New research implicates emissions from the 2019-2020 Australian fires in the three-year super La Niña that fueled droughts in Africa and hurricanes in the Atlantic. Aerosol fallout from the bushfires that burned more than 70,000 square miles of Australia in 2019 and 2020 was so persistent and widespread, that brightened a vast area of clouds over the subtropical Pacific Ocean. Beneath those clouds, the ocean surface and atmosphere cooled, shifting a key tropical rainband northward and pushing the Equatorial Pacific toward an unexpected and prolonged cold phase of the La Niña-El Niño cycle, according to research published today in Science Advances. Fire aerosols are essentially fire dust – microscopic pieces of charred mineral or organic matter that can carry superheated wildfire plumes into the stratosphere and spread across the hemispheres with different climatic effects depending on where they are produced and where they end up. In a new modeling study, scientists have quantified how aerosols from Australian wildfires caused clouds over the tropical Pacific to reflect more sunlight back into space. The cooling effect was equivalent to turning off a 3-watt light bulb over every square meter of ocean area. And that cooling, their data showed, shifted a band of clouds and rain called the Intertropical Convergence Zone towards the north. Together, these effects may have helped trigger a rare three-year La Niña from late 2019 to 2022. The effects of La Niña spread across the globe, intensifying drought and famine in East Africa and preparing the Atlantic Ocean for hurricanes. 2020 became the most active tropical storm season on record with 31 tropical and subtropical systems including 11 storms making landfall in the US, including four isolated in Louisiana. (Bob Berwyn, Incise Climate News)

With climate droughts, heat waves and fires ravaging three continents and the threat of a new surge in global warming, the world urgently needs to jumpstart solutions to reduce carbon pollution. But which solutions are the most critical? Project Drawdown has detailed the potential, feasibility and costs of nearly a hundred climate solutions since it was founded in 2017. Executive director Jonathan Foley, a leading climate scientist, spoke to AFP about how to assess and prioritize the actions needed to keep the Earth viable. The following interview has been edited for length and flow: Question: What are the three most important questions when evaluating the usefulness and integrity of carbon reduction solutions? Answer: Is it now available and ready to deploy? Because we need to start bending the emission curve immediately. Is it cost effective? Otherwise, it will not scale efficiently. Does it create co-benefits for people, especially in terms of health, jobs, equality and justice? This will make him much more attractive. Question: Much hope – and investment – is directed at technological solutions such as filtering fossil fuel pollution or removing CO2 from the air. Comment? Answer: While very limited carbon removal will be needed by mid-century, the vast majority of the work we need to do—more than 95 percent—is reducing emissions, and we're doing it now. I think that of the five percent focused on carbon removal, it should be more than 90 percent nature-based removal, such as ecological restoration and regenerative agriculture. Machine removal is unlikely to work to any meaningful extent. (Marlowe Hood, BARRON'S)

Sweden will struggle to meet its 2030 emissions targets, a government agency warned on Monday after the country's minority coalition limited biofuels that must be added to diesel and petrol. The right-wing coalition government, backed by the Sweden Democrats, has already cut fuel taxes, increased tax credits for people who drive to work and ended subsidies for new electric vehicles. Blending biofuels from renewable sources is a way to reduce emissions from cars, but the government said at the weekend that it would reduce the required amount of biofuels to 6 % in 2024 and stay at that level until the end of 2026. Under current rules, diesel must contain 30.5 % biofuel and gasoline 7.8 %. The percentage was to increase every year. The decision was motivated by a cost-of-living crisis amid soaring inflation. Sweden has some of the highest diesel and petrol prices in the world, mainly due to high taxes. This move was criticized by the Swedish Environmental Protection Agency. "A year ago we were on track with a high probability of achieving all our targets by 2030, but with this decision the conditions have worsened significantly," Stefan Nystrom, director of the climate department, told Reuters. "The transport policy target of reducing emissions by 70 % by 2030 is more or less impossible to achieve," he said. The government says that people who live in the countryside are being punished by the regulations. "Biofuel blending rules were not an effective climate policy," the government and Sweden Democrats said in Dagens Nyheter newspaper on Sunday. (REUTERS)

Millions of people rely on Africa's longest river for survival. JINJA, Uganda: Climate change, pollution and human abuse are putting existential pressure on the Nile River, a critical resource for millions of people. The United Nations predicts that the flow of water across Africa's longest river is likely to drop by 70 percent by the end of the century as a warming climate causes prolonged droughts. The resulting water shortages are likely to affect agriculture and power generation and worsen the livelihoods of millions of people dependent on the vital waterway, from its source in Uganda to its mouth in Egypt.  THE RIVER IS NO LONGER AS PRODUCTIVE AS BEFORE. A fisherman, Assad Magumba, for example, has spent much of his working life fishing on Lake Victoria, the world's second largest freshwater lake and the main source of the Nile River. He used to be able to make a good living as a fisherman, but the competition has grown by leaps and bounds over the years.  “The population of fishermen on the lake has increased. There are too many,” he said. "The numbers have gone from a few hundred to thousands, all looking for fish in the same lake, and as the population grows, so does the demand for fish." However, he added that the river is no longer as productive as it once was. (Michael Baleke, Calvin Yang, CNA)

An Italian energy company has quietly revived plans to develop a new gas field in the Timor Sea that contains the most carbon-rich gas in Australia.

Key points:

• The Verus gas field has a very high percentage of CO2 content
• Eni says it can still produce carbon-neutral LNG through carbon capture and storage
• IEEFA says Eni has little room to "bury" emissions if it shares the Santos CCS facility

The Evans Shoal gas field, about 300 kilometers northwest of Darwin, was discovered 35 years ago and has since passed through the hands of BHP Petroleum, Woodside, Shell and Santos. Since 2017, it has been controlled by Eni, an Italian energy company operating in more than 60 countries, which recently renamed the project Verus. The gas in the Verus field has a very high percentage of carbon dioxide — an average of 27 percent, according to Geoscience Australia. "That's far more than any other gas field being developed in Australia," said Kevin Morrison of the Institute for Energy Economics and Financial Analysis (IEEFA). (Daniel Fitzgerald)

The new law on fees for air pollution from the workshop of the Ministry of the Environment of the Slovak Republic (MŽP SR) aims to motivate air polluters to gradually reduce emissions. The draft law was approved by 86 deputies in the National Council today. After more than twenty years, the new legislation sets fairer charging for the release of pollutants into the air. At the same time, the law has the ambition to be a strong economic and motivational tool for achieving the goals set in the field of air protection in accordance with the 2030 Envirostrategy and the program statement of the government. Through the law, the Ministry of the Interior of the Slovak Republic also wants to prevent preventable deaths due to polluted air. In Slovakia, 5,000 people die prematurely every year as a result of air pollution. The new legislation increases the rates of basic fees in such a way that their amount takes into account the negative effects of the release of pollutants into the air and motivates air polluters to further reduce emissions. The new law proposes increasing the fee rate so that it doubles by 2030. From 2031, the fees will increase annually according to the amount of inflation. According to the Minister of the Environment, Ján Budaj, the law will reduce the administrative burden for operators of pollution sources and simplify the payment of fees for air pollution. Increases the threshold of the minimum rate for the emergence of a fee obligation. While until now the obligation to pay fees for air pollution arose for all companies whose emissions exceeded the equivalent of 34 euros, now only those companies that emit emissions worth 500 euros will have the obligation to pay for air pollution. "With this measure, we will reduce the burden on small companies. The companies that damage the environment the most and are responsible for deteriorating air quality will therefore pay for pollution. stressed Minister Budaj.

On 15 May 2023, the European Commission will publish the total number of allowances in circulation (TNAC) in the EU carbon market in 2022. The TNAC indicator plays an important role in the functioning of the Market Stability Reserve (MSR) of the EU Emissions Trading System (ETS). Determines whether quotas are withdrawn or released from the MSR.   According to Decision 2015/1814 (MSR Decision), 24 % TNAC will be put into the MSR if it exceeds the threshold of 833 million. If TNAC falls below the threshold of 400 million, part of the MSR quotas will be auctioned. According to last year's announcement, TNAC represented 1,449 million allowances in 2021. As a result, in the period from September 1, 2022 to August 31, 2023, almost 348 million allowances were withdrawn from auctions and placed in the MSR.

Rising global temperatures are increasing the risk of workers dying or becoming disabled while working in extreme heat, an international conference has said. The conference, held in Qatar as spring temperatures soared to 40 degrees Celsius (104 Fahrenheit), said tens of thousands of workers around the world had died in recent decades from chronic kidney disease and other illnesses linked to extreme heat. "The science tells us that all countries can do more," said Ruba Jaradat, the International Labor Organization's regional head for Arab countries, at the Occupational Heat Stress conference, which focused on climate change and how rising temperatures threaten workers' health.Agence France-Presse)

When the Inflation Reduction Act was signed into law last August, it was hailed as the largest piece of federal climate legislation ever passed in the United States. This was an incredibly low bar to clarify: the IRA is also the only one the actual climate legislation of the country. If his passage was a dubious landmark, it also marked the end of an era in the U.S. climate movement that was fueled almost fifteen years ago by the near-collapse of the UN climate conference in 2009 and the failure of previous federal legislation in 2010. In the interim, the climate movement has shifted sharply to the left as it it became more radical in its tactics and more visionary in its demands. The movement undoubtedly changed the nature of American politics. But she also ran into the limits of her power. What will come next? As early as 2008, when Obama's financial meltdown hit the White House, some presented a version of the Green New Deal as a stimulus response. But the administration instead opted for a slimmed-down stimulus that included some climate-related subsidies, specifically in solar R&D. The administration's signature climate proposal, introduced in 2009 by Representative Henry Waxman and Senator Ed Markey, was its first legislative failure. This legislation, known as Waxman-Markey, proposed a cap-and-trade system in which the state would set a cap on total emissions and issue emissions permits to businesses that could be traded on the market. The radicalizing right wing of the Republican Party, then formed within the Tea Party, cut its teeth in opposition to what it called "cap-and-tax." While the bill passed the House in 2009, it needed a supermajority to pass the Senate — one it didn't have. There was never a vote. With Waxman-Markey stalled, Obama went to COP15 in Copenhagen in 2009 without displaying his lofty climate rhetoric that seemed to offer a glimmer of hope that after eight years of US intransigence, a major international climate agreement might finally be possible. under George W. Bush. The negotiations ended in a weak agreement rather than the binding agreement that many had hoped for. intransigence under George W. Bush. The negotiations ended in a weak agreement rather than the binding agreement that many had hoped for. intransigence under George W. Bush. The negotiations ended in a weak agreement rather than the binding agreement that many had hoped for. (Alyssa Battistoni)

While major oil producers Saudi Arabia and the United Arab Emirates are touting carbon capture and storage as a cure for global warming, some experts warn that the emerging technology is unproven and expensive and should not replace efforts to phase out hydrocarbons. "Renewables are not and cannot be the only answer," argued Al Jaber, who is both the head of state oil giant ADNOC and the country's climate envoy. "If we are serious about limiting industrial emissions, we need to get serious about carbon capture technologies," he said at the United Arab Emirates' Climate Tech event in Abu Dhabi. “In any realistic scenario that gets us to net zero … carbon capture technology will play a role. Without it, mathematics simply does not work. "We need to phase out emissions," Al Jaber added, reiterating his position that oil remains irreplaceable for the global economy and key to energy financing. (Kareem Sahib)

Napriek veľkej kritike ochranárov poslanci oslabili ochranu prírody a zapojenie verejnosti do rozhodovacích pocesov. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie napokon ostáva pod envirorezortom. Poslanci dnes schválili dva návrhy zákonov v rámci reformy stavebnej legislatívy, ktoré zásadne menia aj ochranu životného prostredia. Novelu, ktorá berie kompetencie posudzovať vplyvy na životné prostredie envirorezortu a dáva ich novému stavebnému úradu, navrhla trojica poslancov hnutia Sme rodina – Jaroslav Karahuta, Miloš Svrček a Jozef Lukáč. Pozmeňujúcim návrhom napokon túto kompetenciu autori návrhu ponechali v rukách rezortu životného prostredia. Novela však výrazne obmedzí zapojenie verejnosti do rozhodovacích procesov. Ďalší pozmeňujúci návrh zákona z dielne Sme rodina, ale aj OĽaNO (Vašečka, Kozelová, Szőllős, Vetrák a ďalší), ktorý poslanci schválili, zabezpečuje neodvolateľnosť šéfa tohto úradu na sedem rokov.(Jana Kubisová)

Mnohé krajiny budú mať do konca storočia úplne inú klímu, varujú odborníci. Počasie postupne mení podnebné pásma a ľudstvo sa musí pripraviť na túto zmenu. Klasifikáciu klimatických pásiem vo svete zaviedol nemecko-ruský klimatológ Wladimir Köppen v roku 1884 a v mierne pozmenenej forme sa využíva dodnes. Je založený na 5 hlavných podnebných pásmach: tropické, suché, mierne, kontinentálne a polárne. To, čo však platilo predtým, už platiť nebude − určité regióny sveta totiž môžu mať do roku 2100 úplne inú klímu, informuje IFL Science. Klíma sa však mení a nový výskum naznačuje, že 38 až 48 % všetkých krajín sveta skončí za 50 až 80 rokov v inom podnebnom pásme, ako figuroval doteraz. Vedci očakávajú, že tento trend sa bude každoročne zrýchľovať.

Najnovšie zo série strašných varovaní o nebezpečenstvách klimatických zmien prišlo tento marec, keď popredná skupina expertov Organizácie Spojených národov naznačila, že svet pravdepodobne v priebehu nasledujúcich 10 rokov prekoná nebezpečnú teplotnú hranicu. Pokiaľ krajiny neprijmú okamžité, drastické opatrenia na zníženie závislosti od fosílnych palív, globálne otepľovanie dosiahne katastrofickú úroveň začiatkom 30. rokov 20. storočia, uvádza sa v široko šírenej správe Medzivládneho panelu OSN pre klimatické zmeny. Pravdepodobný výsledok: neustále sa zhoršujúce poveternostné katastrofy a súvisiace udalosti – hladomor, vyhynutie niektorých druhov rastlín a voľne žijúcich živočíchov a šírenie infekčných chorôb – ktoré by mohli do konca storočia zabiť milióny ľudí. Stále je čas vyhnúť sa katastrofe, povedali experti, ale okno na konanie sa rýchlo zatvára. Realita je však taká, že len málo krajín je na ceste k splneniu svojich existujúcich cieľov na riešenie klimatických zmien, nehovoriac o tom, že sú ochotné zvýšiť tempo na záchranu planéty. (Meghan Gunn, Kerri Anne Renzulli a Ned Potter, Newsweek 90)

Existujú obavy, že súostrovie už nemusí byť životaschopným miestom na život, pričom sa ľady topia a ľadovce ustupujú alarmujúcim tempom. SVALBARD: Svalbard, skupina ostrovov v Arktíde, sa otepľuje oveľa rýchlejším tempom, než je celosvetový priemer, čo vyvoláva zásadné otázky o budúcnosti 2 500 ľudí, ktorí toto miesto nazývajú domovom. Očakáva sa, že zmena klímy bude predstavovať významné výzvy pre komunity v nórskom súostroví, zamrznutom a nepriateľskom prostredí, kde je ťažké prežiť, uviedli pozorovatelia. Teploty rýchlo stúpajú na Svalbarde, ktorý leží hlboko v polárnom kruhu medzi Nórskom a severným pólom. Vedci zistili, že sa ľady topia a ľadovce ustupujú znepokojivou rýchlosťou, a snažia sa pochopiť, čo tieto zmeny znamenajú pre budúcnosť Zeme. ENVIRONMENTÁLNE RIZIKÁ AJ NA HORE. Arktída sa otepľuje štyrikrát rýchlejšie ako zvyšok sveta. Na Svalbarde teploty stúpajú ešte rýchlejšie, až sedemnásobne prevyšujú celosvetový priemer. Pre ľudí, ktorí tam žijú a pracujú, to znamená aj rastúce environmentálne riziká. Strata morského ľadu znamená, že ľadové medvede sú hladnejšie a začínajú sa tlačiť bližšie k ľudským sídlam pri hľadaní potravy. Sprievodca Mans Gullgren z prvej ruky videl, aký vplyv mala zmena klímy na ľadovce Svalbard. „Časť ľadovca, kde pracujem od roku 2011, sa vrátila o viac ako 1 km a to je len na dĺžku. Takže je to tiež pravdepodobne asi 35 metrov výšky, ktorá sa stratila,“ povedal vedúci výpravy. „Nanešťastie si myslím, že ľudia budú musieť byť zasiahnutí skôr, ako sa veci začnú diať, a pravdepodobne to bude musieť byť ovplyvnený západ, pretože my sme tí, ktorí znečisťujú najviac.“ (Calving Yang,  CNA)

Európska komisia konečne uznala absenciu zachytávania a ukladania uhlíka (CCS) vo svojej stratégii znižovania emisií, ale ešte je potrebné veľa urobiť, píše Chris Davies. Chris Davies je riaditeľom CCS Europe. V rokoch 2008 – 2009 a 2013 – 2014 bol spravodajcom Európskeho parlamentu pre CCS. Trvalo to dlho, ale Európska komisia konečne uznala, že jadrom jej klimatickej politiky je priepastná diera. Neprítomnosť zachytávania a ukladania uhlíka (CCS) v jej stratégii znižovania emisií spôsobila, že nemá dôveryhodný prostriedok na dosiahnutie svojich ambícií s nulovou čistotou CO2, a to aj napriek autoritatívnemu hlasu Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) mnohokrát. trvá na tom, že technológia bude potrebná. Prijatie však teraz nahrádza neochotu, stanovujú sa ciele a začína sa formovať náčrt stratégie zavádzania CCS. Neochota Komisie v minulosti mohla vyrastať z toho, že zapojenie do CCS bolo zabijakom kariéry. Bolo to už v januári 2007, keď Komisia sľúbila, že navrhne mechanizmus na stimuláciu výstavby a prevádzky do roku 2015 až 12 veľkých demonštračných projektov CCS. Odvtedy sa ani jeden nezačal, nieto ešte dokončil. Mechanizmus podpory financovania, NER300, zlyhal a miliarda eur sprístupnená z programu hospodárskej obnovy z roku 2009 sa skončila len málom. Environmentálne mimovládne organizácie, ktoré tvrdili, že CCS je jednoducho prostriedkom na podporu pokračujúceho využívania fosílnych palív, sa tešili z ich zosmiešňovania tejto technológie. Znižovanie emisií CO2 z uhoľných elektrární bolo základom úvah v roku 2007. Odvtedy dotácie vyplácané na podporu úspešného rozvoja systémov obnoviteľnej energie posunuli číselník, čím sa znížila (ale nie vždy eliminovala) závislosť mnohých členských štátov od fosílnych palív. (Chris Davies, Euractiv)

Climate Action Data Trust (CAD Trust) vymenoval Yuvaraja Dinesha Babu za výkonného riaditeľa päť mesiacov po tom, čo Svetová banka, singapurská vláda a priemyselný orgán International Emissions Trading Association spustili platformu na agregáciu informácií. Platforma využíva technológiu blockchain na kombinovanie údajov o uhlíkových projektoch uložených v rôznych registroch a prezentovanie informácií spôsobom, ktorý možno ľahko porovnávať, aby sa zlepšila transparentnosť trhu. Informácie budú prezentované na podujatí o financovaní klímy v Bilbau v Španielsku 24.mája 2023, uviedol CAD Trust. Očakáva sa, že na palube budú aj uhlíkové registre ako Verra, Gold Standard, American Carbon Register a Global Carbon Council. Babu má takmer tri desaťročia skúseností s trhmi s uhlíkom a problémami súvisiacimi s klímou. Predtým bol výkonným riaditeľom účtovnej firmy Ernst & Young, kde sa podieľal na projekte Suprabha, čo je program strešných solárnych panelov v Indii v hodnote 13 miliónov USD financovaný Svetovou bankou. Babu teraz sídli v Singapure, kde má sídlo CAD Trust. Bude sa zodpovedať rade, ktorá zahŕňa vedúcich pracovníkov z hlavných uhlíkových registrov a vládnych úradníkov z Bhutánu, Čile, Singapuru a Spojeného kráľovstva. „CAD Trust má dôležité poslanie riadiť účinné opatrenia v oblasti klímy prostredníctvom údajov a technológií,“ povedal Babu a dodal, že trhy s uhlíkom musia preukázať spoľahlivosť, integritu, inovácie a transparentnosť. (Liang Lei, Eco-Business)

Nesprávne určovanie cien na dobrovoľných trhoch s uhlíkom ponúka vysoký potenciál návratnosti pre investorov, ktorí chcú podporiť cestu k čistej nule. Investor uhlíkových trhov, Carbon Growth Partners (CGP), vsádza na bezprostrednú korekciu ceny uhlíkových kreditov, aby preklenul priepasť medzi dopadom a ziskovým investovaním. Po silnejšom než očakávanom dopyte po svojom debutovom fonde Carbon Growth Opportunities Fund nedávno firma uviedla na trh druhý nástroj zameraný na investície, ktoré prispievajú ku globálnemu zníženiu emisií CO2. „Naším cieľom je byť oddanými investičnými manažérmi na tom, čo väčšina ľudí nazýva „dobrovoľný trh s uhlíkom“ (VCM) – ale považujeme za „overený trh s uhlíkom“, pretože podľa nášho názoru nie je znižovanie emisií dobrovoľné,“ zakladateľ a CEO, Rich Gilmore, povedal FinanceAsia. Gilmore povedal, že jeho tím je nadšený, že je na čele tohto investičného trendu, a dodal: „Myslím si, že existuje celkom spravodlivý konsenzus, že dekarbonizácia a riešenie klimatických zmien sú najväčšou a najdôležitejšou témou na najbližších 30 rokov.“ Uhlíkové kredity umožňujú firmám investovať do projektov, ktoré prispievajú k zníženiu globálnych emisií uhlíka, ako súčasť ich prechodu na čistú nulu. Jeden uhlíkový kredit sa zvyčajne rovná zníženiu emisií oxidu uhličitého o jednu tonu. (Sara Velezmoro, FinanceAsia)

Naša industrializovaná spoločnosť uvoľňuje do sveta mnoho rôznych znečisťujúcich látok. Najmä spaľovaním vzniká aerosólová hmota vrátane čierneho uhlíka. Hoci to predstavuje len niekoľko percent aerosólových častíc, čierny uhlík je obzvlášť problematický kvôli svojej schopnosti absorbovať teplo a brániť schopnostiam odrážať teplo povrchov, ako je sneh. Preto je dôležité vedieť, ako čierny uhlík interaguje so slnečným žiarením. Výskumníci kvantifikovali index lomu čierneho uhlíka na najpresnejšiu mieru, ktorá by mohla ovplyvniť klimatické modely. Existuje mnoho faktorov, ktoré spôsobujú zmenu klímy; niektoré sú veľmi známe, napríklad emisie oxidu uhličitého zo spaľovania fosílnych palív, oxid siričitý z výroby cementu alebo emisie metánu z chovu zvierat. Aerosólové častice čierneho uhlíka, tiež zo spaľovania, sú v správach menej zahrnuté, ale sú obzvlášť dôležité. Čierny uhlík, v podstate sadze, veľmi dobre absorbuje teplo zo slnečného žiarenia a ukladá ho, čím sa pridáva k atmosférickému teplu. Zároveň sú tmavé farby menej účinné pri odrážaní svetla a tým aj tepla, keďže čierny uhlík pokrýva svetlejšie povrchy vrátane snehu, znižuje potenciál týchto povrchov odrážať teplo späť do vesmíru. (Tokijská univerzita)

Vláda požiadala priemysel, aby sa pripravil na „uhlíkovú daň“, ktorú Európska únia (EÚ) uviedla, že zavedie na dovoz produktov s uhlíkovými emisiami vyššími, ako je predpísaná hranica. Uviedla však, že sa vynaloží úsilie na legitímne oslobodenie od tejto dane pre časti odvetvia. Zatiaľ čo EÚ zavedie daň na dovoz od 1. januára 2026, Naí Dillí bude spolupracovať so skupinou 27 krajín, aby bol prechod čo najhladší, uviedol v utorok vysoký predstaviteľ.„Vláda vníma uhlíkovú daň ako problém obchodu, a nie problém životného prostredia. Vzniesla proti tomu námietky aj vo Svetovej obchodnej organizácii, ale priemysel musí byť pripravený na nový režim, aby vývoz mohol pokračovať bez prekážok,“ povedal tu v utorok predstaviteľ, ktorý si neželal byť identifikovaný.(Indická vláda)

Vodík alebo H₂ v poslednej dobe získava veľkú pozornosť, pretože vlády v USA, Kanade a Európe sa snažia znížiť svoje emisie skleníkových plynov. Ale čo presne je H₂ a je to skutočne čistý zdroj energie? Špecializujem sa na výskum a vývoj techník výroby H₂ . Tu je niekoľko kľúčových faktov o tejto všestrannej chemikálii, ktorá by v budúcnosti mohla hrať oveľa väčšiu úlohu v našich životoch.

Takže, čo je vodík?

Hydrogen je najrozšírenejším prvkom vo vesmíre , ale keďže je taký reaktívny, v prírode sa nenachádza sám o sebe. Namiesto toho sa zvyčajne viaže na iné atómy a molekuly vo vode, zemnom plyne, uhlí a dokonca aj v biologickej hmote, ako sú rastliny a ľudské telá. Vodík však možno izolovať. A samotná molekula H₂ je vysoko účinným nosičom energie. V priemysle sa už používa na výrobu amoniaku , metanolu a ocele a pri rafinácii ropy. Ako palivo môže uchovávať energiu a znižovať emisie z vozidiel, vrátane autobusov a nákladných lodí . ( Hannes van der Watt , Univerzita v Severnej Dakote)