Plnenie zelenej dohody EÚ – Pokrok pri dosahovaní cieľov: prílohy

Tento dokument s názvom „DELIVERING THE EU GREEN DEAL – Progress towards targets – Annexes“ je publikáciou Spoločného výskumného centra (JRC), vedeckej a znalostnej služby Európskej komisie. Cieľom dokumentu je poskytnúť vedecky podloženú podporu pre tvorbu európskych politík. Dokument obsahuje prílohy, ktoré uvádzajú pokrok smerom k cieľom Európskej zelenej dohody.

Príloha 1. KLIMATICKÁ AMBÍCIA uvádza záväzné ciele z právnych aktov týkajúce sa greenhouse gas emissions. Hodnotenie pokroku pri tomto cieli nie je možné z dôvodu nedostatku údajov pre nový systém obchodovania s emisiami ETS2, ktorý sa týka emisií CO2 z palív v cestnej doprave, budovách a menších priemyselných odvetviach. Hoci emisie pokryté ETS2 klesli medzi rokmi 2005 a 2022 o 16% podľa odhadov JRC, oficiálne správy od členských štátov ešte nie sú dostupné. Revidované nariadenie o LULUCF (využívanie pôdy, zmena využívania pôdy a lesníctvo) stanovuje cieľ odstrániť 310 MtCO2e do roku 2030. Dlhodobý vývoj lesného záchytu uhlíka v EÚ smeruje od tohto cieľa a ohrozuje jeho dosiahnutie. V roku 2020 bol rozdiel medzi vykázanými emisiami LULUCF v rokoch 2016-2018 a cieľom pre rok 2030 na úrovni -42 MtCO2e, no v roku 2024 sa tento rozdiel zvýšil na -80 MtCO2e, čo znamená, že EÚ musí zlepšiť svoj záchyt uhlíka LULUCF o 80 MtCO2e medzi rokmi 2022 a 2030. Súčasný trend pre LULUCF sektor je v rozpore so želaným smerom alebo stagnuje. Existuje riziko, že EÚ bude v sektore LULUCF ako celku čeliť skôr deficitu ako prebytku pri dosahovaní cieľa. Hodnotenie pokroku pri cieľoch pre jednotlivé členské štáty v rámci nariadenia (EÚ) 2023/839 nie je možné z dôvodu nedostatku údajov.

Príloha 2. ČISTÁ, CENOVÁ A BEZPEČNÁ ENERGIA uvádza záväzné ciele z právnych aktov. Členské štáty majú spoločne zabezpečiť, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie Únie v roku 2030 bol najmenej 42,5%. Dokument RED III (Smernica (EÚ) 2023/2413) to stanovuje. Podiel energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ dosiahol v roku 2022 21,8%. Tempo pokroku je dostatočné na dosiahnutie tohto cieľa. V sektore dopravy vedie množstvo obnoviteľných palív a obnoviteľnej elektriny k podielu obnoviteľnej energie v rámci konečnej spotreby energie v doprave najmenej 29% do roku 2030 alebo k zníženiu intenzity emisií skleníkových plynov najmenej o 14,5% do roku 2030. V roku 2022 dosiahol podiel energie z obnoviteľných zdrojov v doprave v EÚ 9,6%, čo si vyžaduje zrýchlenie pokroku na dosiahnutie cieľa pre rok 2030. Členské štáty sa majú usilovať o indikatívne zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov v množstve energetických zdrojov používaných na konečné energetické a neenergetické účely v priemyselnom sektore najmenej o 1,6 percentuálneho bodu ako ročný priemer v rokoch 2021 až 2025 a 2026 až 2030. V roku 2022 bol podiel obnoviteľných zdrojov v priemysle 10,7%, pričom na dosiahnutie 26% podielu do roku 2030 je potrebné zrýchlenie. Členské štáty majú stanoviť indikatívny cieľ pre inovatívne technológie v oblasti obnoviteľnej energie na úrovni najmenej 5% novo inštalovanej kapacity obnoviteľnej energie do roku 2030. V sektore vykurovania a chladenia bol v roku 2022 podiel energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ 24,8%, čo je nárast o 1,8 percentuálneho bodu oproti roku 2021, avšak na dosiahnutie cieľa do roku 2030 je potrebné zrýchlenie pokroku. Členské štáty majú zabezpečiť, aby sa celková konečná spotreba energie všetkých verejných subjektov spolu znížila najmenej o 1,9% ročne v porovnaní s rokom 2021. Hodnotenie tohto cieľa nie je možné z dôvodu nedostatku údajov. Každý členský štát má zabezpečiť, aby sa ročne zrenovovalo najmenej 3% celkovej podlahovej plochy vykurovaných a/alebo chladených budov vlastnených verejnými subjektmi s cieľom premeny na budovy s takmer nulovou energiou alebo nulovými emisiami. V roku 2022 bola spotreba energie v domácnostiach EÚ 242 Mtoe, pričom na dosiahnutie cieľa do roku 2030 je potrebné výrazné zrýchlenie. Členské štáty budú musieť do roku 2030 zrenovovať 16% najhoršie fungujúcich nebytových budov a do roku 2033 26% najhoršie fungujúcich budov prostredníctvom minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť. Hodnotenie týchto cieľov nie je možné z dôvodu nedostatku údajov a rôznych prístupov členských štátov pri definovaní najhoršie fungujúcich budov. Indikatívny cieľ pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov v sektore budov je najmenej 49% na hrubej konečnej spotrebe energie v budovách Únie v roku 2030. Hodnotenie tohto cieľa nie je možné z dôvodu nedostatku údajov pre budovy ako také. Do 31. decembra 2025 má každý členský štát súhlasiť s vytvorením rámca pre spoluprácu na spoločných projektoch s jedným alebo viacerými ďalšími členskými štátmi pre výrobu energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom dosiahnuť do roku 2030 aspoň dva spoločné projekty a do roku 2033 tri spoločné projekty pre členské štáty s ročnou spotrebou elektriny nad 100 TWh. Členské štáty majú zabezpečiť, aby podiel obnoviteľných palív nebiologického pôvodu používaných na konečné energetické a neenergetické účely bol najmenej 42% vodíka používaného v priemysle do roku 2030 a 60% do roku 2035. Využitie obnoviteľného vodíka v Európe bolo do roku 2023 zanedbateľné, preto súčasný trend je v rozpore so želaným smerom alebo stagnuje. Cieľ zdvojnásobiť ročnú mieru energetickej renovácie obytných a nebytových budov do roku 2030 a podporovať rozsiahle energetické renovácie si vyžaduje zrýchlenie pokroku, keďže súčasná vážená ročná miera renovácie v EÚ je približne 1%. Cieľ zriadiť aspoň jednu energetickú komunitu založenú na obnoviteľných zdrojoch v každej obci s viac ako 10 000 obyvateľmi do roku 2025 si vyžaduje zrýchlenie pokroku, keďže v rokoch 2010-2021 boli energetické komunity v EÚ stále okrajovou záležitosťou. Cieľ dosiahnuť ročnú výrobu 10 Mt obnoviteľného vodíka do roku 2030 si vyžaduje zrýchlenie pokroku, keďže súčasná odhadovaná ročná výrobná kapacita v Európe je okolo 23 ktH2. Približne 30% primárnej výroby ocele v EÚ sa očakáva dekarbonizovať na základe obnoviteľného vodíka.

V oblasti cirkulárnej ekonomiky sa uvádzajú ciele z návrhov a oznámení. Všetky obaly by mali byť recyklovateľné. Hodnotenie tohto cieľa nie je možné, pretože kritériá a metodológia hodnotenia sú vo vývoji. Členské štáty majú prijať opatrenia na dosiahnutie trvalého zníženia spotreby ľahkých plastových tašiek na svojom území, pričom ročná spotreba by nemala presiahnuť 40 na osobu do 31. decembra 2025 a následne v každom ďalšom roku. Tempo pokroku je dostatočné na dosiahnutie tohto cieľa. Množstvo vyprodukovaného odpadu z obalov na obyvateľa sa zvýšilo zo 157 kg v roku 2011 na 178 kg v roku 2020, pričom žiadny členský štát nie je na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľov zníženia odpadu z obalov. Členské štáty majú dosiahnuť ciele recyklácie 65% hmotnosti všetkého vyprodukovaného odpadu z obalov do 31. decembra 2025 a 70% do 31. decembra 2030. Na úrovni EÚ je cieľ recyklácie pre rok 2025 pre všetky obaly dosiahnuteľný, no pre 10 členských štátov existuje riziko, že ho nedosiahnu. Pre drevené obaly je tempo pokroku dostatočné na dosiahnutie cieľov recyklácie 25% do roku 2025 a 30% do roku 2030. Pre železné kovy v obaloch je tempo pokroku dostatočné na dosiahnutie cieľov recyklácie 70% do roku 2025 a 80% do roku 2030. Pre sklenené obaly je tempo pokroku dostatočné na dosiahnutie cieľov recyklácie. Pre papierové a kartónové obaly je tempo pokroku dostatočné na dosiahnutie cieľov recyklácie. Plastová časť obalov má obsahovať minimálne percento recyklovaného obsahu z post-spotrebiteľského plastového odpadu od 1. januára 2030 a 2040. Na dosiahnutie týchto cieľov je potrebné zrýchlenie pokroku, keďže v roku 2022 neexistoval recyklovaný obsah v plastových obaloch prichádzajúcich do kontaktu s potravinami (okrem PET), 20% v PET obaloch a 14% v iných plastových obaloch. Cieľ znížiť tvorbu potravinového odpadu v spracovaní a výrobe o 10% v porovnaní s rokom 2020 si vyžaduje zrýchlenie pokroku. Cieľ znížiť tvorbu potravinového odpadu na obyvateľa spoločne v maloobchode a inej distribúcii potravín, v reštauráciách a stravovacích službách a v domácnostiach o 30% v porovnaní s rokom 2020 si vyžaduje zrýchlenie pokroku. Vozidlá, ktoré budú typovo schválené po dátume nadobudnutia účinnosti nariadenia, majú byť konštruované tak, aby boli opakovane použiteľné alebo recyklovateľné minimálne na 85% hmotnosti a opakovane použiteľné alebo zhodnotiteľné minimálne na 95% hmotnosti. Hodnotenie tohto cieľa nie je možné z dôvodu nedostatku údajov. Plast obsiahnutý v takýchto vozidlách má obsahovať minimálne 25% hmotnosti recyklovaného plastu z post-spotrebiteľského plastového odpadu. Tempo pokroku pri tomto cieli je dostatočné, no pre dosiahnutie 25% podielu recyklovaného plastu z vozidiel s ukončenou životnosťou je potrebné zrýchlenie. Prevádzkovatelia odpadového hospodárstva majú dosiahnuť ciele pre opätovné použitie a zhodnotenie (minimálne 95%) a opätovné použitie a recykláciu (minimálne 85%). Tempo pokroku pri týchto cieľoch je dostatočné. Cieľ znížiť na polovicu množstvo zvyškového (nerecyklovaného) komunálneho odpadu do roku 2030 (v porovnaní s rokom 2020) vykazuje opačný alebo stagnujúci trend. Cieľ zdvojnásobiť mieru využívania cirkulárnych materiálov v EÚ v nasledujúcom desaťročí vykazuje opačný alebo stagnujúci trend. Do roku 2030 majú byť textilné výrobky umiestnené na trh EÚ trvanlivé a recyklovateľné, vo veľkej miere vyrobené z recyklovaných vlákien, bez nebezpečných látok a vyrobené s ohľadom na sociálne práva a životné prostredie. Hodnotenie tohto cieľa nie je možné z dôvodu nedostatku údajov. Do roku 2030 majú výrobcovia v konkurencieschopnom, odolnom a inovatívnom textilnom sektore preberať zodpovednosť za svoje výrobky pozdĺž celého hodnotového reťazca, vrátane obdobia, keď sa stanú odpadom. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné zrýchlenie pokroku.

Príloha 4. UDRŽATEĽNÁ A INTELIGENTNÁ MOBILITA uvádza záväzné ciele z právnych aktov. Do 31. decembra 2030 má byť v každom mestskom uzle zriadená aspoň jedna verejne prístupná vodíková čerpacia stanica. Do 31. decembra 2030 majú byť verejne prístupné vodíkové čerpacie stanice s minimálnou kumulatívnou kapacitou 1 tony denne a vybavené aspoň 700 barovým výdajným stojanom rozmiestnené s maximálnou vzdialenosťou 200 km pozdĺž základnej siete TEN-T. Na dosiahnutie týchto cieľov je potrebné zrýchlenie pokroku. Ročný priemer intenzity emisií skleníkových plynov z energie použitej na palube lode počas vykazovaného obdobia sa má znižovať v porovnaní s referenčnou hodnotou (91,16 gCO2e/MJ) postupne až na 80% do roku 2050. Každý členský štát má uložiť povinnosť dodávateľom palív zabezpečiť, aby kombinovaný podiel moderných biopalív a bioplynu a obnoviteľných palív nebiologického pôvodu v energii dodanej do sektora dopravy bol najmenej 1% v roku 2025 a 5,5% v roku 2030, z čoho aspoň 1 percentuálny bod má byť z obnoviteľných palív nebiologického pôvodu v roku 2030. Tempo pokroku pri cieľoch pre moderné biopalivá a bioplyn je dostatočné, no pre obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu je potrebné zrýchlenie. Podiel biopalív a bioplynu z určitých surovín má byť obmedzený na 1,7% okrem Cypru a Malty. Tempo pokroku pri tomto cieli je dostatočné. Cieľ dosiahnuť ročnú výrobu udržateľného biometánu 35 miliárd kubických metrov do roku 2030 si vyžaduje zrýchlenie pokroku. Hodnotenie cieľov pre syntetické palivá v letectve v rámci nariadenia ReFuelEU Aviation nie je možné z dôvodu nedostatku údajov. Členské štáty s námornými prístavmi sa majú usilovať o to, aby od roku 2030 podiel obnoviteľných palív nebiologického pôvodu v celkovom množstve energie dodanej do sektora námornej dopravy bol najmenej 1,2%. Súčasný trend pri tomto cieli je v rozpore so želaným smerom alebo stagnuje. Členské štáty majú zabezpečiť, aby sa do konca každého roka kumulatívne dosiahli ciele výkonu verejne prístupných nabíjacích staníc pre ľahké a ťažké elektrické vozidlá. Tempo pokroku pre infraštruktúru pre ľahké elektrické vozidlá je dostatočné, no pre rozmiestnenie pozdĺž základnej siete TEN-T si vyžaduje zrýchlenie. Hodnotenie cieľov pre infraštruktúru pre ťažké elektrické vozidlá v bezpečných parkovacích oblastiach a mestských uzloch nie je možné z dôvodu nedostatku údajov. Poskytovanie pobrežného napájania elektrickou energiou pre námorné kontajnerové a osobné lode v námorných prístavoch siete TEN-T do roku 2029 si vyžaduje zrýchlenie pokroku. Zníženie priemerných emisií CO2 z nových ťažkých motorových vozidiel sa stanovuje postupne až na 90% od roku 2040. Pre mestské autobusy sa stanovujú minimálne podiely nových bezemisných vozidiel na 90% v rokoch 2030-2034 a 100% od roku 2035. Tempo pokroku pri tomto cieli je dostatočné. Zníženie priemerných dverových nákladov kombinovanej dopravy najmenej o 10% v priebehu 7 rokov je cieľ z návrhu, ktorého hodnotenie nie je možné z dôvodu nedostatku údajov. Cieľ znížiť emisie sektora dopravy o 90% do roku 2050 v porovnaní s rokom 1990 je cieľ z oznámenia.

V oblasti rybolovu je cieľ znížiť intenzitu spotreby paliva v rybárstve. Tempo pokroku pri tomto cieli si vyžaduje zrýchlenie. Cieľ zvýšiť využívanie námornej dopravy na krátke vzdialenosti namiesto znečisťujúcich druhov dopravy vykazuje dostatočné tempo pokroku. Cieľ dosiahnuť prístavy s nulovými emisiami je nekvantifikovateľný. Uľahčenie bezproblémovej multimodálnej osobnej dopravy integrovanými elektronickými lístkami vykazuje dostatočné tempo pokroku. Konkurencieschopnosť intermodálnej dopravy založenej na železničnej a vodnej doprave s výhradne cestnou dopravou je cieľ, ktorého hodnotenie nie je možné z dôvodu nedostatku údajov. Cieľ dosiahnuť bezpapierovú nákladnú dopravu je nekvantifikovateľný. Rast využívania aktívnych druhov dopravy, ako je cyklistika, by sa mal zdvojnásobiť v nasledujúcom desaťročí na 5000 km bezpečných cyklistických trás, no hodnotenie tohto cieľa nie je možné z dôvodu nedostatku údajov.

Príloha 5. EKOLOGIZÁCIA SPOLOČNEJ POĽNOHOSPODÁRSKEJ POLITIKY / „OD VIDLÍ PO VIDLIČKU“ predstavuje model potravinového systému EÚ. Cieľ znížiť celkový predaj antimikrobiálnych látok pre hospodárske zvieratá a v akvakultúre o 50% do roku 2030 vykazuje dostatočné tempo pokroku. Cieľ znížiť celkové používanie a riziko chemických pesticídov o 50% a používanie nebezpečnejších pesticídov o 50% (spoločný cieľ s Biodiverzitnou stratégiou a Akčným plánom nulového znečistenia) si vyžaduje zrýchlenie pokroku. Cieľ znížiť straty živín najmenej o 50% pri zachovaní úrodnosti pôdy si vyžaduje zrýchlenie pokroku. Cieľ dosiahnuť 25% podiel poľnohospodárskej pôdy v ekologickom poľnohospodárstve do roku 2030 si vyžaduje zrýchlenie pokroku. Cieľ znížiť na polovicu plytvanie potravinami na úrovni maloobchodu a spotrebiteľov sa považoval za nedosiahnuteľný, preto bol preformulovaný. Cieľ zabezpečiť prístup k rýchlemu širokopásmovému internetu pre všetkých poľnohospodárov a všetky vidiecke oblasti do roku 2025 si vyžaduje zrýchlenie pokroku. Ďalšie ukazovatele hodnotenia potravinového systému EÚ sa týkajú emisií skleníkových plynov, stavu rybích populácií, genetickej biodiverzity, cirkulárnej ekonomiky v potravinárstve, spotrebnej stopy, zamestnanosti, dobrých životných podmienok zvierat, informovanosti o potravinách, dostupnosti, cenovej dostupnosti a vlastností potravín. Mnohé z týchto cieľov nemajú dostatočné ukazovatele alebo údaje na posúdenie pokroku.

Príloha 6. ZACHOVANIE A OCHRANA BIODIVERZITY uvádza záväzné ciele z právnych aktov, pričom mnohé ciele z zákona o obnove prírody nemajú potrebné ukazovatele alebo údaje na kvantifikáciu pokroku. Cieľ dosiahnuť do roku 2030 obnovu aspoň 20% suchozemských a morských oblastí, ktoré to potrebujú, a do roku 2050 všetkých ekosystémov, ktorých sa to týka, si vyžaduje zavedenie opatrení. Hodnotenie tohto cieľa nie je možné z dôvodu nedostatku systematicky zbieraných údajov. Cieľ obnoviť typy biotopov uvedené v prílohe I zákona o obnove prírody na aspoň 30% dodatočnej potrebnej plochy do roku 2030, 60% do roku 2040 a 100% do roku 2050 si vyžaduje opatrenia. Hodnotenie tohto cieľa nie je možné z dôvodu nedostatku údajov o rozsahu obnovovaných oblastí. Cieľ zabezpečiť, aby bol do roku 2030 známy stav aspoň 90% rozlohy biotopov uvedených v prílohe I a do roku 2040 100%. Súčasný trend pri tomto cieli je v rozpore so želaným smerom alebo stagnuje. Cieľ dosiahnuť zvýšenie rozlohy biotopov v dobrom stave a zlepšenie stavu biotopov druhov uvedených v smerniciach o biotopoch a vtákoch si vyžaduje zrýchlenie pokroku. Cieľ odstrániť umelé bariéry na riekach a obnoviť aspoň 25 000 km voľne tečúcich riek je cieľ, ktorého hodnotenie nie je možné z dôvodu nedostatku údajov. Cieľ zlepšiť stav biotopov uvedených v prílohe II smernice o biotopoch na aspoň 30% ich rozlohy, ktorá nie je v dobrom stave, do roku 2030, 60% do roku 2040 a 90% do roku 2050 si vyžaduje opatrenia. Hodnotenie tohto cieľa nie je možné z dôvodu nedostatku údajov. Cieľ obnoviť biotopy uvedené v prílohe II na aspoň 30% dodatočnej potrebnej plochy do roku 2030, 60% do roku 2040 a 100% do roku 2050. Súčasný trend pri tomto cieli je v rozpore so želaným smerom alebo stagnuje. Cieľ zabezpečiť, aby bol do roku 2030 známy stav aspoň 50% rozlohy morských biotopov uvedených v prílohe II a do roku 2040 a 2050 stav všetkých týchto biotopov. Súčasný trend pri tomto cieli je v rozpore so želaným smerom alebo stagnuje. Cieľ zabezpečiť, aby nedošlo k žiadnej čistej strate celkovej národnej rozlohy mestských zelených plôch a stromového pokrytia v mestských ekosystémoch, a následne dosiahnuť rastúci trend. Hodnotenie tohto cieľa nie je možné z dôvodu nedostatku údajov. Cieľ zlepšiť diverzitu opeľovačov a zvrátiť pokles ich populácií najneskôr do roku 2030 a následne dosiahnuť rastúci trend. Hodnotenie tohto cieľa nie je možné z dôvodu nedostatku údajov. Cieľ dosiahnuť rastúci národný trend aspoň šiestich zo siedmich ukazovateľov v lesných ekosystémoch na preukázanie posilnenia biodiverzity do roku 2030 a následne každých šesť rokov. Hodnotenie tohto cieľa nie je možné z dôvodu nedostatku údajov. Cieľ dosiahnuť rastúci národný trend indexu bežných lesných vtákov do roku 2030 a následne každých šesť rokov. Hodnotenie tohto cieľa nie je možné z dôvodu nedostatku údajov. Cieľ prispieť k vysadeniu aspoň troch miliárd dodatočných stromov do roku 2030 na úrovni Únie. Tempo pokroku pri tomto cieli si vyžaduje výrazné zrýchlenie. Cieľ dosiahnuť určité úrovne indexu bežných poľnohospodárskych vtákov do rokov 2030, 2040 a 2050 pre členské štáty s historicky viac a menej zdecimovanými populáciami. Hodnotenie tohto cieľa nie je možné z dôvodu nedostatku údajov.

Medzi nekvantifikovateľné ciele v oblasti biodiverzity patrí efektívne riadenie všetkých chránených území, dosiahnutie významného pokroku v sanácii kontaminovaných pôd, podstatné zníženie negatívnych vplyvov na citlivé druhy a biotopy a eliminácia alebo zníženie vedľajších úlovkov. V oblasti forests sa uvádza cieľ zabezpečiť obnovu lesov a posilnené udržateľné hospodárenie v lesoch na účely adaptácie na zmenu klímy a odolnosti lesov, pri ktorom je potrebné zrýchlenie pokroku. Cieľ poskytovať finančné stimuly pre vlastníkov a hospodárov v lesoch na zlepšenie kvantity a kvality lesov EÚ vykazuje dostatočné tempo pokroku.

Príloha 7. NULOVÉ ZNEČISTENIE uvádza záväzné ciele z právnych aktov. Členské štáty majú prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie, aby voda určená na ľudskú spotrebu bola zdravá a čistá. Rozlišuje medzi záväznými cieľmi vyplývajúcimi z právnych aktov a nezáväznými cieľmi z oznámení.

Ciele z právnych aktov (záväzné) sa týkajú najmä kvality vody.

• Členské štáty sú povinné prijať opatrenia na zabezpečenie, aby bola voda určená na ľudskú spotrebu zdravá a čistá. Voda je považovaná za zdravú a čistú, ak je bez mikroorganizmov, parazitov a látok v množstvách alebo koncentráciách, ktoré predstavujú potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, spĺňa minimálne požiadavky stanovené v prílohe I smernice o pitnej vode a členské štáty prijali všetky potrebné opatrenia na dodržiavanie článkov 5 až 14 tejto smernice. Hodnotenie tohto cieľa nie je možné vykonať z dôvodu nedostatku údajov. Hoci je úroveň prístupu k čistej pitnej vode v Európe vysoká, v vidieckych oblastiach je úroveň úpravy a dostupnosti nižšia a existujú rozdiely v prístupe medzi etnickými skupinami. Revidovaná smernica o pitnej vode zavádza nové parametre, ako sú PFAS a bisfenol A, pre ktoré stanovuje limitné hodnoty.
• Revidovaná smernica o čistení komunálnych odpadových vôd rozširuje pôsobnosť pôvodnej smernice z roku 1991 s cieľom zlepšiť prístup k sanitácii pre všetkých, najmä pre zraniteľné a marginalizované skupiny, a zároveň zosúladiť sa s cieľmi Zelenej dohody v oblasti klímy a energie. Nové povinnosti zahŕňajú sekundárne čistenie pre všetky aglomerácie s aspoň 1 000 ekvivalentnými obyvateľmi do roku 2035, terciárne čistenie na odstránenie dusíka a fosforu do roku 2039 a kvartérne čistenie na odstránenie širokého spektra mikroznečisťujúcich látok do roku 2045 pre väčšie čistiarne s kapacitou 150 000 ekvivalentných obyvateľov a viac. Tempo pokroku je dostatočné na dosiahnutie tohto cieľa, pričom sa pozoruje pozitívny trend v prístupe k základnej sanitácii a pripojeniu na sekundárne čistenie odpadových vôd. Podiel obyvateľstva EÚ bez vane, sprchy alebo splachovacieho WC v domácnosti klesol a podiel obyvateľstva pripojeného na sekundárne čistenie neustále rastie.

Ciele z oznámení (nezáväzné) sa týkajú širšieho okruhu znečistenia životného prostredia.

• V oblasti kvality ovzdušia je cieľom znížiť počet predčasných úmrtí spôsobených znečistením ovzdušia o 55 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005, čo prispieva k ambícii dosiahnuť do roku 2050 prostredie bez toxických látok. Tempo pokroku je dostatočné na dosiahnutie tohto cieľa, pričom sa očakáva, že revízia smernice o kvalite okolitého ovzdušia by mohla viesť k zníženiu o viac ako 70 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005.
• V oblasti kvality vody je cieľom zlepšiť kvalitu vody znížením odpadu a plastového odpadu v mori o 50 % do roku 2030. Pokrok potrebuje zrýchliť, pričom sa zaznamenalo len 14 % zníženie plastového odpadu v častiach Stredozemného mora a na plážach. Ďalším cieľom je znížiť množstvo mikroplastov uvoľňovaných do životného prostredia o 30 % do roku 2030. Hodnotenie tohto cieľa nie je možné vykonať z dôvodu nedostatku údajov a absencie štandardizovanej metodiky na identifikáciu a kvantifikáciu mikroplastov v rôznych zložkách životného prostredia.
• V oblasti eutrofizácie je cieľom znížiť o 25 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005 plochu ekosystémov, kde sú prekročené kritické záťaže eutrofizácie. Hodnotenie tohto cieľa nie je možné vykonať z dôvodu nedostatku údajov.
• V oblasti hluku z dopravy je cieľom znížiť o 30 % podiel ľudí chronicky obťažovaných hlukom z dopravy do roku 2030 v porovnaní s rokom 2017. Pokrok potrebuje zrýchliť, pretože súčasné odhady naznačujú, že do roku 2030 sa počet obťažovaných ľudí zníži len o 19 %.

Pôda je ďalšou dôležitou oblasťou. Stratégia EÚ pre pôdu do roku 2030 si kladie za cieľ zlepšiť kvalitu pôdy znížením strát živín a používania chemických pesticídov o 50 % do roku 2030. V súvislosti s pesticídmi v pôde sa očakáva zníženie koncentrácie nebezpečných pesticídov v dôsledku zvýšeného ekologického poľnohospodárstva. V súvislosti s kvalitou vody a stratami živín existuje potenciál na zníženie prísunu živín do morských ekosystémov, ale 50 % zníženie sa nemusí dosiahnuť vo všetkých regiónoch. Podobne, v súvislosti s kvalitou vody a chemickými pesticídmi sa očakáva zníženie koncentrácie pesticídov vo vodách, pričom miera zníženia závisí od perzistencie pesticídu. Dlhodobým cieľom je dosiahnuť, aby do roku 2050 boli všetky pôdy v zdravom stave, avšak pokrok potrebuje zrýchliť.

Napokon, v oblasti odpadu existuje nekvantifikovateľný cieľ výrazne znížiť celkové množstvo vytvoreného odpadu. Množstvo odpadu vytvoreného v EÚ je približne stabilné od roku 2004, s miernym poklesom v roku 2020, pravdepodobne v dôsledku pandémie. Pokrok potrebuje zrýchliť, aby sa dosiahlo výrazné zníženie tvorby odpadu. Spring