Nový výskum naznačuje, že ak sa globálna teplota zvýši o viac než 3°C nad predindustriálnu úroveň počas tohto storočia, môže dôjsť k zníženiu globálneho HDP až o 40 %. Tieto zistenia predstavujú zásadný posun v chápaní ekonomických dôsledkov klimatických zmien, pretože tradičné ekonomické modely doteraz podceňovali vplyv extrémnych poveternostných udalostí a narušenia globálnych dodávateľských reťazcov.
Prečo sú ekonomické dôsledky oveľa závažnejšie?
Podľa novej analýzy vykonanej skupinou vedcov z Austrálie a publikovanej v prestížnom časopise Environmental Research Letters sa globálne otepľovanie nad 3°C prejaví nielen zvýšenou frekvenciou extrémnych poveternostných udalostí – ako sú silné búrky, záplavy či dlhodobé suchá – ale aj vážnymi dopadmi na medzinárodné obchodné siete a dodávateľské reťazce. Tieto extrémne javy môžu spôsobiť „kaskádové“ narušenie výrobných procesov, čo následne vedie k výraznému poklesu ekonomickej aktivity.
Prepojenie miestnych a globálnych škôd
Kým tradičné modely sa zameriavali prevažne na lokálne účinky zmeny klímy, nový prístup zdôrazňuje prepojenosť globálnej ekonomiky. Ak napríklad extrémne suchá zasiahnu hlavné poľnohospodárske oblasti, nie je to len lokálna strata – celosvetové dodávateľské reťazce a trhy môžu utrpieť, čo povedie k výraznému poklesu príjmov a životnej úrovne v mnohých krajinách.
Možnosti zmiernenia a adaptácie
Výskum tiež zdôrazňuje, že už aj relatívne miernejšie oteplenie, okolo 2°C, môže viesť k zníženiu HDP na obyvateľa o približne 16 %, čo je stále alarmujúce číslo. Preto je nevyhnutné, aby vlády a medzinárodné organizácie okamžite prijali ambiciózne politiky na znižovanie emisií skleníkových plynov a zároveň investovali do adaptácie na nevyhnutné zmeny. Medzi kľúčové opatrenia patrí zavedenie jednotnej uhlíkovej ceny, podpora nízkouhlíkových technológií a zlepšenie infraštruktúry na zvládanie extrémnych poveternostných udalostí.
Výzva pre medzinárodnú spoluprácu
Hoci výskum poukazuje na obrovské riziká, zároveň ponúka aj nádeju – s dôrazom na rýchle a koordinované medzinárodné opatrenia je možné obmedziť globálne otepľovanie na úrovne, ktoré minimalizujú ekonomické škody. Odborníci varujú, že každé odkladanie opatrení len zvyšuje budúce náklady a znižuje možnosti adaptácie, čo môže viesť k dlhodobému a nezvratnému poškodeniu globálnej ekonomiky.
Nové analýzy jasne naznačujú, že bez okamžitého a ambiciózneho zásahu čelíme vážnym ekonomickým rizikám, ktoré by mohli dramaticky znížiť životnú úroveň miliárd ľudí. Ak chceme ochrániť našu globálnu ekonomiku a budúce generácie, je potrebné konať už dnes. Printemps
Glosár kľúčových pojmov
- Integrované hodnotiace modely (IAMs): Modely, ktoré spájajú poznatky z rôznych disciplín (napr. klimatológia, ekonómia, energetika) s cieľom analyzovať zložité otázky, ako je zmena klímy a jej hospodárske dôsledky, a hodnotiť rôzne politické opatrenia.
- Funkcia škôd: Matematický vzťah v IAMs, ktorý kvantifikuje ekonomické škody (zvyčajne ako percentuálny pokles HDP) v závislosti od úrovne globálneho oteplenia.
- SSP (Shared Socioeconomic Pathways): Scenáre budúceho socioekonomického vývoja, ktoré sa používajú v klimatických modeloch na projekciu budúcich emisií skleníkových plynov a následných klimatických zmien. SSP1-2.6 predstavuje scenár s nízkymi emisiami, zatiaľ čo SSP5-8.5 predstavuje scenár s veľmi vysokými emisiami.
- CMIP6 (Coupled Model Intercomparison Project Phase 6): Šiesta fáza rozsiahleho medzinárodného projektu porovnávania klimatických modelov, poskytujúca štandardizovaný súbor klimatických projekcií.
- Ekonometrické modely: Štatistické modely používané na odhadovanie vzťahov medzi ekonomickými premennými a inými faktormi, v tomto prípade medzi hospodárskym rastom a poveternostnými podmienkami.
- Globálne počasie: V kontexte článku sa týka priemerov poveternostných premenných (najmä teploty a zrážok) na celom svete.
- Lokálne počasie: Poveternostné podmienky špecifické pre danú krajinu alebo región.
- DICE (Dynamic Integrated Climate-Economy): Jeden z najznámejších IAMs, ktorý vytvoril William Nordhaus, používaný na analýzu nákladov a prínosov opatrení proti zmene klímy a na odhadovanie optimálnej úrovne znižovania emisií.
- Welfare-optimálna klimatická politika: Klimatická politika, ktorá maximalizuje celkovú spoločenskú blahobyt, zohľadňujúc náklady na znižovanie emisií a prínosy odvrátenia klimatických škôd.
- Uhlíková cena: Cena, ktorá sa platí za emisie oxidu uhličitého alebo iných skleníkových plynov, s cieľom internalizovať externality spojené s ich vypúšťaním a motivovať k znižovaniu emisií.