Single-use surgical devices account for two-thirds of the carbon footprint of the five most common NHS operations, a new study has found. Looking at operations at three University Hospitals Sussex NHS Foundation Trust sites, researchers found that 68 % of the carbon footprint came from single-use, often plastic items such as patient gowns and drapes and instrument tables. It found that knee replacement surgery left the biggest footprint with 85.5 kg CO2e, followed by gallbladder removal surgery with 20.3 kg CO2e, carpal tunnel decompression surgery with 12 kg CO2e, hernia surgery with 11.7 kg CO2e and tonsil surgery with 7 .5 kg of CO2e. Carbon dioxide equivalent (CO2e) is the standard unit for measuring the carbon footprint and is used to compare the emissions of different greenhouse gases by converting them to carbon dioxide with the same global warming potential. Researchers from Brighton and Sussex Medical School and the University of Warwick said just 23 % items are responsible for more than 80 % of practices' carbon footprint, so they should focus on finding alternatives for these high-carbon items. Leading researcher Dr. Chantelle Rizan, from Brighton and Sussex Medical School, said immediate changes such as replacing single-use items with reusable ones where possible and better decontamination and waste management could reduce the carbon footprint of operations by a third. She added: “Mitigating the carbon footprint of products used in resource-intensive areas such as surgical operating theaters will be important in achieving a net zero carbon footprint in healthcare. "Strategies should include eliminating or finding low-carbon alternatives for the most carbon-intensive products." The study, published in the Journal of the Royal Society of Medicine, is the first of its kind to analyze the carbon footprint of surgical items used in routine operations.

Danny Halpin

Podľa organizácií občianskej spoločnosti Oil Change International a E3G krajiny G7, USA, Japonsko, ktoré tento rok hostí summit skupiny, Taliansko a Nemecko, stále zaostávajú za svojím záväzkom ukončiť nové priame medzinárodné verejné financovanie neobmedzeného využívania fosílnych palív. Ministri pre klímu a životné prostredie krajín G7 v máji 2022 zopakovali záväzok 39 krajín prijatý na konferencii OSN o klíme Cop 26 v roku 2021, v ktorom sa zaviazali ukončiť verejné financovanie projektov využívania nespaľovaného uhlia, ropy a plynu do konca roka 2022. Štáty G7 sú Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Spojené kráľovstvo a USA. Organizácie uviedli, že sa dosiahol pokrok pri presúvaní miliárd medzinárodných verejných financií z fosílnych palív do čistej energie, a dodali, že nové a existujúce politiky Kanady, Spojeného kráľovstva a Francúzska „vo veľkej miere spĺňajú“ sľuby Glasgowa a G7. Dodali však, že Japonsko a Nemecko ešte nezverejnili politiky, ktorými by splnili svoj záväzok, zatiaľ čo politika Talianska tento záväzok nespĺňa. Všetky tieto tri krajiny, ako aj USA, nedodržali termín stanovený na rok 2022. USA prijali určité usmernenia, ale nezverejnili ich, uviedli obe organizácie občianskej spoločnosti. Organizácie občianskej spoločnosti uviedli, že skupina G7 má príležitosť urýchliť energetickú transformáciu splnením svojho záväzku, a dodali, že ministri skupiny pre klímu a energetiku, ktorí sa stretnú tento víkend v Japonsku, „musia zopakovať a posilniť“ svoj cieľ verejného financovania a vyhnúť sa formuláciám podporujúcim investície do ťažby plynu a skvapalneného zemného plynu. Ekonomiky G7 minulý rok pridali k záväzku výhradu, že „verejne podporované investície do plynárenského sektora môžu byť vhodné“ s cieľom znížiť závislosť od ruského plynu. Japonsko tento rok „aktívne presadzuje“ investície do LNG, hoci sa to „stretlo s odporom“ EÚ, Kanady, Spojeného kráľovstva a USA, uviedli organizácie. Organizácie Oil Change International a E3G zistili, že medzinárodné verejné financie skupiny G7 na fosílne palivá dosiahli v rokoch 2020 – 22 najmenej 73 miliárd USD v porovnaní s 28,6 miliardy USD na čistú energiu v rovnakom období. Hlavná časť financovania projektov v oblasti fosílnych palív – 82 percent – pochádzala z exportných úverových agentúr (ECA). Organizácie tiež zistili, že v rokoch 2022 – 22 pôjde 28 percent všetkých financií na energetiku krajín G7 do plynu – 10 miliárd USD ročne – „viac ako do ktoréhokoľvek iného energetického pododvetvia“, pričom väčšina financií na plyn pôjde do LNG. Japonsko a USA boli najväčšími podporovateľmi LNG, pričom poskytli 47 %, resp. 20 % všetkých finančných prostriedkov G7 na LNG, uviedli. Ďalších 8,6 mld. USD ročne išlo podľa nich na projekty v oblasti ropy a plynu, zatiaľ čo financovanie čistej energie dosiahlo v období rokov 2020 – 22 výšku 9,5 mld. „Kanada, Japonsko a Taliansko poskytli v rokoch 2020 až 2022 najviac medzinárodných verejných financií na fosílne palivá, pričom v priemere ročne poskytli najmenej 10,5 miliardy USD, 6,9 miliardy USD a 2,9 miliardy USD,“ uviedli Oil Change International a E3G.

Caroline Varin

Podľa nového výskumu narastajúci nedostatok vody a potravín spôsobený zmenou klímy zvyšuje konflikty v husto obývaných stredoamerických mestách náchylných na násilie. Prečo je to dôležité: Nie je tajomstvom, že nedostatok vody podnecuje domácu, sociálnu a politickú nestabilitu. Úloha sucha v poľnohospodárskej výrobe a potravinovej bezpečnosti a jeho súvislosť s konfliktmi je menej známa. Tento týždeň sa vo Washingtone konajú výročné jarné zasadnutia Medzinárodného menového fondu a skupiny Svetovej banky, na ktorých sa bude hovoriť najmä o klimatických zmenách a globálnej potravinovej kríze. Čo zistili: V novej štúdii uverejnenej v časopise Nature Water sa uvádza, že pokles produkcie potravín na vidieku v Strednej Amerike môže zvýšiť potravinovú neistotu v prepojenom mestskom prostredí, a to v dôsledku zásadnej úlohy obchodu s potravinami. Práca spája suchá, dostupnosť potravín a mieru mestských konfliktov v rokoch 1996 až 2016 pozdĺž stredoamerického „suchého koridoru“. „Suchý koridor“ je ekologický región pozdĺž pobrežia Tichého oceánu, ktorý sa tiahne od južného Mexika po Panamu a zahŕňa Guatemalu, Salvádor, Honduras a Nikaraguu. Zväčšiť: Viaceré mestá v tropickom suchom pásme sú známe vysokou mierou vrážd a násilia v mestách – a viac ako štvrtina obyvateľov nemá potrebný príjem na nákup potravín. Vidiecke komunity v „suchom koridore“ trápi aj canícula, mimoriadne suché obdobie, ktoré podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo pravidelne „prerušuje“ obdobie dažďov počas júla a augusta. Ako to funguje: Výpadok zrážok negatívne ovplyvňuje produkciu plodín, ako sú základné sezónne obilniny, ktoré sú hlavným zdrojom potravín a príjmov pre domácnosti s nízkymi príjmami, ktoré sú závislé od miestneho poľnohospodárstva. Čo hovoria: Vedúca autorka Martina Sardo, doktorandka stavebného a environmentálneho inžinierstva a výskumná pracovníčka na Politecnico di Milano, hovorí pre Axios, že ich nová práca je jednou z prvých, ktorá kvantitatívne meria vplyv potravinovej neistoty spôsobenej klimatickými podmienkami na konflikty. V číslach: Jedným z príkladov sú dôsledky sucha v Guatemale v roku 2009, ktoré spôsobilo výrazný pokles výnosov v poľnohospodárskej produkcii kávy (-20 %), cukrovej trstiny (-10 %) a kukurice (-30 %) vo vidieckom meste Retalhuleu na juhozápade Guatemaly, kde je canícula pociťovaná intenzívnejšie. To následne zvýšilo potravinovú neistotu v meste Guatemala, ktoré je s Retalhuleu spojené prostredníctvom obchodu s potravinami, čo viedlo k tomu, že celková dostupná zásoba potravín bola nižšia ako minimálna denná potreba energie. V tom istom roku sa v meste Guatemala výrazne zvýšil počet konfliktov. „Keď nastane sucho… tok potravín sa zníži,“ hovorí Sardo. Za zmienku stojí, že výskum ďalej posilňuje úlohu klímy ako „multiplikátora hrozieb“. V analýze Svetového potravinového programu a CGIAR z roku 2022 sa zistilo, že klimatické šoky na produkciu potravín „obmedzujú prosperitu vidieka a bránia potravinovej bezpečnosti“ v stredoamerickom suchom koridore, čo spôsobuje migráciu do mestských oblastí, najmä v prípade „malých výrobcov obilia“. Záver: „Tento región je už teraz zraniteľný a zmena klímy túto zraniteľnosť ešte zhoršuje,“ hovorí Sardo. „Zlepšenie regionálnej odolnosti by mohlo byť bodom, ktorý zabráni potravinovej neistote.“

Ayurella Horn-Muller

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Fusce viverra non dolor sed suscipit. Nulla scelerisque odio diam, ut condimentum mauris bibendum sed. Suspendisse bibendum felis sapien, sed hendrerit sem luctus at. Donec interdum orci vel quam ornare efficitur. Donec laoreet aliquet magna, non ornare metus viverra et. Nullam et lorem vestibulum, ullamcorper nibh ac, sollicitudin turpis. Fusce sed nunc et elit ornare consequat ultrices ac est. Aenean facilisis fermentum purus non bibendum. Vestibulum quis sem neque. Quisque orci nunc, vehicula sit amet diam et, elementum vestibulum libero.

Sed tempor nisi sit amet velit volutpat, eu tristique orci ultricies. Curabitur vitae urna et nunc rutrum sollicitudin a vitae nunc. Donec feugiat pharetra lacus, quis varius odio molestie ut. Cras non nisl rutrum, tincidunt purus quis, porta ligula. Aliquam vehicula a felis vitae maximus. Donec molestie diam in accumsan luctus. Integer vel facilisis urna, non pharetra nunc. Nam vel quam non risus congue pretium. Vivamus tellus turpis, viverra vel ornare non, fringilla vitae lorem. Praesent massa ante, ullamcorper vel dictum nec, gravida at nunc. Sed bibendum enim eget diam porttitor, id tempus sapien sodales. Donec semper odio eget nisl semper, id vulputate odio vulputate. Cras tincidunt tellus eget est sodales hendrerit.

Ut feugiat enim eget nisl rhoncus, nec pharetra purus tincidunt. Nullam in magna nec nulla porta sollicitudin. Vestibulum fermentum sem ligula, ac pellentesque dui volutpat a. Fusce molestie turpis ut turpis laoreet lacinia. Sed tincidunt eu velit nec elementum. Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Maecenas sodales tristique ante, vel rutrum ligula consequat ac. In hac habitasse platea dictumst. Donec sed velit cursus, hendrerit nibh eu, condimentum libero. Pellentesque mattis, nisi eget placerat congue, eros dolor euismod diam, in sollicitudin libero est et justo. Sed pulvinar vehicula pellentesque. Ut nec nisi nec lacus egestas imperdiet.

Generálny tajomník OSN Antonio Guterres počas návštevy Somálska vyhlásil, že „je neúnosné, že Somálčania, ktorí takmer nič neurobili pre vznik klimatickej krízy, trpia jej hroznými dôsledkami“, píše agentúra Reuters. Podľa spravodajského servera to prichádza v čase, keď približne 8,3 milióna Somálčanov, čo je takmer polovica obyvateľstva, potrebuje naliehavú humanitárnu pomoc, pretože hrozí, že po suchu, ktoré minulý rok zabilo 43 000 ľudí, nastane „úplný hladomor“. Guterres poznamenal, že sa splnilo len 15 % z 2,6 miliardy dolárov, ktoré krajina potrebuje na tento rok. Východoafrická republika uvádza, že Guterres už vyzval na „masívnu“ medzinárodnú podporu Somálska počas takzvanej „solidárnej návštevy“ v krajine Afrického rohu. Agentúra France-Presse medzitým informuje, že „veľké sucho v severnej Afrike spôsobilo, že tuniskí poľnohospodári sa pripravujú na katastrofálne slabú úrodu“.

Abdi Sheikh and Hereward Holland, Reuters, ‘Carbon Brief’

Podľa návrhu komuniké ministrov životného prostredia, ktorý videl denník Financial Times, členovia vplyvnej skupiny krajín G7 „odmietli životaschopnosť hlavnej časti japonskej stratégie v oblasti klímy“. Japonsko je členom G7 a zároveň hostiteľom tohto víkendového stretnutia G7, napriek tomu noviny dokument opisujú ako „výzvu pre úsilie Tokia formovať prechod Ázie na čistejšiu energiu“. Východoázijská krajina sa snaží zohrávať ústrednú úlohu pri financovaní prechodu kontinentu na nízkouhlíkovú energiu, ale jej vlastné plány v oblasti klímy boli kritizované pre ich zameranie na čpavok ako zdroj čistej energie, vysvetľuje článok. Výroba amoniaku ešte nie je komerčne životaschopná a závisí od fosílnych palív, preto Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Kanada „tlačili na Japonsko, aby zmiernilo formulácie týkajúce sa podpory amoniaku a vodíka ako nízkouhlíkových palív v návrhu komuniké ministrov životného prostredia G7“, píše sa v novinách.

Kana Inagaki, Edward White and Attracta Mooney, Financial Times, ‘Carbon Brief’

Veľké sucho v severnej Afrike spôsobilo, že tuniskí poľnohospodári sa pripravujú na katastrofálne slabú úrodu, čo ohrozuje potravinovú bezpečnosť v krajine s nedostatkom peňazí. V čase, keď bol svetový trh s obilninami narušený vojnou na Ukrajine, domáca produkcia obilia v Tunisku tiež uschla v dôsledku nedostatku zrážok, ktoré zabili úrodu. Ešte pred letnými mesiacmi pečenia je pôda v malej stredomorskej krajine, ktorej vodné zdroje sa so zintenzívňujúcou sa zmenou klímy neustále vyčerpávajú, suchá a prašná. „Nikdy sme nevideli také zlé sucho,“ povedal pestovateľ pšenice Tahar Chaouachi, ktorý skľúčene kráčal cez svoje pole, 55 kilometrov (35 míľ) do vnútrozemia od hlavného mesta Tunis. „Posledné štyri roky bolo sucho, ale túto sezónu sme očakávali dážď. Namiesto toho sa to zhoršilo.“ Keďže niektoré tuniské vodné nádrže sú takmer úplne suché, úrady minulý mesiac zaviedli núdzové opatrenia, ktoré prideľujú zásoby pre domácnosti a zakazujú používanie vody na umývanie áut, ako aj na zavlažovanie polí. „Produkcia je na nule,“ povedal Chaouachi, ktorého poľnohospodárska pôda leží v provincii Beja, kľúčovej oblasti produkcie obilia od čias Rímskej ríše. „Situácia je neudržateľná. Prichádzame o všetko, čo míňame na osivá, hnojivá, pesticídy a mzdy,“ povedal. „Nedá sa povedať, kam veci smerujú.“ Nedostatok prichádza v kritickom čase pre Tunisko, čistého dovozcu pšenice, ktorého od ruskej invázie na Ukrajinu tvrdo zasiahlo zvýšenie cien.

Na jar roku 2011 silné dažde nafúkli rieku Mississippi na rekordnú úroveň, zaplavili parky prívesov a zvýšili ceny plynu, pretože rafinérie a palivové terminály pozdĺž vodnej cesty boli uzavreté. Pri prieskume trosiek našla Heather McTeer Toneyová, vtedajšia starostka mesta Greenville v štáte Mississippi, kľúčového partnera v medzinárodnom konglomeráte Mars, Inc., ktorý vyrába M&M a krmivo pre domáce zvieratá. Spoločnosť Mars prevádzkuje ryžovú farmu s rozlohou 80 akrov v Greenville – najväčšiu továreň na svete. Spoločnosť vyslala vyšších úradníkov a podelila sa s Toney o svoje interné hodnotenie rizík, ktoré jej pomohlo naplánovať reakciu mestskej polície a požiaru, navrhnúť modernizáciu ulíc, identifikovať slabé miesta v systémoch odpadových vôd a hrádzí a spolupracovať s armádnym zborom inžinierov. „Dnes by sme to nazvali klimatickým rizikom,“ povedal Toney pre Prospect, ale v tom čase to bola „len ochrana infraštruktúry“. Viac od Lee Harris. Miestni úradníci, stavební inžinieri a majitelia domov opisujú rastúcu potrebu informácií o vystavení rizikám extrémneho počasia. Za posledných päť rokov dopyt explodoval. Ale nie všetky mestá majú kotviace podnikanie tak ochotné zdieľať ako Mars a mnohé by mohli radšej nezávisieť od súkromného priemyslu pri verejnom plánovaní. Finančné trhy a súkromné spoločnosti sú medzitým v „pretekoch v zbrojení“ o klimatickú inteligenciu. Niektoré firmy oznámili plány dekarbonizácie, zatiaľ čo iné sa zaviazali zdvojnásobiť fosílne palivá. Regulačné orgány, ktoré sa snažia držať krok, požiadali o ďalšie zverejnenie. Súkromní modelári klimatických rizík profitovali z tejto zlatej horúčky. Ich usmernenia spadajú do dvoch skupín: fyzické riziko alebo významné vystavenie aktív nebezpečenstvám alebo riziko prechodu, ktoré zahŕňa dôsledky zmien politiky, vplyv na finančný systém a povesť. Finančné inštitúcie získali týchto modelárov, čo viedlo k rýchlej konsolidácii v rodiacom sa odvetví. BlackRock, najväčší správca aktív na svete, prevádzkuje platformu s názvom Aladdin, ktorá sa nazýva „centrálny nervový systém“ investičného priemyslu. Nedávno získala klimatického modelára, aby spustila spoločnosť Aladdin Climate, ktorá sleduje vystavenie environmentálnym rizikám. Ratingové agentúry ako Moody’s a S&P sa pridali a získali svoje vlastné ratingové firmy v oblasti klímy.

Kalifornia urobila minulý rok ohromujúce rozhodnutie – že do roku 2035 musia mať všetky nové autá predávané v štáte najmenej 2 a pol krát viac medi ako bežné autá dnes. To samozrejme nie je doslova to, čo mandát hovorí, ale je to praktický efekt nariadenia všetkých automobilov, aby boli elektrické v nasledujúcich 12 rokoch. „Veľká lopata“ bude konkurovať „Big Oil“, pretože ťažba sa rozbieha, aby dodala obrovský nárast širokej škály minerálov, ktoré si energetická transformácia vyžaduje. Ale získať všetko, čo bude potrebné, bude ťažké.

Daniel Jergin

Koalícia CO2, skupina, ktorá popiera, že globálnu klimatickú krízu spôsobujú emisie spôsobené ľudskou činnosťou, nedávno vylúčila svojich členov zo zhromaždenia učiteľov prírodných vied po tom, čo sa prihlásili pod falošnou zámienkou. Národná asociácia učiteľov prírodných vied (NSTA) zorganizovala minulý mesiac v Atlante kongres, na ktorom sa zúčastnilo 6 500 učiteľov prírodných vied od materských škôl až po stredné školy a univerzity. Trojdňové podujatie sa týkalo všetkých oblastí prírodovedného vzdelávania a zahŕňalo 246 stánkov a desiatky stretnutí a prezentácií. Na druhý deň jeden z učiteľov upozornil pracovníkov NSTA, že koalícia CO2 distribuuje komiks o „Simonovi, kocúrovi na slnečný pohon“. Hlavným posolstvom komiksu bolo, že CO2 je „zázračná molekula“ poháňajúca život na Zemi, pretože je súčasťou procesu fotosyntézy v rastlinách. CO2 síce pomáha rastlinám rásť, ale očividne sa vynecháva fakt, že prevažná časť vedeckých dôkazov potvrdzuje, že emisie uhlíka a iných skleníkových plynov spôsobených ľuďmi ohrievajú planétu alarmujúcim tempom, čo vážne škodí ľuďom aj prírode. „Je to niečo podobné, ako keby ste hovorili o cigaretách a jediné, o čom hovoríte, je to, ako chladne vyzeráte,“ povedal profesor Andrew Dessler, klimatológ z Texaskej univerzity A&M, ktorý o tom ako prvý informoval denník The Washington Post.

Louise Boyle, Senior Climate Correspondent, New York

Správy OSN o zmene klímy, 11. apríla 2023. Výkonný tajomník OSN pre klimatické zmeny Simon Stiell vyzýva štáty, aby zintenzívnili medzinárodné opatrenia a tvorbu politík, ktoré postavia vodu do popredia úsilia o prispôsobenie sa vplyvom zmeny klímy a využijú vodu ako prírodné riešenie klimatickej núdze. V prejave na Valnom zhromaždení OSN o vode na konferencii OSN o vode koncom marca povedal: „Musíme pracovať pre vodu, aby voda pracovala pre nás.“ Zmena klímy vystavuje vodné zdroje tlaku, ovplyvňuje kritické odvetvia, ako je poľnohospodárstvo a potravinová bezpečnosť, energetika a zdravotníctvo, a zvracia úspechy smerom k trvalo udržateľnému rozvoju. Voda je však tiež dôležitým zachytávačom uhlíka: mangrovové pôdy môžu napríklad sekvestrovať až trikrát alebo štyrikrát viac uhlíka ako suchozemské pôdy. Ochrana a rozširovanie týchto typov životného prostredia môže mať potenciál dramaticky ovplyvniť zmenu klímy a poskytnúť základ pre zmierňujúce aj adaptačné riešenia núdzovej situácie v oblasti klímy. Konferencia OSN o vode 2023 sa konala od 22. do 24. marca v New Yorku a jej účastníci prijali záväzky riešiť globálnu vodnú krízu. Potvrdila, že otázky vody skutočne spájajú svet, pretože odhodlané globálne spoločenstvo sa spojilo, aby zmenilo nielen budúcnosť vody, ale aj budúcnosť sveta. Tá Akčný program v oblasti vody, jeden z kľúčových výsledkov konferencie, sa postupom času zväčšoval a rozsah, pričom boli prisľúbené miliardy dolárov a viac ako 700 záväzkov štátov a podnikov v oblasti vodného hospodárstva zameraných na dosiahnutie sveta bezpečného pre vodu. Konferencia tiež zdôraznila, ako môže voda viesť k rovnosti, mieru a udržateľnosti. Generálny tajomník OSN António Guterres zdôraznil, že voda by mala byť stredobodom globálnej politickej agendy: „Záväzky na tejto konferencii poháňajú ľudstvo smerom k budúcnosti bezpečnej pre vodu, ktorú potrebuje každý človek na planéte.“ S cieľom doplniť akčný program v oblasti vody a ďalej stimulovať dynamiku Stiell oznámil záväzok vytvoriť alianciu prepojenia medzi vodou a klímou – zameranú na vodné systémy odolné voči zmene klímy – v rámci sekretariátu OSN pre zmenu klímy. Táto aliancia bude uplatňovať prístup celého sekretariátu s cieľom stavať na existujúcich mandátoch a iniciatívach pri podpore perspektívy „vody pre všetky sektory“ pri formulovaní a implementácii národných adaptačných plánov a v prioritách národne stanovených príspevkov krajín.

UN Climate Change News, 12. apríla 2023 – Prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo môže uvoľniť nové pracovné miesta a príležitosti, ale musí sa uskutočniť spôsobom, ktorý je sociálne a ekonomicky čo najspravodlivejší pre všetkých, podľa prípadových štúdií v teréne obsiahnutých v Nová správa z dokumentu OSN o zmene klímy. „Aby sa zabezpečilo, že sa na nikoho nezabudne, krajiny potrebujú politiky spravodlivej transformácie a hospodárskej diverzifikácie, ktoré sú komplexné, inkluzívne a založené na sociálnom dialógu a zapojení zainteresovaných strán,“ povedal James Grabert, riaditeľ pre zmierňovanie zmeny klímy v OSN. „Tieto politiky sa musia začleniť do národných akčných plánov v oblasti klímy, ako aj do národných adaptačných plánov, aby sa zabránilo prehlbovaniu nerovnosti.“ V koncepcii „spravodlivej transformácie“ sa uznáva, že prechod na udržateľnejšie hospodárstvo môže mať významný vplyv na pracovníkov a komunity, ktoré sú v súčasnosti závislé od fosílnych palív. Spravodlivá transformácia znamená transformáciu hospodárstva a hospodárskeho systému spôsobom, ktorý je čo najspravodlivejší a najinkluzívnejší pre všetky zainteresované strany, vytvára dôstojné pracovné príležitosti a na nikoho nezabudne.
Správa, ktorú vypracoval Výbor expertov z Katovíc o vplyvoch vykonávania reakcie, zhromažďuje niektoré z najlepších postupov z rôznych krajín, ktoré už vykonávajú stratégie spravodlivej transformácie a hospodárskej diverzifikácie. Príklady siahajú od sociálnej ochrany pracovníkov v továrňach v Bangladéši, kde sa rýchla móda presúva k udržateľnejším obchodným modelom, až po dohody o spravodlivej transformácii v Španielsku, kde uhoľné elektrárne nahrádzajú veterné elektrárne a fotovoltaické elektrárne. V správe sa konštatuje, že zahrnutie iniciatív v oblasti odbornej prípravy a rozvoja zručností do národných akčných plánov v oblasti klímy a plánov v oblasti elektrickej energie môže vytvoriť spravodlivé a dlhodobé energetické politiky. Správa zdôrazňuje iniciatívu Island Eco na Marshallových ostrovoch, ktorá poskytuje ženám technické školenia na montáž, inštaláciu, prevádzku a údržbu solárnych zariadení, čo krajine pomáha dosiahnuť jej cieľ 100% obnoviteľnej energie do roku 2050. Táto iniciatíva prispieva aj k vytváraniu dôstojných pracovných podmienok v krajine. V Dánsku sa bývalá lodenica zmenila na priemyselný park, v ktorom sídli 100 rôznych spoločností v odvetví obnoviteľnej energie. Viac ako 3 000 pracovníkov prišlo o prácu, keď sa lodenica v roku 2012 zatvorila. Bezprostredne po rozhodnutí zatvoriť lodenicu v roku 2009 bolo založené verejno-súkromné partnerstvo Lindø Offshore Renewables Center s cieľom transformovať lokalitu na priemyselný park pre priemysel veternej a obnoviteľnej energie. Dnes je v 2 spoločnostiach pôsobiacich v závode v Lindø zamestnaných viac ako 500 100 ľudí a ďalších 3 000 ľudí je zamestnaných v miestnom priemysle a pohostinstve, ktoré podporujú závod. V správe sa zdôrazňuje, že pokiaľ ide o spravodlivú transformáciu, neexistuje univerzálny prístup. Stratégie spravodlivej transformácie musia byť prispôsobené každej jednotlivej krajine. Napríklad v Nigérii sa na spravodlivú transformáciu treba pozerať cez optiku prispôsobenia sa vplyvom zmeny klímy. Zhruba 70 percent Nigérijčanov pracuje v poľnohospodárstve alebo rybolove. Krajina však čelí prudkému poklesu poľnohospodárskej produktivity v dôsledku extrémnych poveternostných udalostí a častejšieho a závažnejšieho sucha. Všeobecne sa uznáva, že sú potrebné nové pracovné miesta a výrobné metódy. V roku 2018 Nigérijský kongres práce spustil spoločný projekt s Priateľmi Zeme Nigéria o spravodlivej transformácii v dvoch odvetviach – poľnohospodárstve a rope. Projekt má dva ciele: vybudovať spoločné porozumenie a politickú agendu medzi nigérijskými odborovými zväzmi, občianskou spoločnosťou a komunitami, pokiaľ ide o to, ako by vyzerala spravodlivá transformácia pre tieto dva sektory v Nigérii; a rozvíjať modely a najlepšie postupy pre iné odbory.

Riadiaci výbor Svetovej banky a americká ministerka financií Janet Yellenová v stredu vyzvali na ďalšie tohtoročné reformy s cieľom rozšíriť schopnosť banky reagovať na klimatické zmeny, pandémie a iné krízy, ktoré zvracajú rozvojové zisky.

Interaktívny článok pre Financial Times od vizuálnej reportérky Alexandry Heal skúma rôzne prísľuby výsadby stromov v mene znižovania emisií uhlíka, vrátane niekoľkých samostatných kampaní „biliónov stromov“ a „viac ako stovky vládnych prísľubov výsadby“. Článok vysvetľuje: „Je nemožné presne spočítať, koľko stromov alebo koľko pôdy bolo sľúbených, pretože kampane nie sú jasné, ako sa ich jednotlivé ciele navzájom prekrývajú. V nedávnej správe sa uvádza, že vlády sa samostatne zameriavajú na výsadbu a obnovu oblasti takmer štyrikrát väčšej ako India. „Ich zámery sú chvályhodné: znížiť uhlík, vyživiť biodiverzitu a zlepšiť živobytie vrátením stromov na planétu Zem. Ale jednoduchá myšlienka teraz naráža na zložitú realitu, pretože niektorí vedci vyjadrujú nespočetné obavy – od nedostatku voľnej pôdy až po nespoľahlivosť nových stromov, pokiaľ ide o ukladanie uhlíka.“ Článok sa zaoberá 73 dokumentmi o firemných záväzkoch predložených v rámci kampane 1t.org a poznamenáva, že „najmenej tretina“ firiem má v úmysle vysadiť stromy na kompenzáciu pretrvávajúcich emisií. Cituje vedca, ktorý to nazýva „greenwashing“.

Alexandra Heal, Financial Times

Podľa dnes zverejnenej správy Európskej environmentálnej agentúry (EEA) je vystavenie znečistenému ovzdušiu, pasívnemu fajčeniu, radónu, ultrafialovému žiareniu, azbestu, niektorým chemikáliám a iným znečisťujúcim látkam príčinou viac ako 10 % všetkých prípadov rakoviny v Európe. Dobrou správou je, že týmto rizikám možno predchádzať.

Podľa webovej správy agentúry EEA s názvom „Boj proti rakovine – úloha životného prostredia v Európe“ majú znečisťujúce látky v životnom prostredí a na pracovisku, ako aj niektoré prírodné riziká, veľký vplyv na naše zdravie a v niektorých prípadoch vedú k vzniku rakoviny. S takmer 3 miliónmi nových pacientov a 1,3 milióna úmrtí ročne v celej Európskej únii si rakovina vyberá obrovskú daň pre našu spoločnosť. Obrovské sú aj hospodárske náklady, ktoré sa len v roku 2018 odhadujú na približne 178 miliárd EUR. Podľa štúdie EEA možno väčšinu týchto environmentálnych a profesionálnych rizík rakoviny znížiť prevenciou znečistenia a zmenou správania. Zníženie vystavenia týmto rizikám ponúka účinný a nákladovo efektívny spôsob, ako znížiť počet prípadov rakoviny a súvisiacich úmrtí. Agentúra EEA po prvýkrát skúmala súvislosti medzi rakovinou a životným prostredím a preskúmala najnovšie vedecké dôkazy o znečistení ovzdušia, radóne, ultrafialovom žiarení, pasívnom fajčení a chemických látkach. V správe sa odhaduje, že environmentálne a pracovné riziká stoja za približne 10 % prípadov rakoviny v Európe. Komisár EÚ pre životné prostredie, rybárstvo a oceány Virginijus Sinkevičius povedal: „Správa EEA zdôrazňuje, že príliš veľa prípadov rakoviny má environmentálnu príčinu. Dobrou správou je, že teraz môžeme konať, aby sme znížili znečistenie a zabránili úmrtiam. Vďaka ambícii nulového znečistenia v rámci európskej ekologickej dohody môžeme dosiahnuť nákladovo efektívnu prevenciu rakoviny znížením vystavenia škodlivým znečisťujúcim látkam. Čo je lepšie pre životné prostredie, je lepšie aj pre nás.“ Stella Kyriakidesová, komisárka EÚ pre zdravie a bezpečnosť potravín, povedala: „Odhaduje sa, že v Európe každoročne vyhasne viac ako štvrť milióna životov v dôsledku rakoviny spôsobenej životným prostredím. Prevencia je vždy lepšia ako liečba a v rámci európskeho plánu na boj proti rakovine sme sa zaviazali znížiť množstvo kontaminantov vo vode, pôde a ovzduší. Iba tento týždeň sme v rámci našej stratégie Farm to Fork predložili prelomový návrh na zníženie používania pesticídov o 50 % do roku 2030. Zistenia Európskej environmentálnej agentúry veľmi jasne ukazujú, ako sú zdravie našej planéty a zdravie našich občanov úzko prepojené. Musíme spolupracovať s prírodou, nie proti nej.“ Hans Bruyninckx, výkonný riaditeľ agentúry EEA, povedal: ,,V súčasnosti je potrebné, aby sme sa venovali ochrane životného prostredia: „Vidíme, aký vplyv má znečistenie nášho životného prostredia na zdravie a kvalitu života európskych občanov, a preto je prevencia znečistenia taká dôležitá pre naše blaho. Zníženie znečistenia prostredníctvom akčného plánu EÚ pre nulové znečistenie a chemickej stratégie pre udržateľnosť, ako aj dôsledné vykonávanie ďalších existujúcich politík EÚ by výrazne prispelo k zníženiu počtu prípadov rakoviny a úmrtí. Bola by to účinná investícia do blahobytu našich občanov.

The IPCC completed the summary report for the Sixth Assessment Report during the 58th session of the panel held in Interlaken, Switzerland from 13 to 19 March 2023.

READ THE MESSAGE

Klimatické modely na celom svete naďalej varujú pred potenciálnym rozvojom El Niño neskôr v tomto roku – modelom otepľovania oceánov v Pacifiku, ktorý môže zvýšiť riziko katastrofických poveternostných udalostí na celom svete. Niektoré modely koncom tohto roka nastoľujú možnosť extrému alebo „super El Niño“, ktorý je poznačený veľmi vysokými teplotami v centrálnej oblasti Tichého oceánu okolo rovníka. Posledné extrémne El Niño v roku 2016 pomohlo vytlačiť globálne teploty na najvyššiu zaznamenanú úroveň, podporenú globálnym otepľovaním spôsobeným človekom, ktoré vyvolalo záplavy, suchá a prepuknutie chorôb. Austrálsky meteorologický úrad v utorkovej aktualizácii uviedol, že všetkých sedem modelov, ktoré skúmal – vrátane modelov meteorologických agentúr vo Veľkej Británii, Japonsku a USA – ukázalo, že teploty morskej hladiny do augusta prekročia prah El Niño. Úrad a klimatológovia však varovali, že predpovede sú počas jesene na južnej pologuli oveľa menej spoľahlivé a výhľady by sa mali „pozerať s určitou opatrnosťou“. Existuje 50-percentná šanca, že sa El Niño vyvinie do konca roka, uviedol úrad. Charakteristickým znakom El Niños je zvýšenie teploty morskej hladiny najmenej o 0,8 °C nad dlhodobý priemer v oblasti centrálneho rovníkového Pacifiku. Extrémne El Niños majú teploty v tejto oblasti 2 ° C nad priemerom.

Dr. Mike McPhaden

Washington, April 11 (TASR) - International Monetary Fund Managing Director Kristalina Georgieva and UN and COP28 climate leaders pledged on Tuesday to work to accelerate public-private financing to help raise the trillions of dollars needed to meet emissions reduction targets. Georgieva, COP28 Chair-designate Sultan al-Jaber and UN Special Envoy for Climate Mark Carney said they will work to make the investment environment more conducive to climate finance by identifying barriers to financing in climate change by the private sector, and "using innovative financial instruments to increase private investment in emerging and developing economies," the IMF said.

Reuters

Emisie uhlíka z globálnej výroby elektrickej energie mohli dosiahnuť vrchol v roku 2022 a očakáva sa, že v nasledujúcich rokoch začnú klesať, čo je znakom toho, že energetický sektor mohol dosiahnuť bod zlomu pri prechode na čistú energiu. Elektrina Emisie vlani vzrástli o 1,3 percenta a dosiahli rekordné maximum, k čomu prispel aj malý nárast uhlie Použitie na uspokojenie rastúceho dopytu po elektrickej energii po skončení COVID-19 zákazy vychádzania. Rok 2022 však bude pravdepodobne posledným rokom, v ktorom globálny energetický sektor zaznamená rast skleníkový plyn Podľa energetického think-tanku Ember, ktorý tvrdí, že sektor dosiahol historický zlom v prechode na čisté zdroje energie.

 Madeleine Cuff