Globálna správa o stave budov a výstavby 2024/2025, nie je to len ďalšia tehla v stene

Poskytnutý dokument „Global Status Report for Buildings and Construction 2024/2025“ podrobne analyzuje aktuálny stav sektora budov a stavebníctva v roku 2024/2025 v kontexte globálnych cieľov v oblasti klímy a udržateľnosti. Dokument zdôrazňuje, že hoci existujú riešenia a v niektorých oblastiach bol dosiahnutý mierny pokrok, sektor stále nie je na dobrej ceste k naplneniu cieľov Parížskej dohody o dosiahnutí nulových čistých emisií uhlíka do roku 2050 a zvýšeniu odolnosti voči zmene klímy.

Kľúčové zistenia a trendy:

• Významný podiel na emisiách a spotrebe energie: V roku 2023 sektor budov a stavebníctva predstavoval približne 34 % globálnych emisií CO₂ súvisiacich s energiou a okolo 32 % celkovej spotreby energie. Prevádzkové emisie dosiahli rekordnú úroveň 9,8 gigatonnes, zatiaľ čo zabudovaný uhlík predstavoval približne 2,9 gigatonnes.
• Pomalý pokrok v dekarbonizácii: Napriek miernemu poklesu emisií zabudovaného uhlíka a zvýšenému využívaniu obnoviteľnej energie (17 % celkovej spotreby energie v budovách v roku 2023), zlepšenia v oblasti energetickej efektívnosti sú stále nedostatočné na splnenie cieľov Parížskej dohody. Emisie CO₂ zo sektora vzrástli o 5 % od roku 2015, pričom do roku 2030 je potrebné zníženie o 28 %.
• Pozitívne trendy:
  • Rastúce využívanie obnoviteľnej energie a elektrifikácia vykurovacích a chladiacich systémov.
  • Významný rast zelenej certifikácie budov, najmä v krajinách OECD.
  • Postupný nárast cirkulárnych stavebných postupov, ako je opätovné použitie materiálov.
• Kritické výzvy:
  • Zabudovaný uhlík z materiálov ako oceľ a cement zostáva hlavným zdrojom emisií (18 % globálnych emisií súvisiacich s budovami).
  • Spomalenie prijímania a revízie stavebných predpisov.
  • Nedostatočné politické rámce a chýbajúce podrobné dekarbonizačné plány v národne stanovených príspevkoch (NDCs).
  • Nedostatočné kumulatívne investície do energetickej efektívnosti (nedostatok 1,1 bilióna USD).
  • Medzery v zelenom financovaní.

Politické rámce a iniciatívy:

• Národné politiky zohrávajú kľúčovú úlohu pri dekarbonizácii sektora. Príklady z Nemecka, Južnej Afriky a Rwandy demonštrujú účinnosť kombinovania povinných štandardov, ekonomických stimulov a finančných mechanizmov.
• Stavebné energetické predpisy sú jedným z najúčinnejších nástrojov na obmedzenie prevádzkových emisií. Hoci 85 krajín prijalo predpisy pre obytné budovy, viac ako 50 % novej globálnej výstavby stále nie je týmito predpismi pokryté. Modernizácia predpisov zahŕňa obnoviteľné zdroje, hodnotenie životného cyklu a energeticky efektívny dizajn.
• Národne stanovené príspevky (NDCs) odrážajú rastúcu sektorovú integráciu, pričom 80 % z nich sa zaoberá zmierňovaním v sektore budov. Iba 18 % však obsahuje kvantifikovateľné ciele a finančné cesty sú nekonzistentné. Aktualizácia NDCs (NDC 3.0) predstavuje príležitosť na posilnenie rámcov.
• Medzinárodné iniciatívy ako Buildings Breakthrough Agenda a Chaillot Declaration sa snažia urýchliť dekarbonizáciu sektora prostredníctvom spolupráce v oblasti štandardov, vytvárania dopytu, financovania, výskumu, zručností a koordinácie.
• Cestovné mapy pre budovy a stavebníctvo pomáhajú stanoviť konkrétne akcie a ciele na zníženie emisií a zvýšenie odolnosti. GlobalABC vyvinula metodológiu na podporu tvorby týchto máp.

Investments and financing:

• V roku 2023 globálne investície do energetickej efektívnosti budov klesli o 7 % na 270 miliárd USD v dôsledku rastúcich nákladov na požičiavanie a ukončenia niektorých vládnych programov.
• Iba 4 % globálnych investícií do stavebníctva smerovali v roku 2023 do zelených iniciatív.
• Mestá, ktoré sú centrom stavebnej činnosti, potrebujú odhadom 1 bilión USD ročne na zelené obnovy a energeticky efektívne projekty.
• Zelené dlhopisy a dlh spojený s udržateľnosťou preukázali odolnosť a rast. Rozvíjajúce sa trhy však čelia nedostatočne rozvinutému financovaniu.
• Správa UNEP o emisných medzerách z roku 2024 odhaduje, že na dosiahnutie potrebných zlepšení v oblasti energetickej efektívnosti budú do roku 2035 potrebné ročné investície vo výške 1,3 až 2,1 bilióna USD.

Globálny prehľad klímy budov (GBCT):

• GBCT ukazuje, že sektor budov výrazne zaostáva za cieľmi dekarbonizácie do roku 2030 a 2050.
• Medzi rokmi 2015 a 2023 sa emisie CO₂ z prevádzky budov zvýšili o 5,4 %, namiesto požadovaného zníženia o 28,1 %.
• Energetická náročnosť sa znížila len o 9,5 %, čo je menej ako cieľ 18,2 %.
• Podiel obnoviteľnej energie v konečnej spotrebe energie vzrástol len o 4,5 percentuálneho bodu, čo je výrazne pod cieľom 17,8 bodu.
• Kumulatívne investície do energetickej efektívnosti zaostávajú o 1,1 bilióna USD.
• Na splnenie cieľov do roku 2030 je potrebné ročné zlepšenie GBCT o 10 bodov, čo je takmer dvojnásobok pôvodne požadovanej miery v roku 2015.

Výzvy do budúcnosti:

Dokument identifikuje šesť kľúčových výziev, ktoré je potrebné prekonať na dosiahnutie nulových uhlíkových emisií:

1. Stavebné predpisy: Majoritní producenti emisií musia prijať povinné predpisy pre budovy s nulovými emisiami uhlíka do roku 2028, ostatné krajiny do roku 2030 a krajiny bez predpisov musia stanoviť cestu k povinnému prijatiu do roku 2035.
2. Obnovy: Trojnásobné zvýšenie tempa energetickej obnovy budov do roku 2030 na dosiahnutie 35 % zníženia energetickej náročnosti.
3. Prijatie obnoviteľnej energie: Urýchlenie zavádzania obnoviteľných zdrojov energie v budovách s cieľom zvýšiť podiel energie vyrobenej priamo na mieste z 6 % na 19 % a celkový podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov z 11 % na 46 % do roku 2030.
4. Integrácia NDCs: Majoritní producenti emisií a vlády G20 musia zahrnúť podrobné plány reforiem stavebných predpisov do svojich príspevkov NDC 3.0.
5. Zabudovaný uhlík: Majoritní producenti emisií a krajiny G20 musia prijať limity pre zabudovaný uhlík v stavebných predpisoch do roku 2030.
6. Financovanie: Zdvojnásobenie investícií do energetickej efektívnosti budov z 270 miliárd USD na 522 miliárd USD do roku 2030.

Dokument uzatvára, že koordinované úsilie tvorcov politík, zainteresovaných strán z priemyslu a finančných inštitúcií je nevyhnutné na prekonanie výziev a využitie plného potenciálu sektora budov a stavebníctva pri formovaní udržateľnej budúcnosti. Spring

---

Glosár kľúčových pojmov

• BEZs (Building Energy Codes) / Energetické predpisy pre budovy: Súbor pravidiel a noriem stanovujúcich minimálne požiadavky na energetickú účinnosť budov, ktoré sa môžu týkať návrhu, konštrukcie, materiálov a systémov.
• Dekarbonizácia: Proces znižovania emisií uhlíka (najmä oxidu uhličitého) spojených s činnosťou alebo sektorom s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.
• Energetická efektívnosť: Schopnosť dosiahnuť rovnakú úroveň výkonu alebo služieb s menším množstvom spotrebovanej energie.
• GBCT (Global Buildings Climate Tracker) / Globálny prehľad o klíme budov: Kompozitný index monitorujúci globálny pokrok smerom k úplnej dekarbonizácii stavebného sektora do roku 2050.
• GHG (Greenhouse Gas) / Skleníkový plyn: Plyn v atmosfére, ktorý absorbuje a vyžaruje infračervené žiarenie, čím prispieva ku skleníkovému efektu. Medzi hlavné GHG patrí oxid uhličitý (CO2), metán (CH4) a oxid dusný (N2O).
• NDC (Nationally Determined Contribution) / Národne stanovený príspevok: Klimatické záväzky, ktoré každá krajina predkladá v rámci Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC), obsahujúce ciele a opatrenia na zníženie emisií a adaptáciu na zmenu klímy.
• NZE (Net Zero Emissions) / Emisie s nulovou bilanciou: Stav, kedy sú emisie skleníkových plynov spôsobené ľudskou činnosťou globálne vyvážené ich odstránením z atmosféry počas určitého obdobia.
• Obnoviteľná energia: Energia získavaná z prírodných zdrojov, ktoré sa dopĺňajú (napr. slnečná energia, veterná energia, hydroenergia, geotermálna energia, biomasa).
• Odolnosť (Resilience): Schopnosť systémov, komunít alebo budov predvídať, pripraviť sa na, reagovať na a zotaviť sa z narušení alebo otrasov a zároveň si zachovať svoju základnú funkciu.
• Udržateľnosť: Schopnosť uspokojovať súčasné potreby bez ohrozenia schopnosti budúcich generácií uspokojovať svoje vlastné potreby, zahŕňajúca environmentálne, sociálne a ekonomické aspekty.
• ZEB (Zero Emissions Building) / Budova s nulovými emisiami: Budova, ktorá počas svojej prevádzky nevypúšťa žiadne emisie skleníkových plynov, zvyčajne vďaka vysokej energetickej účinnosti a využívaniu obnoviteľných zdrojov energie na mieste alebo v jej blízkosti.