Kto je zodpovedný za prekročenie klimatického limitu 1,5 °C?

Tento výskumný dokument predstavuje nový, dopredu hľadiaci ukazovateľ zodpovednosti za prekročenie cieľa 1,5 °C Parížskej dohody, nazvaný „čistá uhlíková dlžoba“ (net-zero carbon debt). Autori argumentujú, že prekročenie tohto otepľovacieho prahu si vyžaduje nové spôsoby chápania a alokácie zodpovednosti za klimatické opatrenia a potrebu obnovenia teplôt pod túto hranicu.

Význam a Koncept čistej uhlíkovej dlžoby

Článok zdôrazňuje, že súčasné trendy emisií pravdepodobne vyčerpajú uhlíkový rozpočet zlučiteľný s 1,5 °C okolo roku 2030, čo povedie k aspoň dočasnému prekročeniu tohto cieľa. Na objasnenie zodpovednosti za toto prekročenie rozpočtu autori definujú čistú uhlíkovú dlžobu ako mieru toho, do akej miery sa očakáva, že daná strana prekročí svoj „spravodlivý podiel“ zostávajúceho uhlíkového rozpočtu do času, keď dosiahne nulové čisté emisie uhlíka.

Výpočet čistej uhlíkovej dlžoby zohľadňuje tri faktory:

• Minulé emisie uhlíka (i)
• Budúce emisie uhlíka (ii)
• „Spravodlivé“ alokácie zostávajúceho uhlíkového rozpočtu (RCB) (iii)

Čistá uhlíková dlžoba (alebo kredit) sa akumuluje v priebehu času a dosahuje vrchol v roku, kedy daná strana dosiahne nulové čisté emisie uhlíka. V tejto štúdii sa ilustratívne používa rovnaká kumulatívna alokácia RCB na obyvateľa s východiskovým rokom 1990. Celkový uhlíkový rozpočet pozostáva z globálnych emisií CO2 z fosílnych palív a priemyslu (CO2-FFI) od roku 1990 do roku 2022 a odhadovaného RCB pre 1,5 °C (50% pravdepodobnosť) od roku 2023.

Metodológia a Scenáre

Autori aplikujú mieru čistej uhlíkovej dlžoby na všetky overené scenáre zmierňovania klimatických zmien zahrnuté v šiestej hodnotiacej správe IPCC (AR6 WGIII) and on dva scenáre modelujúce súčasné politiky (CurPol) a záväzky (CurPledge). Scenáre z databázy AR6 WGIII sa analyzujú s cieľom zistiť, ako sa regionálne čisté uhlíkové dlžoby a zodpovedajúce záväzky na stiahnutie uhlíka líšia v závislosti od rôznych časových harmonogramov dosiahnutia regionálnej uhlíkovej neutrality. Scenáre CurPol a CurPledge sa používajú na porovnanie regionálnych záväzkov na stiahnutie uhlíka s regionálnymi nárastmi v celoživotnej expozícii extrémnym vlnám horúčav pre rôzne vekové kohorty.

Kľúčové Zistenia

• Regionálna akumulácia uhlíkovej dlžoby: Analýza scenárov IPCC AR6 odhalila tri široké skupiny regiónov: tie, ktoré neustále akumulujú čistú uhlíkovú dlžobu (bez ohľadu na čas dosiahnutia uhlíkovej neutrality), tie, ktoré môžu akumulovať dlžobu s neskorším termínom dosiahnutia uhlíkovej neutrality, a tie, ktoré túto dlžobu v tomto storočí neakumulujú. Medzi regióny, ktoré neustále akumulujú dlžobu, patria Severná Amerika (NAM), západná Európa (EUR), rozvinutá Ázia a Tichomorie (APD), východná Európa a západná a stredná Ázia (EEA), východná Ázia (EAS) a Blízky východ (MEA).
• Dopady súčasných politík a záväzkov: Podľa scenára CurPledge (splnenie všetkých záväzkov) sa očakáva, že globálna priemerná teplota dosiahne vrchol približne 1,8 °C nad predindustriálnou úrovňou do roku 2050. V scenári súčasných politík (CurPol) sa očakáva nárast teploty na približne 3 °C do roku 2100 a bude ďalej rásť. Regióny, ktoré vyčerpajú svoje alokácie pred rokom 2030 („skorší dlžníci“), nesú primárnu zodpovednosť za prekročenie rozpočtu v oboch scenároch.
• Prepojenie dlžoby s dopadmi: Štúdia spája zodpovednosť za prekročenie teplotného limitu a súvisiace záväzky na stiahnutie uhlíka s realizovanými klimatickými dopadmi, čím odhaľuje dvojitú intergeneračnú a interregionálnu nerovnosť. Porovnanie záväzkov na stiahnutie uhlíka na obyvateľa s nárastom celoživotnej expozície extrémnym vlnám horúčav ukazuje, ako nedostatočná klimatická ambícia zhoršuje existujúce nerovnosti. Mladšie generácie v regiónoch s vysokou uhlíkovou dlžobou čelia výrazne vyššej expozícii extrémnym horúčavám a zároveň potenciálne nesú väčšiu záťaž stiahnutia uhlíka.

Diskusia a Závery

Autori zdôrazňujú, že čistá uhlíková dlžoba môže slúžiť ako trvalý nástroj na hodnotenie regionálnej zodpovednosti za prekročenie cieľa a na kvantifikáciu záväzkov na stiahnutie uhlíka. Poukazujú na to, že aj po vyčerpaní RCB pre 1,5 °C pretrváva potreba spravodlivého rozdelenia úsilia na zníženie teplôt.

Článok poukazuje na dôležitosť medzinárodnej spolupráce pri dosahovaní globálnych klimatických cieľov, pretože žiadna skupina regiónov nedokáže samostatne riešiť očakávané prekročenie. V neochotnom svete, kde pretrvávajú značné čisté uhlíkové dlžoby, je pravdepodobné, že dôjde k vážnemu dlhodobému prekročeniu limitu 1,5 °C a s tým spojeným dopadom, ktoré pocítia najmä mladšie generácie. Naopak, v prípade rýchleho odstránenia regionálnej čistej uhlíkovej dlžoby prostredníctvom vzájomne výhodnej spolupráce sa úsilie môže presunúť k dosahovaniu dlhodobých cieľov znižovania teploty.

Autori navrhujú, že miera čistej uhlíkovej dlžoby môže byť užitočná pri informovaní o tvorbe a hodnotení národne stanovených príspevkov (NDC). Pre regióny s vysokou očakávanou uhlíkovou dlžobou to znamená zvýšenie ambícií a špecifickosti sektorových plánov zmierňovania. Pre regióny s nízkou alebo žiadnou dlžobou to znamená starostlivé rozlišovanie medzi nákladovo efektívnymi opatreniami s rozsiahlymi vedľajšími prínosmi a nákladnými opatreniami.

Článok tiež upozorňuje na prepojenosť otázok loss and damage a rastúcej potreby financovania adaptácie. Diskusie založené na miere čistej uhlíkovej dlžoby by mohli usmerňovať medzinárodné finančné toky pre rozvoj odolný voči zmene klímy.

Celkovo táto štúdia predstavuje nový pohľad na rozdelenie zodpovednosti za klimatické zmeny v kontexte pravdepodobného prekročenia cieľa 1,5 °C, pričom zdôrazňuje interregionálne a intergeneračné nerovnosti a potrebu spravodlivých a kooperatívnych riešení. Spring

---

Glosár kľúčových pojmov

• Net-zero uhlíkový dlh (Net-zero carbon debt): Perspektívne meradlo rozsahu, v akom sa očakáva, že strana prekročí svoj „spravodlivý podiel“ zostávajúceho uhlíkového rozpočtu do dosiahnutia nulových čistých emisií uhlíka, s cieľom objasniť záväzky na obnovenie teplôt pod stanovenú hranicu oteplenia.
• Prekročenie (Overshoot): Situácia, keď globálna priemerná teplota dočasne prekročí určitý cieľ (napr. 1,5 °C Parížskej dohody) predtým, ako sa vráti na alebo pod tento cieľ.
• Zostávajúci uhlíkový rozpočet (Remaining carbon budget – RCB): Množstvo ďalších emisií oxidu uhličitého, ktoré možno vypustiť do atmosféry, pričom je stále pravdepodobné, že sa obmedzí globálne oteplenie na určitú úroveň (napr. 1,5 °C).
• Spravodlivý podiel (Fair share): Normatívny koncept, ktorý sa snaží určiť spravodlivé rozdelenie úsilia na zníženie emisií skleníkových plynov medzi krajiny alebo regióny, často zohľadňujúc historické emisie, schopnosti a potreby.
• Medzigeneračná spravodlivosť (Intergenerational equity): Princíp spravodlivosti medzi súčasnými a budúcimi generáciami, ktorý zdôrazňuje, že súčasné aktivity by nemali neprimerane poškodzovať životné podmienky budúcich generácií.
• Medziregionálna spravodlivosť (Interregional equity): Princíp spravodlivosti medzi rôznymi regiónmi alebo krajinami, zohľadňujúci nerovnomerné rozloženie dopadov klimatickej zmeny a zodpovednosti za ňu.
• Znižovanie uhlíka (Carbon drawdown/removal – CDR): Proces odstraňovania oxidu uhličitého z atmosféry a jeho dlhodobé ukladanie v zemských, oceánskych alebo produktových zásobníkoch.
• Národne stanovené príspevky (Nationally Determined Contributions – NDCs): Samostatne definované ciele a opatrenia, ktoré krajiny predkladajú v rámci Parížskej dohody s cieľom znížiť svoje emisie skleníkových plynov.
• Globálna inventúra (Global Stocktake): Periodické hodnotenie kolektívneho pokroku smerom k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody.
• Spoločné, ale diferencované zodpovednosti a príslušné schopnosti (Common but differentiated responsibilities and respective capabilities – CBDR-RC): Princíp zakotvený v Rámcovom dohovore Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), ktorý uznáva, že všetky štáty majú spoločnú zodpovednosť za riešenie globálnych environmentálnych problémov, ale ich zodpovednosti sa líšia v závislosti od ich príspevku k problému a ich schopnosti riešiť ho.