Hodnotenie NDC: Rámec pre činnosť a transformáciu

Dokument, s názvom „Ambition for action: a framework for assessing NDCs“, predstavuje rámec na posúdenie nových národne stanovených príspevkov (NDCs), ktoré sú kľúčové pre Parížsku dohodu a dosiahnutie jej dlhodobých cieľov. Dokument nekladie za cieľ predpisovať obsah NDCs, ale poskytuje nástroj na ich hodnotenie po ich zverejnení.

Kľúčové posolstvá dokumentu zdôrazňujú, že ambicióznosť nových NDCs by sa mala posudzovať na základe ich schopnosti podnietiť krátkodobé opatrenia zosúladené so systémovými transformáciami smerom k prosperujúcim, odolným a uhlíkovo neutrálnym spoločnostiam. To si vyžaduje zameranie sa na hnacie sily emisií a prijatie dlhodobej perspektívy.

Dokument argumentuje, že NDCs by sa nemali vnímať len ako záväzky týkajúce sa cieľov znižovania emisií, ale aj ako strategické nástroje, ktoré riešia aktuálnu politickú ekonomiku krajiny prostredníctvom explicitného a podrobného uvedenia transformatívnych opatrení. Takéto opatrenia slúžia ako užitočný základ pre tvorbu domácej politiky a podporu medzinárodnej spolupráce.

Kľúčové transformácie, ktoré by mali byť zahrnuté v robustných národných stratégiách, zahŕňajú:

• Transformácie na podporu neustáleho znižovania využívania fosílnych palív. Namiesto zamerania sa len na produkciu fosílnych palív by krajiny mali mať jasné pochopenie ich využitia v rôznych podsektoroch a zamerať sa na konkrétne opatrenia na zníženie závislosti prostredníctvom moderovania dopytu po energii a prechodu od fosílnych palív. Dekarbonizácia energetického sektora je kritická, no zavádzanie nízkouhlíkových technológií čelí prekážkam. Zachytávanie a ukladanie uhlíka (CCS) nie je najefektívnejším riešením pre energetiku, no môže zohrávať úlohu v dekarbonizácii priemyslu. Podobne, aj sektor osobnej mobility vyžaduje cielené opatrenia kvôli infraštruktúre, behaviorálnej zotrvačnosti a cenovej nedostupnosti elektrických vozidiel.
• Transformácie na podporu využitia pôdy ako uhlíkového záchytu a na zníženie ne-CO2 emisií z poľnohospodárstva. Sektor využitia pôdy je kľúčový pre sekvestráciu uhlíka a riešenie výziev ako strata biodiverzity, zamestnanosť na vidieku a potravinová bezpečnosť. Poľnohospodárstvo je významným zdrojom skleníkových plynov, najmä metánu a oxidu dusného, čo si vyžaduje cielené politiky na ich zníženie. Transformácia poľnohospodárstva zahŕňa zmeny v dopyte, výrobných metódach a rozmanitosti plodín a hospodárskych zvierat.
• Stratégie na riešenie zotrvačnosti v infraštruktúre a technológiách, správe a inštitúciách, životnom štýle a správaní. Krátkodobé opatrenia by sa mali hodnotiť nielen z hľadiska ich okamžitého dopadu, ale aj z hľadiska ich dlhodobých dôsledkov, ako je napríklad vytváranie uhlíkových pascí.
• Zohľadnenie sociálno-ekonomických efektov energetickej/ekologickej transformácie. Pre zabezpečenie hladkého prechodu sú potrebné krátkodobé, špecifické opatrenia na podporu zraniteľných skupín a kombináciu stratégií znižovania emisií so sociálnymi a hospodárskymi politikami.

Dokument zdôrazňuje, že hodnotenie NDCs by malo ísť za hranice emisných cieľov a zamerať sa na:

• Známky systémového prístupu s dlhodobou perspektívou. Zosúladenie krátkodobých opatrení s dlhodobými socio-ekonomickými cieľmi krajiny je kľúčové. Dlhhodobé stratégie nízkoemisného rozvoja (LT-LEDS) môžu slúžiť ako referenčný bod pre národné transformácie. Hodnotenie NDCs by sa preto malo rozšíriť aj na LT-LEDS, ak existujú.
• Ako krajiny uplatňujú princípy diferenciácie. Zameranie by nemalo byť na špecifické detaily v NDC, ale na to, či sa krajiny zaoberajú kritickými otázkami relevantnými pre ich okolnosti a hľadia dopredu. Princíp spoločnej, ale diferencovanej zodpovednosti (CBDR) je dôležitý, no nemal by podkopávať univerzálnosť Parížskej dohody.
• Dosiahnutá rovnováha medzi príležitosťou a zodpovednosťou. Prílišné zameranie sa na dosiahnuteľné ciele z dôvodu obáv z vyvodenia zodpovednosti za ambicióznejšie záväzky môže viesť k nižšej ambícii a pomalšiemu pokroku. Krajiny by mali brať do úvahy, že signály, ktoré vysielajú prostredníctvom svojich NDCs, ovplyvňujú očakávania ostatných aktérov a smerovanie investícií.

Dokument poukazuje na to, že krajiny G20 majú špecifické očakávania, keďže predstavujú 75 % globálnych emisií skleníkových plynov. Mali by ukázať cestu, ako riešiť uvedené transformácie, prispôsobené ich národnej realite a zodpovednosti.

Na záver dokument zdôrazňuje, že NDCs by mali prispievať ku globálnemu duchu, ktorý je základom cieľov Parížskej dohody, ktoré nie sú definované len emisnými cieľmi, ale širšími transformáciami, o ktoré sa usilujú. Spring

---

Slovník kľúčových pojmov

• Vnútroštátne určené príspevky (NDCs): Dokumenty, ktoré predkladajú krajiny v rámci Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) a Parížskej dohody, v ktorých načrtávajú svoje ciele a opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov a adaptáciu na zmenu klímy.
• Akcieschopnosť: Schopnosť plánovaných opatrení v NDCs byť realisticky implementovaná a viesť k merateľným výsledkom na znížení emisií.
• Emisné ciele: Konkrétne kvantifikované ciele stanovené krajinami na zníženie ich emisií skleníkových plynov v určitom časovom rámci.
• Vodiče emisií: Základné faktory a systémy, ktoré prispievajú k emisiám skleníkových plynov, ako napríklad využívanie fosílnych palív v energetike a doprave, poľnohospodárske postupy a využívanie pôdy.
• Systémové transformácie: Zásadné zmeny v štruktúrach a fungovaní kľúčových systémov, ako sú energetika, doprava a využívanie pôdy, potrebné na dosiahnutie výrazného zníženia emisií a zvýšenie odolnosti voči zmene klímy.
• Dlhodobé stratégie nízkoemisného rozvoja (LT-LEDS): Dlhodobé plány a vízie krajín pre prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a dosiahnutie uhlíkovej neutrality.
• Uhlíková neutralita: Stav, v ktorom sú emisie skleníkových plynov vyrovnané ich odstránením z atmosféry, napríklad prostredníctvom uhlíkových záchytov.
• Zotrvačnosť: Odolnosť systémov voči zmene, ktorá spôsobuje oneskorenie medzi prijatím opatrení a ich účinkom na emisie (napríklad v infraštruktúre, správaní).
• Globálna inventúra (GST): Periodické hodnotenie kolektívneho pokroku smerom k cieľom Parížskej dohody.
• Spoločné, ale diferencované zodpovednosti (CBDR): Princíp uznávajúci, že všetky krajiny majú spoločnú zodpovednosť za riešenie zmeny klímy, ale ich zodpovednosti a schopnosti konať sa líšia v závislosti od ich národných okolností a historického prínosu k problému.