Plytvanie potravinami nie je len etickým a ekonomickým problémom, ale aj významným faktorom prispievajúcim ku klimatickým zmenám. Podľa Organizácie Spojených národov sa každoročne vyhodí približne jedna tretina všetkých vyprodukovaných potravín, čo predstavuje asi 1,3 miliardy ton.

🌍 Emisie skleníkových plynov z potravinového odpadu

Plytvanie potravinami je zodpovedné za približne 8–10 % celosvetových emisií skleníkových plynov citeturn0search0Keď potraviny končia na skládkach, rozkladajú sa a uvoľňujú metán, skleníkový plyn, ktorý je približne 25-krát účinnejší pri zachytávaní tepla ako oxid uhličitý. Zaujímavé je, že ak by bol potravinový odpad krajinou, bol by tretím najväčším producentom skleníkových plynov na svete, hneď po Číne a USA.

💧 Plytvanie zdrojmi

Výroba potravín si vyžaduje obrovské množstvo zdrojov, vrátane vody, energie a pôd. Keď potraviny vyhodíme, plytváme aj týmito zdrojm. Napríklad poľnohospodárstvo spotrebúva približne 70 % svetových zásob sladkej vody. Okrem toho, potravinový odpad predstavuje aj ekonomickú strat. Odhaduje sa, že globálne plytvanie potravinami spôsobuje ekonomické straty vo výške približne 1 bilióna dolárov ročne.

🏠 Domácnosti ako hlavní prispievateli

Podľa správy UNEP z roku 2021 domácnosti tvoria až 60 % potravinového odpadu. To znamená, že každý z nás má príležitosť prispieť k riešeniu tohto probléu.

Mnoho potravín je vyhodených kvôli nedorozumeniam ohľadom dátumov spotrey. Napríklad v Kalifornii bol prijatý zákon, ktorý zakazuje používanie dátumov „sell-by“ na obaloch potravín, aby sa znížilo plytvanie.

🌱 Riešenia a opatrena

Existuje niekoľko spôsobov, ako môžeme znížiť potravinový odpad a tým aj jeho vplyv na klmu:

• Zodpovedné nakupovanie: Plánovanie jedál a nákupov môže pomôcť predísť nadmernému nakupovaniu a následnému vyhadzovaniu potraín.
• Správne skladovanie: Uchovávanie potravín pri správnej teplote a vlhkosti môže predĺžiť ich trvanlivsť.
• Kompostovanie: Namiesto vyhadzovania potravinového odpadu na skládky môžeme kompostovať, čím znížime emisie metnu.
• Vzdelávanie a osvetové kampane: Zvyšovanie povedomia o probléme potravinového odpadu môže motivovať ľudí k zmene správaia.

Plytvanie potravinami má významný vplyv na klimatické zey. Každý z nás môže prispieť k riešeniu tohto problému tým, že bude vedomejšie nakupovať, správne skladovať potraviny a minimalizovať opd. Zníženie potravinového odpadu nie je len otázkou etiky a ekonomiky, ale aj nevyhnutným krokom v boji proti klimatickým zmnám. Printemps

Nedávne vedecké štúdie odhaľujú, že oceány absorbujú teplo výrazne rýchlejšie, než sa doteraz predpokladalo. Podľa výskumu publikovaného v Scientific American sa oceány otepľujú približne o (suite…)

Dňa 22. apríla 2025 oslavujeme 55. výročie Dňa Zeme pod heslom „Naša sila, naša planéta“ (Our Power, Our Planet). Tento rok sa do iniciatív zapája viac ako miliarda ľudí v 192 krajinách sveta, pričom cieľom je zdôrazniť potrebu prechodu na obnoviteľné zdroje energie a dosiahnuť trojnásobné zvýšenie produkcie čistej elektriny do roku 2030.

---

🌍 Hlavné posolstvo: Naša sila, naša planéta

Téma „Naša sila, naša planéta“ zdôrazňuje, že každý z nás má moc ovplyvniť budúcnosť planéty. Organizácia EARTHDAY.ORG vyzýva jednotlivcov, komunity, podniky aj vlády, aby sa spojili v úsilí o urýchlenie prechodu na obnoviteľné zdroje energie, ako sú solárna, veterná, vodná, geotermálna a prílivová energia.

---

📢 Globálne akcie a protesty

Po celom svete sa konajú rôznorodé podujatia: od komunitných čistení a výsadby stromov až po masové protesty požadujúce klimatickú spravodlivos. Mladí aktivisti, inšpirovaní hnutím Fridays for Future, organizujú klimatické štrajky a diskusie s cieľom zvýšiť povedomie o klimatickej kríze.

---

⚠️ Klimatická realita: čas sa kráti

Podľa Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu (IPCC) smeruje svet k otepleniu o 3,2 °C nad predindustriálnu úroveň do roku 2100, ak sa okamžite neprijmú opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov. Takéto oteplenie by malo katastrofálne dôsledky pre ekosystémy aj ľudské spoločnosti.

---

🌱 Ako sa môžete zapojiť

• *Vzdelávajte sa a šírte povedomie: Zúčastnite sa na diskusiách a podujatiach zameraných na klimatické vzdelávane.
• *Podporujte obnoviteľné zdroje energie: Zvážte prechod na zelenú energiu vo vašej domácnosti alebo komunie.
• *Zúčastnite sa na miestnych iniciatívach: Pripojte sa k dobrovoľníckym aktivitám, ako je výsadba stromov alebo čistenie verejných priestranstiv.
• *Zapojte sa do kampaní: Podpíšte petície a podporte legislatívne iniciatívy na ochranu životného prostreda.

---

📌 Slovensko a Deň Zeme 2025

Na Slovensku sa pri príležitosti Dňa Zeme konajú rôzne podujaia:

• Námestie pri Eurovea

• Deň Zeme 2025 v Bratislave

• Plus

---

Deň Zeme 2025 je výzvou na spoločnú akciu. Každý z nás môže prispieť k ochrane našej planéty – či už malými každodennými rozhodnutiami alebo aktívnym zapojením sa do komunitných a globálnych iniitív. Naša sila spočíva v jednote a spoločnom úsilí o udržateľnú budcnosť. Printemps

Podľa najnovších oficiálnych údajov EÚ predložených Organizáciou Spojených národov Európskou environmentálnou agentúrou (EEA) viedol energetický sektor Európskej únie v roku 2023 v porovnaní s predchádzajúcim rokom na čele znižovania domácich čistých emisií skleníkových plynov v EÚ o 9 %. Pokles predstavuje najväčšie relatívne zníženie emisií skleníkových plynov v EÚ od roku 1990 a ďalej posilňuje pokrok EÚ pri znižovaní jej podielu na globálnych emisiách. (Plus sur eea.europa.eu)

Výskumníci Tohoku Universit,  Hokkaido Universit a AZUL Energy, Inc. vytvorili efektívnu metódu premeny oxidu uhličitého (CO2) na oxid uhoľnatý (CO), dôležitý stavebný kameň pre syntetické palivá. Ich proces nastavil nový štandard znížením času konverzie z 24 hodín na iba 15 minút.

„Konverzia CO2 na CO je v súčasnosti horúcou témou na riešenie klimatických zmien, ale konvenčné techniky mali veľké úskalia, ktorým sme sa chceli venovať,“ povedal Liu Tengyi z WPI-AIMR na univerzite Tohoku. „Materiály boli drahé, nestabilné, mali obmedzenú selektivitu a trvalo dlho, kým sa pripravili. Jednoducho by nebolo možné ich použiť v skutočnom priemyselnom prostredí.“ (Univerzita Tohoku, viac na scitechdaily.com)

Formula 1, jeden z najprestížnejších a najpopulárnejších motoristických športov na svete, sa v posledných rokoch predovšetkým zameriava na otázky životného prostredia. S napätím sa sleduje, (suite…)

V rokoch 1985 až 1989 bolo pozorované oteplenie o 0,06 °C za desaťročie, zatiaľ čo od roku 2019 do roku 2023 teplota morského povrchu vzrástla o 0,27 °C za desaťročie. To naznačuje, že povrchové teploty mora rastú od roku 2019 4,5-krát rýchlejšie ako na konci 80. rokov.

Štúdia vypočítala mesačnú priemernú globálnu teplotu morského povrchu pomocou globálnych satelitných dátových záznamov vytvorených prostredníctvom iniciatívy ESA Climate Change Initiative (CCI). Súbor údajov využíval pozorovania z 20 infračervených rádiometrov na palubách satelitov vrátane ESA ERS-1, ERS-2, Envisat, Copernicus Sentinel-3 a dvoch mikrovlnných rádiometrov z rokov 1980 až 2023, aby poskytli globálne presný teplotný trend. (Plus sur esa.int)

V roku 2024 boli zaznamenané najrýchlejšie ročné nárasty koncentrácií CO₂ od začiatku priameho merania a najvyššie hladiny metánu (CH₄) a oxidu dusného (N₂O) v histórii pozorovaní. Tento rekordný rast viedol k prekonaniu hranice 1,5 °C dočasne už v roku 2024 a zvýšeniu radiatívneho nútenia skleníkovými plynmi o viac ako 50 % od roku 1990. Dopady zahŕňajú extrémne výkyvy počasia, globálne otepľovanie oceánov a významné zdravotné riziká pre ekosystémy aj ľudí. Hlavným zdrojom emisií zostáva spaľovanie fosílnych palív a masívne lesné požiare, pričom svetové uhlíkové emisie dosiahli nové maximum bez známok spomalenia. Dosiahnutie Parížskych cieľov vyžaduje okamžité a hlboké znižovanie emisií, ochranu prírodných zásobníkov uhlíka a nasadenie zachytávania a ukladania CO₂.

📈 Rekordné nárasty skleníkových plynov

V období od 1. januára 2023 do 1. januára 2024 vzrástla globálna koncentrácia CO₂ o 2,83 ± 0,08 ppm, čo je jedno z najvyšších ročných zvýšení v meracej histórii NOAA od roku 1958 NOAA Global Monitoring Laboratory.
Atmosférická hladina CO₂ dosiahla v roku 2023 približne 420 ppm, teda 151 % predindustriálnej úrovne z roku 1750 World Meteorological Organization. Metán (CH₄) zaznamenal 265 % predindustriálnych hladín a oxid dusný (N₂O) 124 %, čo spolu s CO₂ tvoria väčšinu nárastu radiatívneho nútenia World Meteorological Organization.
Medzi rokmi 2022 a 2024 došlo k najväčšiemu dvojročnému prírastku koncentrácie CO₂ na observatóriu na Mauna Loa v histórii meraní, čo odráža akcelerujúcu rýchlosť nárastu NOAA.

🩺 Dopad na zdravie Zeme a ľudské zdravie

Zvýšené radiatívne nútenie skleníkovými plynmi od roku 1990 do roku 2023 vzrástlo o 51,5 %, čo zosilňuje otepľovanie planéty a extrémne počasie library.wmo.int.
Rok 2024 sa stal najteplejším v histórii pozorovaní NOAA, s odchýlkou +1,29 °C nad priemerom 1901–2000 ncei.noaa.gov.
Zvýšené teploty prispievajú k častejším a intenzívnejším vlnám horúčav, ktoré podľa WHO zvyšujú úmrtnosť na kardiovaskulárne a respiračné ochorenia.
Otepľovanie oceánov – zadržiavanie 90 % nadbytočného tepla Zemského systému – vedie k stúpaniu hladín morí, okysľovaniu vody a poškodzovaniu koralových útesov ncei.noaa.gov.

🔥 Hlavné príčiny nárastu

Dominantným zdrojom je spaľovanie uhlia, ropy a zemného plynu, ktoré vypúšťa milióny ton CO₂ denne. Rozsiahle lesné požiare, čiastočne vyvolané extrémnymi horúčavami a suchom, tiež zvyšujú emisie metánu a CO, pričom v roku 2023 emisie z lesných požiarov prekonali 10‑ročný priemer o 16 %. Negatívnu spätnú väzbu prináša aj tání permafrostu, z ktorého sa uvoľňuje starodávny organický uhlík v podobe metánu a CO₂ recherche.noaa.gov.
K nárastu emisií prispieva aj globálny nárast využívania a úniku metánu z ropných a plynárenských sietí NOAA Global Monitoring Laboratory.

⚠️ Historické medzníky a alarmujúce hodnoty

Koncentrácie CO₂ sú dnes najvyššie za posledných minimálne 800 000 rokov, čo potvrdila WMO na základe ľadových vrtných jadier. Prvýkrát v záznamoch dočasne prekročila globálna teplota hranicu 1,5 °C nad predindustriálom v roku 2024, čo vyvolalo obavy o udržanie Parížskej dohody. Za posledných 175 rokov nebola zaznamenaná takáto súhra extrémnych teplôt, ktorá by akcelerovala stratu ľadovcov a stúpanie hladín oceánov.

🛠️ Cesta k náprave

Medzinárodné dohody musia zaviesť právne záväzné a ambiciózne ciele znižovania emisií fosílnych palív, vrátane postupného ukončenia uhoľnej energetiky World Meteorological Organization.
Ochrana a obnova lesov, mokradí a iných prírodných uhlíkových zásobníkov sú nevyhnutné pre zachytenie stovák miliónov ton CO₂ ročne. Technológie zachytávania uhlíka (CCS) a priameho odstraňovania CO₂ z atmosféry (DAC) musia byť nasadené priemyselne a masívne financované library.wmo.int.
Krízový presun k obnoviteľným zdrojom energie – slnko, vietor, geotermálna energia – si vyžaduje biliónové investície a politickú vôľu v každej krajine NOAA.

⏳ Rekordné nárasty skleníkových plynov v kombinácii s extrémnym otepľovaním roku 2024 predstavujú jasný signál, že Zem sa blíži k nebezpečným klimatickým prahom. Bez okamžitej a rozsiahlej globálnej akcie, ktorá spočíva v znižovaní emisií, ochrane prírodných zásobníkov a technologických inováciách, sa riziko nezvratných zmien – od stúpania hladín morí až po masívne zdravotné krízy – exponenciálne zvyšuje. Čas na konanie je teraz. Printemps

Rok 2024 bol v Európe najteplejším zaznamenaným rokom s výraznými rozdielmi medzi východom a západom v klimatických podmienkach. Správa o európskom stave klímy (ESOTC) 2024 , ktorú spoločne zverejnila služba Copernicus Climate Change Service a Svetová meteorologická organizácia (WMO), ponúka jedinečný pohľad na minuloročnú klímu v Európe, ktorý presahuje teploty, aby sa pozrel na širokú škálu premenných a tém. (Plus sur climat.copernicus.eu)

Dokument predstavuje metodologické usmernenia pre výpočet uhlíkovej stopy priemyselných batérií (CFB-IND). Jeho cieľom je poskytnúť základ pre presadzovanie požiadaviek uvedených v článku 7 (suite…)

Mestá v celej Európe čelia zvyšujúcim sa rizikám záplav, horúčav, búrok a požiarov – ale účinná adaptácia začína porozumením. Nová séria rýchlych príručiek o prírodných nebezpečenstvách, ktorú vyvinuli Mission Projects REGILIENCE, IMPETUS, ARSINOE a TransformAr, poskytuje jasné a použiteľné informácie na podporu miestnych a regionálnych orgánov pri príprave, reagovaní a budovaní odolnosti voči týmto hrozbám.

Každá príručka sa zameriava na konkrétne nebezpečenstvo a predstavuje praktický a dostupný obsah vrátane infografiky, kontrolných zoznamov, prípadových štúdií a kľúčových zdrojov. Tieto užívateľsky prívetivé nástroje sú navrhnuté tak, aby premenili vedomosti na činy – počnúc novo vydanou príručkou Flash Floods, ktorá je k dispozícii v deviatich jazykoch. ( Plus sur climat-adapt.eea.europa.eu)

Dokument sa zaoberá konceptom saturácie pôdneho organického uhlíka (SOC) a navrhuje nový index rizika SOC pre európske poľnohospodárske pôdy. V úvode sa zdôrazňuje význam pôdy ako (suite…)

Hoci konkrétne čísla ešte neboli zverejnené, na základe predchádzajúcich svetových výstav možno očakávať, že celková uhlíková stopa EXPO 2025 sa bude pohybovať v rozsahu stoviek tisíc až niekoľkých miliónov ton CO₂ ekvivalentu. Napríklad EXPO 2020 v Dubaji malo odhadovanú uhlíkovú stopu približne 1,5 milióna ton CO₂.​

Prístupy k znižovaniu uhlíkovej stopy

Organizátori EXPO 2025 v Osake plánujú viaceré opatrenia na minimalizáciu environmentálneho dopadu:​

• Uhlíkovo neutrálne pavilóny: Mnohé krajiny, vrátane Českej republiky, sa zaviazali k uhlíkovej neutralite svojich pavilónov.

• Udržateľné stavebné materiály: Použitie recyklovateľných a ekologických materiálov pri výstavbe pavilónov.​

• Efficacité énergétique: Dôraz na využívanie obnoviteľných zdrojov energie a energeticky úsporné technológie.​

• Virtuálne zapojenie: Možnosť virtuálnej návštevy výstavy prostredníctvom AR a VR technológií, čím sa zníži potreba cestovania a s tým spojené emisie. ​

Tieto opatrenia sú súčasťou širšej snahy EXPO 2025 prispieť k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja (SDGs) a podporiť prechod k „super inteligentnej spoločnosti“ (Society 5.0).

EXPO 2025 Osaka – odhad uhlíkovej stopy

Základné údaje:

• Miesto: Yumeshima, umelý ostrov v Osake

• Dátum: 13. apríl – 13. október 2025 (6 mesiacov)

• Očakávaný počet návštevníkov: ~28 miliónov

• Rozloha areálu: ~155 ha (1,55 km²)

• Téma: „Designing Future Society for Our Lives“

• Cieľ: čo najviac udržateľné EXPO, s uhlíkovo neutrálnymi pavilónmi

---

1. Doprava návštevníkov

Predpokladajme, že 80 % návštevníkov priletí letecky:

• 22,4 milióna osôb × 1,5 t CO₂e/let (priemer) = ~33,6 milióna ton CO₂e

→ Tento údaj tvorí najväčšiu časť uhlíkovej stopy a bude sa značne líšiť podľa pôvodu návštevníkov a podielu virtuálnej účasti.

---

2. Výstavba a infraštruktúra

• Pavilóny, dopravné siete, energetika atď.

• Odhadovaná zastavaná plocha: ~1,5 mil. m²

• Emisie z výstavby: 750 – 1 500 kg CO₂e/m²

→ ~1 – 2 milióny ton CO₂e

---

3. Prevádzka počas výstavy (6 mesiacov)

• Energia, voda, klimatizácia, odpady

• Použitie obnoviteľných zdrojov predpokladané len sčasti

→ Odhad: 100 000 – 250 000 ton CO₂e

---

4. Pavilóny a technológie

• Priemerne: 150 – 200 krajín

• Odhad pre 150 pavilónov (10 000 – 20 000 ton CO₂e/pavilón) → ~2 – 3 milióny ton CO₂e

(Znížené vďaka uhlíkovo neutrálnym pavilónom – napr. Česko, Japonsko, Rakúsko…)

---

Celkový odhad uhlíkovej stopy EXPO 2025 Osaka:

---

Ako to vyzerá v kontexte?

• EXPO 2025 Osaka bude mať pravdepodobne najvyššiu uhlíkovú stopu v histórii EXPO, hlavne kvôli leteckej doprave.

• Avšak, ak sa podarí vysoký podiel virtuálnej účasti, efektívnejšie stavebné technológie, compensation un obnoviteľné zdroje, môže sa výrazne znížiť.

Globálne potravinové systémy sú zodpovedné za približne jednu tretinu emisií skleníkových plynov spôsobujúcich otepľovanie planéty každý rok. Poľnohospodárstvo je tiež zďaleka najväčšou hnacou silou odlesňovania  a straty biodiverzity. Produkcia menšieho množstva mäsa, používanie menšieho množstva syntetických hnojív, zastavenie plytvania potravinami a integrácia prírody do fariem patria medzi spôsoby, ktoré podľa vedcov môžu znížiť škody na životnom prostredí spôsobené výrobou potravín.

Niektorí kritici týchto prístupov však poukazujú na možné kompromisy, ako napríklad nižšie výnosy v porovnaní s „konvenčnými“ formami intenzívneho poľnohospodárstva.

Na opis týchto spôsobov hospodárenia „priateľskejšieho ku klíme“ sa používajú rôzne výrazy.

Niektoré z týchto praktík majú stanovené definície a sú založené na dôkazoch, zatiaľ čo iné sú módne slová , ktorých význam sa líši v závislosti od zdroja. Mnohí zdieľajú podobné prístupy. (Plus sur carbonbrief.org)

 

Európska rada dnes formálne prijala smernicu „stop‐the‐clock“. Toto rozhodnutie nadväzuje na schválenie návrhu Európskym parlamentom, ktoré sa uskutočnilo 3. apríla 2025, pričom väčšinou hlasov (suite…)

Učňovské systémy môžu významne prispieť k zelenej transformácii tým, že vybavia mladých ľudí a dospelých potrebnými zručnosťami, postojmi a vedomosťami pre udržateľné hospodárstvo a spoločnosť. Učňovské vzdelávanie s jeho silnou zložkou odbornej prípravy na pracovisku poskytuje solídny technický základ, prierezové zručnosti a postoje, ktoré sú kľúčové pre dlhodobú úlohu odborného vzdelávania a prípravy (VET) pri zabezpečovaní pracovnej sily a zručností pre zelenú transformáciu.

Praktické kroky potrebné na „ozelenenie“ učňovského vzdelávania zahŕňajú:

• Integrácia zelených prvkov do existujúcich učebných plánov a kvalifikácií. Toto môže zahŕňať modulárne prístupy v krátkodobom horizonte, zavedenie zelených prvkov naprieč predmetmi a povolaniami, alebo rozvoj komplexných prístupov podporujúcich trvalú a hlbokú zmenu.
• Aktualizácia alebo vytvorenie nových profilov povolaní tak, aby odrážali zručnosti potrebné pre zelenú transformáciu. Je potrebné rozumieť zručnostiam požadovaným v zelenej transformácii a rozhodnúť, či budú pokryté novými alebo existujúcimi špecializáciami a na akej úrovni.
• Engagement des parties prenantes na rôznych úrovniach riadenia (národná, sektorová, regionálna, školská) a naprieč všetkými typmi a úrovňami VET. Obzvlášť dôležité je zapojenie zamestnávateľských a zamestnaneckých združení na regionálnej a lokálnej úrovni. Je potrebné vytvoriť jasné mandáty a zodpovednosti a spolurozhodovacie právomoci pre všetky kľúčové zainteresované strany.
• Pravidelná a štruktúrovaná výmena informácií v rôznych fázach rozhodovacieho a návrhového procesu. Dôležité sú aj možnosti spätnej väzby zdola nahor (od spoločností alebo ich skupín) a vstup a podpora výskumných a technických orgánov.
• Zabezpečenie systemickej flexibility (napr. kvalifikácie a učebné plány, voliteľné predmety, regionálne adaptačné zóny). Možnosť pridávať zelené učenie ako jednotky alebo moduly k existujúcim kvalifikáciám alebo ako voliteľné predmety uľahčuje proces „ozelenenia“ VET.
• Posilnenie spolupráce medzi VET školami a spoločnosťami. Platformy spolupráce medzi VET školami, odbornými združeniami, komorami, ako aj mimovládnymi organizáciami a miestnymi/regionálnymi orgánmi alebo vysokoškolskými a výskumnými zariadeniami môžu pomôcť prekonať výzvy. Táto spolupráca môže prispieť k „ozeleneniu“ učňovského vzdelávania využitím trojuholníka učiteľ – inštruktor – učeň, aktualizáciou učebných plánov (niekedy iniciovanou samotnými učňami), poskytovaním usmernenia pre inštruktorov v spoločnostiach un zapojením zainteresovaných strán ekosystému zručností na podporu škôl a spoločností.
• Podpora učňov, aby sa stali aktívnymi činiteľmi zmeny tým, že im bude poskytnutý priestor na vyjadrenie záujmu, zdieľanie vedomostí a experimentovanie.
• Využívanie existujúcich mechanizmov riadenia zručností a platforiem zainteresovaných strán na aktualizáciu obsahu odbornej prípravy.
• Vytváranie partnerstiev na úrovni implementácie, ktoré stavajú na princípoch riadenia zručností.
• Podpora podnikateľských zručností v kontexte zelenej transformácie.
• Zabezpečenie odbornej prípravy v podnikoch.
• Využitie regionálnych a sektorových prístupov na riešenie nedostatkov zelených zručností.
• Využitie finančných prostriedkov EÚ na testovanie nových partnerstiev a iniciatív v oblasti „ozelenenia“ učňovského vzdelávania.

Príklady z praxe ukazujú, že adaptácia učňovského vzdelávania v súvislosti so zelenou transformáciou prebieha v kontexte pravidelných a štruktúrovaných procesov aktualizácie programov, pričom sociálni partneri, zástupcovia sektorov a externí výskumní experti prispievajú k zavádzaniu nových učňovských programov alebo k aktualizácii existujúcich. Záujem samotných učňov môže tiež iniciovať aktualizáciu učebných plánov smerom k udržateľnosti. Printemps

---

Slovník kľúčových pojmov

• Anticipácia zručností (Skills anticipation): Strategické hodnotenie súčasných a budúcich potrieb zručností na trhu práce pomocou systematických metód s cieľom identifikovať medzery a nedostatky v zručnostiach.
• Európska zelená dohoda (European Green Deal – EGD): Komplexná stratégia rastu Európskej únie, ktorej cieľom je dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 prostredníctvom prechodu na udržateľné hospodárstvo.
• Inteligentná správa zručností (Smart skills governance): Riadiace štruktúry a procesy, ktoré prepájajú rôzne úrovne správy a zainteresované strany s cieľom efektívne reagovať na meniace sa potreby zručností.
• Just Transition (Spravodlivá transformácia): Princíp zabezpečenia, že prechod na zelené hospodárstvo prebehne spravodlivo a nikto nebude zanechaný vzadu, pričom sa zohľadňujú sociálne a ekonomické dôsledky pre pracovníkov, komunity a regióny.
• Mikroosvedčenia (Microcredentials): Krátke, cielené formy vzdelávania, ktoré potvrdzujú získanie špecifických vedomostí, zručností alebo kompetencií.
• Odborné vzdelávanie a príprava (Vocational Education and Training – VET): Vzdelávanie a príprava, ktoré vybavuje jednotlivcov zručnosťami a vedomosťami potrebnými pre konkrétne povolania alebo skupiny povolaní.
• Ozelenenie (Greening): Proces adaptácie hospodárstva, spoločnosti a vzdelávania na environmentálnu udržateľnosť a prechod na zelené technológie a postupy.
• Reskilling (Prekvalifikovanie): Nadobudnutie nových zručností, ktoré umožňujú pracovníkom zmeniť povolanie alebo sektor.
• Upskilling (Zvyšovanie kvalifikácie): Zlepšenie existujúcich zručností alebo nadobudnutie dodatočných zručností v rámci súčasného povolania alebo sektora.
• Validácia predchádzajúceho vzdelania (Validation of prior learning): Proces uznávania vedomostí, zručností a kompetencií, ktoré jednotlivec získal mimo formálneho vzdelávacieho systému (napr. prostredníctvom neformálneho vzdelávania alebo skúseností).
• Zelené zručnosti (Green skills): Vedomosti, schopnosti a kompetencie potrebné pre rozvoj a podporu environmentálne udržateľného hospodárstva a spoločnosti.

Globálne emisie CO ₂ v roku 2024 vzrástli o 0,9 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom a dosiahli 36,3 Gt CO ₂ . Tieto prebiehajúce emisie ďalej vyčerpávajú zostávajúce uhlíkové rozpočty, pričom niektoré odhady naznačujú, že rozpočet 1,5 °C bude prekročený v priebehu nasledujúcich 5 rokov – a možno už bol.

Kľúčové body

• Globálne emisie dosahovali v priemere 99,3 Mt CO ₂ za deň, pričom najväčší nárast pochádzal z Indie a Ruska a mierny pokles z Číny.
• Globálny rozvoj nefosílnej energie vzrástol o 6,2 %, čo zodpovedá odhadovaným emisiám 9,8 Gt CO ₂ v rozsahu 4 (tj eliminovaných) v roku 2024.
• 0 – 205 Gt CO ₂ zostáva z uhlíkového rozpočtu na obmedzenie otepľovania na 1,5 °C, čo naznačuje, že povolené emisie už boli prekročené alebo by sa mohli vyčerpať do 5,1 roka; Z rozpočtu 2 °C zostáva 860 – 955 Gt CO2 , ktorý by sa mohol vyčerpať v priebehu 21,3 – 23,7 rokov (s pravdepodobnosťou 67 %).

(Zhu Deng, Biqing Zhu, Zhu Liu, viac na nature.com)

Influence znečistenia životného prostredia a klimatických zmien predstavuje v súčasnosti závažný problém s rozsiahlymi dôsledkami pre veterinárne a súvisiace odvetvia. Tieto environmentálne (suite…)

Celui-ci praktická príručka o predvídaní zručností, vyvinutá v spolupráci s UNESCO-UNEVOC, sa zameriava na spravodajstvo o zručnostiach a odborné vzdelávanie a prípravu (VET) pre zelenú transformáciu. Zdôrazňuje (suite…)

Európska únia (EÚ) zvažuje nový plán, ktorý má pomôcť splniť jej klimatický cieľ do roku 2040. Podľa zdrojov môže Európska komisia povoliť krajinám využívať medzinárodné uhlíkové kredity podľa článku 6 Parížskej dohody. Išlo by o veľkú zmenu oproti súčasnému pravidlu EÚ, ktoré hovorí, že ciele v oblasti klímy sa musia dosiahnuť len pomocou domácich opatrení. (Jennifer L, plus sur carboncredits.com)