Les gaz à effet de serre réchauffent la planète

Outre le gaz à effet de serre le plus connu, le dioxyde de carbone (CO2), il existe d'autres substances, comme le méthane et le protoxyde d'azote, qui contribuent de manière significative au réchauffement climatique et au changement climatique sur Terre. CO2 tvorí zhruba dve tretiny otepľovania v dôsledku skleníkových plynov.

Metán (CH4) je druhým najvýznamnejším skleníkovým plynom, za ktorým stojí ľudská činnosť. Približne 40 % metánu pochádza z prírody, najmä mokradí, ale zvyšných 60 % vzniká v dôsledku ľudských činností, ako sú poľnohospodárstvo, využívanie fosílnych palív a spracovanie odpadu. Metán má počas 20 rokov viac ako 80-násobne silnejší otepľovací účinok než CO2, avšak jeho životnosť v atmosfére je kratšia. To z neho robí strategický cieľ pri snahách obmedziť krátkodobé globálne otepľovanie. Zníženie emisií metánu by mohlo mať významný okamžitý chladiaci efekt, ak by klesli jeho koncentrácie v atmosfére. Napriek globálnym záväzkom mnohých krajín, vrátane EÚ a USA, nie sú aktuálne trendy emisií optimistické. Medzinárodný tím vedcov pod vedením Global Carbon Project uviedol, že hladiny metánu stúpajú rýchlejšie ako akýkoľvek iný významný skleníkový plyn a sú teraz 2,6-násobne vyššie než v predindustriálnej dobe.

Oxid dusný (N2O) je tretím hlavným skleníkovým plynom, pričom jeho účinnosť v otepľovaní je takmer 300-krát vyššia ako CO2. Emisie oxidu dusného pochádzajú hlavne z používania syntetických hnojív a maštalového hnoja v poľnohospodárstve, no tiež z priemyselnej činnosti, odpadových vôd či fosílnych palív, ale aj z prirodzených zdrojov ako pôda a oceány. Podľa štúdie publikovanej v časopise Nature v roku 2020 globálne emisie oxidu dusného spôsobené ľudskou činnosťou, predovšetkým aplikáciou dusíka do poľnohospodárskej pôdy, vzrástli za posledných 40 rokov o 30 %. Účinné riešenie problému spočíva vo zvýšení efektívnosti využívania hnojív.  Zníženie emisií N2O by sa mohli dosiahnuť znížením používania hnojív len na 20 % svetovej ornej pôdy, najmä vo vlhkých subtropických oblastiach.

Fluórované plyny (PFC, HFC a SF6), nachádzajúce sa v chladničkách, klimatizáciách či elektrických rozvodniach, majú extrémne vysoký skleníkový účinok aj pri malých množstvách. SF6, používaný v elektrických transformátoroch, má 24 000-násobne silnejší skleníkový efekt než CO2 počas 100-ročného obdobia. Montreal Protokol z roku 1987, ratifikovaný 195 krajinami, už výrazne znížil množstvo freónov v atmosfére, ďalšieho fluórovaného plynu ohrozujúceho ozónovú vrstvu. V roku 2016 bola v rámci dohody z Kigali dohodnutá aj postupná eliminácia HFC. EÚ sa minulý rok zaviazala postupne zakázať predaj zariadení obsahujúcich fluórované plyny, ako sú HFC, do roku 2050. (Co2AI )