ESG Legislatíva

Platforma EÚ pre trvalo udržateľné financovanie vypracovala správu o použiteľnosti a údajoch s cieľom zjednodušiť taxonómiu EÚ na podporu trvalo udržateľného financovania. Správa, ktorá bola vypracovaná vo februári 2025, (viac…)

Taxonómia v kontexte ESG (Environmental, Social, and Governance – Environmentálne, Sociálne a Riadiace faktory) predstavuje systematický klasifikačný rámec, ktorý slúži na identifikáciu, kategorizáciu a hodnotenie ekonomických aktivít podľa ich vplyvu na životné prostredie, spoločnosť a riadenie podnikov. Cieľom taxonómie je poskytnúť jednotné kritériá pre to, čo sa považuje za udržateľné alebo zelené, aby sa predišlo tzv. „greenwashingu“ (klamlivé prezentovanie produktov alebo aktivít ako ekologických).

V Európskej únii bola vytvorená Európska taxonómia pre udržateľné financie, ktorá je kľúčovým nástrojom v oblasti udržateľných investícií. Táto taxonómia definuje:

Šesť environmentálnych cieľov:

1. Zmiernenie zmeny klímy

2. Adaptácia na zmenu klímy

3. Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov

4. Prechod na obehové hospodárstvo, prevencia odpadu a recyklácia

5. Prevencia a kontrola znečistenia

6. Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov

– Kritériá pre sociálne a riadiace aspekty, ktoré zahŕňajú dodržiavanie ľudských práv, pracovných podmienok, boja proti korupcii a transparentnosti riadenia.

Aby mohla byť ekonomická aktivita klasifikovaná ako udržateľná podľa taxonómie, musí spĺňať tri hlavné podmienky:

1. Významný prínos k aspoň jednému z uvedených environmentálnych cieľov.

2. Neškodiť výrazne žiadnemu z ostatných cieľov (princíp „Do No Significant Harm“).

3. Dodržiavať minimálne sociálne a riadiace ochranné opatrenia, ako sú napríklad smernice OECD pre nadnárodné spoločnosti a zásady OSN o podnikaní a ľudských právach.

Účel taxonómie v ESG:

– Pre investorov: Poskytuje jasné a porovnateľné informácie o tom, do akej miery sú ich investície udržateľné, čím podporuje informované rozhodovanie a smerovanie kapitálu do ekologických a sociálne zodpovedných projektov.

– Pre spoločnosti: Umožňuje im hodnotiť a zlepšovať svoje činnosti vzhľadom na udržateľnosť, čo môže zvýšiť ich atraktivitu pre investorov a zlepšiť ich reputáciu.

– Pre regulátorov: Slúži ako nástroj na vytváranie politík a regulácií, ktoré podporujú prechod k udržateľnému hospodárstvu.

Význam taxonómie:

Taxonómia v ESG je kľúčovým krokom smerom k štandardizácii pojmov a metodík v oblasti udržateľnosti. Pomáha predchádzať nesúladom a nejasnostiam spôsobeným rôznymi interpretáciami toho, čo znamená „udržateľný“ alebo „zelený“. Tým podporuje transparentnosť na finančných trhoch a prispieva k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody a Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj.

Táto definícia by mala poskytnúť jasný obraz o tom, čo predstavuje taxonómia v ESG a aký je jej význam v súčasnom ekonomickom a environmentálnom kontexte. Ak máš ďalšie otázky alebo potrebuješ podrobnejšie informácie, rád ti pomôžem. JaroR

Európska komisia radikálne zjednoduší ekologické predpisy EÚ v snahe naštartovať bojujúci európsky priemysel a konkurovať rýchlejšie rastúcim ekonomikám v Ázii a Amerike. Von der Leyen začiatkom tohto mesiaca uviedla, že spustí legislatívny postup na zjednodušenie troch hlavných environmentálnych zákonov EÚ z posledného mandátu: Smernicu o podávaní správ o podnikovej udržateľnosti , Smernicu o povinnej starostlivosti o udržateľnosti podnikov a Taxonómiu EÚ . (MARIANNE GROS, Viac na politico.eu)

Dokument s názvom „Oznámenie Komisie o výklade niektorých ustanovení smernice 2013/34/EÚ (smernica o účtovníctve), smernice 2006/43/ES (smernica o audite), nariadenia (EÚ) č. 537/2014 (nariadenie o audite), smernice 2004/109/ES (smernica o transparentnosti), delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/2772 (prvý súbor európskych štandardov pre podávanie správ o udržateľnosti, „prvý delegovaný akt ESRS“) a nariadenia (EÚ) 2019/2088 (nariadenie o zverejňovaní informácií o udržateľnom financovaní, „SFDR“) pokiaľ ide o podávanie správ o udržateľnosti“ poskytuje objasnenie niektorých právnych ustanovení týkajúcich sa podávania správ o udržateľnosti.

Hlavným cieľom dokumentu je uľahčiť implementáciu nových požiadaviek na podávanie správ o udržateľnosti, ktoré zaviedla smernica o podávaní správ o udržateľnosti podnikov (CSRD), do existujúcich právnych predpisov. Dokument obsahuje:

• Slovník relevantných pojmov: Definuje kľúčové pojmy súvisiace s podávaním správ o udržateľnosti, ako sú „smernica o účtovníctve“, „ESRS“, „správa o udržateľnosti“ a „výkaz o udržateľnosti“.
• Prehľad požiadaviek CSRD: Stručne popisuje nové požiadavky na podávanie správ o udržateľnosti zavedené smernicou CSRD.
• Podrobné pokyny k špecifickým aspektom podávania správ o udržateľnosti: Dokument je štruktúrovaný do sekcií s často kladenými otázkami (FAQ), ktoré sa venujú rôznym témam:
  • Rozsah pôsobnosti a dátumy uplatňovania: Kto je povinný podávať správy o udržateľnosti a odkedy.
  • Pravidlá oslobodenia od povinnosti: Kedy je podnik oslobodený od podávania správ o udržateľnosti.
  • ESRS: Ktoré štandardy ESRS by mali podniky používať a ako by mali podávať správy o svojom hodnotovom reťazci.
  • Zverejňovanie informácií podľa článku 8 nariadenia o taxonómii: Ako zahrnúť zverejňovanie informácií podľa článku 8 nariadenia o taxonómii do výkazu o udržateľnosti.
  • Požiadavky na jazyk a formát: V akom jazyku a formáte by sa mala správa o udržateľnosti vypracovať a zverejniť.
  • Dohľad: Ktoré orgány sú zodpovedné za dohľad nad dodržiavaním požiadaviek na výkaz o udržateľnosti.
• Požiadavky na overovanie správ o udržateľnosti: Kto môže overovať správy o udržateľnosti a aké sú podmienky overovania.
• Požiadavky na podniky z tretích krajín: Ako sa vzťahujú požiadavky na podávanie správ o udržateľnosti na podniky z tretích krajín.
• SFDR: Ako súvisia informácie o nehmotnom majetku a ukazovatele SFDR s podávaním správ o udržateľnosti.

Je dôležité poznamenať, že tento dokument slúži len ako pomôcka pri implementácii relevantných právnych predpisov. Nezavádza žiadne nové práva ani povinnosti a nie je záväzným výkladom práva EÚ. JaroR 

Tento dokument poskytuje praktický návod na dobrovoľné zavádzanie štandardov IFRS S1 a IFRS S2 pre spoločnosti. Tieto štandardy, vydané Medzinárodnou radou pre štandardy udržateľnosti (ISSB), poskytujú spoločnostiam globálny rámec na zverejňovanie informácií o rizikách a príležitostiach súvisiacich s udržateľnosťou, ktoré sú relevantné pre investorov. Dokument vysvetľuje rôzne aspekty uplatňovania štandardov, vrátane prechodových úľav a princípov proporcionality, ktoré umožňujú spoločnostiam postupne začleniť tieto štandardy do svojej praxe. Taktiež sa zaoberá tým, ako spoločnosti môžu komunikovať svoj pokrok v zavádzaní týchto štandardov a ako sa môžu opierať o už existujúce rámy pre zverejňovanie informácií o udržateľnosti. JaroR

Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (IFRS) 25. septembra zverejnili  príručku.

Sumár ESG legislatívy na úrovni Európskej únie obsahuje niekoľko kľúčových právnych predpisov a nariadení, ktoré sa zameriavajú na udržateľné investície, zverejňovanie udržateľnosti, zelené dlhopisy a začlenenie ESG faktorov do rôznych ekonomických a finančných postupov:

Tieto legislatívne iniciatívy zdôrazňujú snahu EÚ podporovať environmentálne udržateľné ekonomické aktivity, zvyšovať transparentnosť a zodpovednosť firiem a finančného sektora v ich prístupu k trvalej udržateľnosti.

(Viac na co2news.sk/esg_legislativa)

Sumár ESG legislatívy na úrovni Európskej únie obsahuje niekoľko kľúčových právnych predpisov a nariadení, ktoré sa zameriavajú na udržateľné investície, zverejňovanie udržateľnosti, zelené dlhopisy a začlenenie ESG faktorov do rôznych ekonomických a finančných postupov:

Tieto legislatívne iniciatívy zdôrazňujú snahu EÚ podporovať environmentálne udržateľné ekonomické aktivity, zvyšovať transparentnosť a zodpovednosť firiem a finančného sektora v ich prístupu k trvalej udržateľnosti.

(Viac na co2news.sk/esg_legislativa)

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2139 zo 4. júna 2021, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 stanovením technických kritérií preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy, a na určenie toho, či daná hospodárska činnosť výrazne nenarúša plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov (Text s významom pre EHP).

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. januára 2022.

Toto nariadenie stanovuje technické kritériá preskúmania na určenie, či hospodárska činnosť významne prispieva k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy, a či výrazne nenarúša plnenie iných environmentálnych cieľov.

• Nariadenie zdôrazňuje, že technické kritériá by mali zohľadňovať povahu a rozsah hospodárskej činnosti, odvetvie, a či je činnosť prechodnou alebo podpornou.
• V prípade niektorých činností s technicky zložitými prvkami, overenie splnenia technických kritérií preskúmania môže vyžadovať nezávislú tretiu stranu.
• Nariadenie uznáva, že niektoré činnosti, ako napríklad lesníctvo, obnova mokradí a výroba programov, môžu prispieť k adaptácii na zmenu klímy poskytovaním adaptačných riešení.
• Dôležité je, aby technické kritériá preskúmania neovplyvňovali existujúce environmentálne, zdravotné, bezpečnostné a sociálne požiadavky stanovené v práve EÚ a vnútroštátnom práve.
• Nariadenie nadobúda účinnosť 20 dní po uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie a uplatňuje sa od 1. januára 2022.

Nariadenie obsahuje príklady technických kritérií preskúmania pre rôzne činnosti, vrátane:

Lesníctvo:

• Zavedenie plánu zalesňovania a následného plánu obhospodarovania lesov.
• Analýza prínosov pre klímu, ktorá preukazuje zníženie emisií skleníkových plynov.
• Minimalizácia používania hnojív a zákaz používania hnoja.
• Zákaz degradácie pôdy s vysokými zásobami uhlíka.
• Monitorovanie a overovanie súladu s kritériami nezávislým certifikačným orgánom.

Ochrana a obnova životného prostredia:

• Obnova mokradí
• Používanie minimálneho množstva hnojív a zákaz používania hnoja.
• Predchádzanie používaniu škodlivých chemických látok.

Priemysel:

• Výroba hliníka
• Výroba železa a ocele
• Výroba vodíka
• Výroba sadzí

Doprava:

• Podpora používania ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými alebo nízkymi emisiami.
• Podpora vnútrozemskej a námornej osobnej vodnej dopravy s nízkymi emisiami.

Energetika:

• Podpora prečerpávacích vodných elektrární spĺňajúcich kritériá udržateľného využívania vodných zdrojov.

Stavebníctvo:

• Podpora inštalácie, údržby alebo opravy energeticky efektívnych zariadení v budovách.

Nariadenie ďalej uvádza všeobecné kritériá zásady „výrazne nenarušiť“ vo vzťahu k:

• Udržateľnému využívaniu a ochrane vodných a morských zdrojov.
• Prechodu na obehové hospodárstvo.
• Prevencia a kontrole znečisťovania.

Nariadenie tiež definuje podporné činnosti, ktoré samy o sebe nemusia významne prispievať k zmierneniu zmeny klímy, ale umožňujú iným činnostiam znižovať emisie skleníkových plynov. Tieto činnosti musia spĺňať špecifické technické kritériá preskúmania.

Nariadenie je komplexným dokumentom s množstvom detailných technických informácií, preto je vhodné pre podrobnejšie informácie konzultovať celý text nariadenia a jeho príloh.

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2023/2486 z 27. júna 2023, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 stanovením technických kritérií preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k udržateľnému využívaniu a ochrane vodných a morských zdrojov, prechodu na obehové hospodárstvo, prevencii a kontrole znečisťovania alebo ochrane a obnove biodiverzity a ekosystémov, a na určenie toho, či táto hospodárska činnosť výrazne nenarúša plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov, a ktorým sa mení delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2178, pokiaľ ide o osobitné zverejňovanie informácií o týchto hospodárskych činnostiach

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. januára 2024.

Toto nariadenie stanovuje technické kritériá preskúmania na identifikáciu hospodárskych činností, ktoré významne prispievajú k dosiahnutiu environmentálnych cieľov EÚ. Tieto ciele sú:

• Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov
• Prechod na obehové hospodárstvo
• Prevencia a kontrola znečisťovania
• Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov

Nariadenie zdôrazňuje dôležitosť hierarchie odpadového hospodárstva v obehovom hospodárstve, pričom uprednostňuje predchádzanie vzniku odpadu, prípravu na opätovné použitie a recykláciu. Zároveň zdôrazňuje úlohu digitálnych riešení, ako sú digitálne pasy výrobkov, pri zlepšovaní sledovateľnosti materiálov a transparentnosti v environmentálnom monitorovaní.

Nariadenie zavádza špecifické kritériá pre rôzne kategórie hospodárskych činností v prílohách I až IV. Pre každú činnosť sú definované kritériá „významný prínos“ a „výrazne nenarušiť“. Kritériá „výrazne nenarušiť“ zabezpečujú, aby činnosti významne neohrozovali dosiahnutie iných environmentálnych cieľov.

Nariadenie tiež mení delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2178, aby sa zohľadnil rozšírený rozsah zverejňovania informácií o hospodárskych činnostiach prispievajúcich k environmentálnym cieľom. Zároveň sa zavádzajú zmeny na riešenie technických a právnych nezrovnalostí v delegovanom nariadení (EÚ) 2021/2178.

Dôležité je, že nariadenie umožňuje postupné uplatňovanie, aby podniky mali dostatok času na posúdenie svojich činností a splnenie povinností v oblasti podávania správ. Nariadenie bude pravidelne preskúmavané a v prípade potreby menené, aby sa zohľadnil vývoj v oblasti vedy, technológií a politík.

Nariadenie je rozsiahle a komplexné a obsahuje detailné technické kritériá pre širokú škálu činností.

Poskytnuté zdroje neobsahujú informácie o tom, aký typ súhrnu by mal byť vytvorený. Prosím o upresnenie, aký druh súhrnu požadujete, napríklad:

• Stručný prehľad hlavných bodov
• Zhrnutie pre konkrétne odvetvie
• Zhrnutie zamerané na konkrétny environmentálny cieľ
• Súhrn určený pre konkrétnu cieľovú skupinu (napr. podniky, investori)

Poskytnutie týchto informácií umožní vytvoriť súhrn, ktorý čo najlepšie splní vaše potreby.

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2178 zo 6. júla 2021, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 o upresňovaní obsahu a informácií, ktoré majú zverejnené podniky, ktoré sa vzťahujú na 19a alebo 29a smernice 2013 /34/EÚ, pokiaľ ide o environmentálne udržateľné činnosti, a upresnenie metodiky plnenia uvedenej povinnosti zverejňovania (Text s významom pre EHP).

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 a upresňuje:

• Obsah a prezentáciu informácií, ktoré musia zverejňovať podniky, na ktoré sa vzťahuje článok 19a alebo 29a smernice 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o environmentálne udržateľné hospodárske činnosti.
• Metodiku, ktorú musia podniky použiť na splnenie tejto povinnosti zverejňovania.

Nariadenie zavádza špecifické kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI) pre finančné a nefinančné podniky a stanovuje metodiku ich výpočtu.

Nefinančné podniky musia zverejniť KPI týkajúce sa:

• obratu
• kapitálových výdavkov
• prevádzkových výdavkov

Tieto KPI vyjadrujú, aký podiel ich činností je zosúladený s taxonómiou environmentálne udržateľných činností. Musia tiež zverejniť rozčlenenie týchto KPI podľa environmentálnych cieľov, ku ktorým ich činnosti prispievajú.

Finančné podniky (správcovia aktív, úverové inštitúcie, investičné spoločnosti a poisťovne a zaisťovne) musia zverejňovať špecifické KPI relevantné pre ich obchodný model.

Nariadenie stanovuje aj pravidlá zverejňovania informácií spoločné pre všetky podniky.

Nariadenie nadobúda účinnosť 20 dní po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Povinnosť zverejňovania KPI sa pre nefinančné podniky začína 1. januára 2023 a pre finančné podniky 1. januára 2024.

Komisia preskúma uplatňovanie nariadenia do 30. júna 2024 a posúdi najmä potrebu zmien v súvislosti so zahrnutím expozícií voči ústredným vládam, centrálnym bankám a podnikom, ktoré nezverejňujú nefinančné informácie.

Smernica Corporate Sustainability Reporting Directive (CSRD)  2022/2464, zverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie 16. decembra 2022, rozširuje okruh podnikov, ktoré musia oznamovať informácie o udržateľnosti, a vyžaduje, aby Európska komisia prijala povinné európske štandardy pre podávanie správ o udržateľnosti ako delegované akty. S cieľom podporiť konvergentný dohľad nad podávaním správ o udržateľnosti emitentmi, na ktoré sa vzťahuje smernica o transparentnosti, CSRD poveruje ESMA, aby vydal usmernenia o dohľade nad podávaním správ o udržateľnosti príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

Dňa 15. decembra 2023 ESMA v súlade s článkom 16 ods. 2 nariadenia o ESMA uverejnil konzultačný dokument (CP) s navrhovaným návrhom usmernení o presadzovaní informácií o udržateľnosti (GLESI).

• Cieľom nariadenia je zlepšiť vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikmi. To má priniesť prospech občanom, sporiteľom, odborovým zväzom a zástupcom zamestnancov, ktorí budú mať prístup k relevantným informáciám a budú sa môcť lepšie zapájať do sociálneho dialógu. Sporitelia, ktorí chcú investovať udržateľným spôsobom, budú mať k dispozícii viac informácií.
• Nariadenie rozširuje povinnosť vykazovať informácie o udržateľnosti aj na ďalšie kategórie podnikov. Okrem veľkých podnikov, ktoré sú subjektmi verejného záujmu, sa to týka aj všetkých veľkých podnikov a podnikov s výnimkou mikropodnikov, ktorých cenné papiere sú obchodované na regulovanom trhu v EÚ. Dôvodom je rastúci záujem investorov a občianskej spoločnosti o informácie o udržateľnosti.
• Povinnosť vykazovať informácie o udržateľnosti sa vzťahuje aj na podniky z tretích krajín, ktorých cenné papiere sú obchodované na regulovanom trhu v EÚ. Cieľom je uspokojiť potreby investorov a zabezpečiť rovnaké podmienky pre spoločnosti pôsobiace na vnútornom trhu EÚ. Tieto podniky musia poskytnúť informácie o svojom vplyve na sociálne a environmentálne otázky.
• Malé a stredné podniky s výnimkou mikropodnikov, ktorých cenné papiere sú obchodované na regulovanom trhu v EÚ, musia tiež zverejňovať informácie o udržateľnosti. Toto opatrenie má chrániť investorov a zabezpečiť prístup menších kótovaných podnikov k finančnému kapitálu.
• Nariadenie zavádza pojem „dvojitá významnosť“. Podniky musia vykazovať informácie o svojom vplyve na ľudí a životné prostredie (vplyv podniku), ako aj o tom, ako aspekty udržateľnosti ovplyvňujú podnik (riziká pre podnik).
• Dôležitou súčasťou vykazovania informácií o udržateľnosti je aj proces náležitej starostlivosti. Podniky musia identifikovať, monitorovať a riešiť skutočné a potenciálne nepriaznivé vplyvy svojich činností na ľudí a životné prostredie.
• Nariadenie stanovuje štandardy pre vykazovanie informácií o udržateľnosti. Tieto štandardy by mali zohľadňovať existujúce právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia a sociálnych otázok. Mali by byť zrozumiteľné a porovnateľné.
• Vykazovanie informácií o udržateľnosti by malo byť predmetom uistenia. Spočiatku sa bude vyžadovať uistenie na základe limitovaného overenia. Následne sa prejde na uistenie na základe primeraného overenia.
• Členské štáty musia zabezpečiť, aby boli informácie o udržateľnosti verejne dostupné. Podniky, ktorých cenné papiere nie sú obchodované na regulovanom trhu, musia zverejniť svoju správu o hospodárení v elektronickom formáte.
• Členské štáty môžu zaviesť opatrenia na podporu malých a stredných podnikov pri uplatňovaní štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti.
• Nariadenie stanovuje aj sankcie za nedodržanie povinností v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) o taxonómii 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Text s významom pre EHP).

Toto nariadenie nadobúda platnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Články 4, 5, 6 a 7 a článok 8 ods. 1, 2, a 3 sa uplatňujú: a) od 1. januára 2022, pokiaľ ide o environmentálne ciele uvedené v článku 9 písm. a) a b); a b) od 1. januára 2023, pokiaľ ide o environmentálne ciele uvedené v článku 9 písm. c) až f). Článok 4 sa neuplatňuje na systémy stimulov založené na certifikátoch, ktoré existujú už pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia a ktorými sa stanovujú požiadavky na finančné produkty, ktorých cieľom je financovať udržateľné projekty.

Toto nariadenie stanovuje kritériá na určenie, či sa hospodárska činnosť považuje za environmentálne udržateľnú. Cieľom je stanoviť mieru environmentálnej udržateľnosti investície. Nariadenie sa zameriava na presmerovanie kapitálových tokov do udržateľných investícií s cieľom dosiahnuť udržateľný a inkluzívny rast.

Hlavné body nariadenia:

• Nariadenie sa vzťahuje na opatrenia prijaté členskými štátmi alebo EÚ, ktoré stanovujú požiadavky pre účastníkov finančného trhu, emitentov finančných produktov a podnikových dlhopisov, ktoré sa prezentujú ako environmentálne udržateľné.
• Definuje pojem „environmentálne udržateľná investícia“ ako investíciu do hospodárskych činností, ktoré možno podľa tohto nariadenia označiť za environmentálne udržateľné.
• Stanovuje šesť environmentálnych cieľov:
  • Zmiernenie zmeny klímy
  • Adaptácia na zmenu klímy
  • Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov
  • Prechod na obehové hospodárstvo
  • Prevencia a kontrola znečisťovania
  • Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov
• Podrobne popisuje, čo znamená „významne prispievať“ k dosiahnutiu každého z týchto cieľov.
• Taktiež definuje, čo sa považuje za „výrazné narušenie“ plnenia týchto cieľov.
• Zavádza „minimálne záruky“, ktoré musia podniky dodržiavať, aby sa ich činnosti mohli považovať za environmentálne udržateľné. Tieto záruky sa týkajú ľudských a pracovných práv.
• Stanovuje požiadavky na „technické kritériá preskúmania“, ktoré sa použijú na posúdenie, či hospodárska činnosť spĺňa podmienky na to, aby sa označila za environmentálne udržateľnú.
• Zavádza Platformu pre udržateľné financovanie, ktorá bude poskytovať Komisii poradenstvo ohľadom technických kritérií preskúmania a ďalších aspektov nariadenia.
• Určuje povinnosti členských štátov, pokiaľ ide o monitorovanie dodržiavania nariadenia účastníkmi finančného trhu.
• Stanovuje, že členské štáty musia zaviesť opatrenia a sankcie za porušenie nariadenia.
• Upravuje Nariadenie (EÚ) 2019/2088 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb tak, aby bolo v súlade s týmto nariadením.

Nariadenie nadobúda účinnosť 20 dní po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňovanie jednotlivých článkov sa začína v rokoch 2022 a 2023 v závislosti od konkrétneho environmentálneho cieľa.

Nariadenie (EÚ) 2020/852 predstavuje významný krok smerom k dosiahnutiu cieľa klimaticky neutrálnej EÚ do roku 2050. Jeho cieľom je podporiť udržateľné financovanie a zabezpečiť, aby investície smerovali do činností, ktoré majú pozitívny vplyv na životné prostredie.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 (IDD) Insurance Distribution Directive z 20. januára 2016 o distribúcii poistenia (prepracované znenie) Text s významom pre EHP.

IDD je minimálna harmonizačná smernica a jej ustanovenia sú špecifikované v dvoch delegovaných nariadeniach: delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2358 o požiadavkách na dohľad nad produktom a jeho riadenie a delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2359 o informačných požiadavkách a výkone podnikania pravidlá.

V auguste 2021 delegované nariadenie (EÚ) 2021/1257, ktorým sa mení a dopĺňa delegované nariadenie (EÚ) 2017/2358 a (EÚ) 2017/2359, začlenilo faktory udržateľnosti, riziká a preferencie do požiadaviek na dohľad nad produktom a riadenie pre poisťovne a poisťovne. distribútorov, ako aj do pravidiel podnikania a investičného poradenstva pre investičné produkty založené na poistení.

Táto smernica stanovuje pravidlá pre distribúciu poistenia a zaistenia v Európskej únii s cieľom zlepšiť ochranu spotrebiteľa a zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých distribútorov, bez ohľadu na to, či predávajú produkty priamo alebo prostredníctvom sprostredkovateľov.

Smernica sa vzťahuje na:

• poisťovne
• sprostredkovateľov poistenia
• sprostredkovateľov zaistenia
• sprostredkovateľov doplnkového poistenia (s určitými výnimkami)

a na všetky osoby, ktoré poskytujú informácie o poistných produktoch a umožňujú zákazníkom uzatvoriť poistnú zmluvu online.

Smernica nezahŕňa osoby, ktoré poskytujú len príležitostné poradenstvo o poistení v rámci inej odbornej činnosti.

Hlavné body smernice:

• Zápis sprostredkovateľov: Sprostredkovatelia musia byť zapísaní v registri príslušného orgánu v členskom štáte, v ktorom majú bydlisko alebo sídlo.
• Sloboda usadiť sa a poskytovať služby: Sprostredkovatelia môžu pôsobiť v celej EÚ na základe zásady slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby.
• Dohľad: Domovský a hostiteľský členský štát spolupracujú pri dohľade nad sprostredkovateľmi.
• Odborné znalosti a schopnosti: Sprostredkovatelia musia preukázať dostatočné odborné znalosti a schopnosti a absolvovať pravidelnú odbornú prípravu.
• Dobrá povesť: Sprostredkovatelia musia mať dobrú povesť a čistý register trestov.
• Poistenie zodpovednosti: Sprostredkovatelia musia mať poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania.
• Ochrana finančných prostriedkov zákazníkov: Smernica zavádza opatrenia na ochranu finančných prostriedkov zákazníkov pred neschopnosťou sprostredkovateľa.
• Transparentnosť odmien: Sprostredkovatelia musia zákazníkom poskytnúť informácie o svojej odmene.
• Posudzovanie potrieb zákazníka: Predaj poistenia musí byť vždy založený na posúdení potrieb zákazníka.
• Poradenstvo: Ak sa poskytuje poradenstvo, musí byť zákazníkovi predložené osobné odporúčanie.
• Krížový predaj: Smernica upravuje pravidlá krížového predaja, aby sa zabránilo nevýhodným praktikám pre zákazníka.
• Dohľad nad produktmi: Poisťovne musia zabezpečiť, aby poistné produkty spĺňali potreby cieľového trhu.
• Sankcie: Členské štáty musia stanoviť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie za porušenie smernice.

Smernica má za cieľ posilniť ochranu spotrebiteľa a zlepšiť fungovanie vnútorného trhu s poistením. Zavádza prísnejšie pravidlá pre sprostredkovateľov a poisťovne, aby sa zabezpečila transparentnosť a spravodlivosť pri predaji poistných produktov.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1619 (CRD) Capital Requirements Directive  z 31. mája 2024, ktorou sa mení smernica 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o právomoci v oblasti dohľadu, sankcie, pobočky z tretích krajín a environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia. V konsolidovanom znení smernice CRD sa ESG faktorom venuje napríklad článok 3, odsek 1, bod 68 a bod 69; článok 73; článok 74; článok 76; článok 87a; článok 91; článok 98; článok 100; článok 104 (zoznam nepredstavuje taxatívny výpočet).

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Článok 1 bod 44 písm. c) a článok 1 bod 45 písm. c) sa uplatňujú od 29. júla 2024.

Táto smernica sa zameriava na posilnenie integrita finančného systému Únie a harmonizáciu regulačného rámca pre úverové inštitúcie. Zavádza opatrenia na:

• Predchádzanie konfliktom záujmov:
  • Smernica zdôrazňuje nezávislosť príslušných orgánov, ich zamestnancov a členov orgánov správy a riadenia.
  • Zavádza minimálne požiadavky na predchádzanie konfliktom záujmov, ako napríklad čakacie lehoty pre zamestnancov a členov orgánov správy a riadenia pred prijatím do zamestnania u dohliadaných subjektov, zákaz obchodovania s nástrojmi vydanými dohliadanými subjektmi a maximálne obdobie držby pre príslušných členov orgánov správy a riadenia.
  • Zamestnanci a členovia orgánov, na ktorých sa vzťahujú čakacie lehoty, majú nárok na primeranú náhradu.
  • Zavádza sa povinnosť predkladať vyhlásenia o záujmoch pre zamestnancov a členov orgánov správy a riadenia.
• Posilnenie dohľadu nad pobočkami z tretích krajín:
  • Zavádza sa požiadavka na udelenie povolenia pre podniky z tretích krajín, ktoré chcú poskytovať hlavné bankové služby v Únii.
  • Tieto podniky musia zriadiť aspoň pobočku v členskom štáte, ktorá bude mať povolenie v súlade s právom Únie.
  • Smernica stanovuje rámec pre pobočky z tretích krajín, vrátane ich klasifikácie, kapitálovej vybavenosti, požiadaviek na likviditu a vnútornú správu a riadenie.
• Sprísnenie sankcií za porušenie:
  • Smernica vyžaduje od členských štátov, aby stanovili účinné, primerané a odrádzajúce správne sankcie, pravidelné penále a iné správne opatrenia za porušenie smernice a súvisiacich nariadení.
  • Zavádza sa harmonizovaný výpočet celkového čistého ročného obratu na účely stanovenia správnych peňažných sankcií.
  • Smernica umožňuje kumuláciu správnych a trestných sankcií za rovnaké porušenie.
• Posilnenie požiadaviek na riadenie a kontrolu:
  • Zavádzajú sa opatrenia na zabezpečenie rozmanitosti riadiacich orgánov, pokiaľ ide o vek, pohlavie, zemepisný pôvod a vzdelanie a profesionálne skúsenosti.
  • Inštitúcie a finančné holdingové spoločnosti sú zodpovedné za posúdenie vhodnosti členov riadiacich orgánov, ktoré následne overujú príslušné orgány.
  • Zavádza sa možnosť predbežného posúdenia vhodnosti potenciálnych členov riadiacich orgánov.
  • Inštitúcie musia vypracovať individuálne vyhlásenia o zodpovednosti a prehľady povinností pre členov riadiacich orgánov, vrcholového manažmentu a osoby zastávajúce kľúčové funkcie.
• Zjednodušenie a zosúladenie postupov:
  • Smernica objasňuje a zjednodušuje postupy aktivácie vankúša na krytie systémového rizika.
  • Zavádza sa povinnosť zohľadniť zásadu proporcionality pri vypracovávaní technických predpisov a usmernení.

Smernica taktiež upravuje niektoré aspekty týkajúce sa zlúčení a splynutí, rozdelení a významných prevodov aktív a záväzkov.

Nariadenie EP a Rady (EÚ) 2024/1623 (CRR ) Capital Requirements Regulation  z 31. mája 2024, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavky na kreditné riziko, riziko úpravy ocenenia pohľadávky, operačné riziko, trhové riziko a spodnú hranicu pre výstupné hodnoty. V konsolidovanom znení nariadenia CRR sa ESG faktorom venuje napríklad článok 4, odsek 1, bod 52d), 52e), 52f), 52g), 52h), 52i), 154; článok 177; článok 207; článok 208; článok 210; článok 430; článok 433b; článok 449a; článok 501c (zoznam nepredstavuje taxatívny výpočet).

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje od 1. januára 2025. Tieto body článku 1 tohto nariadenia sa však uplatňujú od 9. júla 2024: bod 1 písm. a) bod iv); bod 1 písm. b); body 2, 3 a 4; bod 6 písm. f); bod 8 písm. c); bod 11 týkajúci sa článku 34 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; bod 30 písm. d); bod 34 týkajúci sa článku 104 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; bod 35 písm. a); bod 37 týkajúci sa článku 104c ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; bod 42 týkajúci sa článku 111 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; bod 52 týkajúci sa článku 122a ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; bod 53 týkajúci sa článku 123 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia (EÚ) č. 575/2013; bod 55 týkajúci sa článku 124 ods. 11, 12 a 14 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; bod 56 týkajúci sa článku 126a ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; body 57 a 65; bod 70 písm. c) týkajúci sa článku 143 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; bod 71 písm. b); bod 72 písm. i); bod 75 písm. d); bod 78 písm. e); bod 81; bod 98 písm. b); bod 102 písm. d); bod 104 písm. c); bod 105 písm. c); bod 106 písm. e); bod 135 písm. c); bod 152 písm. b) bod ii); bod 155 týkajúci sa článku 314 ods. 9 a 10, článku 315 ods. 3, článku 316 ods. 3, článku 317 ods. 9 a 10, článku 320 ods. 3, článku 321 ods. 2 a článku 323 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; bod 156 písm. b); bod 159 písm. c) týkajúci sa článku 325c ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; bod 160 písm. c) týkajúci sa článku 325j ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; bod 164 písm. b); bod 178 písm. e); bod 180; bod 182 písm. d); bod 183 písm. c); bod 184 písm. b) bod iii); bod 198 písm. c); bod 201 týkajúci sa článku 383a ods. 4 a 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; bod 204; bod 205 písm. b) bod i); bod 214 písm. a) a c); body 222 a 223; bod 229 týkajúci sa článku 449a ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; body 232, 235, 236 a 238; bod 239 písm. a); bod 242 týkajúci sa článku 495b ods. 2 a 4 a článku 495c ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; body 243, 244, 248 a 249; bod 250 týkajúci sa článku 506 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; bod 251 týkajúci sa článkov 506e a 506f nariadenia (EÚ) č. 575/2013; body 252, 253 a 254.

Toto nariadenie zavádza viaceré zmeny do existujúceho Nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktoré sa týkajú prudenciálnych požiadaviek pre inštitúcie. Zmeny sa zameriavajú na rôzne oblasti, vrátane vlastných zdrojov, rizikových váh, trhového rizika a operačného rizika.

Hlavné zmeny:

• Spodná hranica pre výstupné hodnoty: Zavádza sa mechanizmus na zabezpečenie primeraného rozdelenia vlastných zdrojov s cieľom ochrany úspor. Zároveň sa definujú prechodné obdobia a úpravy pre špecifické typy expozícií, ako sú expozície investičného stupňa voči podnikateľským subjektom bez ratingu a hypotéky s nízkym rizikom.
• Expozície zabezpečené nehnuteľným majetkom: Pokračuje sa v používaní prístupu rozdelenia úverov, avšak s úpravami v súlade so štandardmi Bazilej III. Zavádzajú sa opatrenia na zníženie vplyvu cyklických účinkov na ocenenie nehnuteľného majetku a na zlepšenie transparentnosti pri oceňovaní nehnuteľností.
• Spodné hranice pre vstupné hodnoty: Zavádzajú sa minimálne hodnoty pre vlastné odhady parametrov rizika (pravdepodobnosť zlyhania, strata pri zlyhaní, konverzné faktory úverov), čím sa zabezpečuje obozretná úroveň požiadaviek na vlastné zdroje.
• Trhové riziko: Stanovuje sa jednotný dátum začatia uplatňovania pre požiadavky FRTB (Fundamental Review of the Trading Book) na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje na pokrytie trhového rizika. Pre inštitúcie so stredne veľkým rozsahom činností v obchodnej knihe sa zavádza možnosť používať zjednodušený štandardizovaný prístup.
• Operačné riziko: Nariadenie detailne definuje, čo sa považuje za stratu vyplývajúcu z udalosti operačného rizika, a upravuje metodiku výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje na pokrytie operačného rizika.

Nariadenie zdôrazňuje aj zásadu proporcionality, pričom zohľadňuje rozdiely vo veľkosti a zložitosti inštitúcií.

Dodatočné ustanovenia:

• Definície: Nariadenie rozširuje a upresňuje definície viacerých pojmov, vrátane rizika modelu, expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom, jednoročnej miery zlyhania, MSP, bezpodmienečne zrušiteľného prísľubu.
• Konsolidácia: Upravujú sa pravidlá týkajúce sa konsolidácie dcérskych spoločností, pričom sa príslušným orgánom poskytuje väčšia flexibilita.
• Hedžing: Zavádzajú sa pravidlá pre hedžing devízového rizika podielov kapitálu a upresňuje sa zaobchádzanie s interným hedžingom pri expozíciách voči riziku úpravy ocenenia pohľadávok.
• Prechodné úpravy: Stanovujú sa prechodné obdobia pre implementáciu niektorých zmien, ako sú vyššie spodné hranice pre vstupné hodnoty LGD.

Nariadenie zároveň poveruje EBA (Európsky orgán pre bankovníctvo) vypracovaním viacerých usmernení a regulačných technických predpisov na detailnejšie špecifikovanie niektorých aspektov implementácie.

Záver

Toto nariadenie predstavuje významnú aktualizáciu prudenciálneho rámca pre inštitúcie v EÚ. Jeho cieľom je zvýšiť odolnosť finančného systému a zlepšiť ochranu vkladateľov a investorov.

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1257 (IBIPS) Insurance-Based Investment Products z 21. apríla 2021, ktorým sa menia delegované nariadenia (EÚ) 2017/2358 a (EÚ) 2017/2359, pokiaľ ide o začlenenie faktorov udržateľnosti, rizík ohrozujúcich udržateľnosť a preferencií z hľadiska udržateľnosti do požiadaviek na poisťovne a distribútorov poistenia týkajúcich sa dohľadu nad produktmi a ich správy a do pravidiel výkonu činnosti a investičného poradenstva v oblasti investičných produktov založených na poistení (Text s významom pre EHP)

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 2. augusta 2022.

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1257 upravuje delegované nariadenia (EÚ) 2017/2358 a (EÚ) 2017/2359 s cieľom začleniť faktory udržateľnosti do požiadaviek na poisťovne a distribútorov poistenia. Zmeny sa týkajú dohľadu nad produktmi, ich správy a pravidiel výkonu činnosti a investičného poradenstva v oblasti investičných produktov založených na poistení.

Dôvody pre zmeny:

• Nariadenie reaguje na potrebu prechodu na udržateľnejšie hospodárstvo v súlade s cieľmi Parížskej dohody a Európskej zelenej dohody.
• Cieľom je presmerovať kapitálové toky do udržateľných investícií a zabrániť uviaznutiu aktív.
• Zvýšený dopyt investorov po udržateľných investíciách si vyžaduje zohľadnenie faktorov udržateľnosti a cieľov súvisiacich s udržateľnosťou v rámci požiadaviek na správu produktov.

Hlavné zmeny:

• Povinnosť zohľadňovať faktory udržateľnosti: Poisťovne a sprostredkovatelia poistenia musia zohľadňovať faktory udržateľnosti pri schvaľovaní a správe poistných produktov, najmä tých, ktoré sú určené pre zákazníkov hľadajúcich produkty s udržateľným profilom.
• Identifikácia cieľového trhu: Je potrebné presne určiť, ktorej skupine zákazníkov so špecifickými preferenciami z hľadiska udržateľnosti je produkt určený.
• Transparentná prezentácia faktorov udržateľnosti: Distribútori poistenia musia mať k dispozícii dostatočné informácie o faktoroch udržateľnosti produktu, aby ich mohli transparentne prezentovať zákazníkom.
• Začlenenie preferencií zákazníkov z hľadiska udržateľnosti: Sprostredkovatelia poistenia a poisťovne musia pri poskytovaní investičného poradenstva zohľadniť preferencie zákazníkov z hľadiska udržateľnosti a identifikovať potenciálne konflikty záujmov.
• Rozlišovanie medzi rôznymi úrovňami udržateľnosti: Sprostredkovatelia poistenia a poisťovne musia zákazníkom jasne vysvetliť rozdiely medzi rôznymi investičnými produktmi založenými na poistení a ich úrovňou udržateľnosti.
• Prevencia greenwashingu: Sprostredkovatelia poistenia a poisťovne nesmú prezentovať produkty ako udržateľné, ak v skutočnosti nespĺňajú základné environmentálne a sociálne štandardy.

Nariadenie nadobudlo účinnosť 2. augusta 2022 a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch EÚ.

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1256 z 21. apríla 2021, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2015/35, pokiaľ ide o začlenenie rizík ohrozujúcich udržateľnosť do správy a riadenia poisťovní a zaisťovní (Text s významom pre EHP).

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 2. augusta 2022.

Toto nariadenie mení existujúce delegované nariadenie (EÚ) 2015/35 s cieľom začleniť riziká ohrozujúce udržateľnosť do riadenia a správy poisťovní a zaisťovní. Nariadenie nadobudlo účinnosť 20 dní po zverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie a uplatňuje sa od 2. augusta 2022.

Hlavné body nariadenia:

• Zdôrazňuje dôležitosť prechodu na udržateľné hospodárstvo v súlade s cieľmi Parížskej dohody a Európskej zelenej dohody.
• Definuje „riziko ohrozujúce udržateľnosť“ ako environmentálnu, sociálnu alebo riadiacu udalosť, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť hodnotu investície alebo záväzku.
• Vyžaduje, aby poisťovne a zaisťovne zohľadňovali riziká ohrozujúce udržateľnosť v rámci svojich systémov riadenia a správy, vrátane posudzovania solventnosti.
• Nariaďuje poisťovniam, ktoré zverejňujú informácie o vplyve na faktory udržateľnosti, aby prispôsobili svoje postupy a kontroly.
• Požaduje, aby politiky odmeňovania zohľadňovali začlenenie rizík ohrozujúcich udržateľnosť do systému riadenia rizík.
• Zdôrazňuje, že poisťovne a zaisťovne by mali pri investovaní zohľadňovať riziká ohrozujúce udržateľnosť a preferencie svojich klientov v oblasti udržateľnosti.
• ** Zavádza nové definície**, ako napríklad „faktory udržateľnosti“ a „preferencie z hľadiska udržateľnosti“, a odkazuje na relevantné nariadenia EÚ.
• Mení viaceré články delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35, aby sa do nich explicitne zahrnuli riziká ohrozujúce udržateľnosť.

V podstate toto nariadenie zaväzuje poisťovne a zaisťovne k proaktívnemu prístupu k rizikám ohrozujúcim udržateľnosť, a to ako v ich investičných stratégiách, tak aj v celkovom riadení a správe.

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1254 (MIFID II) Markets in Financial Instruments Directive II z 21. apríla 2021, ktorým sa opravuje delegované nariadenie (EÚ) 2017/565, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o organizačné požiadavky a podmienky výkonu činnosti investičných spoločností, ako aj o vymedzené pojmy na účely uvedenej smernice (Text s významom pre EHP).

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie v podstate opravuje predchádzajúce Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/565, ktoré dopĺňalo Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi. Oprava sa týka najmä organizačných požiadaviek a podmienok výkonu činnosti investičných spoločností.

Dôvodom opravy boli viaceré chyby v pôvodnom texte:

• Nesprávne odkazy na články v rámci Delegovaného nariadenia (EÚ) 2017/565.
• Chyby v krížových odkazoch v prílohe I k tomuto nariadeniu, konkrétne v častiach týkajúcich sa posudzovania klienta, spracovania pokynov, pokynov a transakcií klientov, podávania správ klientom, komunikácie s klientmi a organizačných požiadaviek.

Najdôležitejšou zmenou je nahradenie celej Prílohy I novým textom. Táto príloha obsahuje minimálny zoznam záznamov, ktoré musia investičné spoločnosti viesť v závislosti od povahy ich činností.

Pre lepšiu prehľadnosť je zoznam v prílohe štruktúrovaný do tabuľky s nasledujúcimi stĺpcami:

• Povaha povinnosti: Opisuje oblasť činnosti, ktorej sa záznam týka.
• Typ záznamu: Špecifikuje druh dokumentu alebo informácie, ktorá sa má zaznamenať.
• Zhrnutie obsahu: Stručné zhrnutie informácií, ktoré má záznam obsahovať.
• Odkaz na právne predpisy: Uvádza príslušné články smerníc a nariadení, ktoré ukladajú povinnosť viesť daný typ záznamu.

Príklady typov záznamov, ktoré musia investičné spoločnosti viesť, zahŕňajú:

• Informácie pre klientov
• Zmluvy s klientmi
• Záznamy o posudzovaní vhodnosti a primeranosti investícií
• Záznamy o spracovaní pokynov klientov
• Záznamy o pokynoch klienta a transakciách
• Správy o plnení predpisov
• Záznamy o konflikte záujmov
• Záznamy o vybavovaní sťažností

Nariadenie nadobudlo účinnosť 20. dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.