Grónska ľadová pokrývka momentálne pokrýva viac ako 1,7 milióna štvorcových kilometrov, čo ju robí najväčšou sladkovodnou nádržou na severnej pologuli. Od 80. rokov minulého storočia stratila viac než bilión ton ľadu, pričom posledné desaťročie sa rýchlosť topenia zvýšila šesťnásobne. Nedávna štúdia odhalila, že aktuálne sa každú hodinu stratí priemerne 30 miliónov ton ľadu.
Topenie ľadu spôsobuje stúpanie hladín morí a zmeny slanosti oceánov, čo ovplyvňuje morský ekosystém aj pobrežné komunity, s predpoveďou nárastu hladiny o 7 metrov pri úplnom roztopení ľadového štítu. Výskum publikovaný v The Cryosphere identifikoval bod zlomu, pri ktorom strata ľadu môže byť nezvratná, čo by viedlo k úplnému roztopeniu Grónska. Tento bod zlomu je spojený so zvýšením globálnej teploty o 3,4 °C, pričom aktuálna priemerná teplota v roku 2024 prekročila 1,5 °C nad predindustriálnymi úrovňami.
Výskumníci zistili, že topografia a nadmorská výška hrájú kľúčovú úlohu v bilancii hmotnosti ľadu. Ak rýchlosť topenia prekoná izostatickú úpravu krajiny, môže dôjsť k takmer úplnej strate ľadového pokrývky Grónska. Okrem toho, strata ľadu znižuje albedo povrchu, čo zvyšuje absorbovanie slnečného žiarenia a urýchľuje topenie.
Štúdia tiež poukázala na dôležitosť západného okraja grónskeho ľadu, ktorý môže stabilizovať celý ľadový štít, ak zostane v pobrežnej oblasti s vysokou topografiou. Udržanie tohto okraja je kľúčové pre zabránenie úplnej straty ľadovej pokrývky.
Výskumníci varujú, že klimatické zmeny nás približujú k bodom zlomu, a preto je nevyhnutné pokračovať v úsilí o zmiernenie zmien klímy, aby sa predišlo prekročeniu nebezpečných teplotných prahov. Printemps