Implementácia cieľa EÚ v oblasti klímy do roku 2040: Stavebné bloky a opatrenia

Dokument je správou o implementácii klimatického cieľa EÚ do roku 2040 a identifikuje hlavné stavebné kamene a opatrenia potrebné na dosiahnutie 90% zníženia emisií skleníkových plynov (GHG) v porovnaní s rokom 1990. Správa zdôrazňuje, že dosiahnutie cieľa do roku 2040 je nevyhnutné pre dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 a následné dosiahnutie záporných emisií.

Kľúčové body správy:

• Základné stavebné kamene: Správa identifikuje niekoľko kľúčových stavebných kameňov pre dosiahnutie cieľa do roku 2040:
  • Zníženie spotreby energie: Očakáva sa zníženie hrubej dostupnej energie o približne 30 % medzi rokmi 2021 a 2040. Najväčšie zníženie sa očakáva v doprave, nasledované priemyslom a obytnými a terciárnymi sektormi.
  • Dostupnosť zelenej elektriny: Elektrifikácia dopravy, budov a priemyslu si vyžaduje rozsiahle množstvá zelenej elektriny. Dokument uvádza, že je nevyhnutné zvýšiť úložnú kapacitu, keďže systémy sú postavené na obnoviteľnej energii.
  • Dostupnosť udržateľnej biomasy: Predpokladá sa, že použitie biomasy a odpadu sa zvýši o 30 % v scenároch IA S2 a S3, čo predstavuje približne 20 % hrubej dostupnej energie v roku 2040. Správa však upozorňuje na neistotu dostupnosti biomasy v tomto rozsahu a na potenciálne negatívne dopady na ekosystémy a biodiverzitu.
  • Dostupnosť zeleného vodíka: Rýchle zvýšenie spotreby vodíka sa predpokladá, dosahujúc 55-95 Mtoe do roku 2040 v scenároch S1-S2-S3. Produkcia zeleného vodíka je však zatiaľ v počiatočných štádiách.
  • Zachytávanie a ukladanie uhlíka (CCS) a využitie (CCU): CCS hrá významnú úlohu v scenároch IA, pričom ročné zachytávanie uhlíka sa pohybuje od menej ako 100 MtCO2 v scenári S1 po približne 350 MtCO2 ročne v scenári S3 do roku 2040.
  • Odstraňovanie uhlíka: Odstraňovanie uhlíka z atmosféry prostredníctvom prírodných a priemyselných metód je kľúčové, pričom sa očakáva dosiahnutie až 400 Mt CO2. Správa však upozorňuje na klesajúce schopnosti prirodzených „sinkov“ a neistoty týkajúce sa priemyselných metód odstraňovania uhlíka.
  • Financovanie a investície: Správa zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť dostatočné financovanie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.
• Sektorové opatrenia: Správa sa zaoberá aj konkrétnymi opatreniami v jednotlivých sektoroch:
  • Transport: Emisie z dopravy musia klesnúť o 73 %, pričom domáca doprava musí klesnúť o 82 % do roku 2040. To si vyžaduje rozsiahlu elektrifikáciu cestnej dopravy, prechod na ekologickejšie spôsoby dopravy a zníženie objemu dopravy. Podiel batériových elektrických vozidiel by mal vzrásť na 57-58 % v roku 2040.
  • Budovy: Na dosiahnutie cieľov zníženia emisií je potrebná kombinácia opatrení, vrátane stanovenia minimálnych štandardov energetickej hospodárnosti (MEPS) a rekonštrukčných povinností pre obytné budovy, zvyšovania ročného nárastu energie z obnoviteľných zdrojov a ukončenie inštalácie nových kotlov na fosílne palivá.
  • Priemysel: Na dosiahnutie cieľov je kľúčová elektrifikácia priemyselných procesov, ktorá si vyžaduje rozsiahle investície do infraštruktúry. Okrem toho je potrebné zlepšiť obehové hospodárstvo a efektívnosť využívania materiálov.
  • Poľnohospodárstvo: Zníženie emisií z poľnohospodárstva si vyžaduje zníženie počtu hospodárskych zvierat, zmenu stravovacích návykov a daňové opatrenia na mäso a mliečne výrobky. Technické opatrenia majú len obmedzený potenciál na zníženie emisií z chovu hospodárskych zvierat.
  • Énergétique: Správa zdôrazňuje, že je nevyhnutné znížiť hrubé emisie z energetického sektora približne o 100% do roku 2040. Kľúčovými opatreniami sú rozširovanie využívania obnoviteľnej energie, využívanie jadrovej energie a udržiavanie systému obchodovania s emisiami (ETS).
• Dôležitosť dopytových opatrení: Správa poukazuje na to, že dopytové opatrenia (napr. obehové hospodárstvo, udržateľnejšia spotreba, zníženie plytvania potravinami) sú nevyhnutné na zníženie rizika, že ponukové opatrenia nebudú dostatočné.

Záverom, správa zdôrazňuje, že dosiahnutie klimatického cieľa EÚ do roku 2040 vyžaduje rozsiahle a koordinované úsilie v rôznych sektoroch, pričom je nevyhnutná rýchla implementácia existujúcich a nových opatrení un zároveň je potreba zohľadniť environmentálne, sociálne a ekonomické dopady. Správa tiež poukazuje na to, že mnohé technológie potrebné na dosiahnutie cieľa sú ešte stále v počiatočnej fáze vývoja a ich rozsiahle nasadenie si vyžaduje značné investície a politickú podporu. Printemps

Slovník Kľúčových Pojmov

• BECCS (Bioenergy Carbon Capture and Storage): Technológia zachytávania a ukladania CO2 z biomasy.
• BEV (Battery-electric vehicles): Batériové elektrické vozidlá.
• CBAM (Carbon Boarder Adjustment Mechanism): Mechanizmus uhlíkového vyrovnania na hraniciach, ktorého cieľom je zabrániť úniku uhlíka.
• CCS (Carbon Capture and Storage): Technológia zachytávania a ukladania oxidu uhličitého.
• CCU (Carbon Capture and Utilisation): Zachytávanie a využívanie oxidu uhličitého, napríklad pri výrobe palív.
• CDR (Carbon Dioxide Removal): Odstraňovanie oxidu uhličitého z atmosféry.
• CO2e (Carbon dioxide equivalents): Ekvivalenty oxidu uhličitého, jednotka používaná na porovnanie rôznych skleníkových plynov.
• DACCS (Direct Air Carbon Capture and Storage): Zachytávanie CO2 priamo zo vzduchu a jeho ukladanie.
• ECL (European Climate Law): Európsky klimatický zákon, ktorý stanovuje právny rámec pre klimatickú politiku EÚ.
• EED (Energy Efficiency Directive): Smernica o energetickej účinnosti, ktorá stanovuje ciele pre zlepšenie energetickej účinnosti.
• EJ (Exajoules): Jednotka energie.
• ENTSO-E (European Network of Transmission System Operators for Electricity): Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav elektrickej energie.
• ENTSO-G (European Network of Transmission System Operators for Gas): Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav plynu.
• EPBD (Energy Performance of Buildings Directive): Smernica o energetickej hospodárnosti budov, stanovujúca energetické normy pre budovy.
• EU ETS (European Emissions Trading System): Európsky systém obchodovania s emisiami.
• GAE (Gross Available Energy): Hrubá dostupná energia.
• GHG (Greenhouse gas): Skleníkové plyny.
• HGV (Heavy goods vehicles): Ťažké nákladné vozidlá.
• IA (Impact Assessment): Posúdenie vplyvu.
• ICE (Internal combustion engine): Spaľovací motor.
• LULUCF (Land Use, Land-Use Change and Forestry): Sektor využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesníctva.
• Mtoe (Million tonnes of oil equivalent): Milión ton ropného ekvivalentu.
• NECPs (National Energy and Climate Plans): Národné plány v oblasti energetiky a klímy, ktoré stanovujú národné ciele v oblasti klímy.
• NZIA (Net Zero Industry Act): Akt o priemysle s nulovými emisiami.
• RFNBOs (Renewable fuels of non-biological origin): Obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu, napríklad e-palivá.
• RED (Renewable Energy Directive): Smernica o obnoviteľných zdrojoch energie, stanovuje ciele podielu obnoviteľných zdrojov.
• RRF (Recovery and Resilience Facility): Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti.
• SAFs (Sustainable Aviation Fuels): Udržateľné letecké palivá.
• STEP (Strategic Technologies for Europe Platform): Strategické technológie pre Európsku platformu.
• TEN-E (Trans-European Networks for Energy): Transeurópske siete pre energetiku.
• TYNDPs (Ten-Year Network Development Plans): Desaťročné plány rozvoja siete.
• ZEVs (Zero-emission vehicles): Vozidlá s nulovými emisiami.