Rising global temperatures are increasing the risk of workers dying or becoming disabled while working in extreme heat, an international conference has said. The conference, held in Qatar as spring temperatures soared to 40 degrees Celsius (104 Fahrenheit), said tens of thousands of workers around the world had died in recent decades from chronic kidney disease and other illnesses linked to extreme heat. "The science tells us that all countries can do more," said Ruba Jaradat, the International Labor Organization's regional head for Arab countries, at the Occupational Heat Stress conference, which focused on climate change and how rising temperatures threaten workers' health.Agence France-Presse)

When the Inflation Reduction Act was signed into law last August, it was hailed as the largest piece of federal climate legislation ever passed in the United States. This was an incredibly low bar to clarify: the IRA is also the only one the actual climate legislation of the country. If his passage was a dubious landmark, it also marked the end of an era in the U.S. climate movement that was fueled almost fifteen years ago by the near-collapse of the UN climate conference in 2009 and the failure of previous federal legislation in 2010. In the interim, the climate movement has shifted sharply to the left as it it became more radical in its tactics and more visionary in its demands. The movement undoubtedly changed the nature of American politics. But she also ran into the limits of her power. What will come next? As early as 2008, when Obama's financial meltdown hit the White House, some presented a version of the Green New Deal as a stimulus response. But the administration instead opted for a slimmed-down stimulus that included some climate-related subsidies, specifically in solar R&D. The administration's signature climate proposal, introduced in 2009 by Representative Henry Waxman and Senator Ed Markey, was its first legislative failure. This legislation, known as Waxman-Markey, proposed a cap-and-trade system in which the state would set a cap on total emissions and issue emissions permits to businesses that could be traded on the market. The radicalizing right wing of the Republican Party, then formed within the Tea Party, cut its teeth in opposition to what it called "cap-and-tax." While the bill passed the House in 2009, it needed a supermajority to pass the Senate — one it didn't have. There was never a vote. With Waxman-Markey stalled, Obama went to COP15 in Copenhagen in 2009 without displaying his lofty climate rhetoric that seemed to offer a glimmer of hope that after eight years of US intransigence, a major international climate agreement might finally be possible. under George W. Bush. The negotiations ended in a weak agreement rather than the binding agreement that many had hoped for. intransigence under George W. Bush. The negotiations ended in a weak agreement rather than the binding agreement that many had hoped for. intransigence under George W. Bush. The negotiations ended in a weak agreement rather than the binding agreement that many had hoped for. (Alyssa Battistoni)

While major oil producers Saudi Arabia and the United Arab Emirates are touting carbon capture and storage as a cure for global warming, some experts warn that the emerging technology is unproven and expensive and should not replace efforts to phase out hydrocarbons. "Renewables are not and cannot be the only answer," argued Al Jaber, who is both the head of state oil giant ADNOC and the country's climate envoy. "If we are serious about limiting industrial emissions, we need to get serious about carbon capture technologies," he said at the United Arab Emirates' Climate Tech event in Abu Dhabi. “In any realistic scenario that gets us to net zero … carbon capture technology will play a role. Without it, mathematics simply does not work. "We need to phase out emissions," Al Jaber added, reiterating his position that oil remains irreplaceable for the global economy and key to energy financing. (Kareem Sahib)

Napriek veľkej kritike ochranárov poslanci oslabili ochranu prírody a zapojenie verejnosti do rozhodovacích pocesov. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie napokon ostáva pod envirorezortom. Poslanci dnes schválili dva návrhy zákonov v rámci reformy stavebnej legislatívy, ktoré zásadne menia aj ochranu životného prostredia. Novelu, ktorá berie kompetencie posudzovať vplyvy na životné prostredie envirorezortu a dáva ich novému stavebnému úradu, navrhla trojica poslancov hnutia Sme rodina – Jaroslav Karahuta, Miloš Svrček a Jozef Lukáč. Pozmeňujúcim návrhom napokon túto kompetenciu autori návrhu ponechali v rukách rezortu životného prostredia. Novela však výrazne obmedzí zapojenie verejnosti do rozhodovacích procesov. Ďalší pozmeňujúci návrh zákona z dielne Sme rodina, ale aj OĽaNO (Vašečka, Kozelová, Szőllős, Vetrák a ďalší), ktorý poslanci schválili, zabezpečuje neodvolateľnosť šéfa tohto úradu na sedem rokov.(Jana Kubisová)

Mnohé krajiny budú mať do konca storočia úplne inú klímu, varujú odborníci. Počasie postupne mení podnebné pásma a ľudstvo sa musí pripraviť na túto zmenu. Klasifikáciu klimatických pásiem vo svete zaviedol nemecko-ruský klimatológ Wladimir Köppen v roku 1884 a v mierne pozmenenej forme sa využíva dodnes. Je založený na 5 hlavných podnebných pásmach: tropické, suché, mierne, kontinentálne a polárne. To, čo však platilo predtým, už platiť nebude − určité regióny sveta totiž môžu mať do roku 2100 úplne inú klímu, informuje IFL Science. Klíma sa však mení a nový výskum naznačuje, že 38 až 48 % všetkých krajín sveta skončí za 50 až 80 rokov v inom podnebnom pásme, ako figuroval doteraz. Vedci očakávajú, že tento trend sa bude každoročne zrýchľovať.

Najnovšie zo série strašných varovaní o nebezpečenstvách klimatických zmien prišlo tento marec, keď popredná skupina expertov Organizácie Spojených národov naznačila, že svet pravdepodobne v priebehu nasledujúcich 10 rokov prekoná nebezpečnú teplotnú hranicu. Pokiaľ krajiny neprijmú okamžité, drastické opatrenia na zníženie závislosti od fosílnych palív, globálne otepľovanie dosiahne katastrofickú úroveň začiatkom 30. rokov 20. storočia, uvádza sa v široko šírenej správe Medzivládneho panelu OSN pre klimatické zmeny. Pravdepodobný výsledok: neustále sa zhoršujúce poveternostné katastrofy a súvisiace udalosti – hladomor, vyhynutie niektorých druhov rastlín a voľne žijúcich živočíchov a šírenie infekčných chorôb – ktoré by mohli do konca storočia zabiť milióny ľudí. Stále je čas vyhnúť sa katastrofe, povedali experti, ale okno na konanie sa rýchlo zatvára. Realita je však taká, že len málo krajín je na ceste k splneniu svojich existujúcich cieľov na riešenie klimatických zmien, nehovoriac o tom, že sú ochotné zvýšiť tempo na záchranu planéty. (Meghan Gunn, Kerri Anne Renzulli a Ned Potter, Newsweek 90)

Existujú obavy, že súostrovie už nemusí byť životaschopným miestom na život, pričom sa ľady topia a ľadovce ustupujú alarmujúcim tempom. SVALBARD: Svalbard, skupina ostrovov v Arktíde, sa otepľuje oveľa rýchlejším tempom, než je celosvetový priemer, čo vyvoláva zásadné otázky o budúcnosti 2 500 ľudí, ktorí toto miesto nazývajú domovom. Očakáva sa, že zmena klímy bude predstavovať významné výzvy pre komunity v nórskom súostroví, zamrznutom a nepriateľskom prostredí, kde je ťažké prežiť, uviedli pozorovatelia. Teploty rýchlo stúpajú na Svalbarde, ktorý leží hlboko v polárnom kruhu medzi Nórskom a severným pólom. Vedci zistili, že sa ľady topia a ľadovce ustupujú znepokojivou rýchlosťou, a snažia sa pochopiť, čo tieto zmeny znamenajú pre budúcnosť Zeme. ENVIRONMENTÁLNE RIZIKÁ AJ NA HORE. Arktída sa otepľuje štyrikrát rýchlejšie ako zvyšok sveta. Na Svalbarde teploty stúpajú ešte rýchlejšie, až sedemnásobne prevyšujú celosvetový priemer. Pre ľudí, ktorí tam žijú a pracujú, to znamená aj rastúce environmentálne riziká. Strata morského ľadu znamená, že ľadové medvede sú hladnejšie a začínajú sa tlačiť bližšie k ľudským sídlam pri hľadaní potravy. Sprievodca Mans Gullgren z prvej ruky videl, aký vplyv mala zmena klímy na ľadovce Svalbard. „Časť ľadovca, kde pracujem od roku 2011, sa vrátila o viac ako 1 km a to je len na dĺžku. Takže je to tiež pravdepodobne asi 35 metrov výšky, ktorá sa stratila,“ povedal vedúci výpravy. „Nanešťastie si myslím, že ľudia budú musieť byť zasiahnutí skôr, ako sa veci začnú diať, a pravdepodobne to bude musieť byť ovplyvnený západ, pretože my sme tí, ktorí znečisťujú najviac.“ (Calving Yang,  CNA)

Európska komisia konečne uznala absenciu zachytávania a ukladania uhlíka (CCS) vo svojej stratégii znižovania emisií, ale ešte je potrebné veľa urobiť, píše Chris Davies. Chris Davies je riaditeľom CCS Europe. V rokoch 2008 – 2009 a 2013 – 2014 bol spravodajcom Európskeho parlamentu pre CCS. Trvalo to dlho, ale Európska komisia konečne uznala, že jadrom jej klimatickej politiky je priepastná diera. Neprítomnosť zachytávania a ukladania uhlíka (CCS) v jej stratégii znižovania emisií spôsobila, že nemá dôveryhodný prostriedok na dosiahnutie svojich ambícií s nulovou čistotou CO2, a to aj napriek autoritatívnemu hlasu Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) mnohokrát. trvá na tom, že technológia bude potrebná. Prijatie však teraz nahrádza neochotu, stanovujú sa ciele a začína sa formovať náčrt stratégie zavádzania CCS. Neochota Komisie v minulosti mohla vyrastať z toho, že zapojenie do CCS bolo zabijakom kariéry. Bolo to už v januári 2007, keď Komisia sľúbila, že navrhne mechanizmus na stimuláciu výstavby a prevádzky do roku 2015 až 12 veľkých demonštračných projektov CCS. Odvtedy sa ani jeden nezačal, nieto ešte dokončil. Mechanizmus podpory financovania, NER300, zlyhal a miliarda eur sprístupnená z programu hospodárskej obnovy z roku 2009 sa skončila len málom. Environmentálne mimovládne organizácie, ktoré tvrdili, že CCS je jednoducho prostriedkom na podporu pokračujúceho využívania fosílnych palív, sa tešili z ich zosmiešňovania tejto technológie. Znižovanie emisií CO2 z uhoľných elektrární bolo základom úvah v roku 2007. Odvtedy dotácie vyplácané na podporu úspešného rozvoja systémov obnoviteľnej energie posunuli číselník, čím sa znížila (ale nie vždy eliminovala) závislosť mnohých členských štátov od fosílnych palív. (Chris Davies, Euractiv)

Climate Action Data Trust (CAD Trust) vymenoval Yuvaraja Dinesha Babu za výkonného riaditeľa päť mesiacov po tom, čo Svetová banka, singapurská vláda a priemyselný orgán International Emissions Trading Association spustili platformu na agregáciu informácií. Platforma využíva technológiu blockchain na kombinovanie údajov o uhlíkových projektoch uložených v rôznych registroch a prezentovanie informácií spôsobom, ktorý možno ľahko porovnávať, aby sa zlepšila transparentnosť trhu. Informácie budú prezentované na podujatí o financovaní klímy v Bilbau v Španielsku 24.mája 2023, uviedol CAD Trust. Očakáva sa, že na palube budú aj uhlíkové registre ako Verra, Gold Standard, American Carbon Register a Global Carbon Council. Babu má takmer tri desaťročia skúseností s trhmi s uhlíkom a problémami súvisiacimi s klímou. Predtým bol výkonným riaditeľom účtovnej firmy Ernst & Young, kde sa podieľal na projekte Suprabha, čo je program strešných solárnych panelov v Indii v hodnote 13 miliónov USD financovaný Svetovou bankou. Babu teraz sídli v Singapure, kde má sídlo CAD Trust. Bude sa zodpovedať rade, ktorá zahŕňa vedúcich pracovníkov z hlavných uhlíkových registrov a vládnych úradníkov z Bhutánu, Čile, Singapuru a Spojeného kráľovstva. „CAD Trust má dôležité poslanie riadiť účinné opatrenia v oblasti klímy prostredníctvom údajov a technológií,“ povedal Babu a dodal, že trhy s uhlíkom musia preukázať spoľahlivosť, integritu, inovácie a transparentnosť. (Liang Lei, Eco-Business)

Nesprávne určovanie cien na dobrovoľných trhoch s uhlíkom ponúka vysoký potenciál návratnosti pre investorov, ktorí chcú podporiť cestu k čistej nule. Investor uhlíkových trhov, Carbon Growth Partners (CGP), vsádza na bezprostrednú korekciu ceny uhlíkových kreditov, aby preklenul priepasť medzi dopadom a ziskovým investovaním. Po silnejšom než očakávanom dopyte po svojom debutovom fonde Carbon Growth Opportunities Fund nedávno firma uviedla na trh druhý nástroj zameraný na investície, ktoré prispievajú ku globálnemu zníženiu emisií CO2. „Naším cieľom je byť oddanými investičnými manažérmi na tom, čo väčšina ľudí nazýva „dobrovoľný trh s uhlíkom“ (VCM) – ale považujeme za „overený trh s uhlíkom“, pretože podľa nášho názoru nie je znižovanie emisií dobrovoľné,“ zakladateľ a CEO, Rich Gilmore, povedal FinanceAsia. Gilmore povedal, že jeho tím je nadšený, že je na čele tohto investičného trendu, a dodal: „Myslím si, že existuje celkom spravodlivý konsenzus, že dekarbonizácia a riešenie klimatických zmien sú najväčšou a najdôležitejšou témou na najbližších 30 rokov.“ Uhlíkové kredity umožňujú firmám investovať do projektov, ktoré prispievajú k zníženiu globálnych emisií uhlíka, ako súčasť ich prechodu na čistú nulu. Jeden uhlíkový kredit sa zvyčajne rovná zníženiu emisií oxidu uhličitého o jednu tonu. (Sara Velezmoro, FinanceAsia)

Naša industrializovaná spoločnosť uvoľňuje do sveta mnoho rôznych znečisťujúcich látok. Najmä spaľovaním vzniká aerosólová hmota vrátane čierneho uhlíka. Hoci to predstavuje len niekoľko percent aerosólových častíc, čierny uhlík je obzvlášť problematický kvôli svojej schopnosti absorbovať teplo a brániť schopnostiam odrážať teplo povrchov, ako je sneh. Preto je dôležité vedieť, ako čierny uhlík interaguje so slnečným žiarením. Výskumníci kvantifikovali index lomu čierneho uhlíka na najpresnejšiu mieru, ktorá by mohla ovplyvniť klimatické modely. Existuje mnoho faktorov, ktoré spôsobujú zmenu klímy; niektoré sú veľmi známe, napríklad emisie oxidu uhličitého zo spaľovania fosílnych palív, oxid siričitý z výroby cementu alebo emisie metánu z chovu zvierat. Aerosólové častice čierneho uhlíka, tiež zo spaľovania, sú v správach menej zahrnuté, ale sú obzvlášť dôležité. Čierny uhlík, v podstate sadze, veľmi dobre absorbuje teplo zo slnečného žiarenia a ukladá ho, čím sa pridáva k atmosférickému teplu. Zároveň sú tmavé farby menej účinné pri odrážaní svetla a tým aj tepla, keďže čierny uhlík pokrýva svetlejšie povrchy vrátane snehu, znižuje potenciál týchto povrchov odrážať teplo späť do vesmíru. (Tokijská univerzita)

Vláda požiadala priemysel, aby sa pripravil na „uhlíkovú daň“, ktorú Európska únia (EÚ) uviedla, že zavedie na dovoz produktov s uhlíkovými emisiami vyššími, ako je predpísaná hranica. Uviedla však, že sa vynaloží úsilie na legitímne oslobodenie od tejto dane pre časti odvetvia. Zatiaľ čo EÚ zavedie daň na dovoz od 1. januára 2026, Naí Dillí bude spolupracovať so skupinou 27 krajín, aby bol prechod čo najhladší, uviedol v utorok vysoký predstaviteľ.„Vláda vníma uhlíkovú daň ako problém obchodu, a nie problém životného prostredia. Vzniesla proti tomu námietky aj vo Svetovej obchodnej organizácii, ale priemysel musí byť pripravený na nový režim, aby vývoz mohol pokračovať bez prekážok,“ povedal tu v utorok predstaviteľ, ktorý si neželal byť identifikovaný.(Indická vláda)

Vodík alebo H₂ v poslednej dobe získava veľkú pozornosť, pretože vlády v USA, Kanade a Európe sa snažia znížiť svoje emisie skleníkových plynov. Ale čo presne je H₂ a je to skutočne čistý zdroj energie? Špecializujem sa na výskum a vývoj techník výroby H₂ . Tu je niekoľko kľúčových faktov o tejto všestrannej chemikálii, ktorá by v budúcnosti mohla hrať oveľa väčšiu úlohu v našich životoch.

Takže, čo je vodík?

Hydrogen je najrozšírenejším prvkom vo vesmíre , ale keďže je taký reaktívny, v prírode sa nenachádza sám o sebe. Namiesto toho sa zvyčajne viaže na iné atómy a molekuly vo vode, zemnom plyne, uhlí a dokonca aj v biologickej hmote, ako sú rastliny a ľudské telá. Vodík však možno izolovať. A samotná molekula H₂ je vysoko účinným nosičom energie. V priemysle sa už používa na výrobu amoniaku , metanolu a ocele a pri rafinácii ropy. Ako palivo môže uchovávať energiu a znižovať emisie z vozidiel, vrátane autobusov a nákladných lodí . ( Hannes van der Watt , Univerzita v Severnej Dakote)

Vláda sa má pripojiť k medzinárodnému úsiliu o vývoj technológií na zníženie emisií metánu u dobytka. Od ministra poľnohospodárstva Martina Heydona sa tiež očakáva, že v pondelok na klimatickom summite vo Washingtone v USA povie, že Írsko má v nadchádzajúcich rokoch minúť výrazne viac na výskum poľnohospodárstva a potravinových systémov súvisiacich s klímou.Očakáva sa, že v prejave na summite Agricultural Innovation Mission for Climate (AIM4C) povie, že Írsko „uznáva, že zmena klímy je jednou z najväčších výziev, ktorým globálne čelíme, a že jej riešenie si vyžaduje medzinárodnú spoluprácu“. „Írsko sa už predtým zaviazalo zvýšiť investície do výskumu klimaticky inteligentného poľnohospodárstva a potravinových systémov o 40 percent v období rokov 2021 až 2025. Na tomto samite oznamujem náš zámer zvýšiť ich na 60 percent,“ povedal Heydon. očakáva sa, že to oznámi konferencii. „Naša zvýšená ambícia zabezpečí zvýšenie o takmer 9,5 milióna EUR v porovnaní s rokom 2020 a naše celkové investície do výskumu súvisiaceho s klímou sa do roku 2025 zvýšia na viac ako 25 miliónov EUR.“ (Martin Wall)

Mäso vyrobené z kultivovaných buniek by mohlo byť pre klímu 25-krát horšie ako bežné hovädzie mäso, pokiaľ vedci nenájdu spôsoby, ako prepracovať energeticky náročné kroky pri jeho výrobe. Mäso vypestované v laboratóriu alebo „kultivované“ mäso sa vyrába pestovaním živočíšnych kmeňových buniek okolo lešenia v bujóne bohatom na živiny. Bolo navrhnuté ako šetrnejšia a ekologickejšia alternatíva k tradičnému mäsu, pretože využíva menej pôdy, krmiva, vody a antibiotík ako chov zvierat a odstraňuje potrebu chovať a zabíjať hospodárske zvieratá,…(Alice Kleinovej)

Medzi všetkými technologickými inováciami, ktoré transformujú náš svet,  je digitalizácia jednou z najdôležitejších pre environmentálnu efektívnosť a udržateľnosť: odhaduje sa, že digitálne technológie môžu pomôcť znížiť globálne emisie skleníkových plynov o 20 %. Na druhej strane, výroba výpočtových zariadení, použité suroviny a spotrebovaná energia so sebou prinášajú aj dopad na životné prostredie: ide o takzvanú digitálnu uhlíkovú stopu, ktorá zodpovedala 2 % celkových globálnych emisií v roku 2015 a 4 % v r. 2020. Tieto čísla sú nepochybne menšie ako množstvo emisií ušetrených digitalizáciou, no stále sa zvyšujú: pri súčasnom tempe by sa percento mohlo zvýšiť na 8,5 % do roku 2025 a 14 % do roku 2040. Obmedzenie našej digitálnej uhlíkovej stopy je možné pomocou elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov , ale aj pomocou riešení zo samotných informačných technológií – napríklad spoločnosti, ktoré prechádzajú do cloudu, výrazne znižujú svoje emisie.

State Street Corp spustila riešenie na obsluhu uhlíkových aktív, ktoré umožní integráciu uhlíkových aktív do investičných portfólií.V rámci riešenia sa poskytuje celý rad služieb správy fondov a depozitárov, vrátane vedenia záznamov, výpočtu čistej hodnoty aktív a podávania správ, uvádza americká depozitná banka vo vyhlásení z 9. mája. Podľa Phila Kima celková obchodovaná hodnota dodržiavania predpisov a dobrovoľných kreditov na trhu s uhlíkovými aktívami dosiahla minulý rok rekordných 865 miliárd eur (950,67 miliardy USD) a očakáva sa, že do roku 2030 vzrastie 15-násobne. „Naše nové riešenie na obsluhovanie uhlíkových aktív pomôže klientom získať prístup k tejto vznikajúcej triede aktív, aby mohli priamo držať uhlíkové kvóty a kredity a obchodovať s nimi ako s inými produktmi a v konečnom dôsledku sa snažiť maximalizovať potenciál svojich investičných portfólií pomocou fondu State Street. odbornosť administratívy,“ uvádza sa vo vyhlásení. State Street so sídlom v Bostone mala k marcu 2023 aktíva vo výške 37,6 bilióna dolárov v úschove a/alebo správe. ( Hui Ching-hoo )

India is seeking an exemption for its micro, small and medium enterprises (MSMEs) from the European Union's carbon tax, which will be implemented on October 1, 2023. During a meeting of all stakeholders, including top officials of various line ministries such as , business and power, as well as industry leaders from the private sector, a decision was made to assess the level of awareness and find a strategy to move forward. The ministry will also press the European Union to conclude an agreement on the mutual recognition of its carbon certificates. The official said the issue is being addressed bilaterally with the EU and multilaterally at the World Trade Organization as well as other forums. At the bilateral level, India is asking the EU to conclude a mutual recognition agreement and exempt MSMEs in the country. next India's own Carbon Credit Trading System (CCTS) guidelines are being developed by the Ministry of Power. The introduction of India's own carbon tax would help Indian exporters reduce the burden of carbon taxes. The European Union is introducing a Carbon Border Adjustment Mechanism (CBAM) from 1 October 2023. CBAM would result in a 20-35 percent tax on selected EU imports from 1 January 2026. Domestic companies from seven carbon-intensive sectors, including steel, cement, fertilizers, aluminum and hydrocarbon products, will have to apply to EU authorities for certificates of compliance to meet CBAM standards. Developing countries like India will have to pay the highest taxes under the Carbon Border Tax (CBT), according to a report by economic think tank GTRI. The think tank also warns that CBT will result in greater trade diversion and more trade between developed countries. GTRI founder Ajay Srivastava said that even if a product from India is cheaper than an American product, the tax plus the cost of the product would make Indian products more expensive. This would lead to EU firms sourcing more from developed countries, causing trade to shift to more expensive suppliers.

The Intergovernmental Panel on Climate Change (IPCC) global warming scenario of 1.5 degrees Celsius by 2100 assumes an annual CO2 reduction of 6 billion tonnes from carbon capture and storage by 2050. This CO2 must be transported from capture to storage or use. . For comparison, today's annual transportation of coal is about 7.5 billion tons.

CO2 can exist in gaseous, liquid, solid or supercritical fluid form depending on temperature and pressure. There are different CO2 capture technologies. Chemical absorption, membrane separation and electrochemical capture systems deliver the captured CO2 in high purity gas form. Cryogenic capture technologies deliver captured CO2 in solid form like dry ice. CO2 storage in deep onshore or offshore geological reservoirs occurs with CO2 in the supercritical liquid phase. The Icelandic company CARBFIX has developed storage in shallow offshore or offshore wells in the young basaltic rock covering most of Iceland. With this technology, CO2 is dissolved in water, which is pumped into wells under moderate pressure. CO2 transport is most economical in dedicated CO2 pipelines when volumes are large and distances are not too long. In some cases, this also applies if the transport includes an ocean section. For smaller volumes or the transport of long ocean sections, it is more economical to transport CO2 in liquid or solid form. (Henrik Madsen)

The European Union's Carbon Border Tax Mechanism will introduce a tax on imported goods with a high carbon content from countries with less stringent climate rules. Story so far: The 27-nation European Union (EU) is stepping up its push for climate action with the European Parliament, the bloc's lawmaking body, as climate talks gather pace. Earlier this month, it voted to approve a wide-ranging deal to reform the EU's carbon market, with the aim of reducing emissions by 62 % by 2030 compared to 2005 levels. The carbon market mechanism has helped reduce emissions from power plants and factories by 43 % since 2005, however, it will phase out CO2 emissions permits for factories by 2034. Alongside this phasing out of free carbon allowances, the EU will gradually introduce another ambitious and first-of-its-kind policy – the Carbon Border Adjustment Mechanism (CBAM), aimed at leveling the playing field for EU producers and encouraging trading partners outside the EU to adopt carbon pricing regimes as a critical approach to the fight against climate change. While the EU believes the mechanism is a global solution to the global problem of climate change, trading partners such as the United States, China, Russia and developing countries including India have opposed the measure, calling it unilateral, "protectionist" and even trade-friendly. weapon. Lawmakers in the European Parliament reached a political agreement on a carbon border tax last December, but India, along with China, Brazil and South Africa, opposed the plan at the 27th climate summit of the Conference of the Parties (COP27) in Sharm El Sheikh. He argues that this could lead to market distortions and affect developing countries that did not initially contribute to industrial emissions. (Diksha Munjal, The Hindu)