Návrat vlkov do Škótska: Riešenie klimatickej krízy a obnova prírody?

New study naznačuje, že reintrodukcia vlkov do Škótskej vysočiny by mohla mať zásadný vplyv na zníženie emisií uhlíka a obnovu pôvodných lesov. Výskum, publikovaný v časopise Ecological Solutions and Evidence, kombinuje modely predátor-korisť, potenciálnej vegetácie a sekvestrácie uhlíka, aby odhadol dopad návratu vlkov na ekosystém Škótskej vysočiny.

Vlci ako regulátori populácie jeleňov

Kľúčovým zistením štúdie je, že vlci by mohli účinne regulovať populáciu jeleňov. Vysoký počet jeleňov v Škótsku bráni prirodzenej obnove lesov, pretože jelene spásajú mladé stromčeky. Modelovanie naznačuje, že populácia 167 vlkov by mohla znížiť počet jeleňov pod 4 jedince na km2, čo je úroveň, ktorá umožňuje prirodzenú obnovu lesov.

Expanzia lesov a sekvestrácia uhlíka

Následná expanzia lesov by mala významný vplyv na sekvestráciu uhlíka. Štúdia odhaduje, že obnova lesov by viedla k priemernej ročnej sekvestrácii 1,0 ± 0,1 Mt CO2, pričom každý vlk by prispel ročnou sekvestráciou 6080 t CO2. Celkovo by počas 100-ročného obdobia mohlo byť sekvestrovaných 102 ± 10 Mt CO2.

Ekonomické prínosy a klimatické ciele

Okrem ekologických výhod štúdia poukazuje aj na potenciálne ekonomické prínosy reintrodukcie vlkov. Odhaduje sa, že hodnota sekvestrácie uhlíka z obnovy lesov by dosiahla 2 580 miliónov £ počas 100 rokov. Táto suma by mohla byť použitá na financovanie ďalších projektov ochrany prírody a kompenzáciu pre miestne komunity.

Výzvy a budúce kroky

Štúdia sa zameriava na štyri rozsiahle oblasti divokej krajiny v Škótskej vysočine: Cairngorms, Juhozápadná vysočina, Centrálna vysočina a Severozápadná vysočina. Hoci štúdia prináša povzbudivé výsledky, autori upozorňujú na niektoré zjednodušenia v modeloch. Napríklad, modely nezohľadňujú zmeny v správaní koristi, konflikty medzi ľuďmi a vlkmi, ani zmeny v kolobehu živín. Pred prípadnou reintrodukciou vlkov je preto potrebný komplexný dialóg so zainteresovanými stranami. Je nutné posúdiť potenciálne výzvy a nájsť spôsoby, ako zabezpečiť, aby z obnovy ekosystému profitovali všetci, vrátane vlastníkov pôdy, farmárov a miestnych komunít.

Reintrodukcia vlkov by mohla byť kľúčovým krokom k obnove ekosystémov a riešeniu klimatickej krízy.

Spring

D. V. Spracklen, P. J. Chapman, T. Fletcher, J. V. Lane, E. B. Nilsen, M. Perks, L. Schofield a C. E. Scott

---

Slovník kľúčových pojmov

• Sekvestrácia uhlíka: Proces odstraňovania CO2 z atmosféry a jeho ukladania v rastlinách, pôde, oceánoch alebo geologických formáciách.
• Trofická kaskáda: Nepriame interakcie v ekosystéme, ktoré nastávajú, keď predátor na najvyššej úrovni potláča početnosť svojich koristi, čím uvoľňuje nižšiu trofickú úroveň.
• Pôvodné lesy: Lesy, ktoré sa prirodzene vyvinuli v regióne a pozostávajú z pôvodných druhov stromov.
• Prirodzená kolonizácia: Prirodzené šírenie a usadzovanie sa rastlín na určitej ploche bez priameho ľudského zásahu, ako je výsadba stromov.
• Šelmy: Mäsožravé živočíchy, ktoré lovia a živia sa inými živočíchmi.
• Divosť krajiny (Wild Land Areas – WLA): Oblasti, ktoré sú v Škótsku definované ako rozsiahle územia s vysokou divokosťou z hľadiska vnímanej prirodzenosti, členitého terénu a vzdialenosti od verejného mechanizovaného prístupu.
• Markovov model predátor-korisť: Štatistický model, ktorý sa používa na simuláciu dynamiky populácie predátora (napr. vlka) a koristi (napr. jeleňa) v priebehu času.
• Národná klasifikácia vegetácie (NVC): Systém klasifikácie a mapovania typov vegetácie na základe druhového zloženia a environmentálnych podmienok.
• Kapacita prostredia: Maximálna veľkosť populácie druhu, ktorú môže prostredie udržať vzhľadom na dostupné zdroje.
• Ekoturizmus: Cestovný ruch založený na užívaní si prírodných oblastí, často s cieľom podporiť ochranu prírody a miestne komunity.