariadenia:

• Zdôrazňuje dôležitosť prechodu na udržateľné hospodárstvo v súlade s cieľmi Parížskej dohody a Európskej zelenej dohody.
• Definuje „riziko ohrozujúce udržateľnosť“ ako environmentálnu, sociálnu alebo riadiacu udalosť, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť hodnotu investície alebo záväzku.
• Vyžaduje, aby poisťovne a zaisťovne zohľadňovali riziká ohrozujúce udržateľnosť v rámci svojich systémov riadenia a správy, vrátane posudzovania solventnosti.
• Nariaďuje poisťovniam, ktoré zverejňujú informácie o vplyve na faktory udržateľnosti, aby prispôsobili svoje postupy a kontroly.
• Požaduje, aby politiky odmeňovania zohľadňovali začlenenie rizík ohrozujúcich udržateľnosť do systému riadenia rizík.
• Zdôrazňuje, že poisťovne a zaisťovne by mali pri investovaní zohľadňovať riziká ohrozujúce udržateľnosť a preferencie svojich klientov v oblasti udržateľnosti.
• ** Zavádza nové definície**, ako napríklad „faktory udržateľnosti“ a „preferencie z hľadiska udržateľnosti“, a odkazuje na relevantné nariadenia EÚ.
• Mení viaceré články delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35, aby sa do nich explicitne zahrnuli riziká ohrozujúce udržateľnosť.

V podstate toto nariadenie zaväzuje poisťovne a zaisťovne k proaktívnemu prístupu k rizikám ohrozujúcim udržateľnosť, a to ako v ich investičných stratégiách, tak aj v celkovom riadení a správe.

Règlement délégué de la Commission (UE) 2021/1254 (MIFID II) Directive II sur les marchés d'instruments financiers du 21 avril 2021 modifiant le règlement délégué (UE) 2017/565 complétant la directive 2014/65/UE du Parlement européen et du Conseil en ce qui concerne les exigences organisationnelles et les conditions de performance des activités des sociétés d'investissement, ainsi que les termes définis au sens de la directive susmentionnée (Texte ayant une signification pour l'EEE).

Ce règlement entre en vigueur le vingtième jour après sa publication au Journal officiel de l'Union européenne.

Toto nariadenie v podstate opravuje predchádzajúce Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/565, ktoré dopĺňalo Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi. Oprava sa týka najmä organizačných požiadaviek a podmienok výkonu činnosti investičných spoločností.

Dôvodom opravy boli viaceré chyby v pôvodnom texte:

• Nesprávne odkazy na články v rámci Delegovaného nariadenia (EÚ) 2017/565.
• Chyby v krížových odkazoch v prílohe I k tomuto nariadeniu, konkrétne v častiach týkajúcich sa posudzovania klienta, spracovania pokynov, pokynov a transakcií klientov, podávania správ klientom, komunikácie s klientmi a organizačných požiadaviek.

Najdôležitejšou zmenou je nahradenie celej Prílohy I novým textom. Táto príloha obsahuje minimálny zoznam záznamov, ktoré musia investičné spoločnosti viesť v závislosti od povahy ich činností.

Pre lepšiu prehľadnosť je zoznam v prílohe štruktúrovaný do tabuľky s nasledujúcimi stĺpcami:

• Povaha povinnosti: Opisuje oblasť činnosti, ktorej sa záznam týka.
• Typ záznamu: Špecifikuje druh dokumentu alebo informácie, ktorá sa má zaznamenať.
• Zhrnutie obsahu: Stručné zhrnutie informácií, ktoré má záznam obsahovať.
• Odkaz na právne predpisy: Uvádza príslušné články smerníc a nariadení, ktoré ukladajú povinnosť viesť daný typ záznamu.

Príklady typov záznamov, ktoré musia investičné spoločnosti viesť, zahŕňajú:

• Informácie pre klientov
• Zmluvy s klientmi
• Záznamy o posudzovaní vhodnosti a primeranosti investícií
• Záznamy o spracovaní pokynov klientov
• Záznamy o pokynoch klienta a transakciách
• Správy o plnení predpisov
• Záznamy o konflikte záujmov
• Záznamy o vybavovaní sťažností

Nariadenie nadobudlo účinnosť 20. dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.