Main newsSponsored byMost read
Discover

Body zlomu naprieč stupnicami – Zložitosť v sociálnych a ekologických systémoch

Pripojte sa k IIASA, AIMES, Earth Commission, Future Earth a aktivite WCRP Safe Landing Climates Lighthouse na webinári o časových a priestorových mierkach v procesoch tipovania. Tento webinár bude obsahovať dve prednášky, ktoré skúmajú, ako vznikajú a ako sa vyvíjajú body zlomu v sociálnom aj ekologickom kontexte. Webinár sa uskutoční v stredu 22. januára 2025 od 15:30 do 17:00 SEČ. (More on iiasa.ac.at)

Misia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy

Po troch rokoch trvania misie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy komplexný prieskum zhromaždil spätnú väzbu od signatárov charty a kľúčových zainteresovaných strán s cieľom vyhodnotiť jej pokrok a dosah. Prieskum poukazuje na zásadnú úlohu misie pri vybavovaní regiónov a miestnych orgánov nástrojmi a podporou na budovanie odolnosti voči zmene klímy a zároveň identifikuje príležitosti na zlepšenie s cieľom zlepšiť jej dostupnosť a účinnosť.

Kľúčové zistenia zdôrazňujú dôležitosť spolupráce, cielenej podpory a užívateľsky prístupných zdrojov pri riešení výziev, ktoré prináša zmena klímy. S blížiacim sa misijným fórom vo Vroclavi v Poľsku, ktoré ponúka platformu na prezentáciu miestnych akcií a posilnenie angažovanosti v celej Európe, prieskum poukázal na značný záujem respondentov o prezentáciu v tomto rámci. (More on climate-adapt.eea.europa.eu)

Právna aktualizácia ESG na Slovensku

Minulý rok bol charakterizovaný prívalom regulačných zmien v oblasti environmentálnych, sociálnych a riadiacich postupov (ESG), najmä v rámci harmonizácie pravidiel týkajúcich sa klímy, životného prostredia a reportovania v regiónoch strednej a východnej Európy.

Napriek uplynutiu lehoty na transpozíciu smernice o podávaní správ o podnikovej udržateľnosti (EÚ) 2022/2464 (CSRD) v júli 2024, sa niektorým členským štátom EÚ nepodarilo túto smernicu úplne implementovať. Európska komisia iniciovala konanie o porušení predpisov proti 17 členským štátom, vrátane Českej republiky a Rumunska, a rozhodnutie o ďalších krokoch v rámci týchto konaní zatiaľ nie je jasné.

Pozornosť sa teraz sústreďuje na smernicu Corporate Sustainability Due Diligence Directive (EÚ) 2024/1760 (CSDDD), ktorá zaväzuje podniky k rozsiahlym povinnostiam v oblasti due diligence pre ich operácie a dodávateľské reťazce. Lehota na transpozíciu smernice CSDDD je stanovená na 26. júla 2026.

Novely legislatívy v oblasti životného prostredia a ESG v Slovenskej republike

Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA)

Dňa 17. septembra 2024 schválila Národná rada SR novelu zákona, ktorá zefektívňuje a zosúladuje proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) s európskymi normami. Novela jasne rozdeľuje počiatočné kroky skríningu (rozhodnutie o potrebe EIA) a určenie rozsahu hodnotenia (čo by sa malo EIA týkať) od samotného hlavného environmentálneho hodnotenia. Ďalej novela:

Zvyšuje štandardy pre odborníkov vykonávajúcich EIA,

Znižuje administratívne nároky, čím minimalizuje papierovanie,

Zjednodušuje celý proces, aby bol prehľadnejší, rýchlejší a viac zosúladený s právom EÚ.

Zákon o obchodovaní s emisiami

Dňa 18. septembra 2024 schválila Národná rada SR novelu zákona, ktorá zosúladuje slovenskú legislatívu so smernicami EÚ 2023/959 a 2023/958 zameranými na modernizáciu emisného manažmentu. Hlavné úpravy zahŕňajú:

Aktualizáciu kľúčových pojmov týkajúcich sa emisného obchodovania,

Revíziu alokácií bezplatných emisií, aby lepšie odrážali súčasné klimatické ciele,

Nasmerovanie výťažku z aukcií na financovanie nízkouhlíkových iniciatív,

Stanovenie podmienok pre udelenie povolení na vypúšťanie skleníkových plynov,

Definovanie pravidiel platnosti emisných kvót,

– Podporu nízkouhlíkových technológií a jasné vymedzenie zodpovedností vlády v rámci emisného systému.

Plán obnovy pre Európu – Schémy štátnej pomoci v kontexte ESG

Slovenská republika implementuje niekoľko podpôrných schém súvisiacich so ESG (Environmental, Social, Governance) v rámci národného plánu obnovy a odolnosti. Medzi tieto schémy patria napríklad:

Schéma 1: Podpora rozvoja infraštruktúry pre alternatívne palivá a skladovanie elektriny,

Schéma 2: Výroba a skladovanie obnoviteľnej energie,

Schéma 3: Výroba biometánu a dekarbonizácia priemyslu,

Schéma 4: Finančné podmienky a výberové konania na podporu uvedených iniciatív.

Tieto schémy majú za cieľ:

– Podporiť prechod na čistú energiu,

– Zvýšiť energetickú efektívnosť a znížiť uhlíkovú stopu,

– Podporiť inovatívne technológie a ekologicky šetrné podnikanie,

– Zabezpečiť financovanie projektov v rôznych sektoroch prostredníctvom spolupráce s príslušnými ministerstvami.

Novely zákonov a podporné schémy v rámci plánu obnovy pre Európu reflektujú záväzok Slovenskej republiky smerom k udržateľnému rozvoju a bojom proti klimatickej zmene. Harmonizácia s európskymi normami a implementácia ESG princípov sú kľúčové pre zvýšenie environmentálnej ochrany, sociálnej spravodlivosti a efektívneho riadenia podnikateľských procesov. Spring

 

Čo je koncept cirkulárnej ekonomiky a ako prispieva k udržateľnosti?

Cirkulárna ekonomika je ekonomický model, ktorý sa snaží minimalizovať odpad a maximalizovať využitie zdrojov tým, že vytvára uzavretý cyklus, kde produkty, materiály a zdroje sú neustále opakovane využívané. Na rozdiel od tradičnej lineárnej ekonomiky, ktorá sleduje „berie, vyrába, spotrebuje a hádže“, cirkulárna ekonomika sa zameriava na produkty navrhnuté pre dlhú životnosť, ľahkú opravu, recykláciu a opätovné použitie.

Princípy cirkulárnej ekonomiky

1. Redukcia: Minimalizácia množstva používaných zdrojov a energie počas výroby a spotreby.

2. Opätovné použitie: Dlhodobé využívanie produktov a materiálov bez nutnosti ich rozkladania či recyklácie.

3. Recyklácia: Premena odpadov na nové produkty alebo materiály, čím sa znižuje potreba nových zdrojov.

4. Prenájom a zdieľanie: Podpora modelov založených na prenájme alebo zdieľaní produktov namiesto ich vlastníctva, čo zvyšuje využitie a znižuje potrebu nových výrobkov.

Ako cirkulárna ekonomika prispieva k udržateľnosti

1. Zníženie odpadov a emisií

Optimalizácia využívania zdrojov: Efektívnejšie využitie materiálov znižuje množstvo odpadu, ktorý končí na skládkach alebo sa spaľuje, čím sa znižujú emisie skleníkových plynov.

Dlhšia životnosť produktov: Produkty navrhnuté pre dlhú životnosť a jednoduchú opravu znižujú potrebu častých nákupov a produkcie nových výrobkov.

2. Úspora energie a zdrojov

Recyklácia materiálov: Opätovné využívanie materiálov vyžaduje menej energie v porovnaní s ťažbou a spracovaním prvotných surovín.

Efektívne výrobné procesy: Implementácia cirkulárnych princípov vedie k zlepšeniu energetickej efektívnosti a znižovaniu spotreby energie.

3. Podpora inovácií a ekonomického rastu

Nové obchodné modely: Cirkulárna ekonomika povzbudzuje vznik inovatívnych obchodných modelov, ako sú služby na báze prenájmu, zdieľania alebo opätovného použitia.

Prírastok pracovných miest: Recyklačné a opravárenské služby vytvárajú nové pracovné príležitosti v rôznych sektorech.

4. Zvýšenie biodiverzity a ochrana ekosystémov

Zníženie využívania prírodných zdrojov: Menej ťažby a poľnohospodárstva na nové zdroje prispieva k ochrane prírodných ekosystémov a zachovaniu biodiverzity.

Obnova a ochrana prírodných systémov: Podpora zdieľania a opätovného použitia môže viesť k obnove prírodných plôch a zlepšeniu kvality životného prostredia.

Príklady cirkulárnej ekonomiky v praxi

1. Recyklácia a upcyklácia

– Výroba nových produktov z recyklovaných materiálov, ako sú oblečenie vyrobené z recyklovaných plastov alebo papieru.

– Upcyklácia odpadových materiálov na vytváranie unikátnych a hodnotných produktov, napríklad nábytok z paliet.

2. Prenájom a zdieľanie

– Služby na prenájom elektroniky, oblečenia alebo nábytku namiesto ich kúpy.

– Zdieľané automobilové služby a bicyklové systémy, ktoré znižujú potrebu vlastníctva jednotlivých vozidiel.

3. Podpora opraváren a servisov

– Rozvoj opravárenských služieb, ktoré predlžujú životnosť produktov a znižujú potrebu ich výmeny.

– Programy na vrátenie a opätovné využitie starých elektronických zariadení a batérií.

4. Design pre circularitu

– Navrhovanie výrobkov, ktoré sú ľahko rozložiteľné, opraviteľné a recyklovateľné, čím sa zjednodušuje ich rozklad a opätovné využitie materiálov.

Výzvy a prekážky pre cirkulárnu ekonomiku

– Legislatívne a regulačné prekážky: Nedostatok jasných regulácií a štandardov môže sťažovať implementáciu cirkulárnych princípov.

– Finančné bariéry: Počiatočné náklady na prechod na cirkulárne modely môžu byť vysoké, čo bráni malým a stredným podnikom v ich implementácii.

– Zmena spotrebiteľských návykov: Prechod na cirkulárnu ekonomiku vyžaduje zmenu správania a postoja spotrebiteľov, ktorí sú často zvyknutí na konzumné modely.

– Technologické výzvy: Vyžaduje sa vývoj a implementácia nových technológií na efektívnejšiu recykláciu, výrobu a opätovné využitie materiálov.

Cirkulárna ekonomika predstavuje inovatívny prístup k udržateľnému rozvoju, ktorý kombinuje ekonomický rast s ochranou životného prostredia. Prostredníctvom optimalizácie využívania zdrojov, znižovania odpadov a podpory obnoviteľných a efektívnych procesov prispieva k zníženiu emisií skleníkových plynov, úspore energie a ochrane prírodných ekosystémov. Pre úspešnú implementáciu cirkulárnej ekonomiky je nevyhnutné prekonávať existujúce výzvy a podporovať inovácie, ktoré umožnia vytvoriť trvalo udržateľnú budúcnosť pre všetky generácie. Spring

Svetový atlas sucha

World Drought Atlas je rozsiahla publikácia, ktorá skúma problematiku sucha v globálnom meradle. Atlas zdôrazňuje systémový charakter rizík a dopadov sucha a ponúka pohľad na to, ako sú tieto riziká prepojené naprieč sektormi. Poskytuje vodítka pre proaktívne a perspektívne riadenie a adaptáciu sucha.

Atlas sa zaoberá rôznymi aspektmi sucha, vrátane:

  • Dôsledky sucha pre ekosystémy: Zdôrazňuje negatívne dopady sucha na biodiverzitu a zároveň poukazuje na to, ako biodiverzita môže zmierniť dopady sucha na ekosystémy.
  • Ľudská mobilita a sucho: Atlas skúma problematiku presídľovania obyvateľstva v dôsledku sucha a poukazuje na výzvy v porozumení globálnemu obrazu týchto presídlení.
  • Degradácia pôdy a prachové búrky: Dokument identifikuje oblasti s vysokým rizikom degradácie pôdy a popisuje hlavné trasy prenosu púštneho prachu na celom svete.
  • Dopady sucha na domorodé komunity: Atlas zdôrazňuje jedinečnú zraniteľnosť domorodých komunít voči suchu a zároveň vyzdvihuje ich znalosti a nástroje na riešenie tejto problematiky.
  • Úspešné príbehy z celého sveta: Atlas predstavuje úspešné príklady riadenia sucha, od lokálnej až po globálnu úroveň, vrátane príkladu Dominikánskej republiky a jej Národného plánu riadenia sucha.
  • Dôraz na spoluprácu a integráciu: Atlas zdôrazňuje význam medzisektorovej spolupráce a integrácie stratégií riadenia sucha.

Atlas slúži ako nástroj pre tvorcov politík a odborníkov, aby lepšie pochopili komplexnosť sucha a prijali opatrenia na zmiernenie jeho dopadov.

Hlavnými cieľmi atlasu sú:

  • Zvýšiť povedomie o rizikách a dopadoch sucha.
  • Poskytnúť informácie a údaje na podporu rozhodovania.
  • Podporiť spoluprácu a medzinárodnú koordináciu v oblasti riadenia sucha.
  • Propagovať proaktívne a perspektívne prístupy k riadeniu sucha.

World Drought Atlas predstavuje významný krok v úsilí o budovanie odolnosti voči suchu a prispieva k lepšiemu pochopeniu a riadeniu tejto globálnej výzvy. Spring

Slovník kľúčových pojmov

  • Sucho: Predĺžené obdobie neobvykle nízkej dostupnosti vody, vedúce k nerovnováhe medzi jej dostupnosťou, kvalitou a dopytom.
  • Meteorologické sucho: Nedostatok zrážok v porovnaní s dlhodobým priemerom.
  • Hydrologické sucho: Nízke hladiny vody v riekach, jazerách a podzemných vodách.
  • Poľnohospodárske sucho: Nedostatok pôdnej vlhkosti pre rast plodín.
  • Evapotranspirácia: Kombinovaná strata vody z povrchu pôdy výparom a z rastlín transpiráciou.
  • Virtuálna voda: Objem vody, ktorý sa spotrebuje na výrobu tovaru alebo služby.
  • Manažment sucha: Súbor opatrení na zmiernenie negatívnych dopadov sucha.
  • Adaptácia na sucho: Prispôsobenie sa meniacim sa podmienkam sucha s cieľom minimalizovať ich dopady.
  • Zmena klímy: Dlhodobá zmena globálnej klímy, spôsobená ľudskou činnosťou.
  • Degradácia pôdy: Zhoršovanie kvality pôdy, znižovanie jej úrodnosti a schopnosti zadržiavať vodu.

Prístupy k navrhovaniu schém podpory MSP

Dokument poskytuje návod pre regióny z Fondu spravodlivej transformácie (FST), ktoré uvažujú o použití finančných prostriedkov FST na podporné programy pre malé a stredné podniky (MSP). Tieto programy by mohli poskytovať rôzne služby, od finančnej podpory pre inovácie až po prevádzkové poradenstvo a rozvoj kompetencií zamestnancov. Súprava nástrojov sumarizuje hlavné oblasti zamerania týchto programov, poskytuje príklady osvedčených postupov z celej Európy a odporúčania pre návrh programov rozdelené podľa oblastí zamerania. Poskytuje tiež niekoľko všeobecných odporúčaní a ďalších zdrojov pre dodatočné informácie a podporu pri navrhovaní a realizácii týchto programov.

Dokument sa zameriava na päť najbežnejších oblastí zamerania programov podpory MSP:

  • Inkubácia a koučing/mentoring
  • Vzdelávanie a rozvoj kompetencií
  • Konzultačné a poradenské služby
  • Finančná podpora investícií
  • Rovnaké príležitosti pre nedostatočne zastúpené skupiny v pracovnej sile MSP

Dokument obsahuje prípadové štúdie deviatich programov, ktoré sa prekrývajú vo viacerých z týchto piatich oblastí zamerania. Každá časť dokumentu sa venuje jednej z piatich oblastí zamerania, podrobne popisuje niekoľko programov z prípadových štúdií, ktoré pokrývajú danú oblasť zamerania, a syntetizuje odporúčania pre návrh efektívneho programu určeného pre každú oblasť zamerania.

Okrem odporúčaní prispôsobených jednotlivým oblastiam existuje niekoľko všeobecných odporúčaní pre navrhovanie efektívnych regionálnych programov podpory MSP, ktoré by mohli byť obzvlášť relevantné pre úspešné iniciatívy v rámci území FST. Tieto zahŕňajú:

  • Poskytovanie pridanej hodnoty: Nové programy by mali byť navrhnuté tak, aby prinášali pridanú hodnotu, dopĺňali existujúce ponuky a (nadmerne) sa s nimi neprekrývali.
  • Presné zacielenie: Návrh programu by mal zohľadňovať rôzne potreby MSP v rôznych fázach vývoja a presne definovať cieľovú skupinu.
  • Ponúkanie rozmanitosti a možnosti výberu: Presné zacielenie nemusí znamenať, že programy majú len úzky rozsah pôsobnosti.
  • Poskytovanie dostupných informácií: Poradcovia a zdroje by mali byť aspoň (aj) ľahko dostupné online alebo telefonicky.
  • Rýchle spracovanie žiadostí: Časový odstup medzi podaním žiadosti o podporu a jej prijatím by mal byť čo najmenší, aby sa zabezpečila istota pre podniky, ktoré o ňu žiadajú.
  • Udržateľná podpora: Je dôležité vytvoriť základ pre podniky, aby pochopili, aké ďalšie kroky nasledujú po ukončení bezprostrednej podpory, budovania kapacít alebo financovania.
  • Hodnotenie úspechu: Programy by mali zabezpečiť, aby primerane monitorovali a merali výkonnosť v porovnaní so svojimi cieľmi a výsledkami.

Dokument obsahuje aj zoznam dodatočných zdrojov, ktoré môžu byť užitočné pre regióny, ktoré navrhujú programy podpory MSP. Spring

Glosár kľúčových pojmov

  • Fond pre spravodlivú transformáciu (FST): Fond EÚ určený na podporu regiónov postihnutých prechodom na klimaticky neutrálne hospodárstvo.
  • Malé a stredné podniky (MSP): Podniky s menej ako 250 zamestnancami a s obratom nepresahujúcim 50 miliónov EUR.
  • Inkubácia: Proces podpory začínajúcich podnikov v ich raných fázach, poskytovaním zdrojov, mentoringu a priestoru.
  • Koučing/mentoring: Individuálne vedenie a podpora pre podnikateľov zo strany skúsených odborníkov.
  • Vzdelávanie a rozvoj kompetencií: Programy a kurzy zamerané na zlepšenie zručností a znalostí zamestnancov a podnikov.
  • Konzultačné a poradenské služby: Odborná pomoc a poradenstvo pre podniky v rôznych oblastiach, ako je stratégia, financie a marketing.
  • Finančná podpora pre investície: Granty, pôžičky a iné formy financovania určené na podporu investícií MSP.
  • Rovnosť príležitostí: Zabezpečenie rovnakého prístupu k zdrojom a príležitostiam pre všetkých, bez ohľadu na pohlavie, vek, pôvod alebo iné faktory.
  • Inkluzívny rast: Hospodársky rast, ktorý prináša prospech všetkým členom spoločnosti, vrátane znevýhodnených skupín.
  • Spravodlivá transformácia: Proces prechodu na udržateľné a klimaticky neutrálne hospodárstvo, ktorý zabezpečuje sociálnu spravodlivosť a podporu pre pracovníkov a regióny postihnuté touto zmenou.

Trendy a prognózy v Európe 2024

Dokument s názvom „Trendy a projekcie v Európe 2024“ od Európskej agentúry pre životné prostredie skúma historické trendy, najnovší pokrok a očakávaný budúci vývoj v oblasti zmierňovania zmeny klímy prostredníctvom zníženia emisií skleníkových plynov, ziskov z obnoviteľných zdrojov energie a zlepšenej energetickej účinnosti. Správa sa zameriava na pokrok smerom k cieľom EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 s dôrazom na rok 2023.

V roku 2023 sa celkové čisté emisie skleníkových plynov v EÚ znížili o 8 % v porovnaní s rokom 2022, čím dosiahli 37 % pod úroveň roku 1990. To predstavuje najväčšie medziročné zníženie emisií za posledné desaťročia, okrem roku 2020 ovplyvneného pandémiou COVID-19. Zníženie bolo spôsobené najmä poklesom emisií v sektore energetiky v dôsledku výrazného nárastu výroby energie z obnoviteľných zdrojov a zníženia celkovej spotreby energie.

Pokrok v znižovaní emisií skleníkových plynov sa v jednotlivých hospodárskych odvetviach v Európe výrazne líši. Emisie v sektore dodávok energie sa v porovnaní s úrovňami z roku 2005 takmer znížili na polovicu, zatiaľ čo priemysel zaznamenal za posledné dve desaťročia významné zníženie o viac ako tretinu. Tieto dva sektory tvoria prevažnú časť súčasného európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS), ktorý sprístupňuje cieľ zníženia emisií do roku 2030. Na druhej strane, sektory, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o spoločnom úsilí (ESR), ako napríklad budovy, doprava, odpad a poľnohospodárstvo, dosahujú pomalší pokrok. Zatiaľ čo sektor budov dosiahol výrazné zníženie emisií, sektor dopravy vykazuje malý pokrok a stal sa najväčším zdrojom emisií v EÚ.

Pokiaľ ide o obnoviteľnú energiu, podiel hrubej konečnej spotreby energie EÚ vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie sa od roku 2005 zvýšil v priemere o 0,8 % ročne. Toto tempo sa musí do roku 2030 strojnásobiť, aby sa splnili ciele. Pokiaľ ide o energetickú účinnosť, je potrebné zrýchlenie, aby sa dosiahli ciele.

Tieto najnovšie trendy poukazujú na potrebu trvalého úsilia o zníženie emisií v celej EÚ a dosiahnutie pokroku smerom ku klimatickej neutralite. Členské štáty musia zintenzívniť úsilie o dosiahnutie cieľov do roku 2030, najmä v sektoroch, na ktoré sa vzťahuje ESR. Udržanie dynamiky smerom ku klimatickej neutralite si bude vyžadovať jasný a predvídateľný politický rámec po roku 2030 vrátane dohody o odporúčanom 90 % cieli zníženia emisií do roku 2040 a zabezpečenia dostatočných investícií do bezuhlíkového hospodárstva budúcnosti. Spring

Glosár kľúčových pojmov

  • Klimatická neutralita: Stav, v ktorom sa dosiahne rovnováha medzi emisiami skleníkových plynov a ich odstraňovaním z atmosféry.
  • Emisie skleníkových plynov (GHG): Plyny, ktoré zachytávajú teplo v atmosfére Zeme a prispievajú k zmene klímy.
  • Systém obchodovania s emisiami (ETS): Systém, ktorý stanovuje strop pre celkové emisie skleníkových plynov z určitých sektorov a umožňuje spoločnostiam obchodovať s emisnými povoleniami.
  • Nariadenie o spoločnom úsilí o zníženie emisií (ESR): Nariadenie, ktoré stanovuje záväzné národné ciele na zníženie emisií skleníkových plynov z odvetví, ktoré nie sú zahrnuté v ETS.
  • Obnoviteľné zdroje energie: Zdroje energie, ktoré sa prirodzene dopĺňajú, ako napríklad slnečná energia, veterná energia, vodná energia a biomasa.
  • Energetická efektívnosť: Zníženie spotreby energie pri zachovaní alebo zlepšení úrovne služieb.
  • Odvetvie využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF): Odvetvie, ktoré zahŕňa emisie a absorpciu CO2 z lesov, pôdy a zmien vo využívaní pôdy.
  • Dekarbonizácia: Proces znižovania emisií oxidu uhličitého a iných skleníkových plynov.
  • Fit for 55: Balík legislatívnych návrhov EÚ zameraný na dosiahnutie cieľa zníženia čistých emisií skleníkových plynov o 55% do roku 2030.
  • Národný energetický a klimatický plán (NECP): Plán, ktorý každý členský štát EÚ vypracováva s cieľom dosiahnuť ciele EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2030.

Climate Action Network Medzinárodné pozície ku geoinžinierstvu a CCS

Dokument popisuje postoje Climate Action Network (CAN) k zachytávaniu, ukladaniu a využívaniu uhlíka (CCS) a k geoinžinierstvu. CAN je globálna sieť viac ako 1 900 organizácií občianskej spoločnosti vo viac ako 130 krajinách, ktorá presadzuje kolektívne a udržateľné akcie na boj proti klimatickej kríze a na dosiahnutie sociálnej spravodlivosti.

Dokument sa zaoberá tromi hlavnými témami:

1. CCS: CAN sa znepokojuje, že CCS odvádza pozornosť od potreby prijať v blízkej budúcnosti koordinované opatrenia v rôznych sektoroch na drastické zníženie emisií. CAN sa domnieva, že CCS je do značnej miery neoverená technológia, ktorej potenciál na dosiahnutie významného zníženia emisií do polovice storočia je v súčasnosti obmedzený. Dokument ďalej zdôrazňuje, že CCS nie je potrebný v energetickom sektore, pretože existujú rýchlejšie, čistejšie, bezpečnejšie, efektívnejšie a lacnejšie spôsoby znižovania emisií CO2, ako je postupné vyraďovanie fosílnych palív a ich nahrádzanie obnoviteľnými zdrojmi energie, energetickou efektívnosťou a úsporami energie.

2. Modifikácia slnečného žiarenia (SRM): CAN sa dôrazne stavia proti nasadzovaniu SRM a experimentom v reálnom svete. CAN uznáva, že SRM nerieši základné príčiny globálneho otepľovania a neprináša zásadnú transformačnú zmenu v našich spoločnostiach, ktorá je potrebná na riešenie globálnej krízy spotreby zdrojov, rovnosti a spravodlivosti v boji proti zmene klímy a na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030.

3. Morské geoinžinierstvo: CAN žiada o zavedenie a presadzovanie existujúcich nariadení, rezolúcií a rozhodnutí v rámci Dohovoru o biologickej diverzite a Londýnskeho dohovoru / Londýnskeho protokolu, ktoré zabraňujú nasadzovaniu a zavádzajú prísne kontroly vonkajších testov morského geoinžinierstva. Dokument zdôrazňuje, že neexistuje žiadny dôkaz o tom, že morské geoinžinierstvo možno rozšíriť tak, aby poskytlo bezpečné, účinné a trvalé zaručené odstránenie atmosférického CO2 s neutrálnymi alebo pozitívnymi výsledkami pre životné prostredie oceánov.

Záverom, dokument zdôrazňuje, že prioritou by malo byť znižovanie emisií skleníkových plynov a nie spoliehanie sa na neoverené a potenciálne škodlivé technológie, ako sú CCS a geoinžinierstvo. Spring

Glosár kľúčových pojmov

Zachytávanie a uchovávanie uhlíka (CCS): Technológia, ktorá zachytáva CO2 zo zdrojov emisií, transportuje ho a ukladá do geologických formácií.

Bioenergia so zachytávaním a uchovávaním uhlíka (BECCS): Technológia, ktorá spaľuje biomasu na výrobu energie a zachytáva a ukladá CO2, čím teoreticky dosahuje negatívne emisie.

Priame zachytávanie uhlíka zo vzduchu a uchovávanie (DACCS): Technológia, ktorá filtruje CO2 priamo zo vzduchu a ukladá ho do geologických formácií.

Zachytávanie a využitie uhlíka (CCU): Technológia, ktorá zachytáva CO2 a premieňa ho na užitočné produkty.

Zvýšené získavanie ropy a plynu (EOR/EGR): Technika, ktorá využíva CO2 na zvýšenie ťažby ropy a plynu z existujúcich ložísk.

Geoinžiniering: Zamarené úpravy zemských systémov s cieľom zmierniť klimatické zmeny, rozdelené na manipuláciu so slnečným žiarením (SRM) a odstraňovanie oxidu uhličitého (CDR).

Modifikácia slnečného žiarenia (SRM): Techniky, ktoré odrážajú slnečné žiarenie späť do vesmíru, aby sa znížilo globálne otepľovanie.

Morská geoinžiniering: Aplikácia geoinžinierstva v morskom prostredí, vrátane techník na zvýšenie absorpcie CO2 oceánom alebo manipuláciu so slnečným žiarením nad oceánom.

Princíp predbežnej opatrnosti: Princíp, ktorý vyžaduje opatrnosť pri zavádzaní nových technológií a činností s potenciálne škodlivými dôsledkami, aj keď tieto dôsledky nie sú úplne vedecky potvrdené.

Climate Action Network International (CAN): Globálna sieť viac ako 1900 mimovládnych organizácií zameraných na boj s klimatickou krízou a dosiahnutie sociálnej spravodlivosti.

Rastúca hrozba viacročného sucha

Suchá majú veľké spoločenské a ekologické dopady vrátane nedostatku pitnej vody, neúrody, úmrtnosti stromov, lesných požiarov a zníženej produktivity ekosystémov . Posuny v hydrologickom cykle a pokračujúce otepľovanie so zmenou klímy vedú k rýchlo sa vyvíjajúcim suchám, ktoré sú intenzívnejšie a dlhšie trvajúce . Extrémne, ale krátkodobé suchá (< 1 rok) môžu mať širokú škálu následkov v závislosti od závažnosti a načasovania sucha, ako aj od odolnosti ekosystému. (More on science.org)

Rozdiel medzi zmierňovaním zmeny klímy a adaptáciou na ňu. Príklady opatrení v oboch oblastiach.

Zmierňovanie zmeny klímy sa zameriava na zníženie emisií skleníkových plynov, ktoré sú hlavnou príčinou globálneho otepľovania. Cieľom je spomaliť alebo zastaviť proces zmeny klímy a znížiť jej negatívne dopady.

Príklady zmierňovacích opatrení:

  • Zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie (solárna, veterná, vodná energia)
  • Zvyšovanie energetickej efektívnosti budov, dopravy a priemyslu
  • Znižovanie odlesňovania a podpora zalesňovania
  • Vývoj a zavádzanie technológií na zachytávanie a skladovanie uhlíka

Adaptation to climate change sa zameriava na prispôsobenie sa už prebiehajúcim a očakávaným zmenám klímy. Cieľom je znížiť zraniteľnosť voči negatívnym dopadom zmeny klímy a využiť prípadné príležitosti.

Príklady adaptačných opatrení:

  • Výstavba protipovodňových zábran a ochrana pobrežia pred stúpajúcou hladinou mora
  • Zavádzanie systémov včasného varovania pred extrémnymi poveternostnými javmi
  • Pestovanie odolnejších plodín a zavádzanie adaptačných stratégií v poľnohospodárstve
  • Prispôsobenie infraštruktúry (napr. mosty, cesty, budovy) zmeneným klimatickým podmienkam
  • Zlepšenie systémov riadenia vodných zdrojov

It is important to emphasize that zmierňovanie a adaptácia sú komplementárne stratégie, ktoré je potrebné implementovať spoločne. Zmierňovanie zmeny klímy zníži rozsah budúcich zmien a zníži tak potrebu adaptácie. Adaptácia je však nevyhnutná na riešenie už existujúcich a nevyhnutných dopadov zmeny klímy.

Publikácia „Data for Climate Action“ zdôrazňuje úlohu národných štatistických úradov (NŠÚ) v oboch týchto oblastiach. NŠÚ môžu poskytovať dáta a analýzy na monitorovanie emisií skleníkových plynov a hodnotenie účinnosti zmierňovacích opatrení. Zároveň môžu poskytovať informácie o zraniteľnosti voči zmene klímy a o účinnosti adaptačných opatrení. Spring

Ako môžu NŠÚ prispieť k informovaniu verejnosti o problematike zmeny klímy.

NŠÚ hrajú zásadnú úlohu v informovaní verejnosti o problematike zmeny klímy, keďže sú dôveryhodným zdrojom dát a informácií. Základným princípom ich fungovania je nezávislé a nestranné poskytovanie údajov o ekonomických, demografických, sociálnych a environmentálnych témach. V súčasnom svete, kde sa šíria neoverené informácie a dezinformácie, je ich úloha pri poskytovaní spoľahlivých štatistík o klimatických zmenách obzvlášť dôležitá.

Publikácia identifikuje viacero spôsobov, ako môžu NŠÚ prispieť k informovaniu verejnosti:

  1. Publikovanie relevantných a kvalitných štatistík: Okrem údajov o emisiách skleníkových plynov by NŠÚ mali poskytovať aj ďalšie typy klimatických štatistík, napríklad o vplyve zmeny klímy na zdravie, ekonomiku či biodiverzitu.
  2. Zjednodušenie prístupu k dátam a ich interpretácii: NŠÚ by mali zverejňovať dáta v zrozumiteľnej forme, dopĺňať ich o vysvetľujúce komentáre a vizualizácie, a používať jednoduchý jazyk.
  3. Aktívna komunikácia s verejnosťou: NŠÚ by mali proaktívne oslovovať verejnosť prostredníctvom tlačových správ, správ o životnom prostredí, interaktívnych webových stránok a sociálnych médií. Dôležité je tiež organizovať vzdelávacie aktivity pre školy a univerzity, aby sa zvýšila informovanosť o klimatických zmenách a relevantných štatistikách.
  4. Spolupráca s médiami: Novinári zohrávajú kľúčovú úlohu pri sprostredkovaní informácií verejnosti. NŠÚ by im mali poskytovať potrebnú podporu, napríklad prostredníctvom špecializovaných servisných liniek a tlačových správ zameraných na aktuálne témy.
  5. Zohľadnenie potrieb rôznych skupín používateľov: NŠÚ by mali publikovať informácie v rôznych formátoch a na rôznych úrovniach detailu, aby uspokojili potreby širokej verejnosti, odborníkov aj novinárov.

Publikácia zdôrazňuje, že NŠÚ musia byť vnímavé voči potrebám používateľov a pravidelne hodnotiť ich skúsenosti s prístupom k dátam. Iba tak môžu zabezpečiť, aby ich práca bola relevantná a pomáhala zvyšovať povedomie verejnosti o problematike zmeny klímy.

Okrem vyššie uvedených bodov je dôležité, aby NŠÚ spolupracovali s inými aktérmi v oblasti zmeny klímy, ako sú vládne agentúry, výskumné inštitúcie a mimovládne organizácie. Táto spolupráca pomôže zabezpečiť, aby verejnosť mala prístup ku komplexným a spoľahlivým informáciám o klimatických zmenách a ich dôsledkoch. Spring

Glosár

  • Adaptácia na zmenu klímy: Prispôsobenie sa súčasným alebo očakávaným dopadom zmeny klímy s cieľom znížiť škody a využiť potenciálne príležitosti.
  • Inventár emisií skleníkových plynov: Systematické zaznamenávanie emisií skleníkových plynov z rôznych zdrojov a ich pohlcovania v rámci daného územia a časového obdobia.
  • Klimatické financovanie: Finančné zdroje určené na podporu opatrení na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu.
  • Národne stanovené príspevky (NDC): Plány jednotlivých krajín, ktoré stanovujú ich záväzky v oblasti zmierňovania zmeny klímy v rámci Parížskej dohody.
  • Parížska dohoda: Globálna dohoda o zmene klímy z roku 2015, ktorej cieľom je udržať nárast globálnej priemernej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou.
  • Princíp rezidencie: Zaznamenávanie emisií skleníkových plynov na základe ekonomickej aktivity rezidentských jednotiek v danom národnom hospodárstve.
  • Princíp územia: Zaznamenávanie emisií skleníkových plynov na základe ich uvoľňovania na danom území.
  • SEEA: Systém environmentálneho a ekonomického účtovníctva.
  • Spravodlivá transformácia: Prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku, ktorý je sociálne spravodlivý a zabezpečuje, aby nikto nebol zanechaný pozadu.
  • Zmierňovanie zmeny klímy: Znižovanie emisií skleníkových plynov alebo zvyšovanie ich pohlcovania s cieľom zmierniť zmenu klímy.

Nový systém zachytáva oxid uhličitý priamo zo vzduchu

Snaha o zníženie našej uhlíkovej stopy podnietila značné úsilie smerom k vývoju systému na elimináciu emisií skleníkových plynov, ako je oxid uhličitý, pri ich zdroji. Primárnym cieľom boli emisie uhlíka z elektrární, priemyselných rafinérií, cementární a iných priemyselných odvetví.Tieto snahy, aj keď sú pôsobivé, často zaostávajú za riešením obrovského množstva oxidu uhličitého, ktorý je už prítomný v atmosfére.

Jedzte udržateľne, aby ste zmenili svet: sila je na vašom tanieri

Dokument pojednáva o význame udržateľného stravovania a jeho vplyve na planétu. Zdôrazňuje, že naše potravinové rozhodnutia formujú svet, v ktorom žijeme a majú dopad na biodiverzitu, klímu a sociálnu spravodlivosť.

Článok predstavuje dva hlavné príklady iniciatív zameraných na zmenu globálneho potravinového systému:

  • Agroekologickú farmu Miguela Altieriho v Kolumbii, ktorá slúži ako vzdelávací model pre komunitu a propaguje princípy udržateľného poľnohospodárstva.
  • Cestovnú výstavu „Cleverfood pre každého“, ktorá zdôrazňuje prepojenia potravinového systému a ukazuje návštevníkom, ako môžu ich udržateľné stravovacie návyky ovplyvniť životné prostredie, spoločnosť, ľudské zdravie a ekonomiku.

Obidve iniciatívy sa zameriavajú na vzdelávanie a zvyšovanie povedomia verejnosti o význame udržateľného stravovania. Článok tiež zdôrazňuje, že boj proti negatívnym dopadom súčasného potravinového systému je závodom s časom.

Hlavnou myšlienkou je, že aj malé každodenné gestá, ako je varenie doma alebo upustenie od jahôd v decembri, môžu prispieť ku globálnej zmene. Spring 

Ktoré skupiny ľudí sú najviac ohrozené horúčavami?

Horúčavy predstavujú vážne zdravotné riziko, najmä pre určité skupiny obyvateľstva. Ich organizmus má problém prispôsobiť sa vysokým teplotám, čo ich robí náchylnejšími na zdravotné komplikácie. Medzi najohrozenejšie skupiny patria:

Deti:

  • Bábätká a malé deti majú nedostatočne vyvinutý systém regulácie telesnej teploty, ich potné žľazy nie sú plne funkčné a ich povrch tela je v pomere k hmotnosti väčší ako u dospelých. To spôsobuje rýchlejší nárast telesnej teploty a zvýšené riziko prehriatia.
  • Deti potrebujú pravidelnú hydratáciu a ochranu pred priamym slnečným žiarením, najmä v čase obeda.
  • Nikdy nenechávajte deti v zaparkovanom aute, ani na krátku dobu, pretože teplota vo vnútri vozidla môže veľmi rýchlo stúpnuť a ohroziť ich život.

Starší ľudia:

  • Kardiovaskulárny systém starších ľudí nie je taký efektívny v odvádzaní tepla z tela.
  • Ich schopnosť potiť sa klesá a často nepociťujú smäd ani po strate tekutín, čo vedie k dehydratácii a riziku prehriatia.
  • Starší ľudia by mali kontrolovať teplotu v miestnosti a udržiavať ju pod 26°C.
  • Dôležité je dbať na dostatočný príjem tekutín a konzultovať s lekárom prípadnú úpravu medikácie.

Chorí ľudia:

  • Ľudia s kardiovaskulárnymi alebo obličkovými problémami, cukrovkou, ochoreniami centrálneho nervového systému alebo duševnými poruchami ako schizofrénia sú obzvlášť citliví na choroby súvisiace s horúčavami.
  • Ľudia s demenciou sú tiež veľmi zraniteľní.
  • Užívanie liekov, ktoré ovplyvňujú krvný obeh, rovnováhu vody a elektrolytov v tele alebo nervový systém, môže taktiež zvýšiť riziko zdravotných problémov v horúcom počasí.
  • Dôležitá je pravidelná kontrola telesnej teploty a konzultácia s lekárom o úprave medikácie.

Okrem týchto skupín sú ohrození aj ľudia pracujúci vonku a ľudia bez domova.

Všetky uvedené skupiny by mali byť počas horúčav obzvlášť opatrné a dodržiavať odporúčania na ochranu pred horúčavami, ako napríklad:

  • Zostaňte v chladnom prostredí, v tieni alebo v klimatizovaných priestoroch.
  • Pite dostatok tekutín, najmä vody, riedených štiav a bylinkových čajov.
  • Vyhýbajte sa namáhavej fyzickej aktivite v čase najväčších horúčav.
  • Noste ľahké a svetlé oblečenie.
  • Dávajte si pozor na príznaky prehriatia, ako sú bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť, zvracanie a mdloby.

V prípade podozrenia na prehriatie je potrebné okamžite vyhľadať lekársku pomoc. Spring

2025 MIP4Adapt Otvorená výzva na podporu pre občianske podujatia

Podujatia občanov zapájajú, spájajú a posilňujú komunity pri príprave na dopady klimatických zmien. Zahŕňajú aktivity ako praktické workshopy, informačné výstavy, komunitné fóra, panelové diskusie a interaktívne stretnutia. Cieľom týchto podujatí je informovať a inšpirovať miestne komunity, aby sa aktívne podieľali na prispôsobovaní sa zmene klímy. (More on climate-adapt.eea.europa.eu)

LEGISLATION