EÚ skúma flexibilnejší prístup k 90% zníženiu emisií do roku 2040

Európska komisia pod vedením klimatického komisára Wopke Hoekstra prehodnocuje spôsoby, ako dosiahnuť ambiciózny cieľ – znížiť emisie skleníkových plynov o 90 % do roku 2040 – pričom sa snaží zmierniť tlak na priemysel a poľnohospodárstvo. Komisia plánuje predstaviť legislatívny návrh v najbližších týždňoch, avšak podrobné podmienky sa stále prerábajú.

Hľadanie flexibility v meraní pokroku

Podľa zdrojov zo stretnutí s predstaviteľmi Komisie sa diskutuje o niekoľkých kľúčových možnostiach, ktoré by krajínám umožnili vykazovať svoj pokrok inak:

• Nelineárny priebeh znižovania emisií: Namiesto rovnomerného klesania z 55% zníženia do roku 2030 na 90% do roku 2040 by sa zaviedol postup, kde by na začiatku pokles prebiehal pomalšie, no následne by nasledoval prudší pokles v 2030-tych rokoch.
• Medzinárodné uhlíkové kredity: Návrh umožňuje, aby krajiny mohli nakupovať uhlíkové kredity z projektov v iných štátoch. Tým by sa mohli zapojiť do projektov znižujúcich emisie mimo vlastného územia, čo by pomohlo splniť národné ciele.
• Závislosť od negatívnych emisií: Plánuje sa väčšie spoliehanie sa na metódy odstraňovania CO₂ zo vzduchu – či už prostredníctvom zalesňovania, alebo nových technológií na zachytávanie uhlíka.
• Sektorové ciele: Ak by niektoré sektory mali problém dosiahnuť svoje ciele, mohlo by byť povolené kompenzovať medzery inými sektorovými zlepšeniami.

Tieto návrhy by mali poskytnúť členským štátom väčšiu flexibilitu, avšak existuje riziko, že príliš voľné pravidlá môžu oslabiť celkovú účinnosť klimatickej politiky EÚ.

Politické tlaky a vnútorné spory

Zatiaľ čo väčšina členských štátov zostáva pevne pri pôvodnom cieľi 90 % zníženia emisií, niektoré vlády, najmä z krajín so silným priemyselným a poľnohospodárskym sektorom, vyjadrujú obavy z nákladov spojených s prísnymi opatreniami. Napríklad, Taliansko tlačí na zníženie ambicióznosti cieľa na 80 alebo 85 percent, aby ochránilo svoje odvetvia pred ekonomickým úderom.

Situácia je komplikovaná aj politickými rokovaniami v Nemecku, kde budúce koaličné zloženie môže ovplyvniť, aký prístup sa nakoniec prijme. Klimatická politika EÚ tak čelí rozporuplným požiadavkám – z jednej strany trvá tlak zo strany skupín podporujúcich prísnejšie ekologické opatrenia, z druhej však aj tých, ktorí sa obávajú negatívnych dopadov na konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva.

Globálny dopad a výzvy v rámci Parížskej dohody

Konečné rozhodnutie o prístupe k 2040 cieľu bude mať významný globálny dopad. Zmena metodiky by mohla ovplyvniť aj národné príspevky, ktoré krajiny predkladajú v rámci Parížskej dohody. Odborníci varujú, že príliš veľká flexibilita môže viesť k nejednotnosti a znižovaniu celkovej ambície v boji proti klimatickým zmenám.

Medzinárodné uhlíkové trhy a opatrenia na odstraňovanie emisií už v minulosti čelili problémom s overovaním skutočných úspor emisií. Z tohto dôvodu varovatelia upozorňujú, že opätovné otvorenie dverí pre “zásuvky” v meraní môže opäť podkopať dôveru investorov a spomaliť technologické inovácie potrebné pre prechod na uhlíkovú neutralitu.

Pohľad do budúcnosti

Klimatický komisár Hoekstra a jeho tím pracujú na tom, aby našli kompromis medzi ambicióznym cieľom a potrebou zmierniť ekonomické dopady prísnych klimatických opatrení. Výsledný legislatívny návrh bude musieť zohľadniť nielen vnútorné tlaky, ale aj medzinárodné očakávania, keďže EÚ zohráva kľúčovú úlohu v globálnom boji proti klimatickým zmenám.

Ak sa podarí dosiahnuť konsenzus, nová legislatíva by mohla definovať smer, akým sa budú vyvíjať nielen európske, ale aj globálne snahy o znižovanie emisií. Zatiaľ však zostáva otázne, či flexibilita v meraní pokroku neprinesie viac nevýhod než prínosov. Spring