NSW Founders, the university's incubator wing, today launched Climate 10x, a new accelerator program that will provide seed investment, mentoring and industry access to six Australian start-ups that demonstrate significant climate impact. Climate 10x will seek start-ups whose technology offering either significantly reduces emissions, produces electricity from renewable sources and circular materials, or adapts existing infrastructure to facilitate the energy transition. The program is backed by UNSW's $280 million Trailblazer for Recycling and Clean Energy (TRaCE) program and cleantech venture capital firm Virescent Ventures, which has committed $120,000 in seed funding to each of the startups accepted into the program. Applications for the program can be submitted until the 19th.^Th May, on August 2^Sun the beginning. Participants will benefit from ten weeks of industry mentorship, $140,000 in total seed funding, networking opportunities and an investor pitch event at the Climate 10x Demo Night. "After decades of inaction, the challenge of decarbonising the planet requires a multi-pronged approach that includes a combination of innovation, collaboration and disruptive technologies," said Gabriella Nunes, senior business manager at UNSW. "To achieve this, we need to wrap the right skills, networks and investment capital around the next generation of entrepreneurs – so we can rapidly scale our solutions." (Amalia Hart)

When it comes to saving the planet from the ravages of climate change, protecting forests is a high priority for almost everyone. But at the current rate of warming, forests may not be able to adapt quickly enough to remain healthy, according to a study published Monday in the journal Proceedings of the National Academy of Sciences. This has adverse consequences for everything from carbon storage to biodiversity. The study looked at forests in the western US and found that they are evolving to cope with higher temperatures – something scientists call "thermophilicisation" – by becoming increasingly dominated by trees better able to tolerate heat and drought stress. However, the researchers found that the speed of this transformation "lags behind climate change by a factor of ten". This creates a situation in which, according to the document, "forest trees are increasingly mismatched with their environment." This means trees are more likely to die or be susceptible to fire or insect attack. Researchers from the University of California, Berkeley and the US Forest Service analyzed the composition of approximately 50,000 forest plots in western states over 10-year periods. The USFS has spent decades building an inventory of trees on these lands to monitor long-term changes, and researchers have used that data and then mapped localized climate change data onto it. "Ideally, you would see an individual relationship between the thermal tolerance of trees and warming," said Kyle Rosenblad, Ph.D. candidate at the university and lead author. While he and the team found that trees with greater tolerance for warmer temperatures and drier weather, such as California juniper, are indeed gaining dominance, climate change is outpacing those adaptations. Equally troubling, Rosenblad said, is how the ratio of trees is changing. New species do not come to forests. Instead, the composition is changing mainly because established species that prefer cooler, wetter conditions—such as Douglas fir—die or are weakened and attacked by insects. This could lead to large-scale ecological changes over centuries or even decades. "Places that are forested today may only be able to support grasslands," Rosenblad said. "Try as we may, we may not be able to stop it."

(Leslie Kaufman)

Rabat, May 2 (TASR) - Countries that are home to rainforests and peatlands vital to limiting climate change want easier access to sovereign carbon credits, a financial system that rewards them for preserving their ecosystems, the environment minister said Republic of the Congo to Reuters. Slightly larger than Italy, the Republic of Congo shares with the much larger and much more populous Democratic Republic of the Congo the world's largest tropical peatlands and Africa's largest rainforest, absorbing the carbon dioxide that warms the planet. Sovereign credit markets, established by UN climate agreements, are designed to allow these countries to be financially rewarded for protecting ecosystems, including forests and peatlands. Arlette Soudan-Nonault, the minister of the Republic of Congo, said in an interview that access to a sovereign carbon market could help increase the country's GDP by up to 40% and finance the energy transition and create sustainable jobs. But she said multilateral financial institutions such as the World Bank need to simplify lending procedures. (Ahmed Eljechtimi)

Standing in his field of stunted, withered corn, Santi Caudevilla is very concerned. "If the weather doesn't change, it will be zero. Nothing will be collected," he said. Caudevilla, who grows corn, sorghum and other crops in Gimenells, Catalonia, has been hit hard by the severe drought that has hit this part of northeastern Spain. Rainfall has been low for years. "We are in the desert. This is a desert today,” he said. The lack of water is becoming an existential crisis for farmers like Caudevilla, and he fears for the future of his profession. It's getting harder to make ends meet as crops shrivel up for lack of water - or can't be planted at all. Droughts are a reality in this corner of Spain. "They are typical of the Mediterranean climate of Catalonia," said Albert Ruhi, a freshwater ecologist at the University of California, Berkeley, who is originally from Catalonia. But the significant lack of rain and snow has made that rain and snow much, much drier, he told CNN. "This is the worst period we've had in the last 100 years," Samuel Reyes, director of the Catalan Water Agency, told CNN.

(Fred Pleitgen, Claudia Otto a Laura Paddison, CNN)

By incorporating plant matter into the asphalt mixture, it is possible to reduce emissions of harmful substances during road construction by 30 to 60 percent, researchers from Wageningen University concluded. This can replace fossil fuels that come from the remains of prehistoric dead animals and plants. The use of these substances negatively contributes to climate change. One of the substances in asphalt is bitumen, a component of petroleum that is used to bind stones together. Researchers from Wageningen investigated the possibilities of replacing bitumen with lignin. It is a substance found in some trees and plants. If half of the asphalt is replaced by lignin, it could prevent the emission of 85 to 170 million kilograms of carbon dioxide and other substances in the Netherlands alone by the middle of this century. If bitumen were completely replaced by lignin, emissions would be reduced by a double amount. Globally, lignin in asphalt could reduce harmful emissions by 102 billion kilograms per year. "This development will make a significant contribution to the achievement of European and global climate goals," the Wageningen researchers said. A few years ago, a road surface with bio-asphalt was laid in Sas van Gent, Zeeland. Half of the bitumen was replaced by lignin. The first test roads without asphalt should be built this year or next year. (ANP news)

Subglacial lakes that will never see the light of day are among the least accessible frontiers of science, brimming with more untold stories than even the planets of our solar system. One thing seems certain: where there's water, there's life—even if said water is at the bottom of a cold lake, in the dark, under more than half a mile of the West Antarctic ice sheet. As he states AGU Advances, scientists analyzed the chemical fingerprints of the ocean and microbes obtained from the sediments and water at the bottom of a subglacial lake called Mercer Lake to describe for the first time where wild microbes acquire carbon, an energy source, and move it through this starkly barren system. They used data from sediment, microbes and the carbon cycle to infer the geologic history of the region, and the results surprised them. While the ice above Mercer Lake was previously thought to have been stable for hundreds of millennia, this new work confirms that the lake was connected to the ocean about 6 years ago and the West Antarctic Ice Sheet was smaller than it is today. It was a time when the climate was stable compared to the end of the last ice age and even today's anthropogenic climate change. "This is the first time we have clear geological evidence that the West Antarctic Ice Sheet's grounding line, which is like its coast where the ice meets the ocean, was at least 250 kilometers further inland than it is today—perhaps more," said Ryan Venturelli, lead author of the study and assistant professor at the Colorado School of Mines. Venturelli worked with her former Ph.D. advisor, marine geologist Brad Rosenheim at the University of South Florida College of Marine Science. In other words, just a few thousand years ago, the West Antarctic Ice Sheet retreated about 155 miles — a few tens of miles short of the distance from New York to Boston — before regrowing into its modern configuration.

(according to University of South Florida)

In the climate action plan, a 10 % reduction of emissions from the road freight transport sector is proposed by 2030. Transport accounts for approximately 18 % of greenhouse gas emissions in Ireland. Diesel-powered heavy goods vehicles (HGVs) and buses produce 38 % of our road transport emissions. The transition to zero-emission alternative fuels is considered difficult for heavy truck operators' fleets due to the limited supply of affordable and accessible alternative fuel vehicles, the significant cost differential between new fuels and traditional diesel vehicles, and the current insufficient availability of infrastructure to support a permanent transition. In line with the EU's ambition, the Irish government has committed to achieving a 51 % reduction in Ireland's total greenhouse gas emissions from 2021 to 2030 and to net zero emissions by 2050 at the latest. These legally binding targets are set out in Climate Action and Low Carbon Development (Supplement) of the 2021 Act. The recently published climate action plan sand for the first time specifically focuses on the freight and heavy freight road transport sector. The total reductions required in the heavy goods sector will achieve around 10 % emissions reductions by 2030 compared to 2018 levels, the report says. That's no bad thing - demand for freight transport is set to increase with volumes forecast to increase by 91 % by 2050 and Ireland's population expected to increase by 1 million to around 6 million people over the same period. As an island, Ireland is dependent on strong sea and air connections with the world. Around 95 % of all imports and exports pass through our seaports, with Dublin Port by far the largest, accounting for over 80 % of all trade combined (roll-on-roll-off and load-on-load-off). More than 90 % goods are transported by road, which is due to a significantly lower share of other modes of transport. (Aidan Flynn, Irish Examiner)

Od polovice marca sú svetové oceány teplejšie ako kedykoľvek predtým prinajmenšom od roku 1982, čo v niektorých klimetických expoertoch vyvoláva obavy zo zrýchleného otepľovania. Prečo je to dôležité: Horúce oceány majú obrovský vplyv na pevninu, pretože môžu prispieť k častejším a závažnejším extrémnym poveternostným a klimatickým udalostiam, od záplav až po vlny horúčav. Okrem toho by teplotný skok mohol byť znakom toho, že otepľovanie sa zrýchľuje spôsobmi, ktoré klimatické modely nedokázali predvídať. Zoom in: Aj keď je rekord globálnej priemernej teploty povrchu mora pozoruhodný a ďalekosiahly, nie je to dôvod, aby ste stratili zo zreteľa väčší obraz, povedali klimatológovia pre Axios. Nárast teploty povrchu mora, ktorý zachytila ​​sieť lodí, bójí a satelitov, je pravdepodobne spôsobený kombináciou objavujúceho sa El Niño v tropickom Pacifiku a ďalšieho trendu, ktorý vedcov oveľa viac znepokojuje. Keď udalosť La Niña ustúpi El Niño, ako sa to deje teraz, veľké množstvo oceánskeho tepla, ktoré sa skrývalo pod hladinou oceánu, sa podľa Michaela Manna, klimatického vedca z Pennsylvánskej univerzity, vytiahne nahor. Výsledkom, povedal Mann spoločnosti Axios prostredníctvom e-mailu, je „značný nárast“ teplôt tropického Pacifiku a globálneho oceánu počas prechodu. „La Niña pochováva určité teplo oceánu pod povrchom a El Niño toto teplo privádza späť na povrch,“ povedal Mann. Kontext: Udalosti El Niño sú definované nadpriemernými teplotami oceánov v rovníkovom tropickom Pacifiku spolu s nespočetnými zmenami v počasí. Takéto cykly oceánov a atmosféry sa vyskytujú prirodzene a pomáhajú dočasne urýchliť alebo v prípade La Niña spomaliť rýchlosť zmeny klímy. To je jeden z dôvodov, prečo dlhodobý záznam teploty povrchu pripomína skôr schodisko ako priamku. Stupeň ohrozenia: Stabilná a rekordná akumulácia oceánskeho tepla vo vodnom stĺpci, nielen na povrchu, v skutočnosti vedcov v oblasti klímy znepokojuje viac ako nedávne zvýšenie teploty povrchu mora. Výskumníci ako Mann a Kevin Trenberth z Národného centra pre výskum atmosféry (NCAR) pre Axios povedali, že ide o jasnejšie znamenie globálneho otepľovania spôsobeného človekom ako prebiehajúce rekordné teploty na povrchu mora. Oceány absorbujú viac ako 90 % dodatočného tepla zo zemskej atmosféry v dôsledku emisií skleníkových plynov zo spaľovania fosílnych palív a iných príčin. Obsah tepla v oceáne, meraný v stĺpci vody z povrchu do hĺbky 2 000 metrov (6 561 stôp), dosiahol v roku 2022 rekordnú výšku. Nedávna štúdia zistila že toto mení životne dôležité oceánske prúdy, ktoré rozvádzajú teplo a živiny po celom svete. (Andrew Freedman, autor Axios Generate)

“Carbon offset markets are widely discredited. Their only benefit is to enrich the middlemen charged with selling the lie.” A leading US green group on Wednesday dismissed a major carbon offset deal as a “fraud”, stressing the ineffectiveness of such schemes in reducing emissions. NextGen - a joint venture between Swiss carbon finance consultancy South Pole and Japan's Mitsubishi Corporation - has announced a "groundbreaking" purchase of nearly 200,000 tonnes of carbon credits from three projects. These include the US direct air capture project – a technology that extracts carbon dioxide directly from the atmosphere – and a Finnish producer of biochar, a black carbon substance derived from biomass. NextGen chairman Philip Moss said the deal "provides an opportunity for the oil and gas sector to transition to cleaner activities". While some scientists argue that CO2 extraction, either through natural or technological means, is necessary to meet the goals of the Paris climate agreement, opponents call the technology a "false climate solution." According to Food & Water Wath: Carbon offset markets have repeatedly been exposed as fraudulent, ineffective schemes that contribute little to reducing emissions. Likewise, carbon dioxide removal has been shown to fail. Direct air capture produces 2.2 to 3.5 tonnes of CO2 equivalent for every tonne captured, while an ethanol capture facility in Illinois, which is often offered as a proof of concept, has increased emissions since installing the technology in 2017. Carbon offset markets are widely discredited. Their only benefit is to enrich middlemen charged with selling the lie — the NextGen scheme is no different,” Food & Water Watch policy director Jim Walsh said in a statement. "Carbon capture is a costly and inefficient distraction from the real work of transitioning away from dirty fossil fuels and biofuels." (Brett Wilkins, Common Dreams)

Dusík je potrebný pri predpovedaní toho, ako budú pôdne rastliny absorbovať atmosférický uhlík. Je to preto, že budúca trajektória dusíka sa bude v nadchádzajúcich desaťročiach líšiť od trajektórie iných faktorov rastu rastlín, podľa novej štúdie. Pozemný zachytávač uhlíka sekvestruje tretinu antropogénnych emisií oxidu uhličitého. Aby vedci mohli predpovedať, ako sa môže v nadchádzajúcich rokoch zmeniť sekvestrácia uhlíka, musia vedci predpovedať, ako bude rastlinná biomasa rásť alebo sa zmenšovať, čo je náročná úloha Jedným z faktorov ovplyvňujúcich rast rastlín je samotný oxid uhličitý CO_2.  WHAT₂ nakopne rastliny do prebitia fotosyntézy v efekte nazývanom CO₂ hnojenie, ktorý vyústil do globálneho „ekologizácie“ za posledných niekoľko desaťročí. Atmosferický uhlík však zďaleka nie je jediným faktorom ovplyvňujúcim rast rastlín. Vplyv má aj dusík z hnojív, poľnohospodárstva a fosílnych palív. Napriek tomu modely zemského zachytávača uhlíka, nazývané modely pozemskej biosféry, obsahujú dusík len asi polovicu času. V novej štúdii publikovanej v Geophysical Research Letters Kou-Giesbrecht a Arora testujú, ako zahrnutie alebo vynechanie dusíka ovplyvňuje modelové projekcie. Vedci porovnali dva modely pozemskej biosféry s názvom CLASSIC-CN a CLASSIC-C. Prvý obsahuje dusík a druhý nie. Testovali, či každý model dokáže presne predpovedať historické zachytávače uhlíka, a potom extrapolovali modely na budúce scenáre. Konkrétne aplikovali modely na tri z piatich zdieľaných socioekonomických ciest, ktoré predstavujú celý rad klimatických a spoločenských možností, ktoré sa môžu prejaviť v priebehu zvyšku 21. storočia. Pri pohľade späť v čase by oba modely mohli presne predpovedať historické pozemské zachytávače uhlíka. Pri predpovedaní budúcej sekvestrácie uhlíka sa však tieto dva modely rozchádzajú. Model len s uhlíkom precenil pozemský zachytávač uhlíka. Dôvodom je to, že spája hnojivý účinok dusíka s oxidom uhličitým. V budúcnosti, keď hladiny oxidu uhličitého prevýšia vstupy atmosférického dusíka a hnojenie dusíkom, model tiež predpovedá, do akej miery môže dôjsť k rastu rastlín, a teda k sekvestrácii uhlíka. Rozdiel je obzvlášť výrazný v ceste zahŕňajúcej najvyšší nárast atmosférického CO₂ , pričom model zahŕňajúci dusík predpovedá až o 64 % nižšiu sekvestráciu uhlíka ako model obsahujúci iba uhlík na konci storočia. Autori tvrdia, že presné a pre politiku relevantné modely suchozemskej biosféry musia brať do úvahy dusík. (Rachel Fritts, American Geophysical Union, PhysOrg)

Výskumníci naznačujú, že obehové biohospodárstvo využívajúce biologické suroviny môže výrazne znížiť vplyv globálneho plastového sektora na životné prostredie. Aj keď vysoké ceny emisií skleníkových plynov a obehové stratégie nestačia, ich kombinácia s biologickými surovinami, elektrinou bez emisií a vysokokvalitnou recykláciou by mohla potenciálne zmeniť toto odvetvie na zachytávač uhlíka. To si však vyžaduje zlepšenie odpadového hospodárstva, kruhový dizajn produktov a väčšie využitie chemickej recyklácie. Kruhové biohospodárstvo môže dramaticky obmedziť vplyvy rýchlo rastúceho odvetvia plastov na klímu, znečistenie a spotrebu zdrojov. Podľa súčasných politík sa globálna produkcia plastov pravdepodobne strojnásobí do roku 2100. Dnes je odvetvie plastov zodpovedné za takmer 5 % všetkých emisií skleníkových plynov. Poskytnutím bezemisnej elektrickej energie pre obehový priemysel na báze bioplastov a zamedzením spaľovania odpadu sa toto odvetvie môže dokonca rozrásť a stať sa formou zachytávača uhlíka. To je záver článku v časopise Nature , ktorý nedávno zverejnili výskumníci z Utrechtskej univerzity, Holandskej agentúry pre hodnotenie životného prostredia (PBL), Holandskej asociácie pre udržateľnú energiu (NVDE) a Holandskej organizácie pre aplikovaný vedecký výskum (TNO). Žiadny z modelov použitých pre správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) nerozpracoval podrobnosti o plastikárskom priemysle. Preto výskumníci vyvinuli nový model na preskúmanie štyroch scenárov pre globálny plastový sektor. Tie ukázali, že vysoká cena za emisie skleníkových plynov, ktorá spĺňa dvojstupňový cieľ Parížskej klimatickej dohody, sama osebe nestačí na to, aby podnietila odvetvie plastov k prechodu z fosílnych surovín na biologické suroviny a obehové hospodárstvo. Politika v oblasti klímy môže dokonca viesť k väčšiemu objemu skládok plastov, pretože zabraňuje emisiám CO₂ a je lacnejšia ako iné formy spracovania odpadu. Hranice kruhových stratégií: Scenár s viacerými politikami zameranými na kruhový sektor plastov (vrátane prísnejších požiadaviek na dizajn produktov a štandardizáciu typov plastov) by výrazne zvýšil recykláciu plastového odpadu, nižšiu spotrebu zdrojov a ďalšie zníženie emisií CO2 v sektore plastov do roku 2050, pričom sa zabráni veľkému ukladaniu na skládky. Samotné zameranie sa na kruhovitosť by však obmedzilo ďalšie znižovanie emisií v druhej polovici storočia, pretože úloha plastov na ukladanie biogénneho (a teda nefosílneho) uhlíka je nedostatočne využívaná. Okrem toho nie je k dispozícii dostatok plastového odpadu na uspokojenie rastúceho dopytu po plastoch prostredníctvom recyklácie. Plne kruhový sektor plastov je preto možný len vtedy, ak sa obmedzí dopyt po plastoch. (Utrecht University, SciTechDaily)

Spending $1.50 per hectare to prune vines from the world's selectively logged forests could remove 800 million metric tons of carbon dioxide from the atmosphere over 30 years, according to new research. Professor Jack (Francis) Putz of the University of the Sunshine Coast is so excited by the findings that he and nine international co-authors have called on all tropical countries – including Australia – to include this simple procedure in their national carbon policies. "If we are to scale natural climate solutions at the pace necessary to avoid global climate catastrophe, we need effective, low-cost, ruthless practices that can be implemented immediately," said the recently joined professor of ecology and forest management. UniSC to continue its work. “This research shows why we should cut lianas (creepy vines) and suggests how government and private landowners can do this to achieve environmental and economic benefits through the timber industry. "Widespread acceptance of liana removal is more likely if it is incorporated into national carbon policy frameworks." Professor Putz was the lead author of a paper published on the research in areas of ecology and forest management with his predecessor, the University of Florida, as well as The Nature Conservancy, Conservation International, Eastwood Forests in the United States, and Science for Sustainability in Central America. "Vineas are great in some ways, but they compete with trees and other vegetation for sunlight," he said. "Liana infestation affects a quarter of the world's one billion hectares of selectively logged forests, primarily in the tropics, and is intensifying as a result of human intervention and climate change. “Our research found that cutting lianas from a minimum number of harvestable trees – just five trees per hectare – would increase carbon sequestration and contribute to timber yields to improve local livelihoods. “Forest managers with access to voluntary carbon markets could also diversify their income. “With processing costs estimated at less than $1 per ton of CO₂ it is an attractive opportunity for countries to meet their climate action targets and – given current carbon market prices of USD 10-20 per ton of CO₂ – to increase the economic potential of selectively harvested forests." He said equal treatment could also benefit biodiversity in non-logging forests. (University of Sunshine Coast, PHYSORG)

 Vedci z Technickej univerzity v Mníchove vyvinuli udržateľnú metódu na vytvorenie esenciálnej aminokyseliny L-alanínu z CO2. Tento proces využíva umelú fotosyntézu, pri ktorej sa CO2 premieňa na metanol a následne na L-alanín. Táto nová metóda vyžaduje menej priestoru ako tradičné poľnohospodárstvo, čím sa zdôrazňuje potenciál spojenia biohospodárstva a vodíkového hospodárstva pre udržateľnejšiu budúcnosť. Výskumníci produkujú dôležitú aminokyselinu zo skleníkového plynu CO2. – Rastúci dopyt po potravinách vo svete – Biotechnologický proces cez metanol ako medziprodukt – Vyžaduje sa menej pôdy ako pri pestovaní rastlín. Zabezpečenie dodávok potravín pre neustále rastúcu svetovú populáciu a zároveň ochrana životného prostredia sú často protichodné ciele. Teraz výskumníci na Technickej univerzite v Mníchove (TUM) úspešne vyvinuli metódu syntetickej výroby nutričných bielkovín pomocou typu umelej fotosyntézy. Krmivový priemysel je primárnou hnacou silou vysokého dopytu po veľkých objemoch nutričných bielkovín, ktoré sú vhodné aj na použitie v náhradách mäsa. Skupine vedenej Prof. Volkerom Sieberom v TUM Campus Straubing pre biotechnológiu a udržateľnosť (TUMCS) sa podarilo vyrobiť aminokyselinu L -alanín, základný stavebný prvok bielkovín, z plynu CO₂ škodlivého pre životné prostredie. Ich nepriamy biotechnologický proces zahŕňa metanol ako medziprodukt. Až doteraz sa bielkoviny na krmivo pre zvieratá zvyčajne vyrábali na južnej pologuli s veľkými požiadavkami na poľnohospodársky priestor a negatívnymi dôsledkami na biodiverzitu. WHAT₂, ktorý sa odstráni z atmosféry, sa najskôr premení na metanol pomocou zelenej elektriny a vodíka. Nová metóda premieňa tento medziprodukt na L-alanín vo viacstupňovom procese pomocou syntetických enzýmov; metóda je mimoriadne účinná a generuje veľmi vysoké výťažky. L-alanín je jednou z najdôležitejších zložiek bielkovín, ktoré sú nevyhnutné pre výživu ľudí aj zvierat. Prof. Sieber z TUM Professorship pre chémiu biogénnych zdrojov vysvetľuje: „V porovnaní s pestovaním rastlín táto metóda vyžaduje oveľa menej priestoru na vytvorenie rovnakého množstva L-alanínu, keď použitá energia pochádza zo solárnych alebo veterných zdrojov energie. Efektívnejšie využitie priestoru znamená, že určitý druh umelej fotosyntézy možno použiť na výrobu rovnakého množstva potravín na výrazne menšom počte akrov. To otvára cestu pre menšiu ekologickú stopu v poľnohospodárstve.“ (Technická Univerzita v Mníchove, SciTecDaily)

Ako sa Arktída otepľuje, bublajúce pramene, ktoré sa vynárajú spod zmenšujúcich sa ľadovcov, by mohli poskytnúť podceňovaný zdroj silného skleníkového plynu metánu – podľa nového výskumu prezentovaného dnes na EGU23. Výskum vedený výskumníkmi z University of Cambridge a univerzitného centra v nórskom Svalbarde identifikoval veľké množstvá metánu unikajúceho z prameňov vystavených ustupujúcim ľadovcom cez Svalbard vo vysokej Arktíde, ktorá je najrýchlejšie sa otepľujúcim regiónom na Zemi. Gabby Kleberová, vedúca autorka výskumu z Cambridgeského oddelenia vied o Zemi, strávila väčšinu posledných troch rokov monitorovaním chemického zloženia vody vo viac ako stovke prameňov na Svalbarde – identifikáciou vysoko koncentrovaného metánu, ktorý môže po vystavení rýchlo uniknúť do vzduchu.

Výskum zistil, že emisie metánu uvoľnené z prameňov dosiahli v priebehu roka najmenej dve kiloton – zhruba ekvivalentné metánu uvoľnenému dvoma miliónmi kráv v rovnakom časovom rámci. „Zistili sme, že tieto pramene by mohli byť významným zdrojom emisií metánu – ten, ktorý doteraz chýbal v obraze, a stane sa významnejším, ak bude globálne otepľovanie pokračovať nekontrolovane,“ povedal Kleber. Plynný metán je tretím najdôležitejším skleníkovým plynom v atmosfére po vodnej pare a oxide uhličitom. Hoci je metán prítomný v nižších koncentráciách ako oxid uhličitý, je približne 28-34 krát silnejší, pokiaľ ide o jeho schopnosť ohrievať atmosféru. Väčšina metánu na Zemi je produkovaná mikroorganizmami, ktoré premieňajú organickú hmotu na metán v prostredí s nedostatkom kyslíka, ako sú prírodné mokrade. Významná časť celosvetového rozpočtu na metán však pochádza z ľudskej činnosti; vrátane poľnohospodárstva, likvidácie odpadu a spaľovania fosílnych palív. Rozmrazovanie ľadu a zamrznutá pôda v celej Arktíde je ďalším zdrojom metánu, ktorý vedcov čoraz viac znepokojuje. Je to preto, že topenie by mohlo vyvolať náhle uvoľnenie zachyteného metánu – rýchlo otepľovať našu planétu a zvýšiť globálne otepľovanie spôsobené človekom. Rozsah a tempo tohto uvoľňovania je pre vedcov ťažké určiť, čo zvyšuje neistotu pri výpočte globálneho rozpočtu na metán a o tom, ako by sa mohol v budúcnosti zmeniť. ( Dr C.M. Martin-Jones)

Plán na zastavenie používania látok vrátane „večných chemikálií“, ktorý sa doteraz používal na vykonávanie zákazov 14 chemických skupín, uvádza správa. Plán zakázať do roku 2030 až 7 000 najnebezpečnejších chemikálií na európskom trhu podľa štúdie zlyháva. Pred rokom EÚ spustila plán na zákaz skupín toxických látok spojených s poškodením životného prostredia a vážnymi chorobami, ako sú rakovina, hormonálne poruchy a poruchy reprodukcie. Patrili sem všetky bisfenoly, najnebezpečnejšie spomaľovače horenia a čoraz kontroverznejšie chemikálie PFAS (per- a polyfluóralkylové látky). Tiež známe ako „večné chemikálie“, formulácie PFAS sa hromadia v prirodzenom prostredí, kde trvá stovky rokov – alebo dlhšie – kým sa rozložia. V minulom storočí sa používali tak všade, že jedna americká vládna štúdia ich našla v krvnom obehu takmer všetkých Američanov, zatiaľ čo tohtoročný prieskum zaznamenal 17 000 kontaminovaných miest v Európe a 2 100 hotspotov. Plán obmedzení bol zavedený ako dočasné opatrenie na ochranu verejnosti a prírody, kým Európska komisia dokončuje aktualizáciu svojho komplexného programu Reach (ktorý centrálne zhromažďuje údaje o moderných syntetických chemikáliách a stanovuje pravidlá ich riadenia). Reach sa však oneskoril a komisia doteraz použila plán na implementáciu zákazov len pre 14 chemických skupín, z ktorých len dve sa javia ako nepriepustné, podľa spoločnej správy skupiny pre zelené právo ClientEarth a Európskeho úradu pre životné prostredie. Hélène Duguy, právna a politická poradkyňa spoločnosti ClientEarth, uviedla, že oneskorené kroky poukazujú na „zlyhanie postupného prístupu EÚ k zákazom chemikálií. Tento prístup znamená, že ľudia a naše životné prostredie nie sú chránené pred najškodlivejšími chemikáliami. Toto je potrebné teraz zmeniť. Európske orgány a komisia EÚ majú všetky právne nástroje na záchranu tohto plánu a nápravu deprimujúceho smeru cesty. (Arthur Neslen, The Guardian)

I often get calls from Nebraska crop and livestock farmers interested in carbon credits. This article provides basic information on what carbon credits are and how they work. Here are some frequently asked questions and information you need to know:

What are carbon credits? Carbon credits are created when farmers or ranchers increase the rate of carbon sequestration on their land by changing production practices or adding a new practice. A common example is adding cover crops or reducing tillage when growing row crops.

Who will buy my carbon credits? Probably a corporation that wants to reduce its carbon footprint – at least on paper – to meet corporate requirements or targets for reducing carbon dioxide emissions.

What can I get paid for my carbon credits? That depends on how many you generate. You can get a good estimate of your operation's carbon credit potential at the NRCS website comet-farm.com. One ton of stored carbon equals one carbon credit. Carbon credits have reportedly been selling for between $10 and $15 per ton recently. Producers in Nebraska likely get less than one ton of stored carbon per acre per year. The US average is 0.6 tons per acre per year.

How can I get my carbon credits to sell? You must cooperate with agricultural carbon company such as Agoro, Bayer, Cibo, ESMC, Nori and many others. After you sign a contract with them, they will work with you to implement practices that will lead to further carbon storage. Each carbon company usually has its own system for measuring and verifying carbon storage, such as soil sampling at the beginning and end of the contract period.

Are carbon credits traded? Not on the public exchange. Therefore, it is difficult to get up-to-date price information other than from the carbon companies.

What do I need to know before signing a carbon contract? Take the contract to your lawyer for a legal review. This cannot be overstated. There will be a lot of legal fine print in the contract and you need a lawyer to explain what all that fine print means. There is no "standard" carbon lease yet, and each company has its own. (David Aiken)

Cieľom projektu TransformAr je demonštrovať riešenia a cesty, ktoré sa považujú za nevyhnutné pre klimatickú a sociálnu odolnosť s cieľom dosiahnuť rýchlu a ďalekosiahlu transformačnú adaptáciu (TA). „Dopady klimatických zmien sú tu a teraz. Dopady na ľudí, prosperitu a planétu sú už všadeprítomné, ale nerovnomerne rozložené.“ Táto skutočnosť sa uvádza v novej koncepcii novej, ambicióznejšej stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (Európska komisia, 2019). Hodnotiaca správa o oteplení o 1,5 °C (IPCC, 2018) ukazuje, že aj v najlepšom prípade trvalého znižovania emisií bude existovať veľký tlak na agropotravinárske systémy, infraštruktúru, ekosystémy a ľudské zdravie.

BANDAR SERI BEGAWAN (Borneo Bulletin/Asia News Network): Brunejsko-darussalamský štát nie je vyňatý z účinkov klimatickej krízy s priemerným zvýšením teploty o 0,25 stupňa Celzia za desaťročie, ktoré môže do konca storočia dosiahnuť 4 °C, ako aj mesačnými zrážkami, ktoré sa do roku 100 zvýšia o 500 mm za desaťročie na 2050 mm.

Na znepokojujúce trendy, ktoré môžu ohroziť kľúčové hospodárske oblasti v sultanáte, upozornil minister na úrade predsedu vlády a minister financií a hospodárstva II Dato Seri Setia Dr. Awang Mohd Amin Liew Abdullah (pic) pri spustení smernice o povinnom podávaní správ o skleníkových plynoch v budove úradu predsedu vlády na Jalan Menteri Besar vo štvrtok (27. apríla). Minister tiež poukázal na vplyv zmeny klímy na Brunej, ako sú zvýšené záplavy, lesné požiare, zosuvy pôdy a silný vietor, ktorý poškodil infraštruktúru, budovy a životné prostredie. Dato Seri Setia Dr. Awang Mohd Amin Liew, spolupredseda Národnej rady Brunejsko-darussalamského štátu pre zmenu klímy (BNCCC), tiež ocenil silný záväzok sultanátu bojovať proti zmene klímy. Povedal, že hoci príspevok Bruneja k celkovým emisiám skleníkových plynov (GHG) je nízky – iba 0,017 percenta ročne – sultanát sa zaviazal dodržiavať Parížsku dohodu a spustil BNCCP v júli 2020 s cieľom dosiahnuť nízkouhlíkovú, klimaticky odolnú a udržateľnú krajinu. Minister uviedol, že Brunej sa tiež zaviazal znížiť emisie skleníkových plynov o 20 percent do roku 2030 a na splnenie tohto cieľa bola spustená národná politika Brunejsko-darussalamského štátu v oblasti zmeny klímy (BNCCP). Dato Seri Setia Dr. Awang Mohd Amin Liew povedal, že transparentné a robustné podávanie správ o emisiách skleníkových plynov je rozhodujúce pre sledovanie pokroku sultanátu. (Borneo Bulletin/Asia News Network)

On March 20, 2023, the Intergovernmental Panel on Climate Change (IPCC) released its 6th Assessment Report (AR6), which addresses the likelihood that current and planned climate change mitigation action will successfully keep global temperature increases below 1.5 degrees Celsius (C). , and the consequences of the likely development of climate change on the global economy. The greenhouse gas emissions data used in the analysis are from 2019 and do not reflect any changes in economic activity that have occurred due to the shutdowns caused by the COVID-19 pandemic that have occurred around the world. The previous report (AR5) was issued in 2014, ahead of commitments made by 195 countries to reduce their greenhouse gas emissions under the Paris Agreement, which was agreed in December 2015. The IPCC is an arm of the United Nations charged with developing scientific knowledge about climate change and its likely impact on the world in which we live. They recruit scientific experts from multiple relevant disciplines from around the world to regularly produce and collate peer-reviewed reports that reflect the latest credible research on how climate change is affecting the natural environment and human-made infrastructure, and the physical and economic consequences of these impacts. You can find the Summary for Policy Makers (SPM) for IPCC's sixth round of assessments here. Overall, the report says that to date, the planet has warmed by about 1.19 degrees C since the end of the 1st century due to the continued increase in greenhouse gases in the atmosphere, and that countries that are signatories to the Paris Agreement have not implemented policies that would get the planet on a path that would keep us below the crucial 1.5°C threshold. In fact, at our current rate of greenhouse gas emissions, the authors estimate that we will cumulatively exhaust the global carbon budget that would keep us below 1.5 degrees until about 2030, or less than a decade from now. To avoid the likely scenario of exceeding this 1.5°C target, governments will need to make immediate and deep cuts in greenhouse gas emissions across all sectors this decade. (STEPHANIE MERCIER)