Smerom k budovám s nulovými emisiami do roku 2050

Táto smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1275 z 24. apríla 2024 predstavuje prepracované znenie Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov (EPBD). Cieľom tejto smernice je dosiahnuť vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný fond budov do roku 2050. Smernica reaguje na záväzky Únie vyplývajúce z Parížskej dohody a Európskej zelenej dohody, v rámci ktorých sa EÚ zaviazala znížiť čisté emisie skleníkových plynov minimálne o 55 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

Medzi kľúčové prvky smernice patria:

• Národné plány obnovy budov: Každý členský štát je povinný vypracovať národný plán obnovy budov s cieľom transformovať existujúce budovy na budovy s nulovými emisiami. Tieto plány musia obsahovať prehľad národného fondu budov, prekážky trhu, kapacity stavebného sektora a podiel zraniteľných domácností. Členské štáty predkladajú návrhy týchto plánov Komisii každých päť rokov a uskutočňujú verejné konzultácie o ich návrhoch. Komisia tieto plány posudzuje a môže vydať odporúčania. Prvý návrh plánu obnovy budov sa má predložiť do 31. decembra 2025 a prvý národný plán obnovy budov do 31. decembra 2026.
• Minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť: Členské štáty stanovujú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov a významne obnovovaných budov a ich prvkov s cieľom dosiahnuť aspoň nákladovo optimálne úrovne. Tieto požiadavky sa pravidelne preskúmavajú a aktualizujú. Existujú výnimky pre určité kategórie budov, ako napríklad chránené budovy alebo budovy ozbrojených síl.
• Minimálne normy energetickej hospodárnosti (MEPS): Smernica zavádza minimálne normy energetickej hospodárnosti pre existujúce budovy. Pre nebytové budovy musia členské štáty zabezpečiť, aby všetky budovy boli pod 16 % prahovou hodnotou (najhorších 16 % národného fondu) do roku 2030 a pod 26 % prahovou hodnotou do roku 2033. Pre bytové budovy musia členské štáty prijať opatrenia na obnovu významného počtu budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou s cieľom dosiahnuť stanovené percentuálne podiely do rokov 2030 a 2033.
• Buildings with zero emissions: Od určitého dátumu musia byť všetky nové budovy budovami s nulovými emisiami. Členské štáty stanovia maximálne prahové hodnoty prevádzkových emisií skleníkových plynov pre tieto budovy.
• Pasport obnovy budovy: Členské štáty zavedú systém pasportov obnovy budov to 29. mája 2026. Tieto pasporty budú vlastníkom poskytovať jasnú cestovnú mapu postupných hĺbkových obnov ich budov smerom k budove s nulovými emisiami do roku 2050. Využívanie pasportov je dobrovoľné, pokiaľ sa členský štát nerozhodne inak.
• Energetické certifikáty: Smernica posilňuje úlohu energetických certifikátov. Zavádza sa spoločná škála tried energetickej hospodárnosti (A až G), kde A zodpovedá budovám s nulovými emisiami a G najhorším budovám. Energetické certifikáty musia obsahovať odporúčania na zlepšenie energetickej hospodárnosti. Platnosť energetického certifikátu nesmie byť dlhšia ako 10 rokov. Energetické certifikáty sa vydávajú pri výstavbe, významnej obnove, predaji alebo prenájme budov. Musia byť zverejnené v budovách vlastnených verejnými subjektmi a často navštevovaných verejnosťou a v určitých nebytových budovách.
• Databázy energetickej hospodárnosti budov: Každý členský štát zriadi národnú databázu energetickej hospodárnosti budov na zber údajov o energetickej hospodárnosti a celkovej energetickej hospodárnosti národného fondu budov. Súhrnné a anonymizované údaje musia byť prístupné verejnosti.
• Technické systémy budov: Smernica stanovuje požiadavky na technické systémy budov, ako sú vykurovacie systémy, klimatizačné systémy a vetranie, s cieľom optimalizovať ich energetickú hospodárnosť. Vyžaduje sa inštalácia samoregulačných zariadení a v nebytových budovách s nulovými emisiami aj zariadení na monitorovanie a reguláciu kvality vzduchu v interiéri. Stanovujú sa požiadavky na nabíjaciu infraštruktúru pre elektrické vozidlá a parkovacie miesta pre bicykle v nových a existujúcich budovách.
• Financovanie a technická pomoc: Členské štáty musia zabezpečiť finančnú a administratívnu podporu na obnovu budov. Podporujú sa zelené hypotéky a zelené úvery. Zriaďujú sa jednotné kontaktné miesta na poskytovanie technickej, administratívnej a finančnej pomoci.
• Kvalita vnútorného prostredia: Smernica zdôrazňuje význam optimálnej kvality vnútorného prostredia a stanovuje požiadavky na jej zabezpečenie.
• Odborná príprava a certifikácia: Členské štáty zabezpečia primeranú úroveň spôsobilosti inštalatérov a stavebných odborníkov prostredníctvom odbornej prípravy a certifikácie.
• Nezávislé systémy kontroly: Zavádzajú sa nezávislé systémy kontroly energetických certifikátov, pasportov obnovy budov, indikátorov inteligentnej pripravenosti a správ o kontrole.
• Monitorovanie a preskúmanie: Komisia bude monitorovať pokrok členských štátov a preskúma túto smernicu do 31. decembra 2028.

Smernica sa zameriava na zohľadňovanie emisií skleníkových plynov počas celého životného cyklu budov, počnúc novými budovami. Podporuje sa postupná hĺbková obnova ako nákladovo efektívne riešenie. Dôraz sa kladie na odstraňovanie nehospodárskych prekážok a monitorovanie sociálnych vplyvov, najmä na zraniteľné domácnosti. Spring

---

Glosár Kľúčových Pojmov

• Energetická efektívnosť: Miera efektívnosti využívania energie, snaha o zníženie spotreby energie pri zachovaní rovnakej úrovne poskytovaných služieb alebo produkcie.
• Emisie skleníkových plynov: Plynné látky v atmosfére, ktoré absorbujú a vyžarujú infračervené žiarenie, čím prispievajú k skleníkovému efektu a zmene klímy (napr. oxid uhličitý, metán).
• Klimatická neutralita: Stav, v ktorom ľudská činnosť nemá žiadny čistý vplyv na klímu, čo sa dosahuje rovnováhou medzi emisiami skleníkových plynov a ich odstránením z atmosféry.
• Fit for 55: Balík legislatívnych návrhov Európskej komisie zameraný na aktualizáciu právnych predpisov EÚ v oblasti klímy, energetiky a dopravy s cieľom zabezpečiť splnenie cieľa zníženia emisií do roku 2030 minimálne o 55 %.
• REPowerEU: Plán Európskej komisie zameraný na zníženie závislosti EÚ od fosílnych palív z Ruska a na urýchlenie prechodu na zelenú energiu.
• Zásada prvoradosti energetickej efektívnosti: Zásada, podľa ktorej sa pri plánovaní a rozhodovaní v oblasti energetiky uprednostňujú opatrenia na zníženie spotreby energie pred opatreniami na zvýšenie jej dodávok.
• Budova s takmer nulovou potrebou energie (NZEB): Budova s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou, ktorej takmer nulová alebo veľmi nízka potreba energie je vo významnej miere pokrytá energiou z obnoviteľných zdrojov, vrátane energie vyrobenej na mieste alebo v blízkosti.
• Budova s nulovými emisiami: Budova s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou, ktorej prevádzkové emisie skleníkových plynov sú nulové alebo takmer nulové, a ktorej potreba energie je pokrytá energiou z obnoviteľných zdrojov.
• Energetická obnova: Opatrenia zamerané na zlepšenie energetickej hospodárnosti existujúcej budovy.
• Hĺbková obnova: Obnova budovy, ktorá vedie k výraznému zlepšeniu jej energetickej hospodárnosti a transformuje ju na budovu s takmer nulovou potrebou energie (do roku 2030) alebo s nulovými emisiami (od roku 2030).
• Pasport obnovy budovy: Dokument s cestovnou mapou postupnej hĺbkovej obnovy konkrétnej budovy.
• Minimálne normy energetickej hospodárnosti (MEPS): Stanovené minimálne úrovne energetickej hospodárnosti, ktoré musia budovy alebo ich prvky spĺňať.
• Národný plán obnovy budov: Strategický plán členského štátu, ktorý stanovuje národné ciele a opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti existujúceho fondu budov.
• Energetický certifikát budovy (EPC): Dokument, ktorý poskytuje informácie o energetickej hospodárnosti budovy a jej zaradení do energetickej triedy.
• GWP počas životného cyklu: Celkový potenciál globálneho otepľovania spojený so všetkými fázami životného cyklu budovy, od výroby materiálov až po jej likvidáciu.
• Inteligentná pripravenosť budov: Schopnosť budovy prispôsobiť svoju prevádzku potrebám užívateľa a sústavy, a optimalizovať svoju energetickú efektívnosť a hospodárnosť.
• Systém vykurovania: Kombinácia prvkov potrebných na zabezpečenie vykurovania vnútorného priestoru.
• Klimatizačný systém: Kombinácia prvkov potrebných na zabezpečenie chladenia vnútorného priestoru.
• Fosílne palivá: Neobnoviteľné zdroje energie, ako sú uhlie, ropa a zemný plyn, ktoré pri spaľovaní uvoľňujú skleníkové plyny.
• Obnoviteľné zdroje energie: Energia z obnoviteľných nefosílnych zdrojov, ako je slnečná, veterná, geotermálna, vodná energia a biomasa.
• Energetická chudoba: Situácia, v ktorej domácnosť nemôže zabezpečiť primeranú úroveň energetických služieb pre svoje základné potreby za prijateľnú cenu.
• Finančné stimuly: Finančné nástroje a opatrenia (napr. dotácie, pôžičky, daňové úľavy) na podporu investícií do energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie.